Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2CoE-53-2014.pdf
PDF · 78.59 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/53/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, IČO: 30 807 484, pobočka Trenčín, Jilemnického 3760, proti povinnému: PČ Stará Turá, s.r.o., naposledy so sídlom Kšinná č. 204, IČO: 36 341 436, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 2.566,65 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 07. júna 2013, č.k. 7Er/1922/2008-16, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v prvom výroku exekúciu zastavil a v druhom výroku uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Kotrlovi, so sídlom exekútorského úradu v Malackách, Slovenská 9, trovy exekúcie vo výške 95,99 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie vo výroku o zastavení exekúcie odôvodnil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa zistil, že povinný bol uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. 28CbR/183/2009-20 zo dňa 27.08.2010 zrušený bez likvidácie a následne vymazaný z Obchodného registra Slovenskej republiky dňom 20.10.2010 (bez právneho nástupcu). Uviedol, že v danom prípade zanikol povinný bez právneho nástupcu a bez likvidácie, preto je potrebné rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a s poukazom na § 196 Exekučného poriadku. Uviedol, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto súd prvého stupňa v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, ktoré mu boli priznané v zmysle § 196 Exekučného poriadku a v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) odmenu za výkon exekučnej činnosti spolu vo výške 95,99 Eur, ktorá pozostávala z trov exekúcie určených podľa počtu hodín v danom prípade za 4 účelne vynaložené hodiny podľa ustanovenia § 14 ods. 1, 2 vyhlášky za každú aj začatú hodinu, z paušálnej odmeny za 6 jednotlivých úkonov exekučnej činnosti podľa ustanovenia § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, i/, j/ vyhlášky, z náhrady hotových výdavkov podľa ustanovenia § 22 vyhlášky za poštovné v sume 40,21 Eur a z DPH vo výške 20% zo sumy 46,48 Eur, čo predstavuje sumu 9,30 Eur, keď súdny exekútor si uplatnil DPH z len trov exekúcie určených podľa hodín a z paušálnej odmeny.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že uznesenie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na skutočnosť, že povinný výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, strata spôsobilosti účastníka konania robí exekúciu neprípustnou. Vzhľadom na stratu spôsobilosti povinného byť účastníkom konania, zastával názor, že exekúcia mala by vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Pokiaľ by súd posudzoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, tento dôvod by musel
byť daný v čase rozhodovania súdu, to znamená v čase, keď ešte existoval povinný, ktorého majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré viedlo súd prvého stupňa k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, bol následne oprávnený zaviazaný k náhrade trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Mal za to, že v danom prípade prichádzalo do úvahy uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému iba podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Zároveň poukázal na to, že oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie. Podľa jeho názoru nie je daný dôvod, aby oprávnený znášal trovy exekúcie. V prípade, ak dôjde k zániku povinného z dôvodu jeho výmazu z obchodného registra, súd má možnosť rozhodnúť aj o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vo svojom texte obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov exekúcie. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.
Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:
Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 08.10.2007, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Kotrlovi dňa 15.10.2007, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 2.566,65 Eur, a to na poklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín, sp.zn. 700-0810241807-GC04/07 zo dňa 13. júla 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.08.2007 a vykonateľnosť dňa 11.09.2007. Okresný súd Trenčín dňa 19.11.2007 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Kotrlovi poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému.
Z výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky, ohľadom povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28CbR/183/2009-20 zo dňa 27.08.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.10.2010, súd zrušil bez likvidácie spoločnosť PČ Stará Turá, s.r.o., so sídlom Kšinná 204, IČO : 36 341 436, zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddieli Sro vo vložke číslo 15314/R. Povinný bol následne dňa 20.10.2010 ex offo vymazaný z obchodného registra.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 01. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí,
ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa § 68 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak. Zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo, ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.
Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky oprávneného neboli dôvodné.
Odvolací súd uvádza, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 5MCdo 16/2011 zo dňa 26. januára 2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3MCdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo sa potrebné v posudzovanej veci zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie je nepochybne potrebné rozhodnúť podľa citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený.
Odvolací súd s poukazom na citované ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka uvádza, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti). V danej veci z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného vyplýva, že v danom prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín, uznesením č.k. 28CbR/183/2009-20 zo dňa 27.08.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.10.2010, zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. V posudzovanej veci bol preto daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v príslušnom znení z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že aj keď oprávnený v danom prípade zastavenie exekúcie procesne nezavinil, a teda nemožno zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, boli v predmetnej veci splnené zákonné dôvody na aplikáciu ustanovenia § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku v príslušnom znení, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Súd prvého stupňa postupoval preto správne, keď za daných okolností priznal poverenému súdnemu exekútorovi náhradu účelne vynaložených trov exekúcie a na ich úhradu zaviazal podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
Súd prvého stupňa pri ustálení výšky trov exekúcie správne postupoval podľa príslušnej vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v príslušnom znení, pričom samotnú výšku trov exekúcie oprávnený vo svojom odvolaní ani nenamietal.
Odvolací súd z týchto dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.