Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_74Ek-1527-2022.pdf
PDF · 93.53 KB
Case nature
Subarea
74Ek/1527/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci: oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO:37 927 795, proti povinnému: K. I., R.: XX.XX.XXXX, B. N. A. XXXX/XX, XXX XX Q.E., o návrh povinnej na zastavenie exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Stacho Chladný, Stráž 3/223, 960 01 Zvolen pod sp. zn. 350EX 479/22, takto
rozhodol:
Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným prostredníctvom svojho právneho zástupcu, doručeným súdu dňa 25.05.2022 domáhal od povinného vymoženia sumy 25.05.2022 s príslušenstvom na základe exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 14Up/1983/2021 zo dňa 13.01.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.04.2022.
2. Súd v konaní vedenom pod sp. zn. 74Ek/1527/2022 dňa 02.06.2022 vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Stacho Chladný, Stráž 3/223, 960 01 Zvolen pod sp. zn. 350EX 479/22.
3. Súdny exekútor dňa 13.06.2022 doručil povinnému upovedomenie o začatí exekúcie, pričom tento dňa 29.06.2022, teda v zákonnej lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku doručil súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie.
4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie navrhol, aby súd exekúciu zastavil s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej PLz. ÚS 1/2022 zo dňa 2022. Povinný v súlade s uvedeným uznesením poukázal na skutočnosť, že „nie je v súlade so základným právom spotrebiteľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak súd v exekučnom konaní odmietne preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z dôvodu, že spotrebiteľ proti platobnému rozkazu odpor nepodal.“ Povinný ďalej uviedol, že platobný rozkaz sp. zn. 14Up/1983/2021 zo dňa 13.01.2022 vydal vyšší súdny úradník, pričom poukázal na bod 34. uznesenia ÚS SR podľa ktorého: „S poukazom na bod 29 odôvodnenia tohto uznesenia, majúc na zreteli záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej z postavenia členského štátu Európskej únie, v záujme dosiahnutia cieľov smernice 93/13/EHS a v záujme reálnej garancie práva na súdnu ochranu ústavný súd akcentuje, že je nevyhnutné interpretovať predmetné ustanovenie eurokonformne, a to tak, že za situáciu predpokladanú ustanovením § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku („... v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky“) je nutné považovať aj stav, keď v konaní o vydanie platobného rozkazu síce bolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, avšak právomoc na vydanie platobného rozkazu bola zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi a vyšší súdny úradník platobný rozkaz vydal, možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od doručenia
platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil. Týmto spôsobom je možné zrevidovať nedostatok, ktorým je postihnuté základné konanie - konanie o vydanie platobného rozkazu, resp. upomínacie konanie (platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom, možnosť spotrebiteľa podať odpor v lehote iba 15 dní od doručenia platobného rozkazu, nutnosť odpor vecne odôvodniť, čo v súhrne vyvoláva stav nezabezpečenia možnosti skúmania neprijateľných zmluvných podmienok sudcom) vytýkaný súdnym dvorom tak, že priestor na ex offo kontrolu existencie neprijateľných zmluvných podmienok je daný v štádiu vykonávacieho konania. Iba taká interpretácia § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, podľa ktorej všeobecnému súdu v exekučnom konaní prináleží skúmať exekučný titul - platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom z hľadiska posúdenia dôvodnosti vymáhania nároku, ktorý má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či netrpí vadami, ktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom konaní, zodpovedá naplneniu cieľov sledovaných smernicou 93/13/EHS. Ďalej povinný poukázal na bod 35. uznesenia podľa ktorého: „Na základe uvedeného všeobecný súd v rámci exekučného konania nemôže odmietnuť preskúmanie exekučného titulu - platobného rozkazu, ktorý bol vydaný vyšším súdnym úradníkom na podklade spotrebiteľskej zmluvy, pretože by tým rezignoval na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, ktorý je súčasťou základného práva na súdnu ochranu.“ Vzhľadom na tieto skutočnosti povinný uviedol, že exekučný titul nemal byť vydaný. Povinný ďalej poukázal, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol na podklade zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ reg. č. 009441111050917 zo dňa 05.09.2017, pričom táto zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pre ktoré nemal byť exekučný titul vydaný, a síce nedodržanie odbornej starostlivosti veriteľa v súlade s § 7 ods. 1, ods. 4, ods. 16 a 17 so zákonom 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a teda pri poskytovaní spotrebiteľského úveru veriteľ poskytol povinnej úver napriek skutočnosti, že na strane 2 žiadosti o flexipôžičku v časti zamestnanie žiadateľa bolo uvedené, že povinná je od 02/2016 ekonomický neaktívna; Profesia: nezamestnaný, študent, dôchodca, materská; Odvetvie: ekonomicky neaktívne obyvateľstvo. V čase podpisu zmluvy mal povinný celkový príjem 236,72 Eur. Životné minimum v čase poskytnutia úveru bolo vo výške 198,09 Eur mesačne, ak ide o plnoletú fyzickú osobu a 90,42 Eur mesačne, ak ide o nezaopatrené neplnoleté dieťa. Keďže podľa tvrdení povinného došlo k porušeniu § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý úver mal byť zo strany súdu, ktorý vydal exekučný titul vyhlásený za bezpoplatkový a bezúročný. Povinný ďalej uviedol, že v čase po postúpení pohľadávky uhradil sumu 40 Eur, pričom priložil detaily pohybu v čase od 14.07.2021 do 06.06.2022 v celkovej sume 375 Eur. Keďže podľa povinného je úver bezpoplatkový a bezúročný tak, celková úhrada vo výške 2027,64 Eur Eur ma byť zarátaná len na istinu 6100 Eur.
5. Povinný ďalej poukázal na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie oprávneného, a to v kontexte nedodržania odbornej starostlivosti veriteľa. V dôsledku, že úver je bezpoplatkový a bezúročný, tak právny predchodca oprávneného nemohol od povinného požadovať jednorazové zaplatenie úveru, teda došlo k nesprávnemu zosplatneniu, a preto takýto úver nemohol byť postúpený na oprávneného.
6. Povinný ďalej namietal neprijateľné zmluvné podmienky v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, spočívajúce v skutočnosti, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zabezpečená poistením (bod 8. Pristúpenie k poisteniu schopnosti splácať Flexipôžičku Zmluvy o spotrebiteľskom úvere), avšak uvedené poistenie v čase podpisu predmetnej zmluvy povinný nemohol prijať alebo odmietnuť, o poistení nebol oboznámený, pričom v tom čase vôbec nevedel, že úver sa dá poistiť. Poverená zamestnankyňa banky, ktorá bola prítomná pri uzavretí predmetného veru o poistení počas jej poradenstva nič nevysvetľovala. Povinný v súvislosti s vyššie uvedeným poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp. zn. 20Co 35/2011 z 13.09.2012, v ktorom sa uvádza: Odvolací súd považuje praktiku, podľa ktorej na vznik poistného vzťahu postačí nekonanie spotrebiteľa za nekalú obchodnú praktiku.
7. Na záver svojho podania povinný uviedol, že ak by sa súd zaoberal otázkou, že po prevzatí platobného rozkazu mohol podať odpor proti platobnému rozkazu v lehote na to určenej, povinný uviedol, že po prevzatí platobného rozkazu ihneď telefonicky kontaktoval žalobcu - spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o.. Uvedenú spoločnosť kontaktoval na telefónnom čísle 02/321632 12, kde si poverený zamestnanec overil jeho totožnosť podľa mena a rodného čísla. Povinný opísal skutočnosti v súvislosti s doručeným platobným rozkazom a žiadal pomoc, nakoľko nevedel, na koho sa má obrátiť a čo s tým urobiť. Poverená zamestnankyňa žalobcu sa ho spýtala, či by vedela splácať väčšie splátky. Povinný uviedol, že sa len nedávno zamestnal a nemá postačujúci prijem, ale bol ochotný pristúpiť na splátky po 100 eur. Poverená zamestnankyňa žalobcu na to uviedla, že ten platobný rozkaz je v tom prípade neplatný a
nemusí nič riešiť. Na základe uvedeného povinný veril, že to bude v poriadku. Povinný sa vyjadril, že sa sám nevyzná do právnych predpisov a v čase doručeného platobné- ho rozkazu nemal k dispozícii ani informáciu o tom, kto by mu v danej veci mohol byť nápomocný, odpor proti platobnému rozkazu nebol podaný. Povinný dáva do pozornosti súdu, že suma, ktorou bola zaviazaná súdom na úhradu a ktorá je uvedená v Platobnom rozkaze je 5209,28 Eur s pr.. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 02.06.2022 a v Upovedomení o začatí exekúcie, č. konania 350 EX 479/22 zo dňa 07.06.2022 je uvedené: vymoženie nároku 4 979,28 Eur s prísl. Povinný dáva do pozornosti súdu, že dňa 06.06.2022 uhradil splátku vo výške 105 eur, ktorá ešte nebola v Upovedomení o začatí exekúcie zohľadnená a žiada o jej započítanie. Povinný na základe uvedeného žiadal, aby súd preskúmal, či bol exekučný titul vydaný v súlade s právnymi predpismi, pričom poukazuje aj na Uznesenie Ústavného súdu SR, PLz. ÚS 1/2022-9 zo dňa 15.06.2022.Z vyššie uvedených dôvodov povinný navrhuje súdu, aby návrhu povinného o odklad a zastavenie exekúcie vyhovel.
8. Oprávnený sa k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie nevyjadril.
9. Súd bez potreby nariadenia pojednávania preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie a uvádza nasledovné. Povinný vo svojom návrh poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky PLz. ÚS 1/2022 zo dňa 15.06.2022 (ďalej len „uznesenie“), podľa ktorého je exekučný súd v štádiu rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie povinný ex offo podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku vykonať kontrolu existencie neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa právneho názoru povinného s odkazom na uznesenie ÚS SR súd konajúci v základnom konaní nemohol vydať exekučný titul (platobný rozkaz) z dôvodu, že tento bol vydaný vyšším súdnym úradníkom a z dôvodu, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru trpí neprijateľnými zmluvnými podmienkami, pre ktoré exekučný titul nemal byť vydaný. Súd uvádza, že uznesenie ÚS SR nie je možné vykladať v tom zmysle, že bráni vydávaniu platobných rozkazov zo strany vyššieho súdneho úradníka, teda, že takéto súdne rozhodnutie nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku (právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu). Dotknuté rozhodnutie umožňuje, a zároveň aj prikazuje exekučnému súdu, s poukazom na znenie § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, vykonať ex offo prieskum neprijateľných zmluvných podmienok hmotnoprávneho vzťahu existujúcemu v čase pred vydaním súdneho rozhodnutia (exekučného titulu), čo predstavuje výnimku zo zákazu materiálneho preskúmavania exekučných titulov, ktorý vo všeobecnosti zaväzuje exekučný súd. Takýto prieskum avšak nie je neobmedzený, pretože v súlade s uznesením ÚS SR je tento prieskum možné vykonať len v prípade, ak dôjde ku kumulatívnemu splneniu základných podmienok spočívajúcich vo a) vydaní platobného rozkazu vyšším súdnym úradníkom, b) ide o spotrebiteľskú vec, c) lehota na podanie odporu je 15 dní a d) odpor voči platobnému rozkazu musí byť vecne odôvodnený.
10. Súd uvádza, že v prebiehajúcom exekučnom konaní nedošlo k naplneniu týchto kumulatívnych podmienok. Do pozornosti povinnej je potrebné zo strany súdu dať skutočnosť, že zákonom č. 211/2021 Z. z. účinným od 01.07.2021 došlo k novelizácii zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, a to vložením nového odseku 3 do § 267 CSP , podľa ktorého „súd posudzuje vecné odôvodnenie odporu miernejšie, ak je žalovaným spotrebiteľom“, rovnako predmetný zákon novelizoval ustanovenie § 12 zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, kde opätovne došlo k vloženiu odseku 3, podľa ktorého „súd posudzuje vecné odôvodnenie odporu miernejšie, ak je žalovaný spotrebiteľom“. Platobný rozkaz, ktorý predstavuje exekučný titul, bol vydaný dňa 13.01.2022, teda v čase po účinnosti zákona č. 211/2021 Z. z.. V tomto kontexte súd upriamuje pozornosť povinného na bod 37 uznesenia ÚS SR (ktorým povinný argumentoval), kde Ústavný súd Slovenskej republiky pamätal na uvedenú novelizáciu zákonom č. 211/2021 Z. z., a zároveň na bod 38 uznesenia ÚS SR, kde ústavný súd uviedol, že toto uznesenie je výlučne záväzne pre rozhodovanie o ústavných sťažnostiach podaných proti rozhodnutiam všeobecných súdov založených na právnej úprave CSP účinnej do 30.06.2021. Ako už súd uviedol exekučný titul bol vydaný dňa 13.01.2022, teda uznesenie ÚS SR nie je aplikovateľné na prípad povinného. Dôvodom nemožnosti takejto aplikácie je skutočnosť, že zákonom č. 211/2021 Z. z. došlo k zmene posudzovania vecnosti odôvodnenia odporu na miernejšie, a preto v prejednávanom prípade nedošlo ku kumulatívnemu splneniu podmienok uvedených Ústavným súdom Slovenskej republiky, pretože ich súčasťou bola potreba podať vecne odôvodnený odpor, ktorý sa do 30.06.2021 neposudzoval miernejšie (bod 38 uznesenia ÚS SR).
11. Exekučný súd v plnej miere rešpektuje princíp ochrany spotrebiteľa, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou súkromného práva, a ktorý má významné a nezameniteľné postavenie nie len v právnom poriadku
Slovenskej republiky ale aj v práve Európskej únie, ktorej Slovenská republika je členským štátom a je právne viazaná právom Európskej únie a nerezignoval naň. Súd si v plnej miere uvedomuje právne postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany v konaní, a to v súlade s ustanoveniami § 290 - § 306 CSP, no napriek tejto skutočnosti má súd za potrebu uviesť, že ochrana spotrebiteľa musí byť racionálna a musí vychádzať z triezvych úvah založených na rozumnom aplikovaní právnych noriem. Povinná bola v exekučnom titule náležite poučená o možnosti podať odpor voči platobnému rozkazu.
12. Vyššie uvedená argumentácia súdu vzťahujúca sa na nemožnosť aplikácie uznesenia ÚS SR z dôvodu zmeny právnej úpravy v čase pred vydaním exekučného titulu sa môže z pohľadu povinného zdať ako nepoužiteľná a nesúvisiaca s prejednávanou vecou, a to z dôvodu (ako povinný uviedol vo svojom návrhu), že povinný nepodal voči platobnému rozkazu odpor. Odpor voči platobnému rozkazu predstavuje v súlade s § 11 ods. 1 zákona o upomínacom konaní riadny opravný prostriedok, ktorým žalovaný môže zvrátiť následky vydaného platobného rozkazu. Predmetné ustanovenie predstavuje dispozičný úkon žalovaného v podobe práva podať odpor. To či povinný využije svoje právo je v plnej miere na rozhodnutí žalovaného. Povinný vo svojom návrh uviedol, že dôvodom, prečo odpor nepodal, je skutočnosť, že telefonicky kontaktoval oprávneného, kde mu bolo oznámené, že ak bude splácať aspoň 100 Eur mesačne, má považovať platobný rozkaz za neplatný „a nemá to riešiť“. Toto tvrdenie, aj vzhľadom na dôkazné bremeno zaväzujúce povinného pri návrh na zastavenie exekúcie, povinný nijakým spôsobom súdu nepreukázal. Odhliadnuc od náležitého nepreukázania tvrdení povinným dôvody, ktoré viedli povinného k nepodaniu odporu sú pre exekučný súd bez právneho významu, keďže povinnému bola umožnená možnosť odpor podať, no ten na základe vlastného subjektívneho rozhodnutia nevyužil svoje právo tak urobiť. Skutočnosť, že povinný tak neurobil na podklade telefonického rozhovoru s oprávneným nie je právne významná, keďže povinný bol náležite poučený, že k zrušeniu platobného rozkazu dôjde len vtedy, ak podá odpor včas a s vecným odôvodnením. To, že povinný nevyužil svoje právo podať odpor, bez rozdielu na dôvody, pre ktoré ho k tomu viedli, neznamená, že právna kumulatívna podmienka uvedená v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky PLz. ÚS 1/2022 zo dňa 15.06.2022 vzťahujúca sa na možnosť podania odporu s vecným odôvodnením nebola naplnená, a že exekučný súd má povinnosť v súlade s predmetným uznesením skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Povinný mal možnosť podať odpor, pričom vychádzajúc z jednej zo základných právnych zásad, že neznalosť práva neospravedlňuje nespôsobuje, že takáto procesná pasivita ospravedlňuje povinného do takej miery, že exekučný súd bude nahrádzať základe konanie a rozhodovať o skutočnostiach, ktoré mohol povinný uplatniť v odpore.
13. Povinný v rámci svojho návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na viacero skutočností, ktoré podľa povinného predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú, že exekučný titul nemal byť vydaný. Exekučný súd v rámci konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádza z § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Dôvody uvedené v tomto ustanovení umožňujú súdu zastaviť exekúciu v prípade, ak dôjde k naplneniu niektorého z dôvodov uvedených v tomto ustanovení, pričom spoločným znakom týchto dôvodov je, že vznikli v čase po vydaní exekučného titulu. Argumentácia povinného je založená na skutočnostiach, ktoré koncepčne existovali už v čase pred vznikom exekučného titulu. Povinnému boli tieto dôvody vzhľadom na skutkové tvrdenia povinného známe v čase vydania exekučného titulu, a preto dôvody, ktoré použil v návrhu na zastavenie exekúcie mohol náležite využiť v odpore. Odpor podaný aspoň v rozsahu v akom bol podaný návrh na zastavenie exekúcie možno s poukazom na ustanovenie § 12 ods. 3 zákona o upomínacom konaní považovať za vecne odôvodnený a toto vecné odôvodnenie by bolo posudzované miernejšie a takto podaný odpor by mal právny účinok v podobe zrušenia platobného rozkazu podľa § 11 ods. 1 zákona o upomínacom konaní.
14. Odkazujúc na vyššie uvedenú argumentáciu súdu, súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie, v časti v ktorom povinný uvádza neprijateľné zmluvné podmienky nie je dôvodný z dôvodu, že tieto skutočnosti mal povinný uplatniť v odpore v rámci základného konania. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky PLz. ÚS 1/2022 zo dňa 15.06.2022 nie je možné uplatniť na právnu vec povinného, keďže platobný rozkaz bol vydaný v čase, keď právna úprava umožňovala miernejšie posudzovanie odporu a nedošlo k splneniu podmienok predpokladaných Ústavným súdom Slovenskej republiky, pre ktoré by exekučný súd bol povinný preskúmavať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie v tejto časti podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
15. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky PLz. ÚS 1/2022 zo dňa 15.06.2022 nie je možné vykladať v tom smere, že nedovoľuje súdu vydať platobný rozkaz platobný rozkaz vyšším súdnym úradníkom, keďže predmetné uznesenie upravuje podmienky, kedy je exekučný súd povinný skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Platobný rozkaz bol vydaný v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi, a preto exekučný súd uvádza, že návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti, v ktorej tvrdil, že exekučný titul nemal byť vydaný vyšším súdnym úradníkom je nedôvodný.
16. Povinný vo svojom návrh tvrdil, že platobným rozkazom bol zaviazaný na sumu 5209,28 Eur pričom poverenie na vykonanie exekúcie bola uvedená suma 4979,28 Eur. Povinný ďalej tvrdil, že dňa 06.06.2022 uhradil sumu vo výške 105 Eur.
17. Pokiaľ ide o sumu 5209,28 Eur, tá bola oprávneným uplatnená v rámci návrhu na vydanie platobného rozkazu, preto súd po posúdení návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol túto sumu v platobnom rozkaze. Oprávnený v rámci návrhu na vykonanie exekúcie zohľadnil platby povinného v sume 105 Eur zo dňa 21.02.2022 a zo dňa 29.03.2022, preto súd po posúdení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol v poverení na vykonanie exekúcie túto sumu istiny.
18. Súd mal za preukázané, že povinný dňa 06.06.2022 uhradil sumu 105 Eur, a to na podklade dokumentu „Detail pohybu - Bezhotovostná platba“, z ktorého vyplýva, že povinný uhradil sumu 105 Eur dňa 06.06.2022. Táto skutočnosť, avšak nemá za následok možnosť súdu zastaviť exekúciu v časti sumy 105 Eur, keďže úhrada povinného bola zrealizovaná v čase po začatí exekučného konania (02.06.20222), a preto túto úhradu zohľadní súdny exekútor v rámci prebiehajúcej exekúcie.
19. S poukazom na vyššie zistené skutkové okolnosti a právne posúdenie súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol ako nedôvodný.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.