Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_11C-98-2013.pdf
PDF · 138.96 KB
Case nature
Subarea
11C/98/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: KESIDY , s.r.o. so sídlom Sládkovičova 1/1562, Trebišov, IČO: 46 045 082 zastúpená Masnyk Legal s.r.o. so sídlom Žižkova 6, Košice, IČO: 36 668 257 proti žalovanej: S. F., A.. XX.XX.XXXX, W. T. XX, X. o zaplatenie 81,70 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 60,- eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 60,- eur od 31.12.2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 7,92 eur, hotových výdavkov vo výške 1,44 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 28,12 eur na účet právneho zástupcu žalobcu Masnyk Legal, s. r. o. a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej zaplatiť mu sumu 81 eur spolu s dohodnutým úrokom vo výške 9% ročne zo sumy 71,10 eur od 31.12.2011 do zaplatenia. Podanie návrhu odôvodnil tým, že predmetom podnikania žalobcu je poskytovanie pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt. Žalobcu disponuje povolením Národnej banky Slovenska na vykonávanie tejto podnikateľskej činnosti a je vedený v Registri veriteľov NBS pod registračným číslom 130. Pôžičky poskytované žalobcom nemožno považovať za spotrebiteľské úvery podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (v texte aj ako „Zákon“), keďže podľa § 1 ods. 3 písm. l) Zákona spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace -žalobca poskytuje výlučne úvery/pôžičky s dobou splatnosti 20 dní. V nadväznosti na vyššie uvedené platí, že pôžičky poskytované žalobcom majú charakter tzv. „pôžičky, ktorá nie je spotrebiteľským úverom“ podľa § 24 ods. 1 Zákona. Žalobca ponúka svoje služby na diaľku prostredníctvom internetovej stránky <http://>K..O..X. (v texte aj ako „I-Stránka“), na ktorej sú uvedené všetky potrebné informácie vo vzťahu k poskytovanej službe. Potenciálny klient tam získa najmä nasledovné informácie: suma poskytovanej pôžičky, RPMN - ročná percentuálna miera nákladov, doba splatnosti, spôsob obdŕžania peňazí, výška odplaty, resp. poplatkov za poskytnutú pôžičku, celková výška sumy, ktorú musí klient uhradiť v stanovenej lehote splatnosti, spôsob splatenia poskytnutej pôžičky vrátane odplaty, zmluvné podmienky, informácie pre Klienta ako spotrebiteľa v zmysle § 4 ods. 1 zákona č 266/255 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, kontaktné informácie poskytovateľa pôžičky. Žalobca poskytuje špeciálny druh pôžičiek - tzv. mikropôžičky, pri ktorých požičaná suma nikdy nepresiahne 200 €. Pôžičky sú splatné vždy do 20 dní. Žalobca neúčtuje za pôžičku žiaden úrok, ale len pevnú/
fixnú čiastku (odplatu), ktorá nenarastá. Klient teda presne vie, koľko musí v stanovenom limite uhradiť. Žalobcove produkty využívajú najmä ľudia, ktorí by od iného subjektu pôžičku nedostali (z rôznych dôvodov) - žalobca pôžičky poskytuje on-line, bez potreby čokoľvek dokladovať. Riziko, ktoré na sebe berie, aby klientom poskytol to, čo by inde nedostali, sa pretavuje do výšky odplaty. Na spravodlivé posúdenie odplaty nemožno skúmať len ukazovateľ RPMN, keďže vzhľadom na špecifiká tohto prípadu nepredstavuje vhodnú referenčnú hodnotu (napr. ak požičiate niekomu 1 € na týždeň, a vráti Vám 1,5 €, jedná sa o zanedbateľnú sumu, avšak RPMN by bolo astronomické - 9 390 048 521 015 940 000,00 %). Klient vzhľadom na on-line spôsob uzatvorenia zmluvy má dostatok času zvážiť podmienky, bez tlaku. Navrhovateľ spravidla poskytuje Klientovi pri omeškaní minimálne ďalších cca 20 dní na splatenie bez sankcií. K súdnemu vymáhaniu pristupuje až po niekoľkých mesiacoch omeškania - vtedy, keď je zjavné, že klient v rozpore s dobrými mravmi neuhradí ani cent, nekomunikuje, nežiada o splátky. Žalobca a žalovaný dňa 25.10.2011 uzavreli zmluvu o pôžičke (v texte aj ako „Zmluva“). Žalobca na základe Zmluvy poskytol žalovanému pôžičku vo výške 60 € (v texte aj ako „Istina“). Žalovaný sa zaviazal túto sumu žalobcovi vrátiť do 24.11.2011 spolu s odplatou za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 11,10 €(v texte aj ako „Odplata“). Zmluvné strany si nedohodli úroky z pôžičky. Celková suma, ktorú sa žalovaný zaviazal v dohodnutej lehote splatiť teda bola (Istina + Odplata) -71,10€. K uzavretiu Zmluvy došlo nasledovným spôsobom:
1. Žalovaný vypísal a odoslal elektronickú žiadosť o poskytnutie pôžičky prostredníctvom formulára zverejneného na webovej stránke Navrhovateľa - K..O..X. (v texte aj ako „Žiadosť“). V Žiadosti žalovaný uviedol nasledujúce údaje: meno a priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, č. OP, hrubá mesačná mzda, číslo bankového účtu, číslo mobilného telefónu, adresa trvalého pobytu a emailová adresa, na ktorú mu následne boli zasielané písomnosti.
2. Žalovaný pred odoslaním Žiadosti o pôžičku označením príslušného okienka na I-Stránke: (i) vyjadril svoj bezvýhradný súhlas so spracovaním svojich osobných údajov, (ii) potvrdil, že sa riadne oboznámil so všetkými zmluvnými podmienkami žalobcu (uverejnenými na I-Stránke) a (iii) potvrdil, že so zmluvnými podmienkami bez výhrad a dobrovoľne súhlasí. Bez potvrdenia oboznámenia sa s vyššie uvedenými skutočnosťami by automatizovaný systém I-Stránky neumožnil zaslať Žiadosť.
3. Žalobca na základe jemu doručenej Žiadosti žalovaného schválil Žiadosť o poskytnutie pôžičky. Žalovanému vytvoril na I-Stránke osobný účet dostupný výlučne žalovanému (v texte aj ako „Osobný účet“) a vygeneroval žalovanému na náhodnej báze prihlasovacie meno a heslo na prístup k jeho Osobnému účtu.
4. Žalobca žalovaného informoval prostredníctvom dvoch SMS správ zaslaných na telefónne číslo uvedené žalovaným v Žiadosti o nasledujúcich skutočnostiach:
a. Prvá SMS správa žalovaného informovala o tom, že Žiadosť o pôžičku bola schválená, a že na Osobný účet bol žalovanému zaslaný návrh zmluvy o pôžičke, ako aj všetky iné súvisiace dokumenty.
b. Druhá SMS správa žalovanému oznamovala informácie o prístupe k Osobnému účtu, a to prihlasovacie meno a heslo - bez týchto údajov nie je možný prístup k Osobnému účtu. Zároveň sa takýmto spôsobom zabezpečilo, že osoba, ktorá vypísala Žiadosť (vrátane tel. čísla) a osoba, ktorej sa poskytli prihlasovacie údaje (SMS správou) a teda aj prístup v Osobnému účtu, a ktorej sa umožnilo získať pôžičku, je tá istá osoba. Druhá SMS správa taktiež obsahovala opätovnú výzvu, aby si žalovaný dôkladne prečítal všetky relevantné dokumenty súvisiace s pôžičkou, zaslané na jeho Osobný účet.
c. Na Osobnom účte žalovaného boli prehľadným spôsobom uvedené podmienky, za ktorých by sa pôžička poskytla v prípade uzatvorenia Zmluvy: údaje žalovaného, výška sumy, ktorú má žalovaný záujem si požičať (Istina), výška odplaty za poskytnutie pôžičky v prípade uzatvorenia zmluvy (odplata), celková suma, ktorá má byť vrátená, dátum splatnosti pôžičky a ročná percentuálna miera nákladov. Na osobnom účte žalovaného boli okrem vyššie uvedených údajov dostupné (a to už v čase vytvorenia osobného účtu) v PDF formáte aj nasledovné dokumenty: záväzný návrh zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným, rozhodcovská zmluva, zmluvné podmienky poskytované prostredníctvom internetu spoločnosťou KESIDY s.r.o. a štandardné európske informácie o pôžičke.
5. Automatizovaný systém na I-Stránke umožnil žiadateľovi o pôžičku (t.j. žalovanému akceptovať záväzný návrhu zmluvy o pôžičke elektronickou formou až po tom, ako žalovaným označením
príslušných okienok na I-Stránke potvrdil oboznámenie sa s obsahom a bezvýhradný súhlas s tým, aby bol obsah všetkých vyššie uvedených dokumentov pre neho záväzný.
6. Vyššie uvedeným postupom žalovaný akceptoval podmienky, za akých bol žalobca ochotný pôžičku poskytnúť, akceptoval návrh Zmluvy a tým prejavil vôľu splatiť poskytnutú istinu aj s odplatou najneskôr do dátumu splatnosti, ktorý bol uvedený v návrhu na uzatvorenie Zmluvy o pôžičke.
Zmluva o pôžičke bola teda uzatvorená za nasledujúcich podmienok: požičaná istina: 60€0, odplata za poskytnutie, pôžičky: 11,10€. Dátum splatnosti Istiny a Odplaty: 24.11.2011
7. Žalobca zaslal žalovanému dohodnutú sumu - vyplatená poštou dňa 31.10.2011
Žalobca má za to, že nepochybne preukázal platné uzatvorenie Zmluvy o pôžičke elektronickou formou, ako aj splnenie svojej povinnosti poskytnúť pôžičku.
Žalobca žalovaného cca 3 dni pred dňom splatnosti pôžičky SMS správou informoval o blížiacom sa termíne splatnosti. Napriek tomuto upozorneniu žalovaný dlžnú sumu žalobcovi v stanovenej lehote (ani len sčasti) nevrátil, ani žalobcu nekontaktoval ohľadne možnosti odloženia splatnosti resp. dohody o náhradnom termíne zaplatenia. žalobca v snahe vyjsť žalovanému v ústrety v dobrej viere 2 dni po uplynutí dňa splatnosti žalovanému zaslal ďalšiu SMS správu (1 upomienka o nezaplatení) oznamujúcu predĺženie termínu úhrady poskytnutej pôžičky bez zmluvných pokút a sankcií (žalobca jednostranne predĺžil lehotu splatnosti v prospech žalovaného) o 5 dní. Žalovaný však danú možnosť nevyužil a pôžičku nevrátil a ani žiadnym spôsobom nekontaktoval žalobcu.
Po márnom uplynutí predĺženého termínu splatnosti pôžičky žalobca žalovaného vyzval k zaplateniu splatného dlhu SMS správou a súčasne aj písomnou upomienkou „2. Upomienka - Výzva na zaplatenie“ zo dňa 13.12.2011 Žalobca upomienkou stanovil posledný termín uhradenia pohľadávky na 30.12.2011. Zároveň touto druhou upomienkou v zmysle čl. 6.2 zmluvných podmienok uplatnil nárok na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 15 % z dlžnej sumy a nárok na úhradu paušálneho režijného poplatku za administratívne a poštové výdavky súvisiace s vymáhaním pohľadávky vo výške 9 €. Dohoda o zmluvnej pokute bola uzatvorená platne - keďže podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka: Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Právny úkon má teda „umožniť určenie“ osoby, ktorá právny úkon urobila - má umožniť „určiteľnosť/ identifikovateľnosť konajúceho“. Zákon nežiada, aby tieto prostriedky totožnosť konajúceho aj reálne dokázali spôsobom, ktorý nepochybne preukáže jeho totožnosť. To by bolo možné len notárskym overením totožnosti, čo by bola požiadavka presahujúca potrebnú mieru opatrnosti pri bežnom úkone akým je zmluva o pôžičke. Uzatvorenie zmluvy elektronickou formou umožňuje určenie osoby - prostredníctvom identifikačných údajov, ktorými je vylúčené ju zameniť s niekým iným. Písomná forma bola aj pri zmluve o pôžičke, aj pri dohode o zmluvnej pokute, dodržaná. Žalovaný zaslal žalobcovi písomný návrh v elektronickej podobe, a žalobca ponuku prijal SMS správou, teda písomne. Žalovaný do dnešného dňa (ani len čiastočne) neuhradil dlžnú sumu a neuhradil ani dohodnuté zmluvné sankcie. Žalobca má za to, že nepochybne preukázal vznik pohľadávky voči žalovanému tvorenej nasledujúcimi nárokmi: istina vo výške 60 € + odplata vo výške 11,10 € + zmluvná pokuta 15 % z dlžnej sumy (t.j. Istiny + odplaty, po zaokrúhlení nadol, teda v prospech žalovaného) vo výške 10,60 € + úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 71,10 € od 31.12.2011 do zaplatenia. Žalobca týmto návrhom neuplatňuje nárok na režijný poplatok za administratívne a poštové výdavky (čl. 6.2 zmluvných podmienok spoločnosti KESIDY, s.r.o.) vo výške 9 €. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že ním uplatnené sankcie (úrok z omeškania + zmluvná pokuta) nepresahujú limity pre spotrebiteľské zmluvy uvedené v § 3a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v aktuálnom znení (pozn. žalobca neposkytuje spotrebiteľské úvery, avšak zmluva o pôžičke je spotrebiteľskou zmluvou).
Žalovaná sa vo veci nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to zmluvou o pôžičke zo dňa 25.10.2011, písomnosťou žalobcu na čl. 7, zoznamom poštových poukazov na čl. 8, písomnosťou žalobcu na čl. 9,10, faktúrou č 9000651092, potvrdením pošty na čl. 12. zmluvnými podmienkami pre spotrebiteľské úvery, upomienkou zo dňa 13.12.2011, vyjadrením žalobcu zo dňa
25.06.2013, zo dňa 05.09.2013 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:
Žalobca ako spoločnosť a žalovaná ako klient uzatvorili dňa 25.10.2011 Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky žalovanej vo výške 60- eur s dohodnutým odplatou v zmysle dohody v bode 2 zmluvy za spracovanie žiadosti o pôžičku vo výške 11,10 eur. Z bodu 3 zmluvy vyplýva, že účastníci si dohodli termín vrátenia pôžičky a to do 20 dní po dni kedy bude pôžička poskytnutá a to prevodom na bankový účet veriteľa. V bode 4 je uvedená výška RPMN a to 2114,93 %. V bode 6 je uvedené, že účastníci si dohodli zmluvnú pokutu v prípade že sa dlžník omešká s vrátením pôžičky podľa čl. 6 podmienok. V tomto bode zároveň dlžník vyhlásil že sa pred uzavretím zmluvy s touto zmluvou riadne oboznámil ako aj s podmienkami , ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pôžičke. V bode 7 zmluvy je vyhlásenie že klient, t.j. žalovaný vyhlasuje, že uzatvára zmluvu o pôžičke s veriteľom na vlastnú žiadosť prostredníctvom diaľkovej komunikácie.
Z bodu 6, 6.2 zmluvných podmienok vyplýva, že ak klient nesplní svoju povinnosť splatiť poskytnutú pôžičku a k nej prislúchajúcu odplatu riadne a včas podľa čl. 5 týchto podmienok, veriteľ je oprávnený požadovať od klienta zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 15 % z dlžnej sumy plus 9 eur vo forme režijného poplatku za administratívne a poštovné výdavky, ktoré veriteľovi vznikli v súvislosti s vybavovaním upomienok. Veriteľ môže vyžadovať zaplatenie zmluvnej pokuty po uplynutí 7 dní odo dňa splatnosti pôžičky.
Z bodu 4, 4.1 odplata zmluvných podmienok vyplýva, že za poskytnutie pôžičky je klient povinný veriteľovi uhradiť odplatu, ktorá odráža náklady veriteľa za spracovanie online žiadosti a poskytnutie pôžičky klientovi. Okamihom poskytnutia pôžičky vzniká veriteľovi nárok na odplatu. Výška odplaty závisí od klientom požadovanej pôžičky a je nasledovná: pri sume pôžičky 60,- eur s dobou splatnosti 20 dní je výška odplaty 11,10 eur.
Z písomnosti žalobcu na čl. 7 bez jej bližšieho označenia o čo ide je uvedené, že splatnosť pôžičky poskytnutej žalovanej je dňa 24.11.2011, odplata je vo výške 11,10 eur, RPMN 2114,93% .
Zo zoznamu poštových poukazov prijatých Slovenskou poštou na čl. 8 vyplýva, že jedným z nich bol poukaz na výplatu vo výške 60 eur adresovaný žalovanej S. F..
Z faktúry č. 9000651092 vystavenej Slovenskou Poštou žalobcovi vyplýva, že táto vyfakturovala žalobcovi spolu sumu 78 eur za výplatu poštových poukazov v počte 26 kusov, jeden kus je 3 eur.
Z potvrdenia Slovenskej pošty na čl. 12 vyplýva, že pošta vyplatila sumu 60 eur žalovanej dňa 31.10.011, na adrese T. XX, X. na základe poukazu prijatého dňa 27.10.2011.
Výzvou na zaplatenie žalobca žalovanú vyzval na zaplatenie sumy 90,70 eur , ktorá pozostáva zo sumy 71,10 eur, sumy 10,60 -zmluvnej pokuty a režijného poplatku vo výške 9 eur.
Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,, Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej
Podľa § 2 ods. 1. písm. a) a b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ust. §6571 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa ust. § 658 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, platného v rozhodnom období, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o pôžičke, ktorá je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že žalobca na základe zmluvy o pôžičke poskytol žalovanej pôžičku, finančné prostriedky vo výške 60 eur, ktoré žalovaná prevzala prostredníctvom Slovenskej pošty, pričom táto suma jej aj reálne bola vyplatená, čo vyplýva z vykonaného dokazovania. Žalovaná sa zaviazala sa žalobcovi vrátiť v lehote do 20 dní od poskytnutia pôžičky, čo neurobila.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie, a z dôvodov vyššie uvedených súd dospel k záveru, že nárok žalobcu čo do sumy 60 eur je dôvodný a preto v tejto časti žalobe ako dôvodnej vyhovel. Úrok medzi účastníkmi konania dohodnutý nebol ani ho žalobca nepožadoval.
Zároveň súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení priznal žalobcovi aj ním požadovaný úrok z omeškania, nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania s vrátiť požičanej sumy, ktorý je tiež v zákonnej výške, t.j. 9,% ročne avšak len z dlžnej sumy 60 eur, ktorú súd uznal ako dôvodnú a ktorú žalobcovi priznal a to od 31.12.2001, odkedy žiadal priznať žalobca úroky z omeškania a kedy žalovaná bola
preukázateľne v omeškaní. Zvyšok nároku žalobcu na úroky z omeškania považoval za nedôvodný a zamietol ho.
Žalobca ďalej v žalobe požadoval dohodnutú odplatu za spracovanie žiadosti vo výške 11,10 eur a zmluvnú pokutu za porušenie zmluvy vo výške 10,60 eur. V tejto časti súd považoval žalobu za nedôvodnú.
Pokiaľ sa týka žiadanej zmluvnej pokuty za porušenie zmluvy vo výške 10,60 eur súd túto dohodnutú pokutu vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto absolútne neplatnú s poukazom na znenie § 39, § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení aktuálnom ku dňu uzavretia zmluvy (minimálne pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na výšku poskytnutého úveru a výšku pokuty lehotu jeho splatnosti, kde výška zmluvnej pokuty za jeden rok by predstavovala skoro výšku celého poskytnutého úveru, súd je toho názoru, že ide o neprimeranú sankciu, ktorú by mal znášať žalovaný ako spotrebiteľ.
Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,Smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
V zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o pôžičke dňa 25.10.2011. Išlo predformulovaný typ zmluvy, ktorej súčasťou sú aj zmluvné dojednania obsiahnuté na samostatných listoch už s vypísanými ustanoveniami zmluvy, ktoré obsahu dohodu o odplate za spracovanie žiadosti o pôžičku a dohodu o zmluvnej pokute. Túto zmluvu používa žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu spotrebiteľov.
Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 OZ). To znamená, že súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 OZ, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku.
Kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá 1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.
Súd má za to dohoda o odplate za spracovanie žiadosti o pôžičku vo výške 11,10 eur v zmysle bodu 2 zmluvy o pôžičke a bodu 6 zmluvných podmienok pre spotrebiteľské úvery a dohoda o zmluvnej pokute uvedená v bode 6 zmluvy a v bode 4 zmluvných podmienok pre spotrebiteľské úvery nebola individuálne dojednaná. Žalovaná ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy. Mohla ju buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah zmluvy a zmluvných dojednaní bol dodávateľom, žalovaným vopred pripravený a na jej obsahu žalovaná nijakým spôsobom neparticipoval.
Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie ,,najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody (pre porov. § 4 ods. 8 ZOS).
Inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom smernice, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutá, ak bola pripravená vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 Smernice).
V predmetnej veci bola dohodnutá odplata len za samotné spracovanie žiadosti o pôžičku vo výške 11,10 eur a zmluvná pokuta vo výške 15% z dlžnej sumy plus 9 eur režijný poplatok za administratívne a poštové výdavky. Súd má za to, že takáto odplata
a zmluvná pokuta je predstavuje neprimeranosť k sume pôžičky. V danej právnej veci má súd za to, že táto dohoda o odplate a zmluvnej pokute tak ako je to vyššie uvedená je neplatná z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a že jednoznačne boli porušené práva žalobcu ako spotrebiteľa a je v rozpore s dobrými mravmi.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto žalobu v prevyšujúcej časti pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a dohody o odplate za spracovanie žiadosti ako aj úrokov zo sumy odplaty ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Po prepočte pomeru úspechu a neúspechu bol žalobca úspešný vo výške 74 % a žalovaná vo výške 26%. Žalobcovi tak v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení vznikol nárok na náhradu pomerných trov vo výške 48% (74-26) z celkových jeho trov.
Trovy konania u žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur , z hotových výdavkov vo výške 3 eur a z trov právneho zastúpenia.
48% zo sumy hotových výdavkov 3 eur ( poplatok zaplatený pošte za vyplatenie sumy pôžičky) je 1,44 eur, a zo sumy 16,50 súdneho poplatku je 7,92 eur.
Trovy právneho zastúpenia u navrhovateľa pozostávajú z odmeny za jednotlivé úkony právnej služby vrátane platného režijného paušálu, tak ako boli vyčíslené právnym zástupcom žalobcu v návrhu na začatie konania.
Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej klen ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :
Tarifná odmena v sume podľa § 10 ods.1, § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky a to za nasledovné úkony :
- prevzatie a príprava zastupovania ............................................................ 16,60 eur
- písomné podanie na súd - žaloba, .............................................................. 16,60 eur
Spolu 33,20 + DPH 6,64 eur, t.j. 39,84 eur.
Náhrada hotových výdavkov v sume podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál rok 2012) - 2 x 7,81 eur , t.j. 15,62 , spolu 3,124 eur, t.j.18,74 eur.
Podľa §18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného právneho predpisu.
Trovy právneho zastúpenia spolu sú 58,58 eur ( 39,84 eur + 18,74 eur), z čoho 48% je 28,12 eur.
Na základe uvedeného preto súd priznal žalobcovi pomerene trovy konania vo výške, tak ako je to vyššie uvedené a vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.