Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-98-2014.pdf
PDF · 97.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-6P/98/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. N., nar. XX.XX.XXXX, W. N., nar. XX.XX.XXXX, obe t.č. Detský domov W. Z., X.. D. XXX/X, W. Z., deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov: matka H. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, B., t.č. A. č. XXX, okres C., ČR a otec W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom ubytovňa O.. Č. XXX, N., o nariadenie ústavnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd n e n a r i a ď u j e nad mal. deťmi A. a W. ústavnú starostlivosť.
Súd u k l a d á výchovné opatrenie s tým, že nad výchovou mal. A. a W. určuje d o h ľ a d, ktorý sa bude vykonávať za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a obce, v ktorej budú mať maloleté deti bydlisko.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici podal na Okresný súd Senica dňa 07.11.2013 návrh na vydanie predbežného opatrenia na dočasné zverenie maloletých detí A. a W. do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov a to do Detského domova W. Z., X.. D. XXX/X, W. Z.. Svoj návrh odôvodnili najmä tým, že matka zanedbáva zdravotnú starostlivosť o mal. deti a žila v nevyhovujúcich podmienkach bez elektriny a vody. Opakovaným šetrením bolo zistené, že matka nemá dostatočné finančné prostriedky na zabezpečenie starostlivosti o mal. deti.
Okresný súd Senica uznesením (predbežným opatrením) č.k. 2PPOm/2/2013-6 zo dňa 07.11.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoPom/2/2014-47 zo dňa 31.01.2014 dočasne zveril maloleté deti do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov a to do Detského domova W. Z.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.03.2014. Súd v danom konaní mal za to, že bola osvedčená naliehavá potreba predbežnej úpravy starostlivosti o maloleté deti. Matka zanedbávala zdravotnú starostlivosť o mal. deti, nedokázala zabezpečiť riadnu starostlivosť o mal. deti, matka nemala dostatočné finančné prostriedky, nemala zabezpečené potraviny pre mal. deti, žila v nevyhovujúcich podmienkach bez elektriny a vody, pričom samotná matka súhlasila, že za daného stavu nie je sama schopná zabezpečovať riadnu starostlivosť o deti. V príbuzenstve rodičov nebol nikto kto by nahradil starostlivosť rodičov.
Okresný súd Senica postúpením zo dňa 04.04.2014 postúpil vec Okresnému súdu Skalica, pričom spis bol Okresnému súdu Skalica doručený dňa 02.05.2014.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici navrhol vo veci samej nariadiť ústavnú starostlivosť nad mal. deťmi s tým, že budú umiestnené do Detského domova v Z. a zároveň žiadal matke a otcovi určiť povinnosť platiť na každé z maloletých detí výživné v sume 30 % zo sumy životného minima. Svoj návrh odôvodnil tým, že matka žije v prenajatom rodinnom dome so svojimi rodičmi v A. XXX, ČR, predložila nájomnú zmluvu o prenájme rodinného domu. Matka má priateľa, ktorý jej prispieva na domácnosť. Starí rodičia príležitostne pracujú. Otec maloletých detí sa o ne žiadnym spôsobom nezaujíma. Matka nepredložila dôkaz o tom, že je zamestnaná a že má pravidelný príjem. Matka sa pravidelne telefonicky zaujíma o mal. deti.
Matka sa k veci písomne vyjadrila s tým, že nesúhlasí s nariadením ústavnej starostlivosti.
Otec sa nijako vo veci nevyjadril. Otec sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Keďže boli splnené podmienky dané v § 101 ods. 2 O.s.p., súd vec prejednal v jeho neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, uznesením č.k. 2PPOm/2/2013-6 zo dňa 07.11.2013, rodnými listami, správami azylového domu C., lekárskymi správami, správami ÚPSVaR, uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoPom/2/2014-47 zo dňa 31.01.2013, obsahom pripojeného spisu sp. zn. 6P/192/2012, zmluvou o prenájme rodinného domu, pracovnou zmluvou, správami Sociálnej poisťovne, správou z prešetrenia pomerov, správou Mestského úradu C., sociálnou správou o deťoch z Detského domova a psychologickými správami a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 6P/192/2012 - 83 zo dňa 24.07.2013 boli mal. A. a W. zverení do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na mal. A. sumou 30,- eur mesačne a na mal. W. sumou 30,- eur mesačne.
Z výsluchu matky súd zistil, že s návrhom ÚPSvaR Senica na nariadenie ústavnej starostlivosti nad mal. deťmi nesúhlasí a žiadala, aby jej deti boli vrátené. Matka momentálne býva v rodinnom dome na adrese A. XXX, ČR, okres C.. Prenajímateľom domu je pani M. Z.G., ktorá s nimi býva. Prenajímateľka súhlasí s pobytom mal. detí v prenajatom rodinnom dome. Matka v spoločnej domácnosti býva s jej rodičmi, otcom W. N. a matkou O. N.. Rodičia poberajú dávky v hmotnej núdzi. Otec zabezpečuje financie rodiny najmä na brigádach. Otec pracuje brigádne najmä na stavbách, rôzne pomocné práce a podobne. Mesačne na stavbách si zarobí cca 7.000,- Kč. Do doby než boli deti umiestnené do detského domova matka poberala rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur a rodinné prídavky 46,20 eur mesačne. V prípade vrátenia detí by matka opäť poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Matka uviedla, že by sa snažila zabezpečiť viacej financií pre rodinu a hlavne pre maloleté deti, požiadala by o vyplácanie náhradného výživného, pracovala by brigádne na zbere ovocia, vo vinohradoch a pod. S otcom mal. detí nie je v kontakte. Výživné na mal. deti neplatil. Matka si o náhradné výživné nepožiadala. Matka má priateľa, pracuje pre spoločnosť W. Y., Z.. F.. P.., kde dosahuje príjem 8.500 Kč. Priateľ jej bude finančne vypomáhať. Priateľ pracuje v A., kde býva aj na ubytovni. Domov chodí raz za dva týždne na víkend. Matka si uvedomila svoj podiel viny na zanedbávaní detí, zanedbávanie starostlivosti o deti, zanedbávanie zdravotného stavu mal. detí. V čase vydania predbežného opatrenia nemala vhodné podmienky, nemala vodu, elektrinu, nemala dostatok financií na potraviny pre mal. deti. Matka uviedla, že ak jej mal. deti budú vrátené vyvaruje sa nedostatkov pokiaľ ide o starostlivosť o mal. deti. S deťmi bude pravidelne navštevovať lekára, bude im podávať lieky tak, ako bude predpísané. Rodinný dom v A. spolu s rodičmi momentálne rekonštruujú, v dome je zavedená elektrina, voda, kúri sa drevom. Nepotrebný materiál vo dvore sú kusy nábytkov, ktoré patria prenajímateľke. So starostlivosťou o mal. deti jej budú pomáhať aj rodičia.
Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol, aby súd vo veci samej nariadil ústavnú starostlivosť nad mal. deťmi a umiestnil deti do Detského domova v Z., alternatívne v prípade nenariadenia ústavnej starostlivosti navrhol nariadiť dohľad nad výchovou mal. detí.
Zo správy Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici z prešetrenia pomerov súd zistil, že mal. deti boli umiestnené do profesionálnej rodiny, adaptácia prebehla bez väčších problémov. Zdravotný stav mal. A. si vyžaduje návštevy odborných lekárov, navštevuje imunologickú ambulanciu. Na základe urologického
vyšetrenia je objednaný dňa 03.07.2014 na operačné riešenie. U mal. A. rečový vývin zaostáva, nosí plienky. U mal. W. je zdravotný stav dobrý. U oboch detí psychológ detského domova konštatuje súvis s málo podnetným, nevyžadujúcim výchovným vedením, zanedbávaním. Matka sa počas návštevy v detskom domove s mal. deťmi zabávala a venovala sa im. Súrodenci sú na seba citovo naviazaní, kladie sa dôraz na zachovanie súrodeneckej väzby a kontaktu s matkou a starými rodičmi. Matka býva v podnájme rodinného domu, ide o starší dom v ktorom je skládka nepotrebných vecí, miestnosti prechádzajú stavebnými úpravami.
Zo sociálnej správy o deťoch z Detského domova D. a z psychologickej správy súd zistil, že zdravotný stav mal. W. je dobrý, maloletá je usmievavá, nemá strach z ľudí, rešpektuje autority, prispôsobila sa danému režimu. Maloletá sa tešila z návštevy matky, k matke pristupovala bez zábran, bolo pozitívne naladené. Matka sa maximálne venovala dieťaťu. Maloletá dobre znášala lúčenie s matkou, naplakala. Zdravotný stav mal. A. je dobrý, vyžaduje si však návštevy odborných lekárov. Maloletý je usmievavý, správa sa kamarátsky, rešpektuje autority, prispôsobil sa danému režimu. Maloletý k matke pristupoval bez zábran, bol pozitívne naladený. Matka sa maximálne venovala dieťaťu. Maloleté deti sú na seba naviazané. Matka navštívila mal. deti v detskom domove dňa 21.11.2013 a 25.03.2014, rovnako sa na mal. deti informovala aj telefonicky. Starý rodičia taktiež navštívili mal. deti. Zo psychického aspektu psychológ odporučil včasný návrat maloletých detí do biologickej rodiny, do starostlivosti matky.
Zo správy Sociálnej poisťovne Senica súd zistil, že matka za obdobie posledných 12 mesiacov nepoberala žiadne dávky sociálneho poistenia.
Zo správy ÚPSVaR v Senici súd zistil, že matka poberala do 30.11.2013 prídavok na dve deti spolu v sume 46,20 eur mesačne a rodičovský príspevok do 30.11.2013 v sume 199,60 eur mesačne. Matka nebola za posledných 12 mesiacov evidovaná ako uchádzač o zamestnanie. Otec nepoberal za posledných 12 mesiacov žiadne štátne sociálne dávky a nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.
Podľa § 54 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa § 54 ods. 3 Zákona o rodine ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
Podľa § 54 ods. 4 Zákona o rodine súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Podľa § 37 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené,
Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že nariadenie ústavnej starostlivosti nie je dôvodné. Uznesením Okresného súdu Senica č.k. 2PPOm/2/2013-6 zo dňa 07.11.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoPom/2/2014-47 zo dňa 31.01.2014 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým boli maloleté deti dočasne zverené do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov a to do Detského domova W. Z.. Predbežné opatrenie bolo nariadené z toho dôvodu, že z obsahu spisového materiálu vyplývali pochybnosti o riadnom zabezpečovaní starostlivosti o mal. deti zo strany matky. Matka nedokázala zabezpečiť starostlivosť o mal. deti, matka nemala dostatočné finančné prostriedky, vyhovujúce bytové podmienky a nemala zabezpečené potraviny pre deti. Matka zanedbávala zdravotnú starostlivosť o mal. deti a žila v nevyhovujúcich podmienkach bez elektriny a vody. V príbuzenstve rodičov nebol nikto kto by nahradil starostlivosť rodičov. Súd sa tak zaoberal skutočnosťami pre ktoré sa mal. deti ocitli v dočasnej ústavnej starostlivosti, zmenou pomerov od vydania predbežného opatrenia a aktuálnymi pomermi na strane rodičov, predovšetkým sociálnymi pomermi matky, záujmami maloletých detí, ako aj možnosťou zverenia maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a v neposlednom rade, keďže vo veci doposiaľ nepredchádzali iné výchovné opatrenia, či sa jedná o tak výnimočný prípad, že by iné miernejšie výchovné opatrenia neboli účelné. Po vykonanom dokazovaní má súd za to, že výchova maloletých detí bola síce vážne ohrozená (bližšie viď odôvodnenie uznesenia Okresného súdu Senica č.k. 2PPOm/2/2013-6 zo dňa 07.11.2013 a uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoPom/2/2014-47 zo dňa 31.01.2014), ale zároveň má súd za to, že sa nejdená o výnimočný prípad, kde by mohlo dôjsť k nariadeniu ústavnej starostlivosti aj keď nepredchádzali iné výchovné opatrenia (§54 ods. 4 Zák. o rodine). Súd nebol presvedčení o neúčelnosti iného výchovného opatrenia a má za to, že je potrebné dať matke šancu a priestor, aby preukázala, že sa vie riadne o maloleté deti postarať a zabezpečiť ich výchovu bez vážneho ohrozenia. Matka uviedla, že si uvedomila zanedbávanie detí, v čase vydania predbežného opatrenia nemala vhodné podmienky, nemala vodu, elektrinu, nemala dostatok financií na potraviny pre mal. deti. Matka uviedla, že ak jej mal. deti budú vrátené vyvaruje sa nedostatkov pokiaľ ide o starostlivosť o mal. deti. Psychológ Detského domova W. Z. odporučil z psychologického aspektu včasný návrat maloletých detí do biologickej rodiny, do starostlivosti matky. Jediným sporným momentom zostala v súčasnosti vhodnosť bytových pomerov na strane matky, pričom bolo poukazované na nevhodnosť jej súčasného bývania pokiaľ ide o výchovu maloletých detí v tomto prostredí. S poukazom na § 54 ods. 2 Zákona o rodine, ktorý výslovne uvádza, že za vážne ohrozenie alebo narušenie výchovy maloletého dieťaťa, nemožno považovať nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa, nemôže byť materiálne lepšie prostredie detského domova dôvodom pre ústavnú starostlivosť. Zmyslom tohto ustanovenia je zabrániť tomu, aby maloleté dieťa bolo umiestnené do zariadenia ústavnej starostlivosti iba z dôvodu, že rodičia sú v ťažkej sociálnej situácii. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už ju uskutočňujú verejné alebo súkromné zariadenia sociálnej starostlivosti, súdy, správne alebo zákonodarné orgány. Súd musí skúmať trvalosť situácie, t.j. nedostatočných bytových pomerov alebo majetkových pomerov rodičov maloletého dieťaťa, reálne možnosti ich vyriešenia a zabezpečenia, ako aj ich existujúci alebo potenciálny vplyv na maloleté dieťa. Matka bude poberať rodičovský príspevok, bude poberať rodinné prídavky, výživné od otca, popr. náhradné výživné, finančne jej prispieva priateľ na domácnosť a taktiež jej vypomáhajú finančne aj rodičia. Matka si našla medzičasom prenájom v rodinnom dome v A. Č.. XXX, ČR, tento spoločnými silami s rodičmi rekonštruujú. Matka teda preukázala snahu o vyriešenie si nepriaznivej situácie. Ako vyplýva z ustanovenia § 44 ods. 1 Zákona o rodine, pre ústavnú starostlivosť, ako aj ostatné formy náhradnej starostlivosti je charakteristická ich dočasnosť, preto ústavná starostlivosť by mala byť vždy len prechodným riešením. Nariadenie ústavnej starostlivosti je len krajným a výnimočným opatrením, ktorému mu by mali predchádzať iné výchovné opatrenia s cieľom stabilizovať výchovné prostredie dieťaťa. Aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva zdôrazňuje, že rozhodnutia o vzatí do starostlivosti sa musia v zásade považovať za dočasné opatrenia, ktoré treba zrušiť hneď, ako nastanú vhodné okolnosti, a že všetky vykonávacie úkony musia byť v súlade s konečným cieľom, ktorým je opätovné zlúčenie biologického rodiča s jeho dieťaťom. Matka má k maloletým deťom vytvorený silný citový vzťah a počas konania preukázala, že o maloleté deti sa nielen vie, ale najmä chce plnohodnotne starať. Psychológ Detského domova odporučil včasný návrat maloletých detí do biologickej rodiny, do starostlivosti matky. Pokiaľ by zostali v ústavnej starostlivosti dlhodobo, mohlo by dôjsť k narušeniu alebo k úplnému pretrhnutiu vzájomných citových väzieb s matkou. Psychologický aspekt, na ktorý poukázal psychológ bolo pre rozhodnutie súdu rozhodujúcim a prevážil nad nie príliš vyhovujúcimi bytovými podmienkami na strane matky, pričom súd zohľadnil záujem maloletých detí ako prvoradé hľadisko. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že sa nejedná o tak výnimočný prípad, v
ktorom nariadeniu ústavnej starostlivosti nemusí predchádzať iné miernejšie výchovné opatrenia pre ich neúčelnosť. Naopak súd má za to, že je potrebné s matkou aj maloletými deťmi pracovať a rozvíjať ich vzájomný vzťah, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Vzhľadom k tomu, že súd ústavnú starostlivosti nenariadil a rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 6P/192/2012 - 83 zo dňa 24.07.2013 boli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti matky, ako aj s poukazom na vyššie popísaný charakter prípadu, rozhodol súd zároveň o nariadení výchovného opatrenia - dohľadu nad výchovou mal. detí, nakoľko to považuje za potrebné a v záujme maloletých detí. Matka bude pravidelne a dôsledne sledovaná ako zabezpečuje výchovu maloletých detí, taktiež sa bude pravidelne a dôsledne kontrolovať vhodnosť výchovného prostredia zabezpečovaného maloletým zo strany matky. Dohľad sa bude vykonávať za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a obce, v ktorej budú mať maloleté deti bydlisko.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môžu podať odvolanie len kolízny opatrovník a otec, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Matka sa po vyhlásení rozsudku vzdala práva podať odvolanie.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).