Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11C-315-2013.pdf
PDF · 77.39 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/315/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci navrhovateľky: T. Š., rod. Š., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O., O. XX, zastúpená: B.. B. M., advokát so sídlom v Prešove, Masarykova 13, p r o t i odporcovi: V.. P.. T. Š., R.., nar. X.XX.XXXX, bytom O., O. XX, o rozvod manželstva a prísl. takto
rozhodol:
Súd r o z v á d z a manželstvo T. Š., rod. Š., nar. X.X.XXXX a V.. P.. T. Š., R.., nar. X.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Prešov vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým č. XXX.
Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom zo dňa 19.12.2013 žiadala rozviesť manželstvo s odporcom, pretože ho považuje za trvalo rozvrátené. V spolužití s manželom nebola šťastná, trpela a preto sa rozhodla pre opustenie spoločnej domácnosti. S manželom už nekomunikuje a preto ich manželstvo je len formálne.
Odporca pôvodne s návrhom nesúhlasil a vyslovil názor o unáhlenosti tohto návrhu, keďže sa domnieval, že je ešte nádej na obnovenie spolužitia. V neskoršom podaní však toto stanovisko zmenil, s rozvodom súhlasil a žiadal vo veci rozhodnúť bez jeho vypočutia.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, písomnými vyjadreniami odporcu, sobášnym listom, zápisnicou z pojednávania vo veci 17C 215/2010 ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa 15.12.2011. Odporca je štátnym občanom Slovenskej republiky a navrhovateľka je ukrajinskou štátnou občiankou. U navrhovateľky ide o druhé manželstvo, u odporcu o tretie. Z ich manželstva deti nepochádzajú.
K zoznámeniu účastníkov došlo v Odese počas pracovnej cesty odporcu. Ich známosť trvala asi rok, počas nej sa vzájomne navštevovali. Navrhovateľke sa odporca javil ako priateľský, chápavý, milo sa správal k nej a k jej dcére C. z predchádzajúceho vzťahu. Navrhovateľka aj s dcérou sa preto presťahovali do Prešova a bývali spolu s odporcom v jeho byte.
Správanie manžela sa však, podľa navrhovateľky, hneď po uzavretí manželstva zmenilo. Ešte večer v deň svadby jej mal povedať, že nemá žiadne práva a že bude robiť to, čo on chce. Navrhovateľka spolužitie s manželom vnímala veľmi negatívne. Uviedla, že odporca stále na ňu kričal, aj na jej dcéru a dokonca ich týral. Hovoril im, že sú hlúpe a že pokiaľ ho navrhovateľka nebude počúvať, vrátia sa späť na Ukrajinu. Denne ju ponižoval, vypínal im svetlo, radiátor, vytýkal im, keď večer chodili po byte. Navrhovateľka uviedla, že dvakrát ju manžel aj fyzicky napadol a preto zavolala políciu.
Odporca vyjadrenie navrhovateľky ohľadom jeho nevhodného správania poprel. Vo svojom rozsiahlom písomnom stanovisku podrobne popísal zoznámenie s navrhovateľkou, ich spoločné výlety a dovolenky so zdôrazňovaním, že všetky výdavky v domácnosti, ale aj navrhovateľky, hradil sám. Pri takomto spôsobe spolunažívania dochádzalo k vzájomným výčitkám, najmä keď vreckové (400 eur) navrhovateľke nestačilo. Potvrdil privolanie polície, ale prisudzoval to zlému psychickému stavu navrhovateľky, keď jej odmietol dať ňou požadovanú sumu.
Pohľady oboch účastníkov na ich manželské spolužitie sú rôzne, nesporný je však fakt, že navrhovateľka aj s dcérou odišla od odporcu 6.10.2013 po predchádzajúcej psychologickej terapii. Navrhovateľka odmietla pokusy odporcu o komunikáciu, len v jednom prípade sa zúčastnila na svadbe jeho príbuzného, predovšetkým kvôli svokrovi, s ktorým má pekný vzťah.
Navrhovateľka prehlásila, že odporcu nenávidí a v žiadnom prípade by už spolužitie s ním neobnovila, aj keď žiadnu známosť nemá. Manžela považuje za falošného človeka, ktorý sa pretvaruje. Predložila súdu aj jeho internetovú komunikáciu s viacerými ženami v čase, keď ešte spolu bývali a zápisnicu z pojednávania zo dňa 21.2.2011 týkajúcu sa jeho predchádzajúceho rozvodu (17C 215/2010), v ktorej jeho vtedajšia manželka vypovedala o jeho psychickom a fyzickom týraní.
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
V danom prípade je nesporné, že manželstvo účastníkov je len formálne a minimálne už niekoľko mesiacov neplní žiadnu zo svojich funkcií, keďže od začiatku októbra 2013 účastníci spolu nebývajú a nie sú ani v kontakte. Navrhovateľka má k odporcovi vyslovene negatívny vzťah a kategoricky vylúčila možnosť obnovenia spolužitia s ním. Z manželstva účastníkov deti nepochádzajú a záujem na zachovanie tohto manželstva nemá už ani odporca. Spolužitie s odporcom na navrhovateľku negatívne vplývalo do takej miery, že bola nútená vyhľadať pomoc psychológa. Za týchto okolností súd považoval za právne dôvodné návrhu na rozvod manželstva vyhovieť.
Za príčinu rozvratu manželstva súd považuje rozdielne predstavy účastníkov o manželstve a jeho neuvážené uzavretie bez toho, aby sa účastníci dodatočne poznali. Autoritatívne a despotické správanie
odporcu, na ktoré navrhovateľka poukázala vo svojej výpovedi súd nepovažoval za jednoznačne preukázané, keďže odporca ho poprel a navrhovateľka už nenavrhla žiadne dokazovanie, nakoľko jej prioritným záujmom bolo, aby bola čo najskôr rozvedená. Súd však musí poznamenať, že v tomto kontexte nie je zanedbateľné, že aj predchádzajúca manželka odporcu vypovedala o podobnom jeho správaní v konaní vedenom pod sp. zn. 17C 218/2010.
Výrok o trovách konania vyplýva z tej skutočnosti, že žiadny z účastníkov nepodal návrh na ich náhradu v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.