Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-1058-2013.pdf
PDF · 83.74 KB
Case nature
Subarea
13Co/1058/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: Mesto Tornaľa, 982 01 Tornaľa, Mierová 14, IČO: 00 319 091, zast. splnomocneným advokátom: JUDr. Michal Treščák, Advokátska kancelária 040 01 Košice, Slovenskej jednoty 8, proti odporkyni: D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX E. XX, zast. splnomocneným advokátom: Mgr. Marián Jankovič, Advokátska kancelária 050 01 Revúca, Bernolákova 151/9, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateľa zo dňa 04. 11. 2013 proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 4C/49/2012-214 zo dňa 24. 09. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v časti IV. výroku, v ktorej rozhodol tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, potvrdzuje.
V nenapadnutých častiach zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyni trovy odvolacieho konania v sume 190,60 € a to do rúk jej splnomocneného právneho zástupcu Mgr. Mariána Jankoviča do troch dní od doručenia uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX., kat. úz. Y., obec Y., okres V. (vo výroku identifikované a konkretizované parcelným číslom, kultúrou a výmerou) je mesto Y. - výrok I.; odporkyni uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosti uvedené vo výroku I. v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku - výrok II.; navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni sumu 23 374,07 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku - výrok III.; navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal - výrok IV. rozsudku. V časti, v ktorej okresný súd rozhodol o náhrade trov konania v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že o náhrade trov konania rozhodol tak, že úspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania aplikujúc ust. § 150 ods. 1 OSP. Mimoriadne okolnosti prípadu videl súd v tom, že právne závadný stav spôsobil navrhovateľ, ktorý disponujúc odborným aparátom mal primárne zabezpečiť zákonný odpredaj svojho majetku.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ. Namietal rozsudok okresného súdu v časti výroku IV., ktorým okresný súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že navrhovateľovi nie je zrejmé v čom spočíva argument súdu objasňujúci mimoriadne okolnosti prípadu. Poukázal na ust. § 150 ods. 1 OSP, podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Zo znenia zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Vždy musí ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť náležite odôvodnený. Hoci prvostupňový súd uplatnil na rozhodnutie
o trovách konania ust. § 150 OSP, jeho výkladu a správnej aplikácii nevenoval dostatočnú pozornosť. Navrhovateľ považuje za potrebné zdôrazniť, že v súlade s právom účastníka na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasti základného práva na spravodlivý proces, je povinnosťou súdu riadne zdôvodniť spomínanú výnimočnosť aplikácie ust. § 150 OSP. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov a článku 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky aj čl. 6 ods. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je potrebné považovať nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho súdneho rozhodnutia. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých, neurčitých alebo nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci ako aj v právnom posúdení veci. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom odníma možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov. V tejto súvislosti poukázal odvolateľ na rozhodnutie ústavného súdu vydané v konaní sp. zn. ÚS 107/2007. Navrhovateľ je presvedčený, že rozhodnutie súdu v časti o trovách konania je nesprávne a bolo ním zasiahnuté do práv navrhovateľa. Z ustanovení OSP vyplýva, že základným princípom pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ bol v konaní úspešný, čím mu podľa § 142 OSP prislúcha právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľ žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmeniť, odporkyni uložiť povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy prvostupňového a odvolacieho konania v sume 4 207,24 € na účet jeho splnomocneného právneho zástupcu. Alternatívne žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Odporkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že práve navrhovateľ v konaní argumentoval so skutočnosťami vyplývajúcimi zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Y., konanom dňa 15. 07. 2009, na ktorom bol schválený predaj nehnuteľností tvoriacich predmet sporu odporkyne. Poukázala na ust. § 10 ods. 1, § 11 ods. 4 zák. č. 369/1990 Zb. Skutočnosťou, ktorú ako dôkaz v konaní predložil navrhovateľ, je potvrdené odôvodnenie súdu, keď nepriznal trovy konania z dôvodu, že navrhovateľ (jeho orgány) mohol tomuto predaju zabrániť. Pretože tak ako konštatoval súd, tento bol v rozpore so zákonom o majetku obce. Obec tak neurobila, hoci disponovala odborným aparátom, ktorý bol schopný predaj majetku uskutočniť zákonným spôsobom.
Odporkyňa v podanom vyjadrení uviedla, že namieta aj uplatňovanú výšku náhrady trov konania, keď za jeden úkon právnej služby si mal navrhovateľ - jeho splnomocnený právny zástupca účtovať sumu 370,14 € a nie 403,34 €. V podstate aj odporkyňa bola čiastočne úspešná, pretože súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporkyni sumu 23 374,07 € a nie 20 248,29 € tak ako to žiadal navrhovateľ.
Odporkyňa žiadala rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 493,38 €.
V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil z týchto dôvodov.
Navrhovateľ v podanom odvolaní namietal rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej okresný súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. Uviedol, že odvolanie podáva s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a) a f) OSP. Podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 OSP a podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolateľ v podanom odvolaní namietal rozsudok okresného súdu pre nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia majúc za to, že zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia je nie len formálnou požiadavkou, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci ako aj v právnom posúdení veci. Uviedol, že mu bolo porušené právo dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie.
Odvolací súd nepopiera, že porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces (tak ako správne odvolateľ v podanom odvolaní poukazuje, že toto právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov, aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Ak rozsudok prvostupňového súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP je nepreskúmateľný. Presvedčivosť ale nie je možné chápať ako kategóriu absolútnu t. zn. že rozsudok každého presvedčí svojou vecnou správnosťou, pretože takejto kategórie sa v chápanom smere objektívne nemožno dopracovať, ale ide o presvedčivosť intelektuálnej práce sudcu vyjadrenú vo vydanom rozhodnutí. Rozhodnutie je potrebné chápať ako logický pochopiteľný celok, ktorého jadro tvoria čiastočné skutkové zistenia, ktoré vychádzajú z riadne vykonaných dôkazov logiky, vyúsťujúcich do záveru o zistenej skutkovej podstate, ktorá bola súdom podrobená právnej kvalifikácii a vyústila v podradenie takto zisteného skutku pod súdom vyhľadanú právnu normu, či ním prijatý záver, že takáto norma chovania nebola nájdená a preto k takejto subsumpcii prípadne aplikácii nebolo možné pristúpiť.
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, to znamená v časti, v ktorej okresný súd rozhodol o náhrade trov konania, ale netrpí nedostatkom riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej okresný súd rozhodol o náhrade trov konania nepochybne vyplýva, akými úvahami sa súd riadil pri použití ust. § 150 ods. 1 OSP. Okresný súd v relevantnej časti odôvodnenia uviedol „Mimoriadne okolnosti prípadu videl súd v tom, že právne závadný stav spôsobil navrhovateľ, ktorý disponujúc odborným aparátom mal primárne zabezpečiť zákonný odpredaj svojho majetku“. Z inej časti napadnutého rozsudku okresného súdu nepochybne vyplýva, že okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 9 ods. 4 zák. č. 138/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, § 281, § 282 ods. 1, § 282 ods. 2, § 286 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 39 OZ, § 80 písm. c) OSP. Súd konštatoval, že porušenie jednostranného zákazu pre obec vyjadreného v ust. § 9 ods. 4 zák. č. 38/1991 Zb. spôsobuje neplatnosť právneho úkonu predaja v súdenej veci. Táto neplatnosť je absolútna bez ohľadu na to, či o nej účastníci zmluvy vedeli. Túto vedomosť je nutné u obce bezpodmienečne prezumovať. V súdenej veci sa predaj predmetných nehnuteľností uskutočnil presne spôsobom, ktorému malo ust. § 9 ods. 4 zák. č. 138/1991 Zb. zabrániť.
Aj odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym posúdením veci okresného súdu. V súdenej veci aplikácia ust. § 150 ods. 1 OSP zodpovedá osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní uspel, napriek tomu má povinnosť znášať svoje náklady, je spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich tak ako na to poukázal okresný súd s tou skutočnosťou, že právne závadný stav spôsobil navrhovateľ, ktorý mal zabezpečiť zákonný odpredaj svojho majetku.
Obsahom základného práva na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom ústavne akceptovateľný, jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. Odvolací súd v tomto smere dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej rozhodol o náhrade trov konania, je zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. Nepochybne z neho vyplýva v čom videl okresný súd dôvody hodné osobitného zreteľa a odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením okresného súdu.
Odvolací súd uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporkyni trovy odvolacieho konania. Odporkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech (§ 142 ods. 1 OSP), žiadala priznať náhradu trov konania, tieto vyčíslila (§ 151 ods. 1 prvá veta OSP). Trovami odvolacieho konania odporkyne sú trovy právneho zastúpenia splnomocneného zástupcu odporkyne za jeden úkon právnej služby - podanie vyjadrenia k odvolaniu. V odvolacom konaní boli predmetom posúdenia len trovy prvostupňového konania. Potom odvolací súd nevychádzal z hodnoty veci, ktorá bola predmetom sporu, ale za predmet považoval namietanú výšku trov konania, ktorou sa odvolací súd zaoberal a ktorá bola aj v skutočnosti predmetom odvolacieho konania. V odvolacom konaní súd neposudzoval vec samú a potom ani právny zástupca úspešného účastníka v rámci vyjadrenia k podanému odvolaniu sa nezaoberal odbornými znalosťami k veci, ktorá je už právoplatne rozhodnutá. Vo vyjadrení argumentoval len k otázkam, ktoré súviseli s trovami konania, čomu má zodpovedať aj jeho odmena. Priznaná hodnota za jeden úkon právnej služby tak ako si ju vyúčtoval právny zástupca odporkyne by bola v hrubom nepomere k právnej službe a predmetu odvolacieho konania, čo odvolací súd považoval za spravodlivé. Odvolací súd vychádzal z hodnoty odvolacieho konania, ktorou v danom prípade bola hodnota prvostupňových trov v sume 3 997,76 €. Za jeden úkon právnej služby priznal náhradu trov konania v sume 151,05 € plus režijný paušál v sume 7,81 € plus 20 % DPH v sume 31,77 €. Potom spolu trovy odvolacieho konania v sume 190,60 € (151,05 + 7,81 + 31,77 = 190,60). Túto sumu je povinný navrhovateľ nahradiť odporkyni do rúk splnomocneného právneho zástupcu odporkyne do troch dní od doručenia uznesenia.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.