Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_38P-148-2013.pdf
PDF · 124.42 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/148/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: J. O., Q.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - Z.. J. O., Q.. XX.XX.XXXX, U. R. X. X, U., zastúpená H.. Ľ. Y., AK Y. Y. Š. Q.. X, U. a otec - Z.. H. O., Q.. XX.XX.XXXX, U. X. Q. X, U., zastúpený H.. J. R., AK X. XX, U., o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov na čas do rozvodu manželstva, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletého J. O., Q.. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého J. O., Q.. XX.XX.XXXX sumou 200,- eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletého, vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 22.07.2013.
Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
Zročné výživné za obdobie od 22.07.2013 do 27.05.2014 v sume 2 064,51 Eur súd povoľuje otcovi splácať v 100,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 22.07.2013 sa matka maloletého J. domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu manželstva tak, že maloletý bude zverený do jej osobnej starostlivosti 38P/148/2013
s tým, že bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec bude zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 450,- eur mesačne odo dňa 23.03.2012, odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a od ktorého obdobia si otec svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému neplní.
Svoj návrh matka odôvodnila tým, že rodičia od 23.03.2012 nežijú v spoločnej domácnosti a v súčasnosti prebieha medzi rodičmi rozvodové konanie. Od tohto obdobia zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého výlučne matka, ktorá i uhrádza všetky náklady na odôvodnené potreby a záujmy maloletého
J., otec na jeho výživu žiadnym spôsobom neprispieva, pri sporadických stretnutiach s maloletým mu poskytne vreckové. Náklady na odôvodnené potreby a záujmy maloletého sú tvorené predovšetkým školným a nákladmi spojenými s návštevou školy, kde sa maloletý venuje vo zvýšenej miere výučbe cudzích jazykov a tiež diplomacii, s čím sú nevyhnutne spojené značné náklady na učebnice a ďalšie pomôcky. Maloletý má taktiež možnosť zúčastňovať sa jazykových pobytov, ktoré mu však matka nie vždy dokáže prefinancovať. Vo voľnom čase sa maloletý venuje športovej činnosti, fitness, skateboardingu a bojovému umeniu, čo taktiež stojí nemalé finančné prostriedky. Značné finančné prostriedky si vyžaduje i uspokojovanie existenčných potrieb maloletého ako je strava, ošatenie a obuv, kde je nevyhnutné prihliadať na rýchly fyzický vývin maloletého, zdravotná starostlivosť a pod. Celkovo matka vyčíslila náklady na odôvodnené potreby maloletého v sume cca 1 144,- eur mesačne. Návrh v časti určenia výživného spätne odo dňa 23.03.2012 matka odôvodnila skutočnosťou, že od tohto obdobia si otec žiadnym spôsobom neplnil svoju vyživovaciu povinnosť k synovi, pričom dôvody hodné osobitné zreteľa sú podľa názoru matky dané tou skutočnosťou, že správanie otca pri riešení otázky výživného na maloletého bolo konfliktné až agresívne, prístup otca vyvolával v matke stres a napätie, matka sa chcela vyhnúť tiež tomu, aby bol maloletý účastníkom súdneho konania. Poukázala taktiež na to, že otec i naďalej poberá rodinné prídavky na maloletého a tieto matke neodovzdáva, a to napriek opakovaným žiadostiam matky, aby tieto prídavky prepísal na ňu, keďže maloletý je v jej osobnej starostlivosti. Uvedené matka považovala za nemorálne. Pokiaľ ide o plnenia otca poskytované maloletému J., otec synovi uhrádza účet za telefón vo výške 10,- eur mesačne, iné plnenia synovi neposkytuje.
Otec s návrhom matky nesúhlasil, spočiatku žiadal, aby bol maloletý na čas do rozvodu manželstva zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti súd výživné neurčí. Poukázal na to, že maloletý je pod silným vplyvom svojej matky, ktorá zamedzuje otcovi v kontakte so synom, syn sa s otcom nestretáva, nezdvíha mu telefón, nenavštevuje ho a nemá záujem sa s ním stretávať. Zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti by bolo v jeho záujme, nakoľko by sa tým obnovili vzťahy medzi maloletým a otcom. Vyživovaciu povinnosť žiadal spočiatku určiť vo výške 100,- eur mesačne od podania návrhu, v časti priznania výživného spätne žiadal návrh matky zamietnuť, nakoľko k uvedenému nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže matka sa mohla určenia výživného zo strany otca voči maloletému domáhať skôr. Sám otec maloletého je bezmajetný a v súčasnosti i bezdomovec, nakoľko mu matka maloletého nechala zrušiť trvalý pobyt na adrese R. XX T. U.. Taktiež 38P/148/2013 - 166
mu nechala odpojiť energie v dome na X. Q. T. U., ku ktorému má otec užívacie právo. Matkou deklarovaný príjem počas konania nepovažoval za reálny, poukázal na to, že matka disponuje finančnými prostriedkami v značnej výške, pochádzajúce z prenájmu nehnuteľností, ktoré previedla na svoju sestru a kde sa jednalo o predstierané právne úkony darovania, ako i z úspor za odpredané nehnuteľnosti za trvania manželstva, ku ktorým finančným prostriedkom nemal otec maloletého prístup. Nie je pravdou, že by od ukončenia spolužitia otec na výživu maloletého žiadnym spôsobom neprispieval, keďže maloletému doposiaľ uhrádza účty za mobilný telefón, taktiež mu poskytuje vecné plnenia, ako je nákup elektroniky (mobil, PC a pod), v čase stretnutí navštevuje s maloletým kino a exkluzívne reštauračné zariadenia, poskytuje mu vreckové a zakupuje darčeky pri príležitostí sviatkov. V súčasnosti nemá možnosť plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému, keďže s ním nie je v kontakte. Svojej vyživovacej povinnosti si je vedomý a bude ju rád plniť, avšak nie k rukám matky, ale výlučne maloletému J.. Nesúhlasil ani s vyčíslením nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletého J., ktoré podľa jeho názoru matka dostatočne nepreukázala. V čase spolužitia rodičov sa rodina pravidelne zúčastňovala dovoleniek pri mori, od odsťahovania sa matky a maloletého zo spoločnej domácnosti, maloletý odmieta s otcom ísť na dovolenku, napriek tomu, že mu to otec ponúkol. Tieto náklady by teda nemali byť súčasťou vyčíslených nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletého. Matka by sa vzhľadom k svojim majetkovým a príjmovým pomerom mala na úhrade nákladov spojených s výživou a výchovou maloletého podieľať z prevažnej časti.
Súd vykonal pohovor s maloletým J., ktorý uviedol, že nemá záujem meniť rodinné prostredie, je u matky šťastný. Má tu vytvorené všetky podmienky pre život a rozvoj a nevidel dôvod k tomu, aby sa musel presúvať od jedného rodiča k druhému. S otcom má záujem sa stretávať po vzájomnej dohode tak, ako je tomu i doposiaľ s tým, že sa stretnú cca raz do mesiaca, kedy idú do kina či najesť sa do reštaurácie. Nemá záujem na tom, aby bol jeho styk s otcom presne vymedzený, a to ani počas prázdnin, nemá
záujem u otca prespávať. Pokiaľ žili s otcom v spoločnej domácnosti nemal k nemu vybudovaný dobrý vzťah, bol s ním málo. V súčasnosti má s otcom dobrý vzťah, otec sa k nemu správa inak ako v čase, kedy žili v spoločnej domácnosti. Zverenia do striedavej osobnej starostlivosti sa obáva, a to z dôvodu predchádzajúceho správania sa otca voči nemu. Od času, kedy prebieha medzi rodičmi súdne konanie, otec mu začal poskytovať i finančné plnenia, cca 50,- eur na lyžiarsky výcvik, na meniny dostal 2 knihy a 50,- eur, reklamné tričká z pracoviska a dve košele z Poľska, ktoré však maloletý nenosil. Uviedol, že s nevlastným bratom zo strany otca R. má dobrý vzťah. K svojim nákladom uviedol, že tieto považuje za mierne nadpriemerné, najmä čo sa týka elektroniky, kde sa snaží mať dobré súčiastky a pravidelne si ich obmieňa. Čo sa týka ošatenia, toto nosí značkové, avšak nemá za to, že by jeho nároky boli prehnané. S mamou chodia sezónne na väčší nákup ošatenia a obuvi. Venuje sa výučbe cudzích jazykov, kde mu matka pravidelne zakupuje cudzojazyčné učebnice, zúčastňuje sa matematických olympiád a venuje sa tiež fitnes a bojovému umeniu, kde používa športové ošatenie. Matka uhrádza všetky náklady spojené s návštevou školy, veci na ošatenie a obuv i ostatné
veci, ktoré potrebuje a taktiež mu poskytuje i vreckové vo výške 35,- eur mesačne a stravné na deň 3,50 €, keďže sa chodí stravovať do reštaurácie blízko školy.
Návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti považovala matka za účelový, aby sa otec vyhovel plateniu výživného. Otec vôbec nemá predstavu o tom, ako by sa o maloletého J. staral, pre otca je hlavnou otázkou iba majetkové vyporiadanie medzi ním a matkou, čo deklaruje na každom pojednávaní a v každom svojom písomnom podaní. Otec sa nikdy nezaujímal o to, aby s maloletým strávil dlhšie časové obdobie, než jednu dve hodiny na spoločnom obede. K majetkovým pomerom otca uviedla, že manželia majú v BSM majetok v hodnote 350 000,- eur, čo vylučuje tvrdenia otca, že je bezmajetný bezdomovec. Otec má zabezpečenú nadštandardnú životnú úroveň, platí si upratovačku v sume 140,- eur mesačne a často si dopraje zahraničné luxusné dovolenky (Dubai, Omán, Malta, kúpele. Mala za to, že otec odmieta prispievať na výživu maloletého sumou 450,- eur mesačne nie z dôvodu, že by to nebolo v jeho možnostiach, ale z dôvodu, že by tým ohrozil svoj luxusný život, ktorý vedie na úkor maloletého.
Po oboznámení sa s obsahom pohovoru s maloletým J. otec trval na jeho zverení do striedavej osobnej starostlivosti, pričom poukazoval na to, že sa na strane maloletého jedná o ovplyvňovanie zo strany matky a v podstate o jej vyjadrenia. Počas konania svoj názor v tejto časti zmenil a ponechal rozhodnutie o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov na úvahe súdu, poukázal pritom na súčasný stav vzťahov medzi ním a maloletým J., ako i na prezentovaný názor maloletého, ktorý si neželá byť zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a chce zotrvať v starostlivosti matky. Svoj návrh zmenil i v otázke určenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletému a žiadal, aby súd vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému neurčil. Poukázal pritom na priepastné majetkové rozdiely medzi matkou a otcom maloletého, ktoré zdôvodňoval odpredajom značného počtu nehnuteľností nadobudnutých počas manželstva, z ktorých si väčšinu finančných prostriedkov ponechala matka maloletého, a to vo výške cca 800 000,- eur (odpredaj 5 nehnuteľností), ďalšie tri nehnuteľnosti matka darovacou zmluvou previedla na svoju sestru, avšak i naďalej ich prenajíma za finančnú odplatu, ktorá je príjmom matky maloletého.
Kolízny opatrovník doporučil návrhu matky vyhovieť, maloletého zveriť do jej osobnej starostlivosti s tým, že otec bude povinný prispievať na jeho výživu sumou 250-300,- eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu. K otázke zverenia do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov sa maloletý niekoľkokrát v priebehu pojednávania vyjadril, pričom jeho stanovisko bolo vždy negatívne, ktorý názor je vzhľadom k jeho veku nevyhnutné rešpektovať. K otázke plnenia si vyživovacej povinnosti mal za to, že podstatnú časť nákladov na strane maloletého matka vynakladá na jeho štúdium, ďalej mimoškolskú činnosť. Vyhodnotenie plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany otca voči maloletému ponechal na úvahu súdu. V žiadnom prípade sa nestotožnil s návrhom otca, aby mu neuložil plnenie vyživovacej povinnosti, pričom uvedený návrh nie je v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine, kedy nie je možné rodiča oslobodiť od plnenia si vyživovacej povinnosti. Negatívne hodnotil i skutočnosť, že otec si nezačal dobrovoľne plniť svoju 38P/148/2013 - 167
vyživovaciu povinnosť k maloletému J. ani počas prebiehajúceho konania. Taktiež sa nestotožnil s argumentom otca, že je nemajetný.
Súd sa oboznámil s návrhom matky zo dňa 0922.07.2013, sobášnym listom rodičov, rodným listom maloletého, vyjadrením otca k návrhu zo dňa 07.10.2013, potvrdením o zdravotnom stave otca maloletého, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o výške starobného dôchodku na strane otca maloletého, potvrdením o pozastavení prevádzkovania živnosti zo dňa 29.01.2013 na strane matky maloletého, rozpisom nákladov na maloletého J., fotokópie účtov z nákupu vecí pre maloletého, potvrdením o výške školného u maloletého J., potvrdením o výške úhrady za jazykový pobyt u maloletého, potvrdením o výške nákladov spojených s bývaním na strane matky, potvrdením o výške príjmu otca maloletého, podaním otca zo dňa 06.03.2014, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov zo dňa 10.03.2014, podaním matky zo dňa 25.03.2014, nájomnou zmluvou na strane matky zo dňa 03.05.2005 a dodatku č. 1 a č. 2 o výške nájomného za predmetnú nehnuteľnosť, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov zo dňa 08.04.2014, daňovým priznaním matky za rok 2013, podaním otca zo dňa 27.05.2014 a ďalšími listinnými dôkazmi, na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Maloletý J. sa narodil z manželstva rodičov, ktoré doposiaľ trvá, na Okresnom súde Bratislava V je pod sp. z. 17P/233/2013 v súčasnosti vedené konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému na čas po rozvode, kde doposiaľ nebolo rozhodnuté. Rodičia žili v spoločnej domácnosti do 23.03.2012, kedy sa matka spolu s maloletým odsťahovala zo spoločnej domácnosti do domu R. X. X, U., kde bývajú doposiaľ. Od tohto obdobia je maloletý vo výlučnej osobnej starostlivosti svojej matky. Maloletý J. je v školskom roku 2013/2014 študentom X. N.Q. Y. Y. E., do školy ho matka vozí autom, resp. chodí MHD, kde mu matka 1- ročne zakupuje električenku v sume 33,- eur. Školné na školský rok predstavuje sumu 1 500,- eur, matka mu denne poskytuje 3,50- 4 € na obed a zabezpečuje mu desiatový a pitný režim. V rámci školy sa venuje výuke cudzích jazykov - anglicky, nemecky, rusky, kde mu matka zakupuje cudzojazyčné učebnice a literatúru v sume 20- 30 € za jednu knihu. Venuje sa športovým činnostiam, chodí korčuľovať a navštevuje kurz bojového umenia, kde mesačný poplatok predstavuje sumu 30,- eur + vybavenie. Zdravotný stav maloletého je dobrý, je však sledovaný v alergologickej ambulancii a užíva lieky proti alergii, taktiež nosí dioptrické okuliare. Náklady na stravné matka vyčíslila v sume cca 300,- eur mesačne. Matka mu zakupuje aj veci na ošatenie a obuv a cca 2x do roka mu musí obnoviť šatník, nakoľko maloletý prudko rastie, v súčasnosti má 180 cm.
Matka maloletého je vydatá, okrem maloletého J. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Je živnostníčkou s predmetom činnosti účtovníctvo - ekonomické poradenstvo, z ktorej má mesačný netto príjem cca 1 200,- eur a taktiež má príjem z prenájmu nehnuteľnosti na R. I. T. U. v sume 1 500,- eur a od 01.04.2014 v sume 1 000,- eur, taktiež prenajíma i 2- izbový byt R. X. X T. U. za sumu 430,- eur mesačne vrátane energií, iné príjmy 38P/148/2013
nemá. Spolu s maloletým obýva rodinný dom R. X. X T. U., ktorý je vo vlastníctve jej sestry a kde náklady spojené s užívaním predstavujú čiastku cca 200,- eur mesačne. S nikým nevedie spoločnú domácnosť.
Otec maloletého je ženatý, okrem maloletého J. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Je zamestnaný ako vedúci prevádzky P. I. T. U. s tým, že jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 820,- eur, je taktiež poberateľom starobného dôchodku vo výške 364,- eur mesačne a poberá rodinné prídavky na maloletého vo výške 23,20 € mesačne, iné príjmy nemá. Žije sám v rodinnom dome na X. Q. T. U., ku ktorému má užívacie právo. Náklady spojené s užívaním domu predstavujú mesačne čiastku cca 220,- eur mesačne (plyn, elektrina, voda, odpad). Žije sám a s nikým nevedie spoločnú domácnosť. Taktiež má náklady spojené so svojim zdravotným stavom, prevádzkou auta a taktiež nehnuteľnosti T. F., ktorú majú s matkou maloletého v BSM.
Podľa §-u 28 odsek 1 písm. a) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
Podľa §-u 36 ods. 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa §-u 62 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa §-u 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa §-u 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa §-u 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd 38P/148/2013 - 168
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa §-u 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa §-u 65 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa §-u 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa §-u 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa §-u 77 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd mal, z obsahu spisového materiálu a po vykonanom dokazovaní za preukázané, že návrh matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému na čas do rozvodu manželstva rodičov je dôvodný. V otázke zverenia maloletého J. do osobnej starostlivosti matky súd svojim rozhodnutím zosúladil právny stav so stavom faktickým, kedy je maloletý od ukončenia spolužitia rodičov vo výlučnej osobnej
starostlivosti svojej matky, kde si želal i zotrvať a kde neboli zo strany matky vo výkone osobnej starostlivosti o maloletého zistené žiadne nedostatky, pre ktoré by nebolo možné návrhu v tejto časti vyhovieť. Návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov súd pre kategorický nesúhlas maloletého nevyhovel. Obaja rodičia síce majú vytvorené podmienky pre výchovu a starostlivosť o maloletého, obaja majú o výkon osobnej starostlivosti o maloletého záujem, maloletý však so zverením do striedavej osobnej starostlivosti rodičov nesúhlasil, ktorá skutočnosť je, vzhľadom k jeho veku (16 rokov), podstatnou pri rozhodovaní o takomto návrhu, na postoj a názor dieťaťa je v takomto prípade nevyhnutné prihliadať a pri rozhodovaní ho v rozhodujúcej miere zohľadniť. Súd v tejto súvislosti poukazuje i na vzájomné vzťahy medzi otcom a maloletým J., 38P/148/2013
ktoré sú do istej miery narušené, čo bolo zrejmé tak z výpovede otca maloletého, ako i zo samotného pohovoru s maloletým, maloletý nie je so svojim otcom v pravidelnom kontakte a ich vzájomné stretávanie sa možno v súčasnosti označiť za sporadické. Táto skutočnosť je v súčasnosti už podmienená i postojom maloletého a jeho prístupom ku vzťahu s otcom, kde sám maloletý opakovane vyjadril svoju spokojnosť so súčasným stavom a nevôľu k akejkoľvek zmene, najmä čo do otázky výkonu osobnej starostlivosti zo strany svojich rodičov. Z uvedených dôvodov súd prihliadol predovšetkým k želaniu maloletého a návrh otca na jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti zamietol.
Právo a zároveň aj povinnosť zastupovania maloletého a správy jeho majetku súd stanovil obom rodičom maloletého, nakoľko nezhliadol dôvody, pre ktoré by mal byť otec maloletého z tohto práva a povinnosti vylúčený a toto bolo priznané výlučne matke maloletého. Na strane otca neexistujú žiadne prekážky, či iné okolnosti, pre ktoré by sa nemohol zúčastňovať výkonu tohto práva a povinnosti alebo pre ktoré by výkon tohto práva a povinnosti z jeho strany bolo v rozpore so záujmom maloletého.
Najspornejšou medzi rodičmi bola otázka určenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletému. Súd vyhodnotil návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti v sume 450,- eur mesačne ako čiastočne nadhodnotený a nezodpovedajúci možnostiam a schopnostiam otca ako povinného rodiča a jeho celkovým pomerom. Nevyhovel ani prvotnému návrhu otca na určenie vyživovacej povinnosti voči maloletému J. v sume 100,- eur mesačne, nakoľko táto výška vyživovacej povinnosti naopak nezodpovedá veku a odôvodneným potrebám maloletého a svojou poddimenzovanosťou by pokrývala iba pomernú časť najzákladnejších (existenčných) potrieb maloletého.
Maloletý navštevuje súkromnú školu, ktorej návšteva je podmienená úhradou každoročného školného v sume 1 500,- eur (t. j. 150,- eur mesačne), s návštevou školy sú následne spojené ďalšie výdavky, keďže v rámci školy sa maloletý venuje rozšírenej výučbe niekoľkých cudzích jazykov a taktiež diplomacii, ktoré predmety sú nevyhnutne spojené s finančnými plneniami (učebnice, literatúra, pomôcky a pod.) Na strane maloletého sú následne prítomné i mimoškolské aktivity, najmä športová činnosť, ktoré sú rovnako spojené s úhradu príslušných poplatkov a zabezpečovaním potrieb súvisiacich s týmito aktivitami. Je potrebné uviesť, že mimoškolské aktivity, ktoré u dieťaťa rozvíjajú akékoľvek zručnosti alebo pri ktorých sa dieťa venuje športu či inej prospešnej činnosti je potrebné a žiaduce podporovať, keďže tieto činnosti podporujú pozitívny rozvoj osobnosti dieťaťa vo všetkých oblastiach, t. j. fyzickej, psychickej či sociálnej. Výdavky spojené so starostlivosťou o maloletého sú samozrejme tvorené i existenčnými potrebami ako zabezpečením bývania, stravy, ošatenia, obuvi, hygienických potrieb a pod., kde vzhľadom k veku maloletého J. a jeho fyzickému vývinu je nutné na tieto základné (existenčné) potreby hľadieť ako na potreby dospelého jedinca. K ostatným výdavkom na strane maloletého J., na ktoré poukazovala matka i samotný maloletý pri pohovore a ktoré sa týkali predovšetkým záľuby maloletého v elektronike a zariadeniach spadajúcich do tejto oblasti súd uvádza, že v danom prípade sa jedná výlučne o záľubu maloletého, neviažúcu sa ani na jeho školu ani žiadnu organizovanú 38P/148/2013 - 169
mimoškolskú aktivitu, a preto tieto výdavky nemožno zaradiť medzi odôvodnené potreby maloletého J. a začleniť ich do vyčíslenia ich nákladov. V prípade, že niektorý z rodičov bude chcieť maloletému zakúpiť takéto veci a bude mať k tomu finančné prostriedky, je to výlučne na jeho vôli a nemožno mu do toho zasahovať. Avšak od rodiča, ktorý nemá finančné prostriedky na zakúpenie takýchto vecí alebo nemá
záujem u maloletého dieťaťa takúto záľubu financovať, nemožno požadovať úhradu takýchto nákladov titulom plnenia si vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu.
Pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu súd následne vyhodnocuje životnú úroveň oboch rodičov a ich osobné, príjmové a celkové majetkové pomery vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti, kde na strane matky boli zistené vyššie príjmové pomery, než na strane otca, keď táto má aj príjem z prenájmu nehnuteľnosti v súčasnosti vo výške 1 000,- eur mesačne za prenájom nehnuteľnosti na R. I. T. U., kde do apríla 2014 bola výška tejto odplaty 1 500,- eur mesačne a vo výške 430,- eur mesačne vrátane energií za prenájom bytovej jednotky R. X. X T. U. a na ktorú skutočnosť súd pri určovaní vyživovacej povinnosti voči maloletému z hľadiska porovnania životnej úrovne rodičov čiastočne prihliadol a kde je zrejmé, že životnú úroveň matky maloletého možno vyhodnotiť ako vyššiu, než je životná úroveň otca. Na strane druhej je však potrebné poukázať na výdavky deklarované otcom maloletého v súvislosti s uspokojovaním svojich odôvodnených potrieb a vynakladaným finančným plneniam, ktoré žiadal, aby súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil. Medzi inými tieto výdavky obsahovali aj réžiu súvisiacu s prevádzkou osobného auta na strane otca maloletého a taktiež réžiu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v F., ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov maloletého ako manželov. Súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu neprihliada na náklady, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, ale naopak vychádza zo zákonnej úpravy určovania vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu, podľa ktorej je rodič povinný korigovať svoje výdavky tak, aby predovšetkým mohol plniť vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona. U povinného rodiča súd pri svojom rozhodovaní prihliadne i na ostatné okolnosti majúce vplyv na schopnosti a možnosti rodiča plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi tieto okolnosti patrí i zdravotný stav povinného rodiča, kde na strane otca bolo preukázané, že tento má v súvislosti so svojim zdravotným stavom zvýšené výdavky, jeho zdravotný stav si vyžaduje väčšiu mieru starostlivosti a isté miernejšie životné tempo oproti zdravému jedincovi bez akýchkoľvek zdravotných obmedzení. Otec maloletého J. je taktiež vo vyššom veku (je starobných dôchodcom), pričom svoje ekonomické prežitie financuje okrem poberania starobného dôchodku v zmysle platnej právnej úpravy aj zamestnaním, z ktorého poberá riadny príjem. Nedisponuje pritom žiadnym nehnuteľným majetkom, či hnuteľným majetkom vyššej hodnoty, z ktorého by si mohol taktiež plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému, okrem majetku, ktorý má v bezpodielovom spoluvlastníctve s matkou maloletého a kde nakladať s ním môžu iba obaja rodičia spoločne. Otec maloletého teda v maximálnej možnej miere využíva svoje schopnosti a možnosti k tomu, aby si mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť vo výške, ktorá zodpovedá miere týchto schopností a možností. S poukazom na tieto okolnosti súd 38P/148/2013
určil výšku vyživovacej povinnosti otca voči maloletému v sume 200,- eur mesačne, ktorá je adekvátna k celkovým osobným, príjmovým a majetkovým pomerom otca a jeho schopnostiam a možnostiam plniť si svoju vyživovaciu povinnosť.
Následnému návrhu otca, aby mu súd v prípade zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky neurčil vyživovaciu povinnosť voči maloletému nebolo možné vyhovieť, nakoľko uvedené by bolo v priamom rozpore so zákonnou úpravou (§62 Zákona o rodine). Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť a trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, pričom výška tejto vyživovacej povinnosti je určovaná ich schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi, s ohľadom na ktoré by následne malo byť plnenie tejto vyživovacej povinnosti prerozdelené medzi rodičmi tak, ako bolo uvádzané vyššie. V prípade návrhu otca by sa jednalo o presunutie kompletnej výživy a starostlivosti o maloletého na matku, ktorá by ako rodič, ktorý má dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti, nielen vykonávala osobnú starostlivosť o maloletého (ktorá síce vzhľadom k veku maloletého vo svojom najužšom slova zmysle odpadá), ale by i znášala všetky náklady na odôvodnené potreby maloletého J., ktorá skutočnosť je v danom prípade neprípustná. Výrazný nepomer v prerozdelení plnenia si tejto vyživovacej povinnosti medzi rodičmi, t. j., keď by si jeden z rodičov plnil svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu vo výrazne vyššom rozsahu, než druhý rodič, je možná len z objektívnych dôvodov na strane takéhoto rodiča, ktoré sú schopné svojou závažnosťou vytvoriť relevantný podklad pre takéto rozhodnutie súdu. Na strane otca však nebola preukázaná žiadna takáto okolnosť, otec je riadne zamestnaný, je poberateľom starobného dôchodku a je v jeho možnostiach a schopnostiach plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému v dostatočnom rozsahu. Otec sa nemôže svojej vyživovacej povinnosti zbaviť z dôvodu, že má za to, že matka má dostatok finančných prostriedkov k tomu, aby sama
pokryla náklady na výchovu a výživu maloletého. Rodiča nemožno od plnenia si vyživovacej povinnosti oslobodiť, resp. rozhodnúť, že rodič túto povinnosť nemá a nemusí si ju plniť.
Matka maloletého J. žiadala priznať výživné voči maloletému od marca 2012, odkedy rodičia neviedli spoločnú domácnosť, napriek tomu, že svoj návrh si podala až v júli 2013. Súd mal za to, že návrhu matky nie je možné vyhovieť a priznať výživné zo strany otca spätne, keďže na strane matky neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie spätného výživného. Samotná skutočnosť, že rodičia maloletého ukončili vzájomné spolužitie a vedenie spoločnej domácnosti ešte nezakladá automaticky právo rodiča, v ktorého starostlivosti zostalo maloleté dieťa, aby mu od tohto obdobia bolo priznané spätné výživné. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa je potrebné spoľahlivo a dostatočne preukázať, pričom podľa ustálenej súdnej praxe môže medzi ne patriť objektívna nemožnosť podať návrh voči otcovi maloletého dieťaťa (napr. z dôvodu, že matka nemala vedomosť o mieste pobytu otca a pod.) V zmysle zákonného ustanovenia je teda zrejmé, že sa jedná o výnimku, ktorú súd použije iba v odôvodnených prípadoch. Zdôrazňuje sa tým nielen výnimočnosť priznania spätného výživného pre maloleté dieťa, ale aj snaha zamedziť možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Súd je preto povinný skúmať 38P/148/2013 - 170
dôvody, ktoré bránili oprávnenému rodičovi uplatniť tento zákonný nárok ihneď po tom, ako povinný rodičov prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť a prečo návrh na plnenie vyživovacej povinností neuplatnil včas. Matka maloletého J. nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie spätného výživného v zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko mala možnosť domáhať sa tohto nároku súdnou cestou omnoho skôr, keďže jej v tom nebránila žiadna objektívna prekážka.
S ohľadom na uvedené skutočnosti počiatok plnenia si vyživovacej povinnosti otca voči maloletému súd stanovil ku dňu 22.07.2013 t. j. ku dňu podania návrhu. V rámci rozhodovania súdu bolo preto nutné vypočítať i výšku zročného výživného zo strany otca, ktorú súd ustálil vo výške 2 064,51 € pričom k uvedenej sume dospel nasledovne; vyživovacia povinnosť otca bola upravovaná za obdobie od 22.07.2013 do 27.05.2014, t. j. za obdobie 10 kalendárnych mesiacov a 10 kalendárnych dní v júli 2013. Za rozhodné obdobie mal teda otec zaplatiť výživné vo výške 2 064,51 € (10 mesiacov x 200,- eur = 2 000,- eur + výživné za 10 dní v mesiaci júl 2013 =64,51 € (200,- eur /31 dní mesiaca júl 2013 = 6,45 eur na deň x 10 dní = 64,51 €); 2 000,- € + 64,51 € = 2 064,51 €). Vzhľadom na výšku zročného výživného a príjmové možnosti a schopnosti na strane otca bolo tomuto povolené uvedenú čiastku zročného výživného splácať v 100,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia. Záverom súd považuje za potrebné poukázať na niektoré skutočnosti prípadu uvádzané rodičmi počas konania. Predovšetkým zo strany otca maloletého bolo plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému a jej samotné určenie spájané s majetkovými záležitosťami rodičov maloletého, ich spoločným či separátnym majetkom a jeho vyporiadaním a s tým spojenými nárokmi. Tieto skutočnosti však nie sú pre konanie o určení vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu relevantné, súd na ne neprihliada a z uvedeného dôvodu sa s nimi počas konania ani nevysporiadava. Skutočnosť, že otec je v súčasnosti „bezdomovcom“ nemožno v danom konaní vyhodnotiť ako relevantnú v nadväznosti na schopnosti a možnosti rodiča plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, keďže sa jedná výlučne o záležitosť evidenčného charakteru, bez reálneho dopadu na existenčné podmienky otca maloletého. Taktiež nie je možné v prípade rozhodovania o vyživovacej povinnosti rodiča voči maloletému dieťaťu stanoviť, že povinný rodič bude výživné platiť k rukám maloletého dieťaťa a nie k rukám matky tak, ako to požadoval otec maloletého. Maloletý J. nie je v zmysle platnej právnej úpravy spôsobilým platobným miestom na platenie výživného, keďže týmto miestom môže byť výlučne rodič, ktorý má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti a ku ktorého rukám sa toto výživné zo strany povinného rodiča i poukazuje.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odseku 1 písm. a) Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. . Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.
V Bratislave, dňa 27. mája 2014