Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37P-149-2012.pdf
PDF · 97.27 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/149/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa
Y. W., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,bytom ako matka, dieťa rodičov: matka E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX a otec W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., t. č. v P. na výkon väzby E., o úpravu práv a povinností k mal., takto
rozhodol:
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Y. sumou 50 € mesačne od 1.4.2012, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.
Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1. 4. 2012 do 31. 5. 2014 v sume 1 300 €, pričom tento mu súd p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 25 € spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku.
Návrh otca na úpravu jeho stretávania sa s maloletou Y. z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu 3.4.2012 sa matka domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k mal. Y..
Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 15.8.2013, proti ktorému v časti výživného podal odvolanie otec, pričom sa súčasne domáhal úpravy stretávania s maloletou. Súd vo veci doplnil dokazovanie v intenciách daných uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 10CoP/102/2013 - 109 zo dňa 23.1.2014 a opätovne konal o určení výživného a úprave stretávania sa otca s maloletou.
Otec sa pojednávania nariadeného v tejto veci sa nechcel zúčastniť z dôvodu výkonu väzby, preto súd za splnenia ustanovených ustanovením § 101 odsek 2 O. s. p. vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania, a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ZR), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 2 ZR:
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1-5 ZR:
- Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 a 2 ZR
- Ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného.
- Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že je daná vecná legitimácia na úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu vzhľadom k tomu, že v konaní bolo preukázané, že otec s matkou nežijú v spoločnej domácnosti.
Výživné
Pri určovaní výživného otca súd prihliadol na odôvodnené potreby mal. dieťaťa, ktoré je zdravé a od septembra 2013 nastúpilo do materskej škôlky, má teda bežné výdavky zodpovedajúce jeho veku. Tieto súd vo finančnom vyjadrení vzhľadom na príjmové a majetkové pomery rodičov a ich životnú úroveň vyčíslil vo výške životného minima dieťaťa určeného Opatrením MPSVaR SR podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime t. j. 90,42 € mesačne od 1.7.2013 sumu 90,42 €, nakoľko takéto náklady zodpovedajú životnej úrovni rodičov.
Ďalej súd prihliadol k tomu, že matka bola zamestnaná, pričom za obdobie 09-12/2012 dosiahla priemerný čistý príjem 407 € a za obdobie 1-5/2013 dosiahla priemerný čistý príjem 465 €. Matka bola zamestnaná do konca júna 2013, v ktorom mesiaci zarobila 350 €. Následne nepracovala, ale nebola evidovaná ako nezamestnaná ani nepožiadala o dávky v hmotnej núdzi; súčasnosti pracuje na dohodu o pracovnej činnosti a dosahuje mesačný príjem 350 €. Býva u svojich rodičov. Materiálne jej vypomáha jej priateľ.
Otec bol sledovanom období v evidencii poberateľov dávok a príspevkov v hmotnej núdzi od 1. 9. 2010 do 31. 10. 2010. Dňa 15. 10. 2010 nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody, kde bol pracovne zaradený od marca 2012 a dosahoval čistú mzdu 8 - 25 € mesačne. Od 16. 12. 2012 po prepustení z výkonu trestu sa otec zaevidoval ako nezamestnaný a od januára 2013 poberal dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 €. Od 17.12.2012 je otec poberateľom invalidného dôchodku vo výške 78,10 € mesačne od januára 2013 a 82,60 € mesačne od januára 2014.
Otec je dlhodobo v liečbe neurológa a psychiatra pre záchvatové onemocnenie, trpí na záchvaty od detstva, často ho bolieva hlava, podľa odborného posudku o invalidite môže vykonávať prácu na pôvodnom pracovisku a trhu práce, nesmie pracovať v horúcich prevádzkarňach a vo výškach, môže vykonávať ľahké pomocné práce na stavbách. Je invalidný a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť dosahuje 60 percent.
Dňa 6. 4. 2013 bol otec vzatý do väzby, nakoľko bol obvinený zo spáchania trestného činu krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. a/ a odsek 3 Trestného zákona. V minulosti bol odsúdený rovnako pre krádež podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona, ďalej pre poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 Trestného zákona a porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona. Od 20.2.2014 je otec opätovne vo väzbe, nakoľko bol obvinený zo spáchania trestného činu krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. a/ a odsek 3 písm. b/ Trestného zákona a trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona.
Otec nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. V spoločnej domácnosti býva s otcom dôchodcom. Vyživovaciu povinnosť má ešte k synovi W. W. vo výške 35 € mesačne.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že osobnú starostlivosť o maloleté dieťa ako aj jeho bytové potreby zabezpečuje výhradne matka. Otec sa o maloletú nezaujíma ani v čase, keď nie je vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe, neposkytuje mu žiadne vecné plnenia, vôbec neplatí výživné. Súd mal preukázané, že otec bol buď vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody vždy pre úmyselné trestné činy (väčšinou pre trestné činy proti majetku). V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že odpykávanie trestu odňatia slobody ani k väzbe u povinného rodiča - otca nemôže prihliadať, nakoľko
kriminálny život otca nemôže ísť na úkor mal. detí, voči ktorým si otec je povinný plniť vyživovaciu povinnosť. Za páchanie trestnej činnosti je zodpovedný sám a musí znášať následky.
Vzhľadom k tomu pri určovaní výživného súd vychádzal z možností a schopností otca, ktorý je v mladom veku, má zhoršený zdravotný stav a ukončené stredoškolské vzdelanie (SOU poľnohospodárske). Súd má za to, že pokiaľ by otec viedol riadny život a aktívne si hľadal prácu, i keď by išlo len o pomocné práce, bolo by v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať príjem aspoň vo výške dvoch tretín priemernej mesačnej mzdy v stavebníctve v Slovenskej republike, čomu zodpovedá cca 300 € (viď: Priemerná mesačná mzda v hospodárstve v stavebníctve vybraných odvetviach v roku 2011 - 2013 podľa Štatistického úradu SR, priemer 588 € brutto a 470 € netto, a výpočet čistej mzdy na www.financnik.sk <http://www.financnik.sk/>), Preto pri určovaní výživného súd vychádzal z potencionálneho čistého príjmu otca 380 €, a to s poukazom na jeho zdravotný stav opísaný vyššie ako aj prax a vzdelanie otca (základné vzdelanie, výkon práce v stavebnej firme v predchádzajúcom období). K očnej vade otca súd neprihliadal, keďže ňou trpí od detstva, pričom zhoršenie otec netvrdil ani nepreukázal, a tento zdravotný problém nebránil otcovi ani v predchádzajúcom období stavebné práce vykonávať.
Po odpočítaní vyživovacej povinnosti otca voči mal. synovi W. sú príjmové možnosti otca nižšie ako u matky (350 : 400 €) rovnaké, teda už len na základe tohto pomeru by otec mal hradiť 45 % bežných výdavkov maloletej. Nakoľko otec ani vecnými darmi ani osobnou starostlivosťou sa na výchove maloletej nepodieľa, súd podiel otca na zabezpečovaní materiálnych potrieb dieťaťa navýšil o 5 % a výživné teda určil vo výške 50 % výdavkov dieťaťa vyčíslených vyššie, t. j. 50 € mesačne. Takéto výživné je primerané, pretože celková vyživovacia povinnosť otca (vrátane syna W.) nepresahuje štvrtinu jeho možného príjmu.
Výživné súd upravil od mesiaca apríl 2012, v ktorom matka návrh na úpravu rodičovských práv a povinností podala na súde; osobitné okolnosti odôvodňujúce spätné určenie výživného súd v konaní nezistil.
Podľa § 160 ods. 1, 2 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.
Celkové zročné výživné za obdobie od 1. 4. 2012 do 31. 5. 2014 predstavuje sumu 1.300 €, t. j. 20 mesiacov x 50 €.
Nakoľko otec na výživu mal. dieťaťa v rozhodnom období neprispel vôbec, nedoplatok činí rovnako sumu. Tento súd povolil splácať v mesačných splátkach po 25 € pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania. Takúto splátku považoval za primeranú s poukazom na pomery otca opísané vyššie.
Výživné za ďalšie mesiace nasledujúce po doručení rozsudku je otec povinný poukazovať do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje a to s poukazom § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého jednotlivé splátky výživného sú zročné na mesiac dopredu. Výživné sa uhrádza k rukám matky, dokým maloleté dieťa nenadobudne plnoletosť.
Úprava stretávania
Súd mal výsluchom matky jednoznačne preukázané, že vzťah medzi otcom a dcérou nie je vôbec vytvorený, maloletá ho vôbec nepovažuje za otca. Vzhľadom na kriminálnu minulosť ale najmä kriminálnu súčasnosť otca súd chrániac záujem a zdravý fyzický a psychický vývoj maloletej návrh otca na konkrétnu úpravu jeho stretávania sa s maloletou zamietol.
Nie je v záujme dieťaťa vzhľadom na jeho predškolský vek a stabilitu doterajšieho výchovného prostredia, aby bola nútená navštevovať v takých inštitúciách, ako sú ústavy na výkon väzby a trestu, niekoho, koho ako svojho otca nevníma. Súd má za to, že takéto uloženie povinnosti by maloletú psychicky i emočne traumatizovalo, pôsobilo by jej neprimerané rozrušenie. V danom prípade rodičovské právo na stretávanie sa s dieťaťom má nižšiu silu, pričom nemožno nespomenúť, že za dané okolnosti je plne zodpovedný len otec dieťaťa. Súd nevylučuje, aby v budúcnosti, po ukončení výkonu trestu, bolo jeho stretávanie s maloletou upravené, pokiaľ to nebude v rozpore so záujmami mal. dieťaťa.
Súd v konaní žiadnemu účastníkovi náhradu trov nepriznal, pričom poukazuje na § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., keď žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu; medzi takéto konanie patrí konanie o úprave rodičovských práv a povinností k mal. deťom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z. č. 233/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné, teda bez ohľadu na to, či niektorý z účastníkov podá odvolanie.