Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/14/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Tóthovou Gederovou v spore žalobcu: 1/ N.. T. X., B.. XX.XX.XXXX, X. V. XXXX/X, S.O. R. a 2/ N.. S. X., B.. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, S. R., obaja zastúpení advokátkou: JUDr. Bronislavou Garajovou, so sídlom Železničná č. 291, Poltár proti žalovanej: T. O., B.. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, L., o odstránenie neoprávnenej stavby takto

rozhodol:

I. Súd návrh na odstránenie rozostavanej stavby rekreačnej chaty z a m i e t a .

II. Rozostavaná stavba rekreačnej chaty bez súpisného čísla nachádzajúca sa v katastrálnom území W. B. G., zapísaná na LV č.XXXX ako pozemok parcely „C “ parc. číslo XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 sa p r i k a z u j e do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov.

III. Žalobcovia sú p o v i n n í zaplatiť žalovanej náhradu v sume 4.000,--Eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcom náhradu trov konania vo výške 100% do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške nároku.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.04.2021 domáhali odstránenia neoprávnenej stavby. Svoju žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území W. B. G. zapísanej na LV č.XXXX ako parcela registra “C“ parcelové číslo XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 každý v 1.-ine k celku. Zároveň sú aj podielovými spoluvlastníkmi okolitých pozemkov. Na uvedenom pozemku začala žalovaná bez súhlasu vlastníkov, ako aj stavebného povolenia, stavať rekreačnú chatu. Vlastníci pozemku majú záujem o využívanie pozemku pre vlastnú potrebu, nakoľko sa jedná o stavebný pozemok v rekreačnej oblasti, prípadne o odpredaj pozemku, pričom im v tom bráni nelegálne rozostavaná stavba rekreačnej chaty vo vlastníctve žalovanej. Nakoľko žalobcovia nedali súhlas na výstavbu stavby, obrátili sa na príslušný stavebný úrad s podnetom na prešetrenie výstavby a pozastavenie stavebných prác. Dňa 05.08.2015 bolo stavebným úradom uskutočnené ústne prejednanie, pričom stavebný úrad konštatoval, že stavebníčkou rekreačnej chaty je T. O., ktorá nepreukázala vlastníctvo pozemku, resp. iné právo, ktoré ju oprávňuje zriadiť na pozemku stavbu. Stavebný úrad odkázal vlastníkov na súd a konanie prerušil. Od pozastavenia stavebných prác je stavba v stave rozostavanosti prvého nadzemného podlažia so strechou. Listom zo dňa 01.03.2021 bola žalovaná vyzvaná na odstránenie nelegálnej stavby resp. jej bolo ponúknuté vyplatenie náhrady v sume 4.000,--Eur. Žalovaná však na list nereagovala. Žalobcovia sa z daného dôvodu domáhajú odstránenia rozostavanej stavby rekreačnej chaty alternatívne, aby rozostavaná stavba pripadla do vlastníctva žalobcov a žalobcovia boli povinní vyplatiť žalobkyni náhradu v sume 4.000,--Eur.

2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia predložili súdu výpis z LV č.XXXX pre katastrálne územie W. B. G., zápisnicu z ústneho konania k vydaniu dodatočného stavebného povolenia zo dňa 05.08.2015 a majetkové vysporiadanie zo dňa 01.03.2021.

3. Žalovaná sa k žalobe v stanovenej lehote nevyjadrila.

4. Vo veci bolo dňa 23.05.2022 nariadenie pojednávanie, ktorého sa nezúčastnili žalobcovia v 1., 2., 3. rade, prítomný je žalobca v 4. rade ako aj ich právna zástupkyňa, prítomná žalovaná. Súd preto rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu v 1., 2. a 3. rade.

5. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní uviedla, že žalovaná na spornom pozemku nemala spoluvlastnícky podiel ani v čase začatia stavby ani neskôr, keď bola vyzvaná stavebným úradom. Vzhľadom na to, aby žalovanej nevznikli náklady na zbúranie stavby, žalobcovia sú ochotní vyplatiť náhradu nákladov.

6. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že rozhodnutie ponecháva na súd.

7. Súd uznesením č.k. -101 zo dňa 16.08.2022 pripustil zmenu strany sporu tak, že na strane žalobcu z konania vystúpili doterajší žalobcovia Y. U., Y. U., H. U. a Y. U. a na ich miesto vstúpila Ing. T. X. a Ing. S. X..

8. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo dňa 06.03. 2023, ktorého sa zúčastnili žalobcovia v 1 a 2 rade, ich právna zástupkyňa ako aj žalovaná.

9. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní uviedla, že na žalobe trvajú. Taktiež uviedla, že z vyjadrenia Obce W. B. G. je zrejmé, že odstránenie stavby nie je účelné, z daného dôvodu žiadali, aby stavba bola prikázaná do vlastníctva žalobcov za náhradu. V záverečnej reči zotrvala na všetkých vyjadreniach založených v spise. Mala za to, aby stavba bola prikázaná do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a právny stav veci:

Žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území W. B. G. zapísanej na LV č. XXXX ako parc.č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2. Na uvedenom pozemku žalovaná začala stavať rekreačnú chatu bez stavebného povolenia. 11. Zo zápisnice z ústneho konania k vydaniu dodatočného stavebného povolenia zo dňa 05.08.2015 vyplýva, že žalovaná podala dňa 31.12.2013 žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia na stavbu rekreačnej chaty. Žalobcovia na ústnom prejednaní vzniesli na konaní námietky voči postaveniu stavby, s vydaním dodatočného stavebného povolenia nesúhlasili a žiadali stavbu odstrániť. Vzhľadom na to, že vlastníci pozemkov nesúhlasili so stavbou ani s dodatočným stavebným povolením, žiadali stavbu odstrániť a stavebníčka nevedela preukázať vlastnícke ani iné právo k pozemku, stavebný úrad odkázal vlastníkov pozemku na súd a konanie prerušil. 12. Listom zo dňa 01.03.2021 právna zástupkyňa žalobcov vyzvala žalovanú na usporiadanie vzájomných vzťahov pozemku. Žalobcovia mali záujem o odpredaj pozemku, pričom nelegálne rozostavaná stavba rekreačnej chaty im v tom bránila. Žalobcovia boli ochotní odkúpiť rozostavanú stavbu za sumu 4.000,--Eur.

13. Z oznámenia Obce W. B. G. zo dňa 06.06.2022 je zrejmé, že rekreačná chata je postavená bez stavebného povolenia, ale jej umiestnenie nie je v rozpore s platným územným plánom obce a odstránenie stavby nie je účelné.

14. Podľa ustanovenia , ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "").

15. Podľa ustanovenia , pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

16. Podľa ustanovenia , súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

17. Ustanovenie upravuje osobitný typ vlastníckych žalôb, ktoré sú špeciálne k všeobecným vlastníckym žalobám upraveným v . v uvedenom ustanovení upravuje tieto spôsoby vyporiadania neoprávnenej stavby rozhodnutím súdu: odstránenie stavby na náklady jej vlastníka ( ), prikázanie stavby za náhradu do vlastníctva vlastníka pozemku, kde odstránenie stavby nebolo účelné a vlastník pozemku s tým súhlasí (), inak najmä zriadením vecného bremena v prospech vlastníka stavby za náhradu (). Súd by mal v prvom rade skúmať, či je možné odstránenie stavby, následné prikázanie stavby do vlastníctva vlastníka pozemku a nakoniec iné možnosti vyporiadania.

18. Neoprávnenou stavbou je stavba, ktorá bola postavená na cudzom pozemku bez toho, aby mal k jej postaveniu občianskoprávne oprávnenie. Ide najmä o vlastnícke právo, vecné bremeno, obsahom ktorého je právo zriadiť stavbu a obligačné právne úkony, v rámci ktorých dáva vlastník súhlas na zriadenie stavby na jeho pozemku. Pre posúdenie či ide o stavbu neoprávnenú nie je podstatné, či stavebník má stavebné povolenie, a ani vedomie (súhlas) orgánu obce o stavbe. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti. v predpokladá existenciu občianskoprávneho oprávnenia k momentu zriadenia stavby. Z termínu „zriadi stavbu“ je zrejmé, že stavba musí existovať ako nehnuteľná vec, teda musí byť stavebne dokončené minimálne stavebno-technické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia.

19. Pod cudzím pozemkom sa rozumie pozemok pod stavbou, ktorý nepatrí vlastníkovi stavby t.j. ku ktorému nemá zriaďovateľ stavby vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ).

20. Konanie o vyporiadaní stavby je konaním, kde zo znenia zákona vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, preto súd v konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že žalobcom navrhované vyporiadanie nie je prijateľné, musí upraviť vzťah medzi účastníkmi iným spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia . (rozhodnutie NS ČR sp.zn. )

21. Odstránenie stavby nie je možné nariadiť tam, kde to nie je účelné. Judikatúra sa zaoberá otázkou účelnosti odstránenia stavby. Pri rozhodovaní o odstránení oprávnenej stavby súd prihliada najmä k povahe a rozsahu hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, k tomu či vlastník v tejto stavbe býva alebo nie, aký je rozsah zastavaného pozemku, i k tomu či vedel, že stavia na cudzom pozemku. Súd musí porovnať hospodársku a inú stratu, ktorá by odstránením stavby vznikla so záujmom na ďalšie využitie stavby. Ak dospeje súd k záveru, že nie je na mieste odstránenie neoprávnenej stavby ani jej prikázanie vlastníkovi pozemku alebo výnimočne iné riešenie, musí v prospech stavby zriadiť vecné bremeno k zastavanému pozemku.

22. Medzi stranami nebolo sporné, že rozostavaná rekreačná chata je neoprávnenou stavbou, ktorú žalovaná postavila na pozemku patriacom žalobcom. Súd v prvom rade skúmal, či odstránenie stavby je účelné. Rekreačná chata je rozostavanou stavbou, ktorá nie je obývaná. V prípade jej odstránenia by žalovanej vznikla značná ekonomická strata, pričom žalovaná poberá len prídavky zo strany štátu a teda nedisponuje finančnými prostriedkami na jej odstránenie. Na strane druhej žalobcovia ako vlastníci pozemku prejavili počas konania záujem prikázať rozostavanú stavbu do ich vlastníctva. Zároveň súd podotýka, že rozostavaná chata sa nachádza v rekreačnej oblasti, nie je umiestnená v rozpore s platným územným plánom obce a stavebný úrad neodporúčal odstránenie tejto stavby, pretože by to nebolo účelné. Pri rozhodovaní o spôsobe usporiadania vzťahov medzi účastníkmi sporu, súd prihliadol aj na rozsudok NS ČR sp.zn. zo dňa 27.09.2005, v zmysle ktorého ak sú splnené predpoklady pre prikázanie neoprávnenej stavby vlastníkovi pozemku v zmysle § 135c

ods. 2 , nemožno zásadne považovať za účelné jej odstránenie podľa . Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že odstránenie rozostavanej chaty z pozemku žalobcov nemožno považovať za účelné, z daného dôvodu súd návrh na odstránenie rozostavanej stavby rekreačnej chaty zamietol.

23. S poukazom na to, že žalobcovia prejavili záujem o prikázanie rozostavanej chaty do ich vlastníctva, pričom boli splnené predpoklady pre prikázanie stavby do vlastníctva vlastníkov pozemku v zmysle , súd rozostavanú rekreačnú chatu prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov.

24. V konaní nebol spor o výšku náhrady v prípade prikázania stavby do vlastníctva žalobcov, súd preto pri určovaní výšky náhrady vychádzal zo sumy 4 000,- Eur, ktorá bola navrhovaná žalobcami. Žalovaná počas celého konania výšku náhrady nerozporovala. Súd teda mal za nespornú výšku náhrady v sume 4.000,--Eur a žalobcov zaviazal povinnosťou zaplatiť žalovanej náhradu v sume 4.000,--Eur.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia a teda v danom prípade boli v plnom rozsahu úspešní žalobcovia, preto im súd v súlade s citovaným ustanovením priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Lučenec ( a ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().