Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-130-2013.pdf
PDF · 107.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-2T/130/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Beátou Javorkovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.05.2014, v trestnej veci obžalovaného R.. W.. B. W., I.. XX.XX.XXXX O. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a iné, rozhodol
rozhodol:
Obžalovaný
R.. W.. B. W., nar. XX.X.XXXX O. B., trvale bytom B., U..
Y. Č.. XX/XX, zamestnaný ako príslušník Mestskej polície
B.,
je vinný, že
dňa X.X.XXXX v čase okolo XX.XX hod v B. I. U. Y. pred vchodom do bytového domu č. XX/XX fyzicky napadol F. M. tým spôsobom, že ho chytil jednou rukou za bundu, zatriasol ním a následne ho jedenkrát udrel pravou rukou zovretou v päsť do tváre, následkom čoho poškodený spadol na zem a keď sa postavil, znovu ho jedenkrát udrel pravou rukou zovretou v päsť do tváre, čím spôsobil poškodenému F. M. pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy - tváre a zlomeninu dolnej čeľuste v oblasti uhla čeľuste vpravo bez výraznejšieho posunu kostných úlomkov s dobou liečenia 4-5 týždňov,
teda
– inému úmyselne ublížil na zdraví a
– dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
tým spáchal
– prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona,
– prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona,
z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, § 36 písmeno j) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, § 56 odsek 2 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona, na úhrnný peňažný trest vo výške 600,- (šesťsto) Eur.
Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.
Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona ukladá sa mu pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je povinný uhradiť poškodeným
1. O. E. B. Z., W. Č.. XX, XXX XX Z., IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 1.365,63 Eur,
2. F. M., nar. XX.X.XXXX O. G., trvale bytom T. Č.. XX, škodu vo výške 1.257,60 Eur.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou Piešťany dňa 27.11.2013 na Okresný súd Piešťany, vykonal súd na hlavnom pojednávaní rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, znalca, oboznámením listinných dôkazov, ako aj ďalšieho obsahu spisu.
Z vykonaného dokazovania bol preukázaný skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný R.. W.. B. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v dome zacítil cigaretový dym, čo mu bolo čudné, pretože v ich baráku nikto nefajčí. Pred vchodom stáli traja mladí. Jeden z nich bol vyšší, nemohol otvoriť dvere, keď išiel okolo nich, niečo hovorili, požiadal ich aby odstúpili od dverí. Jeden fajčil, na čo mu obžalovaný povedal: „Nefajčite nám tu prosím vás a zozbierajte tie špaky.“ Jeden na neho vulgárne, a potom aj rukou zaútočil. Obžalovaný vykryl úder. Potom stretol G., ktorý videl, že je rozrušený, a tak mu povedal čo sa stalo. Vykryl teda iba úder, keď prišiel do kontaktu s poškodeným. Vie, že jeden na neho verbálne zaútočil, nestihol ani poriadne zareagovať. Bol rád, že odtiaľ odišiel. Hoci meria 198 cm, konflikt sa stal na schodišti a poškodený stál na vyššom schodíku ako obžalovaný. Preferuje ľavú ruku, v pravej ruke niesol tašku. Používa ľavú ruku, pretože tam sú všetky zručnosti.
Svedok a poškodený F. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že stáli pred domom pretože snežilo. Ešte sa im nezačínala škola, bol tam W. F. T., a prišiel pán W., ktorý sa ich opýtal, koho je ten špak. Poškodený povedal, že nie je jeho, na čo mu obžalovaný povedal, aby ho zdvihol. Pristúpil k svedkovi, jeden krát ho udrel päsťou do tváre, na čo svedok spadol. Začal ustupovať, udrel ho druhý krát do tváre, na čo vytiahol telefón a povedal, že zavolá políciu. Na to obžalovaný odišiel do vchodu. Obžalovaný ho udrel rukou zovretou v päsť, myslí si, že pravou, keď mal zlomenú ľavú sánku. Podľa poškodeného oba údery padli na najvyššom schodíku, keď obžalovaný za ním išiel hore. Na Y. U. zo zástavky autobusu, išiel s kamarátkou N. N., ktorá ho odprevadila až k vchodu. Svedok a poškodený nefajčí. Potom mu T. zavolal sanitku. Mesiac nemohol jesť, cvičiť nemohol ešte dlhšie. Po prvom údere spadol na kolená na plošinu na schodoch, ako sa postavil, dostal druhý úder.
Súd vykonal konfrontáciu medzi obžalovaným a poškodeným, pričom konfrontácia nepriniesla žiadne nové skutočnosti a ani sa nepodarilo odstrániť rozpory, nakoľko konfrontované osoby zotrvali na svojich výpovediach. Obžalovaný uviedol, že svedok a poškodený nehovorí pravdu, skutok sa tak nestal.
Svedok a poškodený uviedol, že vypovedal pravdu, a že obžalovaný je tou osobou, ktorá ho napadla. Nikdy ho pred skutkom nevidel.
Znalec z odboru zdravotníctva odvetvia chirurgia W.. W. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený utrpel pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy tváre, zlomeninu čeľuste v oblasti uhla dolnej čeľuste vľavo bez výraznejšieho posunu kostných úlomkov, z medicínskeho hľadiska sa jedná o zranenie ľahké. Zranenie vzniklo priamym mechanizmom, pôsobením tvrdého tupého predmetu, ktoré pôsobilo na miestach kde vznikli známky zranenia. Smerovalo spredu, z ľavej strany pohľadu poškodeného, vedené bolo do oblasti tváre. V mechanizme zranenia sa uplatnil úder vedený najpravdepodobnejšie rukou útočníka zovretou v päsť do oblasti tváre dolnej čeľuste poškodeného. Úder bol vedený najpravdepodobnejšie päsťou pravej hornej končatiny do oblasti ľavej strany. Tak ako to popísal poškodený, mohlo dôjsť k vzniku zranenia. Celková doba liečby zranení je 4 až 5 týždňov. Doba prácenescopnosti nepresahuje 6 týždňov. Obmedzenie na bežnom spôsobe života bolo zapríčinené hospitalizáciou poškodeného v nemocnici a bolesťou, sťažením otvárania úst. Došlo tiež k obmedzeniu v prijímaní a spracovaní potravy v ústnej dutine. Toto obmedzenie trvalo počas doby liečenia, teda 4 až 5 týždňov. Najčastejšie dané zranenie vzniká tým, že útočník aj poškodený stoja oproti sebe pri fyzickom incidente, a to úderom vedeným pravou rukou zovretou v päsť útočníka do oblasti ľavej tváre dolnej čeľuste poškodeného. Nedá sa však vylúčiť aj použitie ľavej ruky, je to individuálne.
Svedkyňa splnomocnená zástupkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Bratislava W. N. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je oprávnená a splnomocnená vystupovať za Všeobecnú zdravotnú poisťovňu Bratislava, za ktorú si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 1365,63 Eur s tým, že išlo o liečebné náklady vynaložené na liečbu poistenca F. M..
Svedok B. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že prišiel obžalovaný a povedal im: „Čo je to za špak?“ a M. povedal, že špak nie je ich. Na to obžalovaný povedal, nech si to zdvihne, čo M. odmietol. Obžalovaný ho chytil za bundu, dal mu päsťou, vyhodilo ho zo schodov a pred vchodom ešte F. jednu od neho dostal. Potom sa obžalovaný ukľudnil. Zobrali si veci a svedok F. volal sanitku. M. neútočil na obžalovaného, pretože nie je konfliktný typ. Ani ho nijako neprovokoval. Keď sa stretol so M., zranenia na ňom nevidel, zranenia mal až po útoku obžalovaného. Svedok si už nepamätal okolnosti napadnutia, napríklad ktorou rukou chytil M. obžalovaný alebo ktorou ho udrel. Zapamätal si, že v dôsledku druhého úderu poškodený spadol na chrbát. Čo sa týka zásahu, tak iba sa na to pozeral, pretože bol v šoku a taktiež nezasiahol preto, lebo sa obžalovaného bál.
Súd vykonal konfrontáciu medzi obžalovaným a svedkom, pričom konfrontácia nepriniesla žiadne nové skutočnosti, konfrontované osoby zotrvali na svojich tvrdeniach. Svedok potvrdil, že vypovedal pravdu, pričom obžalovaný tieto skutočnosti poprel.
Takisto súd konfrontoval svedka s poškodeným F. M., ktorý uviedol, že si pamätá, hoci bol otrasený, že padol po prvom údere. Svedok T. uvádzal, že sa mu zdá, že spadol až po druhom údere. Svedok M. uviedol, že si na 100% nie je istý, pretože bol otrasený. To, že nevie presne popísať kedy spadol, a po ktorom údere, pripisuje jednak zraneniu, ktoré utrpel, a jednak odstupu času, ktorý uplynul od skutku.
Svedok W. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že stáli pred dverami domu a čakali na spolužiačky. Obžalovaný vychádzal z N., niečo začal hovoriť so špakom, na čo mu F. povedal, že špak nie je ich. Obžalovaný mu prikázal, aby ho zodvihol, čo F. odmietol. Toto obžalovaného rozzúrilo a tak F. napadol, chytil ho a udrel päsťou do hlavy na líce. M. nijako neútočil na obžalovaného. Pred týmto skutkom nebol poškodený M. zranený. Po tomto údere ešte M. nespadol, ale obžalovaný ho udrel ešte raz, čo už svedok nevidel. Oplzlé slová kričal na obžalovaného, ale až keď F. napadol, pretože chcel napadnúť aj svedka, tak použil vulgárne slová. Nevie už presne časový údaj, ako dlho sa bavili, kedy prišiel obžalovaný. M. nevidel sa biť, alebo zapojiť do konfliktu.
Súd vykonal konfrontáciu medzi obžalovaným a svedkom W.. Svedok zotrval na svojej výpovedi. Obžalovaný uviedol, že svedok nehovorí pravdu. Poprel, že by obžalovaného verbálne napadol.
Svedok Y. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že skutok nevidel, išiel domov od lekára, stretol W. v pivnici, kde mu povedal, že traja mladí muži stáli pred domom, a keď ich upozornil, tak ho napadli verbálne aj fyzicky, že do neho sácali. Našťastie boli otvorené dvere na vchode, tak tam ušiel. Uvádzal len, že jeden ho sácal od chrbta, a jeden spredu, a že sa musel brániť, aby sa dostal do vchodu.
Súd s poukazom na takéto výpovede svedkov, ktorí si s odstupom času už nespomínali na všetky detaily skutku, odmietol návrh obhajoby na vyšetrovací pokus, respektíve previerku na mieste činu, ktoré by s odstupom času s ohľadom na svedecké výpovede svedkov nepriniesli nové skutočnosti.
Z výsluchu svedkyne N. N. vyplynulo, že cestovala so M. v predmetný deň z T., myslí si, že išli autobusom. Na M. nevidela žiadne zranenia. Potom išli ku N. a keď vošli do vchodu, chvíľku čakala na spolužiačku a išla s ňou do potravín. Keď sa vrátila z potravín, M. bol ďalej od vchodu na rohu, držal si ústa a povedal jej, že prišiel nejaký pán, niečo mu vytýkal ohľadne špaku, ktorý mal M. zdvihnúť a keď mu povedal, že to neurobí, pán ho mal udrieť. M. mal spadnúť na zem. Povedal, že ho to strašne bolí, a že ide na pohotovosť. Išiel s ním jeho kamarát, svedkyňa išla do školy. M. pozná, chodí s ním každé ráno, žiadne zranenie ráno nemal, až keď sa vrátila z obchodu držal si ruku.
S poukazom na rozpory vo výpovediach M. F. N. N., bola medzi nimi vykonaná konfrontácia, nakoľko obhajoba namietala spôsob príchodu poškodeného na miesto činu. Pri konfrontácii poškodeného a svedkyne vyplynulo, že počas trojročného obdobia dochádzali do B. rôznym spôsobom do školy, a to buď autobusom, alebo v prípade, ak mala čas matka svedkyne, vozila ich táto. Vysadila ich na zastávke autobusu pri OD N. alebo pred OD B., podľa toho ako mala čas. Ani jeden z nich nemá evidenciu kedy, a akým spôsobom išli do školy. Svedok M. uviedol, že si je istý, že prišiel v ten deň s matkou svedkyne autom, ktorá ich vysadila na zastávke autobusu. Svedkyňa uviedla, že uvedené skutočnosti sú možné, presne si na to už s odstupom času nespomína.
Spáchanie skutku preukazujú aj lekárske správy na zranenia poškodeného.
Z listinných dôkazov vyplynulo, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, z miesta bydliska je pozitívne hodnotený, takisto ho pozitívne hodnotí aj jeho zamestnávateľ. Za priestupky uznaný vinným nebol.
Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný R.. W.. B. W. svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, a to tak po stránke subjektívnej, ako aj objektívnej, pretože spôsobil poškodenému taký stav, ktorý porušením normálnych telesných funkcií sťažil výkon obvyklej činnosti poškodeného, čo malo vplyv na jeho obvyklý spôsob života, a ktorý si spravidla vyžaduje lekárske ošetrenie, i keď nezanechal trvalé následky. Pracovná neschopnosť je síce dôležitým kritériom pri posúdení ublíženia na zdraví, nie však kritériom jediným, ani rozhodujúcim. V niektorých prípadoch ublíženie na zdraví nemusí vôbec mať za následok pracovnú neschopnosť, záver o tom, či ide v konkrétnom prípade o ublíženie na zdraví, je záverom právnym. Objektom tohto trestného činu je ľudské zdravie, predmetom útoku je živý človek.
Zároveň obžalovaný svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a Trestného zákona, tak po stránke subjektívnej ako aj objektívnej, pretože sa dopustil na mieste, kde má prístup široký okruh ľudí presne neurčených, a kde sa obvykle aj širší okruh ľudí zdržuje, výtržnosti tým, že napadol iného, čím prejavil nedisciplinovaný postoj k zásadám občianskeho spolužitia.
Z takéhoto konania je jednoznačne usvedčovaný svedeckou výpoveďou svedka a poškodeného F. M., ktorý potvrdil, že obžalovaný je tou osobou, ktorá ho fyzicky napadla v predmetný deň a to dvomi údermi. Nevie si spomenúť ktorou rukou, čo pripisuje otrasu a odstupu času od skutku. Priamy svedkovia skutku sú jednak svedok T., ktorý videl ako obžalovaný chytil poškodeného za bundu, dal mu päsťou, vyhodil ho zo schodov a pred vchodom ešte F. od neho jednu dostal. Potom sa obžalovaný ukľudnil. Svedok W. uviedol, že obžalovaný prikázal M. aby zdvihol špak, na čo mu M. povedal, že to neurobí, vtedy ho chytil a udrel ho päsťou do hlavy na líce, myslí si, že na ústa, mal ruku zovretú v päsť. Obaja svedkovia uviedli, že M. nijako neútočil na poškodeného. Obaja svedkovia spolu so svedkyňou N. potvrdili, že poškodený pred stretom s obžalovaným nemal žiadne zranenia. Znalec z odboru zdravotníctva odvetvia chirurgie potvrdil, že zranenia mohli vzniknúť tak ako ich popisuje poškodený, takisto popísal najčastejší spôsob vzniku zranení, dobu liečenia, ktorá je do šiestich týždňov, a aj obmedzenie na bežnom spôsobe života, ktoré trvá počas doby liečenia.
To, že svedkovia rozdielne popisovali, kedy M. spadol, nepovažoval súd za spochybnenie dôveryhodnosti ich výpovedí. Svedok M. to vysvetlil otrasom, ktorý utrpel a svedok T. sa obžalovaného bál. Navyše od skutku uplynul určitý čas, nezapamätanie si všetkých detailov útoku je dané aj prirodzeným procesom zabúdania. Taktiež súd nepovažoval za dôležité, či M. prišiel na miesto činu autom, či autobusom v daný deň. Podstatné je, že všetci svedkovia zhodne uviedli, že pred stretnutím s obžalovaným žiadne zranenia nemal kdežto po ich incidente zranený bol a svedok T. mu preto zavolal sanitku.
Jednotlivé dôkazy súd posúdil v celku i jednotlivo, a zistil, že tieto dávajú ucelenú, logickú, ničím nenarušenú reťaz dôkazov, smerujúcu jedine k uznaniu viny obžalovaného.
Obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že na neho svedkovia zaútočili verbálne a on sa len bránil vykrytím úderu sa nepreukázala. Takéto tvrdenia súd považoval za obranu účelovú, urobenú v snahe obžalovaného vyhnúť sa zodpovednosti za žalovaný skutok. Navyše ako príslušník Mestskej polície mal skúsenosti s útokmi, ak by k niečomu takému došlo, mal reagovať iným spôsobom. Znalec potvrdil, že zranenia mohli vzniknúť tak, ako to uvádza poškodený a nevylúčil ani ich spôsobenie ľavou rukou.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd uznal obžalovaného vinným, pričom pri výmere trestu postupoval podľa § 34 odsek 1 , odsek 4 Trestného zákona, a vzal do úvahy: spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona je za tento prečin možné uložiť trest odňatia slobody až na tri roky.
Podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona je za tento trestný čin možné uložiť trest odňatia slobody na šesť mesiacov až dva roky.
Podľa § 36 písmeno j Trestného zákona súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť, že nebol doposiaľ súdne trestaný.
Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažností poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
Súd pri výmere trestu teda v zmysle citovaných ustanovení postupoval podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, ktorú trestnú sadzbu upravil v zmysle § 38 odsek 3 Trestného zákona.
Podľa § 56 odsek 1 Trestného zákona peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.
Podľa § 56 odsek 2 Trestného zákona bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá.
Trest je právnym následkom trestných činov, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona. Tým je určená jeho funkcia v tom, ako má pôsobiť zákon jednak na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v páchaní trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu), ako aj voči ďalším občanom
- potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Trest ale musí obsahovať aj morálne odsúdenie páchateľa.
S poukazom na predchádzajúcu bezúhonnosť obžalovaného mu súd ukladal úhrnný peňažný trest vo výmere 600 Eur, s prihliadnutím na majetkové pomery obžalovaného, nakoľko považoval takýto trest za postačujúci na jeho nápravu a prevýchovu, navyše zohľadňujúci zásady generálnej aj individuálnej prevencie.
Zároveň mu podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona uložil pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní dva mesiace a rozhodol, že zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.
Keďže nároky na náhradu škody Všeobecnou zdravotnou poisťovňou Bratislava a poškodeným F. M. boli riadne a včas uplatnené, boli im tieto v celom uplatnenom rozsahu priznané, podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého
Rozsudku smeruje, do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom
Smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa
rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové
skutočnosti a dôkazy.