Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24P-394-2013.pdf
PDF · 101.13 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/394/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou H.. G. H., v právnej veci navrhovateľky: H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
- H. XX, zastúpenej E.. A. Z., advokátkou so sídlom X., O. XX proti odporcovi: F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. - H. XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: H. V. F., nar. XX.XX.XXXX bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky H. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX a odporcu F. F., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v Z., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Z. vo zväzku V. ročník 1983, na strane 96, pod poradovým číslom 1 rozvádza.
Súd upravuje výkon rodičovských práv a povinností k maloletej H. V. F., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode tak, že maloletú zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otca súd zaväzuje prispievať na jej výživu sumou vo výške 40,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 66,- eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Okresného súdu Nitra.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne návrhom osobne podaným na Okresný súd Nitra dňa 11.12.2013 domáhala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol a zároveň upravil práva a povinnosti k mal. dieťaťu na čas po rozvode, pričom v návrhu uviedla, že nežijú s odporcom v spoločnej domácnosti už od roku 1998, ktorú navrhovateľka opustila pre nezhody s odporcom. Uviedla, že nezhody spočívali najmä v tom, že odporca sa k nej správal hrubým a agresívnym spôsobom, v stave opitosti ju opakovane fyzicky a psychicky napádal.
Odporca si opakovane nevyzdvihol zásielky súdu, hoci sa na uvedenej adrese zdržiava. Svoju neúčasť nijako neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd preto pojednával v neprítomnosti odporcu v zmysle § 101 ods. 2 OSP.
Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava písomne podaného návrhu so všetkým, čo je v ňom uvedené. Navrhuje, aby súd určil výživné odporcovi na mal. H. V. aspoň vo výške 40 eur mesačne, nakoľko naposledy bolo výživné upravované v máji 2000, kedy bolo určené na v súčasnej dobe už dospelú H. sumou 1.500,-Sk a na mal. H. V. sumou 1.200,-Sk mesačne. Odporca o zníženie výživného nepožiadal, z čoho možno predpokladať, že s takouto výškou výživného súhlasí, resp. že je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné takto určené.
Navrhovateľka ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že hlavným dôvodom rozpadu ich manželstva bol alkohol zo strany manžela. Tento sa opil, potom vyvádzal, boli tam aj fyzické útoky na ňu, aj na jej rodičov. Pil celý deň, aj celú noc, kvôli tomu mal aj problémy so zamestnávateľmi. Ona sa starala o deti, nakoniec sa rozhodla, že odíde spolu so staršou dcérou k rodičom, pretože mladšia ešte vtedy ani nebola na svete, bola s ňou tehotná. Presťahovali sa o niekoľko domov ďalej na č. 11, no nechala v dome ich veci, takže tam občas chodili, no manžel nikdy nejavil záujem ani o deti, ani o ňu, nikdy sa s nimi neučil, nezaujímal sa o ich potreby. Manžel aj naďalej pije, občas do toho ich domu idú aj teraz. On predtým ako tak platil v tom dome náklady na bývanie, ale teraz od marca už neplatí vôbec, takže tam ona platí elektrinu 8 eur, sipo 100 eur. Teraz dala dom prepísať na dcéru, pretože ten rodinný dom patrí jej a dospelej dcére H.. Svoju čiastku zdedila po otcovi a H. podiel darovala jej mama. H. by tam chcela ísť bývať, no nevedia manžela dostať z toho domu. Podali aj návrh na vypratanie, ale zatiaľ sa to nepodarilo, pretože nechodí na tie pojednávania, zatajuje sa, takže je s tým problém. Už mali upravené práva a povinnosti k deťom ešte v roku 2000 s tým, že bolo určené výživné na obe dcéry, toto platil podľa toho či robil alebo nie, keď bol zamestnaný posielal, keď nemal robotu, tak nie. Teraz výživné na H. V. neplatí, v júli to bude rok, teraz jej poslal exekútor 76 eur, čo sa mu podarilo zraziť. Požiadala o náhradné výživné, zatiaľ jej to nevyplácajú, pretože ešte neubehli tri mesiace. Teraz bývajú v dome, ktorý patrí jej mame, býva tam spolu s obidvomi dcérami, staršia je zamestnaná, do domácnosti prispieva tak, že robí nákupy, teraz vyplatila domovú daň na obidva domy, takže na bývanie prispieva. Mladšia navštevuje 9. ročník ZŠ v Nitre, prijali ju na dve stredné školy, denne platí cestovné 1 euro, obedy v škole 14 - 15 eur mesačne, pretože jej to vychádza iba tri dni v týždni. Najvyššie výdavky sú na čeľustného ortopéda, dcére nenarástlo 9 zubov, takže jej museli zuby posúvať zozadu dopredu, neustále musí chodiť na kontroly, za obdobie troch rokov zaplatili spolu 462,60 eura. Poberá iba invalidný dôchodok 295 eur, platí náklady na bývanie, jej mama je dôchodkyňa, má 80 rokov, utrpela úraz, jej stav sa veľmi zhoršil, dopláca veľa na lieky, takže keď má peniaze, keď jej zvýši, tak tiež do domácnosti prispeje. Ona má dôchodok okolo 320 eur. Čo sa týka úpravy styku dcéry s otcom, tak tento sa dcéry nikdy nedožadoval, keď sa stretnú tak iba náhodne, vtedy sa dcéra s ním rozpráva.
Súd v konaní vypočul svedkyňu A.. H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., H. XX, t.č. bytom H. XX, ktorá uviedla, že príčiny rozpadu manželstva jej rodičov sú jednoznačne kvôli alkoholu ich otca. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti asi 16 rokov, ona si pamätá, ešte keď bola malá, že otec pil, potom robil krik, veľa krát nevedeli spať, púšťal nahlas telku, nevedeli to vydržať. Mamina sa nakoniec rozhodla, že pôjdu k starým rodičom, kde vlastne bývajú doteraz. Určite tam je lepší život, ako keby zostali s otcom, je tam kľud, no niekedy otec prišiel aj tam. Nechali si v ich dome aj svoje veci, takže tam občas chodievali. Pokiaľ môže, tak sa otcovi radšej vyhýba, takže tam chodievajú vtedy, keď nie je doma. Ten dom je jej a mamin, podali návrh aj na vypratanie domu, otec sa teraz presťahoval do takej miestnosti pri kotolni. Keď sa náhodou stretnú, tak sa porozprávajú, ale iba málo, naposledy jej hovoril, že chodí na nočné cez nejakú agentúru. K jeho príjmu sa vyjadriť nevie, no pije aj v súčasnej dobe. Stalo sa, že išla ráno do práce, on išiel z nočnej a už v autobuse pil pivo z 1,5 litrovej fľaše. Keď sa ho spýtala, že čo to pije, povedal, že je smädný. On s pitím jednoducho nevie prestať. Manželstvo rodičov už dlhodobo nefunguje, určite kvôli alkoholu otca, nemá význam toto manželstvo udržiavať, to už ani nie je manželstvo, ale je to utrpenie.
Právna zástupkyňa navrhovateľky v konečnom návrhu uviedla, že žiada, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, maloletú H. V. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi dieťaťa určí výživné aspoň tých 40 eur mesačne. Čo sa týka úpravy styku, tak pokiaľ by sa otec chcel s dcérou stretávať, matka mu v týchto stretnutiach určite nebude brániť.
Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že pre prípad rozvodu navrhuje, aby súd zveril mal. H. V. do starostlivosti matky, odporcovi určil výživné 40 eur mesačne a styk otca s mal. neupravoval, nakoľko
pokiaľ by odporca mal záujem o pravidelné stretávanie s dieťaťom, prejavoval by väčší záujem o mal., prípadne by o úpravu styku požiadal už skôr.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkyne, oboznámil návrh, sobášny list, rodné listy detí, potvrdenie o poberaní invalidného dôchodku, správa z obce J. ohľadne doručovania zásielky odporcovi, lustrum na odporcu v Sociálnej poisťovni, správy zo zisťovania zamestnávateľov odporcu, správy zo zisťovania pobytu odporcu, správy od zamestnávateľov odporcu, správa z úradu práce ohľadne dávky v hmotnej núdzi a evidencii, výpisy z účtu a vkladných knižiek odporcu, správa zo Sociálnej poisťovne, doklady predložené na dnešnom pojednávaní ohľadne výdavkov na bývanie a na maloletú H. V., pripojené spisy OS Nitra XXNc XXX/XX, z neho rozhodnutie na čl. 29 a nasledovné, XC/ XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 28.01.1983 v Z.. U oboch ide v poradí o prvé manželstvo. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, ich posledné spoločné bydlisko bolo na adrese J. - H. XX, pričom v spoločnej domácnosti nežijú už od roku 1998, ktorú opustila navrhovateľka spolu s deťmi kvôli nezhodám s odporcom. Navrhovateľka vidí hlavný dôvod rozpadu manželstva v tej skutočnosti, že odporca požíval alkoholické nápoje, bol agresívny, pričom navrhovateľku napádal opakovane fyzicky a psychicky. Túto skutočnosť potvrdila aj výpoveď svedkyne - dospelej dcéry účastníkov konania. Navrhovateľka nemá záujem zotrvať naďalej v manželskom zväzku.
Z ich manželského zväzku pochádzajú dve deti: plnoletá H. F., nar. XX.XX.XXXX a maloletá H. V. F., nar. XX.XX.XXXX. Okresný súd Nitra naposledy rozhodoval o úprave práv a povinností k mal. deťom F. rozsudkom č.k. XXNc XXX/XX-XX zo dňa 18.05.2000, pričom schválil rodičovskú dohodu, ktorou boli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otca mal. detí súd zaviazal platiť výživné na mal. H. V. F. vo výške 1 200,-Sk (39,83 eura) mesačne a na t.č. mal. H. F. vo výške 1 500,-Sk (49,79 eura) mesačne.
Navrhovateľka bola v tom čase na materskej dovolenke, poberala materský príspevok vo výške 2 740,- Sk (99,95 eura) a invalidný dôchodok vo výške 3 948,-Sk (131,05 eura).
Odporca bol v tom čase zamestnaný, pričom mal príjem vo výške 9 749,-Sk (323,61 eura) mesačne.
Mal. H. V. je žiačkou 9. triedy ZŠ v Nitre. Výdavky súvisiace so školou predstavuje v jej prípade cestovné vo výške 1 euro denne a strava v škole podľa potvrdenia za dve mesiace vo výške 32,16 eur. Navrhovateľka má s dcérou výdavky na čeľustného ortopéda, ktoré za obdobie 2010 - 2013 predstavujú sumu 462,60 eur. Navrhovateľka poberá invalidný dôchodok vo výške 287,90 eur mesačne. Navrhovateľka spolu s maloletou ako aj plnoletou dcérou býva u svojej matky, kde výdavky na bývanie predstavujú za elektrinu 25 eur, za plyn 40 eur, za vodu 27,94 eur a za telekom 25,37 eur. Matka navrhovateľky je dôchodkyňa, poberá starobný dôchodok podľa vyjadrenia navrhovateľky vo výške 320 eur mesačne.
Súd v konaní nevypočul odporcu, ktorý sa na pojednávania opakovane nedostavil a zásielky súdu sa mu nepodarilo doručiť, nakoľko si tieto nevyzdvihol v určenej lehote na pošte, hoci sa na uvedenej adrese zdržiaval. Podľa potvrdenia zamestnávateľa odporca naposledy pracoval na dohodu o vykonaní práce v agentúre brigádnici.sk, spol. s.r.o. V roku 2013 jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavoval výšku 297,64 eur. Jeho pracovný pomer skončil dňa 30.04.2014, pričom jeho čistý príjem za 01/2014 bol vo výške 312,39 eur, za 02/2014 vo výške 337,74 eur a za 04/2014 bol vo výške 62,50 eur. Odporca býva podľa vyjadrenia navrhovateľky na adrese ich posledného spoločného bydliska, túto skutočnosť potvrdila aj výpoveď svedkyne.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 citovaného zákona, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 citovaného zákona, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 62 ods. 1 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 citovaného zákona, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 citovaného zákona, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 citovaného zákona, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 citovaného zákona, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 2 ods. 2 veta prvá Zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len Z.s.p.), ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Podľa § 4 ods. 3 Z.s.p., od poplatku je oslobodený aj účastník, ktorému bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu.
Súd manželstvo navrhovateľa a odporkyne rozviedol, pretože mal za preukázané, že manželstvo si neplní svoj účel a to už dlhodobo a vzťahy medzi manželmi sú už trvalo a hlboko rozvrátené. Súd vzal pri rozhodnutí o rozvode manželstva do úvahy skutočnosť, že navrhovateľka nemá záujem obnoviť manželské spolužitie a ani záujem zotrvať v manželskom zväzku. Aj keď je v zmysle intencií Zákona o rodine úlohou spoločnosti manželský zväzok všestranne chrániť a napomáhať jeho dobru, nikoho nie je zároveň možné v tom zväzku nútiť zotrvať. Keďže manželstvo si nemôže v ďalšom plniť svoj účel a vytvárať tak harmonické a trvalé životné spoločenstvo zabezpečujúce riadnu výchovu maloletého dieťaťa, súd návrhu navrhovateľky vyhovel a predmetné manželstvo rozviedol. Hlavnou príčinou rozpadu manželstva bol nesporne na strane odporcu a spočíval v jeho nadmernom pití alkoholu a následnom agresívnom správaní voči navrhovateľke.
O právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd rozhodol tak, že maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom pri rozhodovaní prihliadol na skutočnosť, že matka sa o mal. dieťa stará sama prakticky od jeho narodenia, pričom v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Súd určil odporcovi výživné na mal. H. V., nar. XX.XX.XXXX v sume 40,- eur mesačne. Výživné v takejto výške bolo otcovi určené aj v roku 2000, kedy boli upravované práva a povinnosti na vtedy ešte dve maloleté deti účastníkov konania a otec dosahoval príjem v sume 323,61 eura. Otec maloletej si dokáže zabezpečiť prácu na základe dohôd o vykonaní práce, ktoré uzatvára opakovane. Takýmto spôsobom si dokáže zabezpečiť príjem od 200 do 400 eur mesačne. Možnosti a schopnosti otca umožňujú prispievať na maloletú H. V. vo výške 40 eur mesačne. Súd pri rozhodnutí o výške výživného na mal. dieťa prihliadol na skutočnosť, že odporca sa o mal. dieťa nezaujíma, nestretáva sa s ním, svoju vyživovaciu povinnosť si plnil v minulosti nepravidelne a v súčasnosti si ju podľa vyjadrenia navrhovateľky neplní vôbec. Výživné ktoré určil súd, tak zabezpečí spolu s výživným zo strany matky a prídavkami na dieťa ktoré matka poberá, zabezpečovanie základných životných potrieb ako aj ostatných potrieb, ktoré slúžia k celkovému zdravému duševnému a telesnému rozvoju maloletého dieťaťa.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá OSP tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
O súdnom poplatku súd rozhodol tak, že zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 66 eur, nakoľko navrhovateľka je od platenia súdneho poplatku oslobodená v zmysle § 4 ods. 3 Z.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.