Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24P-67-2014.pdf
PDF · 81.3 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/67/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou vo veci starostlivosti o maloletú F. N.ú, narodenú XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa matky I. N., narodenej XX.X.XXXX, bytom Z., Č. XXXX/XX a otca S. N., narodený X.XX.XXXX, bytom C. XX, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Zvyšuje sa výživné otca na mal. dieťa zo sumy 80 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne od 12.3.2014.
Zaostalé výživné za obdobie od 12.3.2014 do 26.5.2014 vo výške 105,81 eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 10 eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 16P 298/2010-27 zo dňa 12.1.2011 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom zo dňa 12.3.2014 domáhala zvýšenia výživného na maloleté dieťa z 80 eur mesačne na 120 eur mesačne, pretože jeho potreby od poslednej úpravy vzrástli.
Otec s návrhom nesúhlasil s argumentáciu svojho nízkeho príjmu, výdavkov a ďalšej vyživovacej povinnosti.
Kolízny opatrovník navrhol výživné zvýšiť v súlade s návrhom matky, pretože otec sa o dieťa nezaujíma, 11 rokov ho nevidel, celá starostlivosť je na matke, pričom ide o dieťa ťažko zdravotne postihnuté.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a čítaním sa oboznámil s obsahom lustrácie v Sociálnej poisťovni, s obsahom veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 16 P 298/2010, s rodným listom, s potvrdením o návšteve školy, s rozhodnutím o opatrovateľskom, so správou Obce Hosťovce, s potvrdením o príjme otca, s pokladničnými dokladmi a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru :
Rodičia maloletého dieťaťa boli manželia, ktorých manželstvo bolo rozvedené, pričom maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo naposledy určené výživné rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 16 P 298/2010-27 zo dňa 12.1.2011 vo výške 80 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.1.2011. Maloletá F. bola ťažko zdravotné postihnutá, navštevovala viaceré špecializované ambulancie, bola obézna, s čím všetkým mala zvýšené výdavky. Matka bola v čase vyhlásenia rozhodnutia nezamestnaná, bez prímu, zamestnanie si nevedela
nájsť alebo z neho musela odísť, kvôli nárokom maloletej na jej ošetrovanie a celodennú starostlivosť. Matka žila s maloletou v spoločnej domácnosti s rodičmi. Otec bol dobrovoľne nezamestnaný, brigádoval, odkiaľ podľa jeho vyjadrenia dosahoval príjem vo výške 250 eur mesačne, žil v spoločnej domácnosti s rodičmi, s odôvodnením, že si nemohol dovoliť prenájom, pričom rodičom neprispieval žiadnou sumou.
Maloletá F. má 13 rokov, je ťažko zdravotne postihnutá, má 120 kg a preto si oblečenie musí kupovať vo väčšej veľkosti, topánky sa jej šijú na mieru, 2 krát ročne, pár za cca 20 eur a je sledovaná vo viacerých špecializovaných ambulanciách. V súvislosti so svojim zdravotným stavom má zvýšené výdavky na nevyhnutnú liečbu a aj doporučené rehabilitácie. Maloletá navštevuje špeciálnu základnú školu, matka riadne platí poplatky do fondu ZRPŠ, nakupuje pomôcky a materiál a riadne sa o dieťa stará. Otec sa ňou nestýka, od kedy je zamestnaný, si plní vyživovaciu povinnosť riadne.
Matka nie je zamestnaná, opatruje maloletú F. a od 13.4.2011 poberá aj príspevok za jej na opatrenie, od 1.7.2013 vo výške 270,32 eur mesačne. Matka stále žije v spoločnej domácnosti s maloletou dcérou u svojich rodičov, ktorí sú starobní dôchodcovia a matka im prispieva sumou 150 eur mesačne, pričom výdavky na nájomnom majú 270 -280 eur mesačne a na elektrinu vo výške cca 30 eur mesačne. Matka je nemajetná a nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Otec je zamestnaný u S. O. - S., Zlaté Moravce, od 21.3.2013 do 6.9.2013 na dohodu o vykonaní práce a od 9.9.2013 doposiaľ na pracovnú zmluvu, na polovičný pracovný čas od 10.00 hodiny do 14.00 hodiny, k dôvodom sa vyjadriť nevedel. Otec zo zamestnania dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 187 eur, pričom pracovnú morálku má dobrú. Otec si po zvyšok pracovnej doby, podľa jeho tvrdenia, neúspešne hľadá zamestnanie, o čom súdu nepredložil žiadne doklady, hoci bol vyzvaný. Zamestnanie si nehľadal ani v rodnej obci, s odôvodnením Obecného úradu, že tam ani nie sú pracovné príležitosti. Otec sa od rodičov odsťahoval, bez vážneho dôvodu, a aktuálne žije opäť v podnájme, u pána Š., ktorému platí 80 eur mesačne a výdavky na elektrinu vo výške 66 eur mesačne. Otec má za to, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť na maloletú S. Z., ktorá sa však narodila jeho partnerke v čase keď svedčala domnienka otcovstva jej manželovi a preto otec nie je doposiaľ v jej rodnom liste uvedený ako otec. Podľa jeho vyjadrenia sa domáha osvojenia dieťaťa na Okresnom súde v Nitre, ktoré skutočnosti nepreukázal.
Podľa § 163 ods. l O. s. p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods.1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na strane maloletého dieťaťa, ako oprávneného, prišlo od poslednej úpravy výživného k zmene pomerov. Maloleté dieťa je o 3 roky staršie, je stále ťažko zdravotne postihnuté a vzhľadom na jeho ochorenie má celý rad špecifických potrieb, ktorých realizácia
si vyžaduje zvýšené výdavky, ako napríklad špeciálne šité topánky, korzet, nadrozmerné oblečenie a okrem toho je aj sledované vo viacerých špecializovaných ambulanciách, s čím sú rovnako spojené zvýšené výdavky na liečbu a dochádzanie na kontroly. K udržaniu želaného stavu takto postihnutého dieťaťa, resp. k jeho zlepšeniu je taktiež nutné pravidelne absolvovať lekárske vyšetrenia a podporne sa využívajú i rôzne rehabilitácie. Na týchto aktivitách sa otec osobne, ani inak nepodieľa, pretože sa s maloletou dlhodobo nestýka. Od poslednej úpravy sa zmenili aj pomery na strane oboch jej rodičov, ako povinných, ale najmä na strane otca, pretože matka, ktorej bolo dieťa zverené, sa oň celodenne stará, pretože si to jej zdravotný stav vyžaduje a nemôže sa preto zamestnať. Matke bol od poslednej úpravy priznaný príspevok na opatrovanie dieťaťa a otec dieťaťa sa po dlhom čase zamestnal a začal si plniť riadne určenú vyživovaciu povinnosť. Pracovný pomer má však dohodnutý, bez odôvodnenia, len na čiastočný úväzok, hoci jeho pracovná morálka je dobrá a teda dosahuje z neho len minimálny príjem. Súdu však nepreukázal, hoci tak tvrdil, ani skutočné úsilie pri hľadaní si lepšieho, výhodnejšieho zamestnania, resp. včerpanie všetkých možností s dopredu negatívnym postojom aj k pokusom. Na strane otca prišlo aj k ďalšej zmene v tom, že otec už nebýva s rodičmi, kam sa v minulosti vrátil s odôvodnením finančnej náročnosti podnájmu, ale býva opäť v podnájme, s ktorým má výdavky, ktoré spolu s určeným výživným presahujú jeho zárobkové možnosti. Z dôvodu, že súd mal pochybnosti o skutočnej výške dosahovaného príjmu otca a aj preto, že otec je v produktívnom veku, je zdravý a má sa správať zodpovednejšie a snažiť sa vyčerpať všetky svoje možnosti nájsť si také zamestnanie, ktoré uživí jeho a pokryje aj zvýšené nároky jeho detí ( pretože otec argumentoval aj ďalšou subjektívnou vyživovaciu povinnosťou k dieťaťu, za ktorého otca nebol doposiaľ určený ) súd zvýšil výživné na toto maloleté dieťa z 80 eur mesačne na 120 eur mesačne odo dňa začatia konania, kedy už boli zmenné pomery všetkých strán.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.
Zaostalé výživné otca za obdobie odo dňa zvýšenia výživného do dňa vyhlásenia rozhodnutia súdu t.j. od 12.3.2014 do 26.5.2014 vo výške 105,81 eur ( 120 - 80 = 40 eur/mesiac/31 dní v mesiaci marec 2014 x 20 dní = 25,81 eur + 40 x 2 mesiace, apríl a máj 2014 = 80 ), povolil súd otcovi zaplatiť v pravidelných splátkach vo výške 10 eur, vzhľadom k zárobkovým pomerom otca, spolu s bežným výživným, po právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody zo splátok.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.