Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-46-2014.pdf
PDF · 96.02 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/46/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo starostlivosti o maloletého D. C., L.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Malacky, Záhorácka 2942/60A, dieťa rodičov: Ľ.A. B., L.. XX.XX.XXXX, J. C., D. XXXX/XX, zast. JUDr. Vladimírou Hrebíkovou, advokátkou, AK Malacky, Duklianskych hrdinov 2946/6, S. W.. I. C., L.. XX.XX.XXXX, J. J., Y. XXXX/X, zast. Mgr. Miroslavom Golianom, advokátom, AK Bratislava, Budatínska 16, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 28.10.2013, č.k. 8P 219/2012-213, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto
rozhodol:
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výšení výživného na maloletého Samuela Mráza, nar. 02.10.2007 sa m e n í tak, že návrh matky sa z a m i e t a.
Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o znížení výživného na maloletého Samuela Mráza, nar. 02.10.2007 od 01.07.2013 na sumu 120 € mesačne sa z r u š u j e a v tejto časti sa konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 28.10.2013, č.k. 8P 219/2012-213 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého D. C., L.. XX.XX.XXXX počnúc 01.07.2012 zo sumy XXX € mesačne na sumu XXX € mesačne a počnúc 01.07.2013 toto výživné znížil na sumu XXX € mesačne. Zročné výživné za obdobie od 01.07.2012 do 28.11.2013 vo výške X.XXX € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po XX € spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou rozhodnutia pod stratou výhody splátok a hrozbou exekúcie. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 19.04.2011, č.k. 8P 119/2010-71 vo výroku o výživnom na maloletého.
Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, § 78 ods. 1, 2, 3 Zák. o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania zameraného na zistenie odôvodnených potrieb maloletého, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom dospel k záveru, že
návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Za zmenu pomerov na strane maloletého v rozsahu vyžadujúcom zmenu rozhodnutia o výživnom považoval masívne zhoršenie jeho zdravotného stavu prejavujúce sa zvýšenou chorobnosťou, potrebou medikamentóznej liečby, ktorá v plnom rozsahu nie je preplácaná zdravotnou poisťovňou, poplatkami súvisiacimi s návštevami lekára, hospitalizáciou, vo vzťahu ku ktorým skutočnostiam zohľadnil aj potrebu osobnej starostlivosti matky o maloletého. K ukončeniu podnikania matkou v priebehu konania ( k 01.07.2013 ) zaujal stanovisko, že k tomuto došlo z objektívnych dôvodov, keď uveril tvrdeniu matky, že jej podnikanie bolo dlhodobo stratové a neprinášalo zisk. V konaní mal síce preukázané, že matka prenechala prevádzkovanie obchodu s textilom svojej matke, s prenechaním tovaru ako majetkovej hodnoty patriacej matke, zároveň však poukázal na skutočnosť, že podľa posledného daňového priznania matky bol celý majetok matky vyčíslený vo výške X.XXX €, čo nie je suma zakladajúca prehnané nároky na zisk matky z uvedeného podnikania. Zároveň konštatoval, že matka vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav primeraný veku a starostlivosť o maloleté často chorľavé dieťa má minimálnu možnosť nájsť si adekvátne zamestnanie. Zo svojej praxe konštatoval, že pokiaľ by si matka našla uplatnenie vo svojom odbore - predavačka, jej príjem v takejto profesii v mieste jej bydliska by sa pohyboval v rozmedzí XXX - XXX € mesačne. Naproti tomu otec vzhľadom k svojmu veku, vzdelaniu a zdraviu i napriek skutočnosti, že v súčasnosti je nezamestnaný, má podľa názoru súdu omnoho lepšie vyhliadky nájsť si adekvátne zamestnanie s primeraným príjmom, svedčí tomu aj schopnosť otca nájsť si zamestnanie v zahraničí. Pokiaľ otec v konaní namietal, že v súčasnosti má zvýšené výdavky spojené so zabezpečovaním bývania pre svoju novú rodinu, dal otcovi do pozornosti, že vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu je jeho zákonná povinnosť, z ktorého dôvodu si otec musí prednostne plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému a k tejto uspôsobiť aj svoje výdavky, ktoré by mohli ohrozovať jeho schopnosť platiť výživné na maloletého. I keď sa otcovi zmenili osobné pomery - narodilo sa mu dieťa, jeho partnerka zostala na materskej dovolenke a je odkázaná na pomoc štátu, zdôraznil, že táto je prakticky v dvojnásobnej výške oproti obdobnej pomoci štátu na území SR a i keď otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k dieťaťu, potreby tohto dieťaťa sú čiastočne kryté prídavkami štátu vo výške cca XXX € mesačne, keď táto suma v podstate pokryje aspoň základné potreby dieťaťa. Matka má na rozdiel od tohto dieťaťa k dispozícii pomoc štátu vo výške cca XX € mesačne, čo v podstate predstavuje úhradu stravného v materskej škole na mesiac. S poukazom na uvedené konštatoval, že otec zo svojho príjmu, ktorý dosahoval u svojho zamestnávateľa potreby svojej rodiny i pri platení súdom zvýšeného výživného bol schopný riadne zabezpečiť. Pri takto zistenom skutkovom stave a pri zvážení všetkých dôkazov jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach čiastočne vyhovel návrhu matky, výživné na maloletého zvýšil na sumu XXX € mesačne, a to počnúc 01.07.2012. Počiatok zvýšenia ustálil dňom podania návrhu, keďže nebolo možné presne ustáliť dobu, od ktorej sa výrazne zhoršil zdravotný stav maloletého. K námietke otca, že od posledného určenia výživného uplynula krátka doba zaujal stanovisko, že počas uvedenej doby sa výrazne zvýšil príjem otca ( zo sumy cca X.XXX € na viac ako X.XXX € mesačne ), ktorá skutočnosť je dôvodom na zmenu súdneho rozhodnutia. Zvýšené výživné ponechal iba do doby 30.06.2013, kedy bol otec z dôvodu na strane zamestnávateľa prepustený a od uvedenej doby je odkázaný na podporu v nezamestnanosti. Od 01.07.2013 výživné znížil na sumu XXX € mesačne, keď podľa názoru súdu nemohol ponechať ani pôvodne určené výživné, pretože i pri takomto výživnom by pri zohľadnení životných nákladov otca, ktoré sú podstatne vyššie ako tie isté náklady matky, dostal do ohrozenia súčasnú rodinu otca. Pri výpočte zročného výživného otcovi nezapočítal platby naviac od zníženia výživného, teda od 01.07.2013 s poukazom na ust. § 78 ods. 2 Zák. o rodine, keďže spotrebované výživné sa nevracia. Na zaplatenie zročného výživného poskytol otcovi mesačné splátky v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p., o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podal odvolanie otec maloletého, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh matky na zvýšenie výživného ako nedôvodný zamietnuť. Mal za to, že od posledného rozhodnutia o výživnom nedošlo k žiadnej podstatnej zmene pomerov, ktorá by si vyžadovala zmenu rozhodnutia o výživnom. Zdôraznil, že matka v návrhu neuviedla žiadne podstatné skutočnosti odôvodňujúce zvýšenie výživného, návrh je zopakovaním pôvodného návrhu na zvýšenie výživného, či opakovaním dôvodov k predchádzajúcemu konaniu o výživnom. V dôsledku uvedeného mal súd prvého stupňa návrh matky zamietnuť a nie výživné na maloletého zvýšiť, a to dokonca aj na čas pred podaním návrhu ( matka návrh podala 10.07.2012, súd výživné zvýšil od 01.07.2012 ). Okrem toho, že matka v priebehu konania menila svoj návrh v ustálení počiatku zmeny pomerov, tento v priebehu konania menila aj vo vzťahu k výške výživného, naposledy na pojednávaní vo februári 2013, keď žiadala výživné na maloletého zvýšiť na sumu XXX € mesačne.
Napriek tomu mu súd zvýšil výživné na sumu XXX € mesačne, teda o XX € viac ako matka žiadala a navyše za obdobie, v ktorom na zvýšenie výživného neexistovali dôvody. Okrem zmeny výšky výživného v priebehu konania matka preukázateľne predkladala falošné a vykonštruované náklady, konkrétne išlo o mesačné platby pre W.. O., pôžičku od neho, po preukázaní nepravdivosti ktorých matka predkladala nové dôkazy - lekárske správy ohľadne maloletého, z ktorých však taktiež nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré súd prezentoval vo svojom rozhodnutí ako dôkaz preukazujúci zmenu pomerov, odôvodňujúcu zvýšenie výživného. Čo sa týka zdravotného stavu maloletého, súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje hospitalizáciu pre duševnú poruchu „stereotypných pohybov“, čo však nie je pravda. Maloletý nikdy pre takúto poruchu nebol hospitalizovaný, bol hospitalizovaný pre gastronomické ochorenie, ktorou chorobou ochoreli všetky deti navštevujúce materskú školu, ani jedno dieťa však nebolo hospitalizované. Súd tiež poukázal na nutnosť vytvorenia, či zabezpečenia bezprašného prostredia v domácnosti matky, na čo však ani samotná matka nepoukazovala, resp. nepreukazovala akékoľvek zvýšené výdavky na takéto zabezpečenie domácnosti. Pokiaľ súd poukazoval na nutnosť nákupu antibiotík uviedol, že súd v odôvodnení neuviedol v akej výške mala matka výdavky na nákup liekov, ktorá skutočnosť by mohla svedčiť v prospech tvrdení uvedených v odôvodnení, t.j., že zhoršený zdravotný stav maloletého si vyžaduje zvýšené výdavky na zakupovanie liekov. K podnikaniu matky a jej príjmom zo živnosti uviedol, že porovnávajúc príjmy matky od roku 2009 až do roku 2013 možno dospieť k záveru, že čistý zisk matky počas uvedeného obdobia zostal takmer nezmenený. Súdu prvého stupňa vytkol, že uveril tvrdeniam matky, ako aj svedkovi Rybjanskému, že podnikanie bolo dlhodobo stratové a neprinášalo zisk. Uvedené nie je pravdou, preukázateľne toto tvrdenie je v rozpore so skutkovým stavom. V súvislosti s nemožnosťou matky venovať sa riadne svojmu podnikaniu uviedol, že matka klamala ak uviedla, že zamestnávala tzv. dohodárku, touto dohodárka bola jej matka, ktorú zamestnávala v riadnom pracovnom pomere. Matka tak nebola obmedzovaná vo výkone podnikateľskej činnosti starostlivosťou o maloletého, lebo o chod obchodu sa starala jej matka ako zamestnankyňa a predavačka. Po zrušení živnostenského oprávnenia k 01.07.2013 celý obchod k tomu istému dňu prevzala jej matka, čo bolo na súde aj preukázané. V tejto súvislosti položil otázku, že ak bola prevádzka obchodu stratová, prečo matka obchod previedla na svoju matku. V súvislosti s podnikaním matky nesúhlasil ani s názorom súdu, že matke sa v podnikaní darilo až tak zle. Išlo len o malú prevádzku a predsa si matka dovolila mať tam zamestnanca - svoju matku, o papiere sa jej staral platený účtovník. Pokiaľ ide o majetkové pomery matky, v konaní bolo preukázané, že matka je majiteľkou rodinného domu, motorového vozidla, napriek jej údajným zlým podnikateľským výsledkom nemala problém používať až 3 telefóny. Vo vzťahu k uvedeným majetkovým pomerom matky je zarážajúce, ak mu súd vytkol poskytnutie hypotekárneho úveru vo výške XX.XXX € s mesačnými splátkami vo výške XXX,XX € na kúpu rodinného domu, ak aj matka žije v rodinnom dome. Za zarážajúci považoval aj postoj súdu prvého stupňa k zmene pomerov na jeho strane narodením maloletej R. vo vzťahu k výške materských dávok jeho partnerky a výške rodinných prídavkov, ktoré na maloletú v O. poberajú. Mal za to, že porovnávať prídavky na dieťa u nás a v O. je nesprávne, nakoľko i keď sú prídavky na dieťa vyššie, takisto sú tam aj vyššie životné náklady. Pokiaľ ide o jeho zvýšený príjem, poukázal na skutočnosť, že si uplatnil platbu na úhradu PH motorového vozidla vo výške XXX € mesačne, po odrátaní uvedenej sumy výška jeho príjmu za rok 2011 je X.XXX,XX €, za rok 2012 X.XXX,XX €, za rok 2013 X.XXX,XX €. Za ďalší nedostatok ktorým trpí napadnutý rozsudok považoval ignoráciu súdu na platenie výživného na maloletého vo výške XXX € aj po rozhodnutí o znížení výživného od 01.07.2013 na XXX € mesačne. Ak súd znížil výživné od 01.07.2013 a on platil mesačne aj po tomto období XXX €, bol súd povinný uvedenú sumu do zročného výživného započítať.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník maloletého a matka maloletého.
Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Matka maloletého vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhla rozsudok súdu prvého stupňa s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania ako vecne správny potvrdiť, eventuálne pokiaľ by sa otec medzičasom zamestnal a došlo by tak k zvýšeniu jeho príjmu navrhla, aby súd ex lege a ex offo zmenil napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa zníženia výživného tak, že toto v záujme maloletého zvýši na sumu XXX € mesačne. Poprela všetky tvrdenia otca prezentované v podanom odvolaní, považovala ich za alibistické, klamlivé, účelovo vykonštruované, zjavne v snahe negativizovať jej osobu vo všetkých smeroch. Po vyhlásení rozsudku sa rozhodla nepodať odvolanie,
a to len z dôvodu, že potreby maloletého budú na dobu cca 18 mesiacov pokryté sumou XXX € pozostávajúcou z bežného - zníženého výživného v sume XXX € mesačne a zročného výživného v sume XX € mesačne. V žiadnom prípade sa nestotožnila s tvrdením otca, že na zvýšenie výživného neexistoval zákonný dôvod. Poukázala na preukázaný a dokázaný fakt, že od posledného rozhodnutia o výživnom nastala dosť vážna zmena pomerov na strane maloletého, spočívajúca v jeho rapídne zvýšenej chorobnosti. Poprela, že by súdu predkladala akékoľvek falošné, či vykonštruované doklady, eventuálne že by svedok O. bol vo svojej výpovedi pozitívne zaujatý. Zarážajúce je i to, že otec, resp. jeho právny zástupca vôbec spochybňuje nevyhnutnosť hospitalizácie maloletého v prípade ochorenia, pričom tak značne necitlivo používa argumenty, ktoré hraničia s ich relevantnosťou.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.
Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletých detí, alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.
V danej prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletého, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletý plne odkázaný a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zák. o rodine ) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Malacky zo dňa 19.04.2011, č.k. 8P 119/2010-71. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním odvolací súd na rozdiel od súd prvého stupňa je toho názoru, že od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo na strane maloletého ani na strane jeho rodičov k zmene pomerov v rozsahu, ktorý by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného.
Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletého konštatovanú súdom prvého stupňa, spočívajúcu v masívnom zhoršení zdravotného stavu, táto podľa názoru odvolacieho súdu zo spisu nevyplýva, resp. nie je v rozsahu, ktorý by si vyžadoval zmenu rozhodnutia ohľadne výšky výživného. Maloletý podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára vykazuje zvýšenú chorobnosť od roku 2011, t.j. od času poslednej úpravy výživného, hospitalizácia maloletého nebola výsledkom jeho celkového zhoršeného zdravotného stavu, ale v dôsledku poruchy diagnostikovanej ako „stereotypné pohyby“, maloletý naďalej ako v roku 20011 navštevuje materskú školu, príjem matky z titulu podnikania v dôsledku zdravotného stavu maloletého sa neznížil. Pokiaľ ide o podnikanie matky je pravdou, že k 01.07.2013 ukončila živnosť, uvedený krok matky smerujúci k ukončeniu podnikania odvolací súd vyhodnotil ako účelový za situácie, keď ďalej od 01.07.2013 prevádzkuje živnosť v rovnakom rozsahu ako matka maloletého jej matka, t.j. stará matka maloletého. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane otca, podľa názoru odvolacieho súdu porovnávajúc príjem otca v roku 2011, 2012 a 2013 ( do 01.07.2013 ) tento sa nezvýšil v takom rozsahu, že by zakladal dôvod na zvýšenie výživného, najmä za situácie, že si otec riešiac svoju bytovú otázku za účelom založenia rodiny vzal hypotekárny úver, čím sa mu zvýšili náklady, dňa 04.03.2013 sa mu z partnerského vzťahu narodilo dieťa a od 01.07.2013 je nezamestnaný.
Za daného skutkového stavu, hodnotiac aj životnú úroveň v oboch rodinách, odvolací súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného nie je dôvodný, z ktorého dôvodu rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Odvolací súd sa rovnako nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa o znížení výživného na maloletého na sumu XXX € mesačne od 01.07.2013 za situácie, ak otec napriek jeho nezamestnanosti a ďalšej vyživovacej
povinnosti je schopný výživné na maloletého vo výške XXX € platiť. Uvedená skutočnosť vyplýva jednak z toho, že otec aj potom ako sa stal nezamestnaným pôvodne určené výživné vo výške XXX € matke zasielal, ako aj z dôvodu, že návrh na zníženie výživného nepodal. Aj keď súd v konaní starostlivosti o maloleté deti podľa § 81 O.s.p. môže začať konať aj bez návrhu, za situácie, že povinný rodič poznajúc svoje možnosti a schopnosti v prebiehajúcom konaní neiniciuje zníženie výživného, odvolací súd dospel k záveru, že zníženie výživného v zmysle výroku rozsudku súdu prvého stupňa nebolo v záujme maloletého.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.