Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-27-2014.pdf
PDF · 78.63 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/27/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci navrhovateľa: W. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. Z., V. XX, zastúpený F. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. Z., V. XX, proti odporcovi: F. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. Z., N. XX a v právnej veci starostlivosti o maloletého: O. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Z. Z., dieťa rodičov F. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. Z., V. XX a F. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. Z., N. XX, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní odporcu/otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15. 01. 2014 č. k. 31P/401/2013-67, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca v prípade plnoletého W. zo sumy 3.500,- Sk na sumu 136,- Eur mesačne do rúk navrhovateľa od 01. 01. 2014 a v prípade maloletého O. zo sumy 3.000,- Sk mesačne na sumu 115,- Eur mesačne od 01. 01. 2014 do rúk matky maloletého. V prevyšujúcej časti návrh matky, ktorá požadovala zvýšiť výživné na W. na čiastku 150,- Eur a na maloletého O. na čiastku 125,- Eur mesačne, zamietol. Okresný súd konštatoval po vykonanom dokazovaní podstatnú zmenu pomerov od poslednej úpravy výživného vzhľadom na skutočnosť, že ako plnoletý W., tak aj O., sú starší o päť rokov, čo znamená zvýšenie nákladov spojených so základnými potrebami, ako je ošatenie, obutie, stravovanie, cestovanie, kultúrne, školské a športové potreby. V prípade plnoletého W. je to aj štúdium na strednej škole, čo znamená zvýšenie nákladov v súvislosti s absolvovaním strednej odbornej školy. V prípade matky nastala zmena pomerov v tom, že je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere a privyrába si aj na dohodu. Jej priemerný čistý mesačný príjem podľa zamestnávateľa je 356,80 Eur, okrem toho na základe vykonávanej dohody poberá 75,- Eur mesačne a tiež rodinné prídavky. V prípade otca nastala zmena pomerov, keď vo februári 2013 ukončil živnosť a do októbra 2013 bol nezamestnaný. V súčasnosti je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere ako O.. Od októbra do decembra 2013 dosahoval podľa vtedajšieho zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem 662,12 Eur, okrem toho dostával aj tzv. kilometrovné, takže podľa vyjadrenia samotného otca zarobil v priemere 980,- Eur. U súčasného zamestnávateľa zarába priemerne 420,- Eur mesačne, okrem toho má nárok na diéty. Súd tak konštatoval na strane detí zvýšenie potrieb, v prípade matky konštatoval nepatrné zvýšenie jej mesačného príjmu z dôvodu, že vykonáva popri zamestnaní ďalšiu prácu. Otcovi pribudla vyživovacia povinnosť, jeho priemerný mesačný príjem sa nepatrne znížil. Súd pri posudzovaní schopností a možností otca detí vychádzal z tej skutočnosti, že je v produktívnom veku, je zdravý, u predchádzajúceho zamestnávateľa pracoval na rovnakej pozícii ako u terajšieho a bolo v jeho silách zabezpečiť si vyšší príjem, ktorým by sa podieľal na úhrade nákladov na odôvodnené potreby ako maloletého, tak aj plnoletého dieťaťa. Poukázal na prednosť výživného pred inými výdavkami rodičov.
Rozsudok odvolaním napadol otec detí. Má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. Poukázal na skutočnosť, že bol nútený ukončiť živnostenské podnikanie v marci 2013, po tom, čo pocítil úpadok zákaziek a klientov. Bol nezamestnaný, žil spoločne so svojou rodinou len z úverov a úspor a z príjmu jeho družky, ktorá bola v tom čase ešte zamestnaná. Asi po pol roku sa zamestnal ako O. N. vo firme Z. s.r.o., kde pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 03. 10. 2013, mal dohodnutú trojmesačnú skúšobnú lehotu. Keďže podmienky neboli až také priaznivé, zmenil zamestnávateľa a od 02. 01. 2014 pracuje ako O. N. vo firme K. s.r.o., keď jeho mesačný príjem dosahuje momentálne 428,- Eur brutto, teda asi 360,- netto. Aj tu je v trojmesačnej skúšobnej lehote. Ako O. N. potrebuje množstvo skúšok a povolení, na čo bol nútený brať si dva bezúčelové úvery na pokrytie nákladov, ktoré momentálne spláca mesačnými splátkami vo výške 109,- Eur a 24,- Eur. Bývalý zamestnávateľ za neho zaplatil F. skúšky 200,- Eur, ktoré bol povinný mu nahradiť. Žije v spoločnej domácnosti s družkou a spoločnou dcérkou Y. a družkinou druhou dcérou. Jeho družka je toho času nezamestnaná a poberá podporu v nezamestnanosti mesačne 273,- Eur. Túto bude dostávať do marca 2014, potom bude bez príjmu. Poukázal na mesačné výdavky, ktoré sú podľa jeho výpočtov vyššie, ako jeho mesačný príjem. Poukázal na to, že po vyporiadaní BSM svoju časť bytu, v ktorom momentálne žije jeho bývalá manželka so synmi, daroval svojim deťom a prenechal im aj zariadenie bytu bez akejkoľvek finančnej náhrady. Tiež takmer rok prispieval na poplatky spojené s bývaním a platil internet. So synmi má dobrý vzájomný vzťah, tieto vzťahy sa po poslednom pojednávaní na okresnom súde zhoršili. Synovia majú v byte, kde teraz žije on so svojou rodinou, zariadenú aj izbu, v ktorej môžu kedykoľvek byť. Kupoval im aj darčeky, prípadne dával vreckové, v súčasnej jeho situácii je to možné len veľmi sporadicky. Plnoletému W. do mája 2013 platil za mobilný telefón. Synov nechce nútiť, aby chodili k nemu na návštevy, pokiaľ to vyslovene nechcú, u neho však majú dvere otvorené a prísť môžu kedykoľvek. Má za to, že od poslednej úpravy výživného z roku 2008 nedošlo k zásadnej zmene pomerov na strane synov a matka túto skutočnosť ani nepreukázala. Došlo však k výraznej zmene pomerov na jeho strane, čo sa negatívne odrazilo na jeho finančnej situácii, a to v súčasnej dobe neodôvodňuje zmenu rozsudku okresného súdu zo dňa 08. 04. 2008. Navrhuje, buď zrušiť rozsudok okresného súdu a vrátiť ho prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alebo zmeniť a návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Krajský súd preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ O. s. p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 potvrdil.
Zároveň odvolací súd konštatuje aj správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, ktoré si osvojuje a v podrobnostiach na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.).
Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje, že prvostupňový súd zistil všetky rozhodujúce skutočnosti pre rozhodnutie o návrhu na zvýšenie výživného ako v čase rozhodovania prvostupňového súdu na už plnoletého W. N. a tiež maloletého O. N.. Je bez akýchkoľvek pochybností, že uplynutie doby piatich rokov od poslednej úpravy výživného je skutočnosťou, ktorá na strane detí odôvodňuje zvýšenie výživného. Už samotný vek dieťaťa je skutočnosťou, ktorá znamená zvýšenie odôvodnených potrieb na strane dieťaťa. Uplynutie piatich rokov od poslednej úpravy teda nepochybne na strane detí je dôvod, ktorý má za následok nárok na zvýšenie výživného.
Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane rodičov, aj v prípade matky zistil prvostupňový súd len nepatrnú zmenu, keď matka má vyšší príjem vzhľadom na skutočnosť, že okrem svojho trvalého zamestnania si privyrába aj prácou popri zamestnaní vykonávanej na dohodu, príjem z tejto je však len 75,- Eur mesačne.
Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane otca, prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal aj súčasnou situáciou na jeho strane, keď konštatoval zmenu pomerov tým, že ukončil živnosť a je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere. Výživné pritom súd zvýšil v prípade oboch detí len od 01. 01. 2014, teda čas, kedy mal problémy s tým, že určitú dobu bol nezamestnaný, už nie je dôvod zohľadňovať. Odvolací súd si vyžiadal od zamestnávateľa otca aktuálny príjem otca v súčasnom zamestnaní, pričom zistil, že
za mesiace január až marec dostal mzdu vo výške 303,67 Eur, 323,60 Eur a 348,76 Eur, okrem toho za mesiace január až marec 2014 dostal stravné vo výške 612,60 Eur, 632,67 Eur a 853,59 Eur.
Pokiaľ prvostupňový súd určil otcovi povinnosť prispievať výživným na plnoletého W. sumou 136,- Eur a na maloletého O. sumou 115,- Eur mesačne, odvolací súd vzhľadom na zistené pomery na strane všetkých zúčastnených (matka, otec, deti) považuje výživné za primerané a zodpovedajúce zákonnej úprave, konkrétne ustanoveniu § 62 ods. 1, 2, 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, podľa ktorého je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné živiť sa samé, a podľa ktorého rodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Tiež zohľadnil skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, ako aj to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd upozorňuje, že v prípade príjmov otca súd berie do úvahy aj tzv. stravné, pretože aj to je na strane povinného rodiča príjem a je dôvodné, aby aj na tento súd prihliadol. Porovnajúc príjmy na strane matky s jedným plnoletým a jedným maloletým dieťaťom, a na strane otca s jeho novou rodinou je zrejmé, že určené výživné je v súlade aj so zákonným kritériom, v zmysle ktorého má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd rozhodol správne po náležitom zistení skutkového stavu, rozhodnutie je v súlade so zákonnou úpravou, na ktorú prvostupňový súd správne poukázal. Nebol preto dôvod na zmenu napadnutého rozhodnutia, ani na jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok v celom rozsahu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.