Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_33T-14-2014.pdf
PDF · 83.44 KB
Case nature
Area
Subarea
33T/14/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Nitra, samosudcom Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci obžalovaného O. J., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 26.05.2014 takto
rozhodol:
Obžalovaný
O. J. , narodený XX.XX.XXXX v F., trvale bytom R. - Z. XXX, toho času bytom M. S., T., P. H., P. XXC,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :
podľa Zákona o rodine je ako otec dieťaťa A. P., narodeného XX.XX.XXXX, bytom u matky A. P., trvale bytom W., H. B., T. XXX/X, povinný prispievať na jeho výživu na základe rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn. 30P/107/2012 zo dňa 24.04.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.05.2013, sumou 50 eur mesačne s účinnosťou od 13.06.2011, a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, pričom nedoplatok na výživnom za obdobie od 13.06.2011 do 30.04.2013 vo výške 925 eur sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 50 eur k rukám matky spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom túto svoju povinnosť si vôbec neplnil, a tak mu za obdobie od 13.06.2011 do 26.05.2014 vznikol dlh na výživnom vo výške 1.575 eur,
t e d a :
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si z nedbanlivosti neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
t ý m s p á ch a l :
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.
Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné podľa svojich schopností.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému O. J. a za splnenia zákonom ustanovených podmienok vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti, pričom realizoval dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, prečítaním výpovede svedkyne A. P. ako i prečítaním listinných dôkazov.
Obžalovaný O. J. sa po riadne a včas doručenom predvolaní na hlavné pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť súdu žiadnym spôsobom ani neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie hlavného pojednávania, či nevyslovil sa, že by chcel byť na hlavnom pojednávaní prítomný. Za splnenia zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 252 Trestného poriadku súd vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal jeho výpoveď z prípravného konania. Takto súd zistil, že obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a na svoju obranu uviedol, že nebol dlhodobo zamestnaný, nemal žiadny príjem a tak nemal z čoho platiť výživné na syna. K výške dlhu uviedol, že táto by mala zodpovedať sume 1.375 eur ku dňu jeho výsluchu (27.01.2014). Dodal, že si našiel prácu a od 01.01.2014 pracuje vo firme Unisteal Brno. Zároveň sa vyjadril, že akonáhle začne zarábať, bude posielať výživné na syna a dlh zaplatí.
Z výpovede svedkyne A. P., prečítanej podľa § 263 odsek 3 písmeno a) Trestného poriadku, súd zistil, že A. P. jej je zverený do osobnej starostlivosti na základe rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 30P/107/2012 a obžalovaný má na neho platiť výživné vo výške 50 eur mesačne od 13.06.2011 vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Nedoplatok na výživnom predstavuje sumu 925 eur za obdobie od 13.06.2011 do 30.04.2013. Obžalovaný jej výživné neplatí od vyhlásenia predmetného rozsudku, náhradné výživné nepoberá a ku dňu jej výpovede (20.01.2014) je dlh na výživnom 1.375 eur.
Z prečítaných listinných dôkazov, a to najmä z rozsudkov Okresného súdu Žilina sp. zn. 30P/107/2012, rodného listu dieťaťa a správ o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch obžalovaného ako aj zo správ o jeho povesti a odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný je otcom dieťaťa A. P., ktorý je vo veku necelé 3 roky a ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom vyživovacia povinnosť obžalovaného voči tomuto dieťaťu stále trvá a bola mu súdom určená na sumu 50 eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Obžalovaný v kritickom období nebol zamestnaný, nie je majiteľom cenných papierov a nemá ani zriadený žiaden účet majiteľa cenných papierov, nemá ani žiadne iné majetkové práva. Nie je majiteľom osobného motorového vozidla a v rozhodnom období nebol poberateľom dávok v nezamestnanosti, ani nemocenských dávok, dávok v hmotnej núdzi a nie je ani poberateľom dôchodku. Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný v ňom má dva záznamy, avšak doposiaľ nebol odsúdený súdom Slovenskej republiky a tam citované rozhodnutia Městského soudu Brno neboli na území Slovenskej republiky uznané. Podľa správy z Ústrednej evidencie priestupkov obžalovaný nebol priestupkovo riešený. V mieste bydliska požíva obžalovaný dobrú povesť, má slušné správanie a žiadne priestupky obci oznamované neboli, čo súd zistil zo správy obce Výčapy - Opatovce.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonaného dokazovania jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené v skutkovej vete obžaloby a vzhľadom na druh posudzovanej trestnej činnosti upravil v skutkovej vete obžaloby obdobie, v ktorom prichádzalo k neplneniu vyživovacej povinnosti až ku dňu vyhlásenia rozsudku a príkladne k tomu ustálil aj výšku zanedbaného výživného a následne nevyhnutne vyjadril, že v danom prípade sa jednalo o nedbanlivostné zavinenie obžalovaného.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, pretože si najmenej tri mesiace v období dvoch rokov (od 13.06.2011 do 26.05.2014) neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, pričom čin páchal po dlhší čas - viac ako dva roky nepretržite, teda závažnejším spôsobom konania. Osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť, musí využiť všetky možnosti na to, aby si túto povinnosť v reálne možnej výške splnila bez ohľadu na to, že obžalovanému aktuálna životná situácia neumožňovala príjmy v takom rozsahu, z akého sa vychádzalo pri určení vyživovacej povinnosti. Hoci sa obžalovaný ku spáchaniu skutku v prípravnom konaní priznal, z jeho výpovede nevyplynulo, že by mu spáchanie skutku bolo ľúto. Na hlavné pojednávanie sa na súd nedostavil a tak mal súd z jeho priznania ako aj z výpovede svedkyne A. P. za preukázané, že obžalovaný si skutočne v kritickom období až ku dňu konania hlavného pojednávania vyživovaciu povinnosť neplnil a zo vzniknutého dlhu na výživnom žiadnu sumu ani neuhradil.
Výpoveď obžalovaného a tejto svedkyne však neboli jedinými, samostatnými usvedčujúcimi dôkazmi, pretože súd ich výpovede vyhodnocoval aj v kontexte ďalších dôkazov, teda aj z právoplatného súdneho rozhodnutia, z ktorého obžalovaný bezpečne vedel, že vyživovacia povinnosť mu bola určená a v nadväznosti na túto podstatnú skutočnosť obžalovaný vedel aj to, komu, kedy, koľko a akým spôsobom má platiť výživné, pričom napriek tomu tak nerobil.
Avšak, z listinných dôkazov súd tiež zistil, že obžalovaný nielenže matke dieťaťa po predchádzajúcom odsúdení za neplatenie výživného ďalej výživné na syna A. pravidelne neplatil, ale ani nevyvíjal žiadnu aktivitu, ktorá by smerovala k uspokojovaniu potrieb jeho dieťaťa iným spôsobom. Okrem toho, vo veci nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by nasvedčoval tomu, že sa obžalovaný snažil nájsť si prácu alebo ľubovoľný iný zdroj pravidelného príjmu, z ktorého by aspoň čiastočne plnil vyživovaciu povinnosť, ďalej nevyvíjal žiadnu činnosť nasvedčujúcu jeho záujmu riešiť situáciu ohľadne jeho vyživovacej povinnosti, napríklad nepožiadal súd o zníženie vyživovacej povinnosti z dôvodu, že mu aktuálna finančná situácia neumožňuje platiť výživné v súdom určenej výške. Súd tak jednak nemal dôvod pochybovať o období neplnenia vyživovacej povinnosti a keďže obžalovaný nepredložil žiaden doklad o splnení si tejto povinnosti, pre súd zostala nespochybnená i výška zanedbaného výživného, ktorú ustálil na obdobie začínajúce dňom 13.06.2011 až ku dňu vyhlásenia rozsudku v predmetnej veci, teda do 26.05.2014.
Obžalovaný bol naviac písomne súdom upozornený na ustanovenie § 86 Trestného zákona o účinnej ľútosti, kedy by v dôsledku dodatočného splnenia vyživovacej povinnosti mohlo prísť k zániku trestnosti činu, samozrejme za predpokladu, že neprišlo k trvale nepriaznivým následkom v dôsledku riadneho neplnenia tejto povinnosti. Avšak, pokiaľ obžalovaný neprejaví žiadny záujem o podanie vysvetlenia, či objasnenie, z akého dôvodu si neplní a ani dodatočne nesplnil vyživovaciu povinnosť (nedostaví sa bez ospravedlnenia na súd), niet žiadneho dôvodu usudzovať, že by v danom prípade boli vznikli nejaké pochybnosti ohľadne samotného skutku, alebo jeho právnej kvalifikácii.
Z vyššie uvedeného je teda celkom zrejmé, že obžalovaný je rodičom len de iure, pretože dieťa evidentne splodil a je zapísaný v rodnom liste ako jeho biologický otec. De facto však ide o osobu, ktorá si neuvedomila a naďalej neuvedomuje, že dieťa má svoje základné životné potreby, ktoré je nevyhnutné zabezpečovať a uspokojovať, a to každým z rodičov (ak žijú), nielen tým z nich, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Obžalovaný nielenže neplatí riadne a načas výživné, teda neprispieva finančnými prostriedkami, ale ani žiadnym iným spôsobom sa nepodieľa na výžive a výchove dieťaťa. Tento pasívny postoj obžalovaného podstatným spôsobom zvyšuje závažnosť jeho konania, nakoľko nielen porušuje záujem chránený trestným zákonom, ale nezáujmom o svoje vlastné dieťa vyvoláva absolútne nežiaduci stav, ktorý na samotnú výživu, ale tiež výchovu dieťaťa môže mať podstatne horší vplyv a teda vyvolať podstatne horšie následky, než aké vyplývajú len zo samotného neposkytnutia peňazí - výživného.
Zo všetkých týchto dôvodov súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchaného skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, vrátane jeho správnej právnej kvalifikácie.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného poriadku, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy. Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd u obžalovaného zistil, že tento viedol pred spáchaním skutku riadny život (písmeno j/) a k spáchaniu skutku sa priznal, pričom vyjadril prísľub, že vzniknutý dlh zaplatí hneď, ako bude mať príjem z práce (písmeno l/). Z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd u obžalovaného žiadne nezistil. Z hľadiska zavinenia vyhodnotil súd konanie obžalovaného podľa § 16 písmeno a) Trestného zákona, teda že konal vo vedomej nedbanlivosti, kedy vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že taký záujem neporuší alebo neohrozí. Berúc do úvahy okolnosti uvedené v § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona ako aj všetky okolnosti prípadu, dospel súd k záveru, že tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci účel trestu dosiahnutý aj uložením podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere jeden rok, teda na samej spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Súd tak rozhodol z dôvodu, že takéto odsúdenie bude môcť viesť k požadovanej náprave obžalovaného, ktorý bol doposiaľ z hľadiska Trestného zákona bezúhonnou osobou a je možné predpokladať, že počas plynutia skúšobnej doby, ktorú súd určil na tri roky preukáže, povedie ďalej riadny život a tiež zaplatí dlh na výživnom, ktorý mu za žalované obdobie vznikol.
V súvislosti s ustálením výšky zanedbaného výživného rozhodol súd s poukazom na vykonané dokazovanie tak, že za preukázané obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti vznikol obžalovanému dlh na výživnom k rukám matky nasledovne: za obdobie od 13.06.2011 do 26.05.2014 (50 eur/mesačne): 1.575 eur za celkovo 35 po sebe neprerušene idúcich kalendárnych mesiacov až do vyhlásenia rozsudku, a to vrátane, respektíve počnúc mesiacom júl 2011 až po máj 2014 vrátane, respektíve končiac týmto mesiacom, pretože až najneskôr 15. júna 2014 bude mať povinnosť vopred uhradiť výživné za mesiac jún 2014 k rukám matky. Ku dňu podania obžaloby (10.02.2014) bol dlh na výživnom 1.375 eur, pričom ku dňu konania hlavného pojednávania (26.05.2014) súd k takto zažalovanej sume pripočítal ďalšie štyri mesiace (február, marec, apríl a máj 2014), čo predstavuje sumu 200 eur (50 eur/mesačne), nakoľko ku dňu podania obžaloby obžalovanému ešte zostávalo 5 dní do zaplatenia výživného za mesiac február 2014 a zároveň pri vyhlásení rozsudku už mal mať zaplatené výživné aj za mesiac máj 2014, pretože toto má platiť do 15- eho dňa v mesiaci vopred k rukám svedkyne A. P..
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Odvolanie má odkladný účinok. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.