Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_64Cb-45-2023.pdf
PDF · 89.59 KB
Case nature
Area
Subarea
64Cb/45/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu: U.. W. X., V. XX, XXX XX O. K., značka správcu F správca konkurznej podstaty úpadcu EXTRABET s.r.o. v konkurze, Hronské Kľačany 2, 935 29 Hronské Kľačany, IČO: 45 250 065 proti žalovanému: BAUrealing, s.r.o., Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, IČO: 36 298 298, zast U.. C. Z., advokát, Y. hrdinov XX, XXX XX K., C.: XX XXX XXX o zaplatenie 1.132,80 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta. II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 100%-nú náhradu trov súdneho konania. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd dňa 25.5.2023 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil istinu vo výške 1.132,80 EUR s príslušenstvom z titulu neuhradenia faktúry za dopravu, nakládku a vykládku betónovej zmesi. 2. Žalobca v žalobe uviedol, že úpadca vykonal pre žalovaného výrobu, dopravu, nakládku a vykládku betónovej zmesi N a žalovaný sa zaviazal žalobcovi uhradiť sumu 1.132,80 EUR s DPH na základe faktúry č. XXXX/XXXX s dátumom splatnosti 16.3.2019. 3. Súd vydal dňa 6.6.2023 platobný rozkaz sp. zn. XXUp/XXX/XXXX. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Na základe uvedeného tunajší súd nariadil vo veci pojednávanie. 4. Žalovaný v odpore zo dňa 22.6.2023 uviedol, že žalobcom tvrdená betónová zmes mu nikdy nebola dodaná, nemá vedomosť o akú dodávku zmesi by malo ísť. Uviedol, že žalobcom predložené dodacie listy nie sú podpísané nikým zo spoločnosti žalovaného. Taktiež uviedol, že žalobcom predložená faktúra nebola žalovanému nikdy doručená, neeviduje ju v účtovníctve a tiež v účtovníctve neeviduje žiadny neuhradený záväzok voči úpadcovi. 5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej, fa č. XXXX/XXXX zo dňa 15.3.2019, nákladný list, záznamy o prevádzke vozidla, dodací list a ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav. 6. Z vyjadrenia žalobcu súd zistil, že úpadca vykonal pre žalovaného výrobu, dopravu, nakládku a vykládku betónovej zmesi N Uvedené tvrdenie žalobca preukazoval nákladným listom, záznamami o prevádzke vozidla a dodacím listom. 7. Z faktúry č. XXXX/XXXX súd zistil, že úpadca vyfakturoval žalovanému za uvedenú dodávku sumu 1.132,80 EUR so splatnosťou 16.3.2019. 8. Podľa ust. § 409, ods. 1 ObZ kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
9. Podľa ust. § 410, ods. 1 ObZ zmluva o dodaní tovaru, ktorý sa má ešte len vyrobiť, sa považuje za kúpnu zmluvu, ibaže strana, ktorej sa má tovar dodať, sa zaviazala odovzdať druhej strane podstatnú časť vecí, ktoré sú potrebné na výrobu tovaru. 10. Podľa ust. § 191, ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 11. Podľa ust. § 218, ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. 12. Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že žalobca si v konaní uplatnil nárok vyplývajúci z nezaplatenia faktúry vystavenej úpadcom žalovanému s úrokom z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry. 13. Strany sporu na pojednávaní dňa 15.7.2024 ako sporné označili:
- dodanie tovaru v žalovanom rozsahu,
- doručenie faktúry,
- zákonnosť postupu žalobcu v zmysle ust. § 167q ZKR,
- pravosť podpisu p. XX. Súd na dodacích listoch a záznamoch o prevádzke vozidla. 14. Súd poukazuje na to, že žalovaný v odpore, ako aj v rámci vyjadrenia na pojednávaní dňa 15.7.2024 spochybnil pravosť podpisu nachádzajúceho sa na žalobcom predložených nákladných listoch, záznamoch o prevádzke vozidla a dodacom liste, keď namietol, že na dokladoch, ktoré mali preukazovať dodanie a prevzatie betónovej zmesi úpadcom žalovanému, sa nenachádza pravý podpis p. L. X.. 15. Súd uvádza, že nepostačuje, aby žalobca (hoci v postavení správcu konkurznej podstaty) v konaní predložil určité listiny, z ktorých vyvodzuje v sporovom konaní svoje právo, a všetky ostatné skutočnosti (vrátane skutočností popierajúcich žalobcom predložené listiny) by mala preukazovať žalovaný. Naopak platí, že ak v civilnom sporovom konaní žalovaná strana spochybní pravosť súkromnoprávnej listiny predloženej žalobcom, napríklad v podobe pravosti podpisu osoby na nej označenej (okrem prípadu, kedy bol podpis označenej osoby úradne osvedčený - pozn. súdu), musí pravosť žalobcom predloženej súkromnoprávnej listiny preukazovať v súdnom konaní žalobca, ak z tejto listiny odvodzuje právo, ktoré je predmetom súdneho sporu. Ak žalobca nepreukáže pravosť takejto listiny, alebo ani nenavrhne žiadne dôkazy na jej preukázanie, znamená to, že žalobca neuniesol v spore dôkazné bremeno, čo má za následok zamietnutie podanej žaloby. 16. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v civilnom sporovom konaní znáša dôkazné bremeno tá strana sporu, v ktorej záujme je, aby súd určitú skutočnosť uznal za pravdivú. Preto dokazovať skutočnosti právo zakladajúce musí tá strana, ktorá právo uplatňuje, dokazovať skutočnosti právo zrušujúce musí tá, ktorá mu odporuje. Rovnako tak platí, že nikto nemôže dokazovať, že "on niečo nepodpísal", ale naopak, druhá strana musí dokazovať, že to podpísala. 17. Vyslovené právne závery vyplývajú aj z judikatúry najvyšších súdnych autorít, z ktorej vyplýva, že: Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (k tomu viď uznesenie O. súdu F. republiky z XX. júna 2010, sp. zn. XObo/XX/XXXX). V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje (affirmanti incumbit probatio). Inak povedané, strana sporu musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o tú stranu sporu, ktorá existenciu takýchto skutočností tvrdí (k tomu viď aj uznesenie J. súdu F. republiky z XX. januára 2015, sp. zn. II. ÚS XX/XXXX). Taktiež súd odkazuje na rozsudok O. súdu I. republiky z XX. decembra 2009, sp. zn. XXCdo/XXXX/ XXXX, v ktorom uviedol, že otázkou dôkaznej sily súkromnej listiny (bez priamej väzby na zmenku) sa pritom O. súd už vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal. V rozsudku z 10. októbra 2000, sp. zn. XXCdo/XXXX/XX (uverejnenom v časopise Soudní rozhledy číslo 1, ročník 2001, str. 5), vysvetlil, že pri súkromných listinách je potrebné rozoznávať ich pravosť (teda skutočnosť, že súkromná listina pochádza od toho, kto je v nej uvedený ako vystaviteľ) a správnosť (pravdivosť). Popretie pravosti listiny nie je
obyčajným popieraním (ako je tomu v prípade popierania jej pravdivosti), ale zahrňuje v sebe implicitne tvrdenie, že údajný vystaviteľ listinu nepodpísal a ani nevystavil. Takéto popretie je preto dostatočne relevantné k tomu, aby pravosť listiny musela byť dokazovaná; bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny je na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. K uvedeným záverom sa následne O. súd prihlásil v rade ďalších rozhodnutí (porovnaj v tomto smere napr. rozsudok z 30. mája 2001, sp. zn. XXCdo/XXXX/XX, rozsudok z 27 októbra 2005, sp. zn. XXOdo/XXX/XXXX, alebo rozsudky sp. zn. XXOdo/XXX/XXXX a sp. zn. XXOdo/XXXX/XXXX), pričom rovnaký názor - pokiaľ ide o účinky popretia pravosti súkromnej listiny - je zastávaný aj právnou teóriou (porovnaj napr.. L.. L. F.: Hodnocení důkazu soukromou listinou, zejména potvrzením o splnění dluhu, Ad O., č. 5, 2000, str. 93-98, prof. L.. L. U., Y..: Právní a skutkové domněnky při dokazování listinou v civilním soudním řízení, Právní rozhledy č. 2, 2001, str. 60-64, zo staršej literatúry napr. Dr. X. B.: Učebnice civilního práva procesního, Nákladem spolku československých právníků, Všehrd, Praha 1947, str. 337 a nasl.). 18. Citované právne závery sú plne aplikovateľné aj v rozhodovanom spore. Pri zohľadnení vyššie citovaných právnych záverov súd konštatuje, že spochybnením pravosti podpisu žalovaného na žalobcom predložených nákladných listoch, záznamoch o prevádzke vozidla, dodacích listoch prešlo dôkazné bremeno na preukázaní žalobcom tvrdených skutočnosti (t. j. že žalovaný v skutočnosti prijal dodaný tovar od úpadcu) a na preukázaní pravosti podpisov žalovaného (a na pravosti predložených dokladoch) na žalobcu, výlučne v prospech ktorého bolo preukázanie pravosti podpisov žalovaného na listinných dokladoch, ktoré v spore predložil žalobca. Súd zdôrazňuje, že žalobca z predložených sporných dokladov odvodzoval v spore pre seba priaznivé dôsledky, keďže z nich odvodzoval právo na zaplatenie žalovanej sumy žalovaným žalobcovi do konkurznej podstaty. V konečnom dôsledku od preukázania, či je podpis na dokladov pravým podpisom žalovaného, záviselo rozhodnutie súdu, či žalovanému bola zo strany úpadcu dodaná fakturovaná betónová zmes, a teda či žalovanému vznikla povinnosť uhradiť dodanú zmes. Z uvedeného tak vyplýva, že dôkazné bremeno na preukázaní pravosti podpisu žalovaného na žalobcom predložených nákladných listoch, záznamoch o prevádzke vozidla a dodacom liste dokladoch zaťažovalo v rozhodovanom spore výlučne žalobcu. 19. Žalobca zároveň na pojednávaní uskutočnenom dňa 15.7.2024 výslovne uviedol, že nebude zabezpečovať ani navrhovať znalecké dokazovanie preukázania pravosti podpisu p. L. X. na sporných dokladoch nakoľko toto dokazovanie vzhľadom na žalovanú výšku nároku a stav podstaty úpadcu považuje za nehospodárne. 20. S poukazom na vyššie uvedené súd ustálil, že žalobca neuniesol v spore dôkazné bremeno ohľadom pravosti ním predložených nákladných listov, záznamov o prevádzke vozidla a dodacieho listu, a teda nepreukázal, že by žalovanému vznikla povinnosť uhradiť faktúru za tvrdenú dodávku. 21. Žalobca súčasne neuniesol dôkazné bremeno preukázania doručenia faktúry úpadcom žalovanému ( čo žalovaný v konaní namietal ) a tým taktiež nepreukázal vznik povinnosti žalovaného uhradiť tvrdený nárok. 22. Jediným nespochybniteľným tvrdením žalobcu bolo tvrdenie, že úpadca spornú faktúru viedol v účtovníctve. Na základe dožiadania upomínacieho súdu sa v konaní taktiež preukázala pravdivosť tvrdenia žalovaného, že žalovaný spornú faktúru v účtovníctve nevedie ( č.l. 24 spisu ). Uvedené tvrdenie žalobcu je však bez relevancie pre rozhodnutie súdu. 23. Žalovaným označenou spornou skutočnosťou nezákonnosťou postupu žalobcu v zmysle ust. § 167q ZKR sa súd nezaoberal, nakoľko podľa uznesenia OS O. sp. zn. XXK/X/XXXX bol na úpadcu vyhlásený riadny konkurz a preto sa na tento konkurz nevzťahuje ust. § 167q ZKR, ale ust. § 47 ZKR a preto aktívna legitimácia žalobcu v konaní je daná. 24. Z vykonaného dokazovania súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal relevanciu žaloby v žiadnej výške. 25. S poukazom na horeuvedené súd skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti nároku tým, že nepreukázal pravosť listín, z ktorých nárok odvodil a súčasne nepreukázal doručenie faktúry žalovanému a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 26. Podľa ust. § 255, ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 27. Podľa ust. § 255, ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
28. Podľa ust. § 262, ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 29. Podľa ust. § 263, ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 30. Podľa sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb je súdny poplatok 6% z ceny predmetu konania alebo hodnoty sporu, najmenej 16,50 EUR. 31. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania. Súd konštatoval čistý úspech žalobcu v konaní vo výške 100 % a v tejto výške priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. 32. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).