Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_49Cbi-3-2012.pdf
PDF · 139.01 KB
Case nature
Area
Subarea
49Cbi/3/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd prvostupňový samosudkyňou JUDr. Evou Kmeťovou v právnej veci žalobcu 1/ Z.. M. H., nar. XX. XX. XXXX, T. XX/XXX, XXX XX A. a žalobcu 2/ S. H., nar. XX. XX. XXXX, T. XX/XXX, XXX XX A. proti žalovanému JUDr. Ivan Kotleba, X. XX, U. U., správca konkurznej podstaty úpadcu PD Čebovce - Opava v likvidácii v konkurze, Čebovce, IČO: 31628591, o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcov zamieta.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou podanou v tejto veci na súd dňa 22. 05. 2012 žalobca 1/ žiadal, aby súd rozsudkom uložil žalovanému povinnosť vylúčiť pozemky na LV XXXX, t. j. parc. E KN č. XXXX/XXX, E KN č. XXX a KN č. XXX v k. ú. A., okr. T. X. zo súpisu konkurznej podstaty vo veci vyhláseného konkurzu na úpadcu PD Čebovce - Opava v konkurze, IČO: 31628591, a zároveň mu uložil povinnosť vylúčiť spätne aj parc. E KN č. XXX/XXX z uvedeného súpisu a uložil žalovanému aj obmedzenie nakladať s uvedeným majetkom.
V návrhu uviedol, že žalovaný má v súpise majetku konkurznej podstaty zaradené časti bývalých urbárskych pozemkov v intraviláne pre k. ú. A., pozemky na LV č. XXXX, t. j. parc. E KN č. XXXX/ XXX s výmerou XXXX m2, E KN č. XXX s výmerou XXX m2 a KN č. XXX s výmerou XXXX m2 pre k. ú. A.. Parcela E KN č. XXX/XXX k. ú. A. s výmerou XXXX m2 sa už predala a došlo aj k zmene majetkových vzťahov k nej. Žalobca uviedol, že naliehavý právny záujem z jeho strany z časti súvisel aj s týmto pozemkom, nakoľko v parc. E KN XXX/XXX je umiestnená parc. CKN XXXX/X susediaca s domom a záhradou otca S. H., a parc. CKN XXXX/X žalobca používa už minimálne 10 rokov, a jeho otec S. H. ju používal predtým už vyše 30 rokov od doby postavenia rodinného domu. Uviedol, že parcela určeného operátu E KN č. XXX, trvalý trávny porast, pôvodne vedená v pozemkovo-knižnej zápisnici č. XXX bola pri spracovaní ROEP riešená tak, že jej časti nachádzajúcej sa v intraviláne k. ú. A. s upresnenou výmerou XXXX m2, zastavaná plocha a nádvorie, bolo pridelené parc. č. XXX/XXX a parcela XXX v extraviláne bola prečíslovaná na XXX/X s upresnenou výmerou XXXXXX m2. Parcela určeného operátu E KN č. XXXX/X, trvalý trávny porast, pôvodne vedená v pozemkovo - knižnej zápisnici č. XXX bola pri spracovaní Registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len ROEP) riešená tak, že jej časti nachádzajúcej sa v intraviláne k. ú. A. s upresnenou výmerou XXXX m2, trvalé trávne porasty, bolo pridelené parc. č. XXXX/XXX a parcela E KN č. XXXX/X v extraviláne bola upravená s upresnenou výmerou XXXX m2. Okresný úrad vo Veľkom Krtíši, odbor pozemkový, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva ROEP A. schválil rozhodnutím č. XXXX/XXXXX zo dňa 30. 07. 2001, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 02. 08. 2001, čo bolo dňa 24. 05. 2002 zapísané na LV č. XXX a XXXX pod položkou výkazu zmien č. XX/XX.
Žalobca ďalej tvrdil, že uvedené pozemky, pôvodne patriace k Urbárskym pozemkom v k. ú. A. do spoluvlastníctva bývalých urbárskych spolumajiteľov združených v „L.", teda do lesného majetku bývalých urbárnikov obce A., obhospodarovala a zveľaďovala spoločnosť založená v roku 1898 podľa zákonného článku XIX (D. č. 3), a vzhľadom na to, že v A. existoval len tento jeden lesný urbár, ktorý sa staral aj o pasienky, nemali byť tieto pozemky dotknuté zákonom č. 81/1949 Zb., a nemali sa dostať do majetku PD Čebovce Opava v likvidácii, a to najmä vzhľadom k tomu, že zák. č. 81/1949 Zb. sa nevzťahoval na urbárske spoločnosti založené v roku 1898 podľa zákonného článku č. XIX. Nadobudnuté pozemky v ROEP podľa žalobcu sa nemali dostať na súpis PD, lebo PD bolo už od 02.02.2001 v likvidácii, tak ani teoreticky nemohlo spĺňať podstatu zák. č. 81/1949 Zb., a tieto pozemky sa preto nemali dostať ani na súpis majetku úpadcu.
Ďalej uviedol, že parcely E KN XXX a E KN XXXX boli historicky evidované ako urbárske pozemky už od čias rakúsko-uhorskej monarchie, pričom keď v rámci ZRPS v roku 1995 došlo v k. ú. A. k rozdeleniu dvoch bývalých urbárskych parciel E KN XXX a E KN XXXX/X na extravilán a intravilán, boli majetko- právne riešené iba väčšie časti parciel, avšak menšie časti boli pričlenené do intravilánu a uviedli sa len v poznámkach ZRPS bez riešenia vlastníckych vzťahov k nim, čo bolo podľa žalobcu v rozpore s § 4 ods. 1 Zák. č. 181/1995 Zb. o pozemkových spoločenstvách. K riešeniu vlastníckych vzťahov k týmto pozemkom došlo až vyššie uvedeným rozhodnutím Okresného úradu vo Veľkom Krtíši č. XXXX/ XXXXX zo dňa 30. 07. 2001 v rámci ROEP (v katastri zaevidované dňa 24. 05. 2002), uvedené pozemky nachádzajúce sa v intraviláne však boli číselne podlomené číslom XXX a neboli riešené v súlade s rozhodnutím č. XXX/X/XXXX, ako to vyplýva aj z odporúčania Slovenského pozemkového fondu v stanovisku k výpisu z ROEP v k. ú. A. - intravilán zo dňa 02.03.2001 v prospech pôvodných urbárskych spolumajiteľov, resp. ich dedičov, ale uplatnením ták. č. 81/1949, ktorý bol zrušený zákonom č. 229/1991 sa tieto pozemky majetko-právne riešili v prospech PD Čebovce Opava, pričom toto družstvo, ktoré bolo založené na základe ustanovujúcej členskej schôdzi konanej dňa 24. 04. 1995, bolo už dňa 02.02.2001 v likvidácii.
Podľa žalobcu účelom takto nadobudnutého vlastníctva zo strany úpadcu nemohla byť jeho zákonom požadovaná účelová správa, a to rozšírenie a povznesenie pastevného odchovu dobytka, a to aj vzhľadom na umiestnenie pozemkov v intraviláne obce rozkúskované aj na záhradky urbárnikov, ale ďalšie nakladanie a to subjektom, ktorému tieto práva nikdy patriť nemali. Predmetné urbárske spoluvlastníctvo v urbárskych pozemkoch parc. E KN XXX a E KN XXXX v extraviláne vedených na LV č. XXX bolo potvrdené aj rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Veľký Krtíš č. XXX/X/XXXX zo dňa 02.11.1995 (ZRPS), a to zjednodušeným registrom pôvodného stavu v súlade s pozemno-knižnou vložkou č. XXX, následne prijaté a presadené rozhodnutie č. XXXX/XXXXX zo dňa 30.07.2001 bolo však s uvedenými skutočnosťami v rozpore, pri riešení majetko-právnych vzťahov sa nerešpektovalo ani odporúčanie Slovenského pozemkového fondu.
Z dôvodu takto vykonaných neoprávnených zásahov do suverenity vlastníckeho práva žalobcu žiadal žalobca o vylúčenie takto nadobudnutého majetku zo súpisu konkurznej podstaty.
Žalobca tiež uviedol, že si touto žalobou uplatňuje aj svoje dedičské práva k podielovému spoluvlastníctvu vo vyššie uvedených bývalých urbárskych pozemkoch a žiada o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty, pričom uviedol svojich predkov, a to H. H., Z. M., H. O..
Žalobca ďalej uviedol, že touto žalobou tiež žiada od Slovenského pozemkového fondu zastupovanie záujmov „neznámych vlastníkov", a to aj zastupovanie záujmov a ochranu jeho dedičstva po predkoch, po ktorých má nárok na vysporiadanie dedičstva aj vzhľadom na to, že aj Slovenský štát vlastní spoluvlastnícke podiely v urbárskych pozemkoch. Slovenský pozemkový fond by mal ochraňovať aj záujmy Rímsko-katolíckej cirkvi, ktorá je tiež podielovou spoluvlastníčkou pozemkov.
Žalobca tvrdil, že pozemky nemali byť do súpisu konkurznej podstaty vôbec zaradené. Poukazoval na ust. § 70 ods. 2 Katastrálneho zákona, v zmysle ktorého sa údaje katastra o právach k nehnuteľnostiam považujú za záväzné, až kým sa nepreukáže opak. Žalobca a následne aj urbárska spoločnosť - Pozemkové spoločenstvo A. sa od 31.03.2011 márne domáhali nápravy a žiadali o opravu katastrálneho operátu, pričom poukazovali na vyššie uvedené pochybenia. Žiadosť žalobcu napokon Katastrálny úrad Banská Bystrica zamietol a odkázal žalobcu na riešenie súdnou cestou.
K zaradeniu nehnuteľností, vylúčenia ktorých sa domáhal z konkurznej podstaty úpadcu, došlo podľa žalobcu z dôvodu nerešpektovania zákona o pozemkových spoločenstvách, nerešpektovania pôvodných vlastníckych vzťahov, katastrálneho zákona, pričom nebolo rešpektované rozhodnutie Pozemkového úradu Veľký Krtíš č. XXX/X/XXXX a ani odporúčacie stanovisko Slovenského pozemkového fondu zo dňa 02. 03. 2001 pod sp. zn. XX/XXXX-N.XX.
Žaloba bola podaná na Okresný súd Banská Bystrica, ktorý na základe vyjadrenia žalovaného postúpil vec Krajskému súdu Banská Bystrica ako súdu miestne príslušnému.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 28. 08. 2012 a navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Namietal, že úpadca v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok bol a aj v súčasnosti je zapísaný v KN ako vlastník nehnuteľností, vylúčenia ktorých z konkurznej podstaty sa žalobca domáha, okrem pozemku parc. č. KN-E XXX/XXX, ktorý už bol v konkurznom konaní speňažený a teda pri tomto pozemku už úpadca v súčasnosti ako vlastník zapísaný nie je. Poukazoval na to, že právnym dôvodom nároku na vylúčenie vecí môže byť u žalobcu jeho vlastníctvo, spoluvlastníctvo, ako aj držba veci, pričom tento dôvod musí existovať v čase uplatňovania nároku, nie je možné sa úspešne domáhať vylúčenia veci, ktorá aj po vyhlásení konkurzu zostáva vo vlastníctve úpadcu. Žalobca podľa žalovaného nijako relevantne nepreukázal akékoľvek svoje právo k nehnuteľnostiam, vylúčenia ktorých sa domáha v tomto konaní, nepredložil nijaké relevantné doklady preukazujúce jeho vlastnícke alebo spoluvlastnícke právo k daným pozemkom. Namietal tiež, že vec nemožno zo súpisu konkurznej podstaty vylúčiť spätne, ako sa toho žalobca domáhal vo vzťahu k pozemku parc. č. KN XXX/XXX, ktorý už bol v konkurznom konaní speňažený.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd prvostupňový vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi.
Súd prvého stupňa na prejednanie veci nariadil najprv pojednávanie na 14. 12. 2012, ktoré prebehlo v neprítomnosti žalovaného. Samosudkyňa vzhľadom na obsah žaloby a prednes žalobcu na pojednávaní doporučila žalobcovi zabezpečiť si zastupovanie advokátom, pojednávanie bolo odročené na neurčito.
Uznesením č. k. 49Cbi/3/2012-47 zo dňa 26. 03. 2013 súd rozhodol o návrhu žalobcu na vstup žalobcu 2/ do konania, ako aj o jeho návrhu na zmenu žaloby. Uvedeným uznesením súd pripustil, aby do konania na mieste žalobcu pristúpil ako žalobca 2/ S. H., nar. XX. XX. XXXX, T. XX/XXX, A. (otec žalobcu). Súd zároveň týmto uznesením rozhodol, že nepripúšťa zmenu žalobného návrhu, v zmysle ktorého má okrem povinnosti vylúčiť pozemky na LV č. XXXX v k. ú. A. zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu PD Čebovce - Opava v konkurze uložiť žalovanému aj povinnosť doložiť k spisu aj súdu všetky materiály týkajúce sa speňažovania sporného pozemku parc. E KN XXX/XXX na prešetrenie transparentnosti konkurzného konania a uložiť mu aj obmedzenie nakladať s uvedeným majetkom.
Uznesením č. k. 49Cbi 3/2012 zo dňa 24. 09. 2013 súd zamietol návrh Urbárskej spoločnosti - Pozemkové spoločenstvo A., so sídlom Y. A. X/X, XXX XX A. na vstup do konania na strane žalobcu, pričom návrh posudzoval podľa §92 ods. 1 OSP tak, ako keby tento návrh podali samotní žalobcovia. Najvyšší súd SR ako súd odvolací uznesením č. k. 5Obo/50/2013-183 zo dňa 25. 03. 2014 uznesenie krajského súdu zo dňa 24.09.2013 potvrdil.
Žalobcovia tiež (v podaní, ktorým sa odvolali proti uvedenému uzneseniu súdu o nepripustení vstupu ďalšieho účastníka do konania) namietali, že súd nedostatočne posúdil predbežnú otázku z vecnej a skutkovej stránky v súlade s dôkazmi, ktoré žalobcovia doposiaľ v konaní predložili, a ktoré podľa nich vyvracajú opodstatnenosť existencie a trvania majetko-právnych vzťahov a práv úpadcu k bývalým častiam urbárskych pozemkov v intraviláne obce A., ktoré bolo rozhodnutím ROEP riešené na úkor vlastníckych vzťahov a práv urbárskych spolumajiteľov k predmetným pozemkom. Poukazovali na výsledky šetrenia Úradu geodézia a katastra SR, katastrálnej inšpekcie tak, ako im to bolo oznámené listom Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 19. 04. 2012, v ktorom sa konštatuje, že pri ROEP k. ú. A. bolo zistené porušenie zákona, nakoľko vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, pôvodne evidovaným v pozemkovej knihe v zápisnici č. XXX k. ú. A. bolo zapísané v prospech PD Čebovce - Opava na základe zák. č. 81/1949 bez toho, že by bolo preukázané, či uvedené družstvo bolo založené za účinnosti Zák. č. 69/1949 Zb., resp. bez náležitého dokladovania právneho nástupníctva. Zároveň im v tomto liste bolo oznámené, že aj keď v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim bola zistená chyba, túto je možné odstrániť už len v súdnom konaní, nakoľko od zápisu ROEP do katastra nehnuteľností uplynuli už viac ako 3 roky. Vec nie je možné riešiť ani postupom podľa § 59 ods. 1 Katastrálneho zákona.
Žalobca 1/ podal dňa 31. 03. 2011 na Správu katastra Veľký Krtíš žiadosť o opravu katastrálneho operátu, Správa katastra Veľký Krtíš však rozhodnutím sp. zn. XXX/XXXX zo dňa 19. 12. 2011 žiadosť žalobcu na opravu chyby v katastrálnom operáte zamietla. V rámci uvedeného katastrálneho konania, ako aj v rámci správneho konania na Pozemkovom úrade Veľký Krtíš a následne aj na Katastrálnom úrade Banská Bystrica, ako aj na Krajskom pozemkovom úrade Banská Bystrica bola problematika riešená, nedošlo však k jej vyriešeniu a odstráneniu rozporov. Podľa žalobcov sa tak s vedomím dotknutých orgánov ponechal stav bez vyriešenia rozporu, z dôvodu ich zákonmi obmedzeným kompetenciám vo veci konať a s poznámkou o možnosti domáhať sa riešenia podnetu na príslušnom súde. Žalobcovia v rámci správnych konaní týkajúcich sa opravy katastrálneho operátu podľa nich od základov vyvracali právnu opodstatnenosť existencie rozhodnutia OÚVKOPPLH č. XXXX/XXXXX, t. j. ROEP A.. Tým, že správne orgány tento problém neriešili sa podľa žalobcov potvrdilo, že urbárski spoluvlastníci prišli o spoluvlastnícke majetkovo-právne vzťahy v častiach urbárskych pozemkov pričlenených do intravilánu obce, ako aj to, že žalobca 1/ a žalobca 2/ prišli nielen o zčasti už zdedený spoluvlastnícky majetko- právny vzťah k urbárskym pozemkom, ale aj o vzťah k pozemku parc. CKN č. XXXX/X (bývalá časť urbárskeho pozemku parc. EKN č. XXX/XXX registra „C"). Podľa žalobcov zo strany správnych orgánov na okresnej, ako aj na krajskej úrovni sa nekonalo v súlade s § 47 ods. 6 Zák. č. 71/1967 Zb. a tak došlo len akoby k nečinnému vyčkávaniu na márne uplynutie 3-ročnej prekluzívnej lehoty stanovenej v Zák. č. 71/1967 Zb. Podobným spôsobom, t. j. z dôvodu uplynutia 3-ročnej lehoty odôvodňovala svoje vyjadrenie aj prokuratúra, keď vec uzavrela s odôvodnením, že v zmysle zákona o prokuratúre č. 153/2001 Z. z. zo strany prokuratúry po uplynutí 3-ročnej lehoty už nie je možné uskutočňovať preskúmanie.
Žalobcovia namietali, že všetky dotknuté orgány vrátane Slovenského pozemkového fondu poukazovali len na možnosť podania žaloby o určenie vlastníctva v zmysle Občianskeho zákonníka na príslušnom súde, z čoho bolo zrejmé, že nebrali do úvahy najpodstatnejšiu skutočnosť a komplikovanosť veci, a to že dotknuté bývalé urbárske pozemky pričlenené do intravilánu obce boli podľa nich predurčené stať sa predmetom konkurzného konania, kam sa dostali kontroverzným rozhodnutím o ROEP.
Žalobcovia tiež tvrdili, že na bývalé časti urbárskych pozemkov v intraviláne by sa ani nemal vzťahovať Zák. č. 81/1949 Zb., pretože Zák. č. 81/1949 Zb. sa nevzťahoval na urbárske spoločnosti založené podľa zákonného článku č. XIX. Išlo o pasienky zo spoločného lesa, na ktoré sa vzťahoval zákonný článok XIX/1898 a potom zák. č. 2/1958 Zb. ak neboli dotknuté osobitnými predpismi, tieto sú v súčasnosti vo vlastníctve fyzických osôb. Žalobcovia sú presvedčení, že v prvom rade je potrebné dosiahnuť, aby sa predmetné pozemky vylúčili zo súpisu konkurznej podstaty, resp. aby došlo k prehodnoteniu rozhodnutia OUVKOPPLH č. XXXX/XXXXX v časti riešenia urbárskych pozemkov, a až po úspešne presadenej excindačnej žalobe - ak by bola nevyhnutne potrebná, by mohla zrejme nasledovať žaloba na určenie vlastníctva podľa § 80 písm. c) OSP.
Naliehavosť rozhodnúť o vylúčení pozemkov z konkurzu je daná podľa žalobcov aj tým, že po prípadnom speňažení aj zvyšných pozemkov z LV XXXX by už mohlo byť neopodstatnené domáhať sa vylúčenia pozemkov zo súpisu.
Žalobcovia tvrdili, že v súvislosti s riešením majetko-právnych vzťahov k bývalým urbárskym pozemkom v roku 2002 rozhodnutím ROEP A. pričlenených do intravilánu obce A. došlo k absolútne neplatným právnym úkonom. Poukazovali na zváženie možnosti postupovať podľa § 250j ods. 2 OSP a zrušiť rozhodnutie OÚ Veľký Krtíš, odbor pozemkový, pôdohospodárstva a lesného hospodárstva č. XXXX/ XXXXX zo dňa 30. 07. 2001.
Podaním zo dňa 20. 05. 2014 žalobcovia poukazovali na Nález ÚS SR č. IIIÚS194/2012-50 zo dňa 02. júla 2013, ktorý riešil podnet podaný Urbárom v W. a tvrdili, že by súd pri rozhodovaní o návrhu žalobcov v tejto veci mal prihliadnuť na uvedený Nález Ústavného súdu.
Žalovaný na pojednávaní dňa 13. 05. 2013 sa pridržal svojho písomného vyjadrenia k žalobe a žiadal, aby súd návrh zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal žiadny právny dôvod na vylúčenie v žalobe uvedených nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu. Vzhľadom k tvrdeniam žalobcu v tom smere, že žalobca si bol svojho vlastníctva vedomý už dávno, predložil žalovaný písomnú ponuku žalobcu 1/ adresovanú Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu konkurznému vo veci 39-24K 371/01 na uzavretie kúpnej zmluvy, datovanú dňa 02.03.2011, ktorým žalobca 1/ potvrdil svoju záväznú ponuku na kúpu nehnuteľnosti úpadcu vedenú v k.ú. A. na LV XXXX z parc. č. KN - E XXX/XXX o výmere XXXX m2 za cenu X,XX Eur/1m2, celkovo 8.272,80 Eur. Poukázal na to, že žalobca 1/ na jednej strane tvrdí, že vyššie uvedená nehnuteľnosť je v jeho vlastníctve, na druhej strane však chce túto nehnuteľnosť odkúpiť od žalovaného v rámci konkurzu. Uviedol tiež, že pokiaľ ide o pozemok registra E KN parc. č. XXX/XXX (zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2) táto už bola v rámci konkurzu predaná a Správa katastra Veľký Krtíš rozhodla o vklade. Žalovaný predložil rozhodnutie Správy katastra Veľký Krtíš č. vkladu V XXX/XX zo dňa 15.03.2012.
Súd vec rozhodol na pojednávaní dňa 23. 05. 2014 v neprítomnosti žalovaného, ktorý neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci.
Žalobcovia na pojednávaní trvali na podanej žalobe a znovu navrhli, aby bol okruh žalobcov rozšírený o žalobcu Urbárska spoločnosť - Pozemkové spoločenstvo A., so sídlom Y. A. X/X, A.. Upozorňovali na to, že v tomto prípade bol nesprávne aplikovaný zákon č. 81/1949 Zb., keď pasienky sa nemali dostať do majetku PD Čebovce - Opava v likvidácii, ktorý navyše bol už družstvom, založeným podľa Obchodného zákonníka. Celý ten postup bol podľa žalobcov v rozpore so zákonom. Poukazovali tiež na nález ÚS č. IIIÚS194/2002-50 zo dňa 02. 07. 2013, podľa nich sa jedná o totožnú vec a sú presvedčení, že súd musí k záverom ústavného súdu uvedeným v náleze v tejto veci prihliadať.
Uviedli tiež, že pokiaľ ide o nehnuteľnosti, vylúčenia ktorých sa z konkurznej podstaty sa v tomto konaní domáhajú, v súčasnosti je jeden pozemok v centre dediny, je na ňom malá záhrada, žalobcovia nevedia, či niekto tento pozemok obrába, resp. obrábal, žalobcovia ho neobrábali. Podľa žalobcov tento pozemok v centre dediny nebol vlastne urbárskym majetkom, ale tiež prešiel na nejakých ďalších vlastníkov žalobcovia nevedia, z akých dôvodov, v súčasnosti je majiteľom nejaký p. M. a podľa žalobcov nemal byť tento pozemok cez ROEP vôbec riešený. Pokiaľ ide o druhý pozemok, ten sa nachádza na okraji dediny, je rozkúskovaný, časť je pred bytovkou, časť pred motorestom a v časti je svah, v ktorom sa nachádzajú vínne pivnice, vlastníkmi ktorých sú urbárnici, patrí k nemu aj cesta.
Žalobcovia tiež uviedli, že si neuplatnili reštitučné nároky podľa zák. č. 229/1991 Zb., ani podľa Zák. č. 503/2003 Zb., pretože ani nevedeli, že tieto pozemky patria do družstva. Uviedli tiež, že v rámci ZRPS sa riešili urbárske pozemky v extraviláne v prospech urbárnikov, avšak pozemky v intraviláne zostali nedoriešené, boli uvedené iba do poznámky, a potom, keď sa robil ROEP sa stalo, pre žalobcov neznámym spôsobom, že to prešlo do družstva. Žalobcovia vlastne o tomto vôbec nevedeli, bolo to
podľa nich riešené v rozpore so zákonom, pretože spoločné pozemky mali zostať nedeliteľné. Uviedli tiež, že si nepodali určovaciu žalobu o určenie vlastníctva pokiaľ ide o nehnuteľnosti, vylúčenia ktorých z konkurzu sa domáhajú.
Pokiaľ ide o žalobu na preskúmanie rozhodnutia a postupu správnych orgánov v zmysle § 247 a nasl. OSP, žalobcovia poukazovali na podania, ktorými sa snažili dosiahnuť zmenu v katastrálnych zápisoch, avšak po uplynutí 3-ročnej lehoty už nemali možnosť takúto žalobu podať.
Súd tiež vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, predloženými žalobcami a to výpisom z katastra nehnuteľností k. ú. A. (obec A., okres T. X.) z LV č. XXXX, korešpondenciou žalobcu 1/ so Správou katastra Veľký Krtíš, listom Obvodného pozemkového úradu Veľký Krtíš adresovaným žalobcovi 1/ zo dňa 13. 04. 2011, stanoviskom Slovenského pozemkového fondu Bratislava pod č. XX/XXXX-N.XX zo dňa 02. 03. 2001 (adresovaným Komisii na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov pre k. ú. A.), čiastočným výpisom z LV č. XXX, rozhodnutím Správy katastra Veľký Krtíš sp. zn. X XX/XXXX zo dňa 19. 12. 2011, oznámením Úradu geodézie, kartografie a katastra SR adresovaným žalobcovi 1/ zo dňa 19.04.2012 vo veci vybavenia podania, ktorým žalobca 1/ poukazoval na porušovanie právnych predpisov, rozhodnutím KÚ v Banskej Bystrici č. XK.X/XXXX zo dňa 20. 02. 2012, ako aj inými dokladmi predloženými žalobcom.
Podľa § 19 ods. 1 a 2 Zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu. Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 1 Zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení Zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu (Zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zák. č. 503/2003 Z.z., oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov.
Podľa § 247 ods. 1 Zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok, OSP), podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Žalobca, ktorý sa domáha vylúčenia veci zo súpisu konkurzu, musí preukázať nielen to, že vec nemala byť do súpisu zaradená, ale aj to, že právo, ktoré vylučovalo zaradenie veci do súpisu majetku konkurznej podstaty, svedčí jej.
Žalobcovia sa v tomto prípade domáhali, aby súd uložil žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty povinnosť vylúčiť vyššie uvedené nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu PD Čebovce - Opava v likvidácii so sídlom v A.. Na majetok úpadcu PD Čebovce - Opava v likvidácii bol vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu konkurzného v zmysle zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, a uznesením konkurzného súdu č. k. 39-24K 371/01-An-195 zo dňa 31.03.2004 bol žalovaný ustanovený za správcu konkurznej podstaty úpadcu.
Vylučovacie žaloby, teda žaloby, ktorými sa niekto domáha vylúčenia majetku z konkurzu, sa spravidla opierajú o vlastnícke právo, v samotnom konaní o vylúčenie majetku sa však otázka vlastníctva rieši len ako predbežná otázka. Konanie o určenie vlastníctva je konaním podľa § 80 písm. c) OSP, pričom v prípade, že sa má určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom tvrdeným žalobcom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, súd vychádza z toho, že u žalobcu je daný naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby.
Žalobcovia tvrdili, že sa považujú za vlastníkov uvedených nehnuteľností ako podieloví spoluvlastníci na bývalých urbárskych pozemkoch, pričom tvrdili, že v dôsledku nesprávneho rozhodnutia OÚ Veľký Krtíš, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva vydaného dňa 30. 07. 2001 pod č. XXXX/XXXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 08. 2001, boli nimi uvádzané nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXX a LV č. XXXX zapísané ako vlastníctvo úpadcu.
Žalobcovia sa v tomto konaní nedomáhali určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam uvedeným v návrhu, ale rovno žiadali, aby súd uložil žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu povinnosť vylúčiť tieto nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Vychádzajúc z celého obsahu žalobného návrhu a z jeho petitu preto Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný podľa § 372 n) OSP túto vec prejednal.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že v čase vyhlásenia konkurzu boli nehnuteľnosti, vylúčenia ktorých sa žalobcovia domáhajú z konkurznej podstaty úpadcu, zapísané v príslušnej evidencii nehnuteľností ako vlastníctvo úpadcu. Žalobcovia nepreukázali, že by sa určovacou žalobou boli na súde domáhali určenia vlastníctva, čo by mohlo byť dôvodom na prerušenie tohto konania, a to až do rozhodnutia príslušného súdu o určení vlastníctva. O určení vlastníctva v tomto prípade by bol príslušný rozhodovať OS Veľký Krtíš (§ 88 ods. 1 písm. h) OSP), a v prípade, že by bol žalobca 1/ sám alebo spolu so žalobcom 2/, resp. s ďalšími osobami v spore o určenie vlastníctva úspešný, bol by to dôvod na vylúčenie majetku, ku ktorému bolo rozhodnutím súdom určené vlastníctvo iných osôb ako úpadcu, z konkurznej podstaty úpadcu.
Súd tiež zistil, že Správa katastra Veľký Krtíš rozhodnutím sp. zn. XXX/XXXX zo dňa 19. 12. 2011 žiadosť žalobcu 1/ zo dňa 31. 03. 2011 na opravu chyby v katastrálnom operáte týkajúcej sa spochybnenia vlastníckeho práva k parcelám EKN č. XXX/XXX, EKN č. XXX, EKN č. XXX, EKN č. XXXX/XXX vedených na LV č. XXXX k. ú. A. zamietla. Katastrálny úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím č. XK.X/XXXX zo dňa 20. 02. 2012 odvolanie žalobcu 1/ proti rozhodnutiu Správy katastra Veľký Krtíš č. XXX/XXXX zo dňa 19. 12. 2011 zamietol a uvedené rozhodnutie Správy katastra Veľký Krtíš potvrdil.
Na základe žiadosti žalobcu 1/ mu Obvodný pozemkový úrad vo Veľkom Krtíši listom č. X/XXXX/XXXXX- XXX zo dňa 13. 04. 2011 podal informáciu o spracovaní registrov v k. ú. A., v ktorom žalobcu 1/ podrobne informoval o spracovaní podkladov pre evidenciu katastra nehnuteľností. Oznámil mu, že ZRPS (zjednodušený register pôvodného stavu) bol schválený rozhodnutím Pozemkového úradu Veľký Krtíš č. Poz.ú.XXX/X/XXXX zo dňa 02.11.1995, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.12.1995. Správa katastra Veľký Krtíš údaje schváleného ZRPS v extraviláne k. ú. A. prevzala zápisom do evidencie KN dňa 01. 12. 1995. ROEP (Register obnovenej evidencie pozemkov) v zastavanom území - intraviláne obce A. bol schválený rozhodnutím Okresného úradu Veľký Krtíš, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. XXXXX/XXXXX zo dňa 30. 07. 2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 08. 2001. Správa katastra vo Veľkom Krtíši údaje schváleného ROEP v zastavanom území obce A. prevzala do evidencie KN dňa 24.05.2002. Vlastnícke vzťahy u novo vytvorenej parc. č. XXX/
XXX v súčasnosti vedenej na LV č. XXXX riešil zhotoviteľ tak, že vlastníctvo zapísal v prospech PD Čebovce - Opava titulom nadobudnutia bol uvedený zákon č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a pod. právnych útvarov. V zmysle § 1 a § 2 Zák. č. 81/1949 Zb. vlastníctvo majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a pod. právnych útvarov prechádza na Jednotné roľnícke družstvá zriadené podľa Zák. č. 69/1949 Zb., a to dňom vzniku JRD, pričom JRD A. vzniklo v roku 1959. Obvodný pozemkový úrad vo Veľkom Krtíši tiež oznámil žalobcovi 1/, že informácie o vlastníckych vzťahoch k pozemkom v k. ú. A. boli prostredníctvom zverejnených spracovaných návrhov registrov ZRPS a REOEP v zmysle ustanovení príslušných zákonov (Zák. č. 330/1991 Zb., Zák. č. 180/1995 Zb.) doručené každému známemu účastníkovi konania, pričom tí občania, ktorým z určitých dôvodov nebol doručený výpis návrhu registra, mohli tieto informácie získať priamo na obecnom úrade zo zverejnených návrhov registrov. V zákonom stanovenej lehote nebola podaná písomná námietka, ktorá by spochybnila takto zapracované vlastnícke vzťahy k parcele určeného operátu č. XXX/XXX, preto údaje ROEP boli rozhodnutím č. XXXX/XXXXX zo dňa 30. 07. 2001 schválené. Úrad tiež uviedol, že počas spracovania ROEP nebola využitá možnosť nadobudnutia vlastníctva k pozemku vydržaním v zmysle § 11 Zák. č. 180/1995 Zb. Tiež upozornil žalobcu, že v zákonnej lehote 3 rokov od zápisu schváleného registra do evidencie KN mohol správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodnúť o zmene údajov schváleného registra. Žalobca 1/ bol tiež v tomto liste upozornený, že na odstránenie majetkových krívd spôsobených napr. aj zákonom č. 81/1949 Zb. boli prijaté reštitučné zákony, Zák. č. 229/1991 Zb. a Zák. č. 103/2003 Z.z., nakoľko však žalobca 1/ nevyužil žiadnu zákonnú možnosť na spochybnenie vlastníckych vzťahov k parcele určeného operátu č. XXX/ XXX vedenej Správou katastra vo Veľkom Krtíši na LV č. XXXX, zostávajú údaje evidencie KN záväzné.
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR listom zo dňa 19. 04. 2012 oznámil žalobcovi 1/ vybavenie jeho podania, v ktorom žalobca 1/ poukazoval na porušenie zákonov zo strany spracovateľa ROEP k. ú. A., zisťoval možnosť opravy registra obnovenej evidencie pozemkov podľa katastrálneho zákona, a žiadal prešetriť správnosť vlastníckych vzťahov k parcelám č. XXX a XXXX/X z pozemkovo knižnej zápisnice č. XXX týkajúcich sa spoločných pasienkov, ktoré boli po zápise ROEP evidované na LV č. XXXX, k. ú. A. v prospech PD Čebovce - Opava na základe zák. č. 81/1949 Zb., zároveň týmto listom vybavil podania žalobcu 1/ zo dňa 30. 01. 2012 a zo dňa 09. 01. 2012. Podania žalobcu 1/ boli podnetom na vykonanie katastrálnej inšpekcie, ktorá zistila porušenie zákona, nakoľko vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, pôvodne evidovaným v pozemkovej knihe v zápisnici č. XXX k. ú. A., bolo zapísané v prospech Poľnohospodárskeho družstva Čebovce - Opava na základe Zák. č. 81/1949 bez toho, že by bolo preukázané, či uvedené družstvo bolo založené za účinnosti Zák. č. 69/49 Zb., resp. bez náležitého dokladovania právneho nástupníctva. Upozornil tiež žalobcu, že vzhľadom na jeho rozsah nie je možné skontrolovať celý ROEP, účastníci konania mali možnosť domáhať sa svojho práva v námietkovom konaní po zápise ROEP do katastra nehnuteľností postupom podľa § 7 ods. 6 Zák. č. 180/1995 Zb. Na záver listu úrad konštatuje, že aj keď bola v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim zistená chyba, túto je možné odstrániť už len v súdnom konaní, nakoľko od zápisu ROEP do katastra nehnuteľností uplynuli už viac ako 3 roky. Vec nie je možné riešiť ani postupom podľa § 59 ods. 1 Katastrálneho zákona.
Žalobcovia tvrdili, že k odňatiu ich vlastníckych práv došlo na základe rozhodnutia OÚ vo Veľkom Krtíši, odbor PPLH č. XXXX/XXXXX zo dňa 30. 07. 2001, ktorým bol schválený ROEP A., ktoré rozhodnutie bolo podľa žalobcov vydané v rozpore so zákonom, a preto je podľa nich toto rozhodnutie neplatné.
Rozhodnutie pozemkového úradu nie je právnym úkonom, ale rozhodnutím štátneho orgánu, súd preto nemôže v tomto konaní rozhodnúť, že pri rozhodovaní o ROEP k. ú. A. v súvislosti s riešením majetko- právnych vzťahov k bývalým urbárskym pozemkom z dôvodu porušenia zákona došlo k neplatnému rozhodnutiu. Predmetom tohto konania je žaloba žalobcov proti správcovi konkurznej podstaty o vylúčenie majetku z konkurzu, a súd nemá možnosť postupovať v ňom podľa § 250j ods. 2 OSP, ako sa toho dovolávajú žalobcovia. Preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov je možné len za podmienok konania upraveného v II. druhej hlave OSP (§ 247 a nasl.), teda pokiaľ je podaná žaloba proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Takúto žalobu však žalobcovia nepodali. Súd zistil, že žalobcovia sa len snažili dosiahnuť opravu v zápisoch v katastri nehnuteľností, príslušné orgány o návrhu žalobcu 1/ na opravu rozhodli tak, že tento bol zamietnutý. Ani skutočnosť, že katastrálna
inšpekcia zistila chybu v konaní ROEP, sama o sebe nie je dôvodom na to, aby súd vychádzal zo záveru, že žalobcovia sú vlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností.
Nález Ústavného súdu SR III ÚS 194/2012 zo dňa 02. júla 2013, na ktorý žalobcovia poukazujú, sa týkal konania o neplatnosť kúpnej zmluvy (teda súkromno-právneho vzťahu), v súvislosti so spornými nehnuteľnosťami bolo vedené reštitučné konanie, pričom kladné rozhodnutie o určení vlastníctva (v prípade súdmi zamietnutého pripustenia zmeny žaloby z pôvodne uplatňovaného určenia neplatnosti kúpnej zmluvy) by mohlo viesť k zmenám v katastri nehnuteľností. V tomto konaní však žalobcovia namietajú neplatnosť rozhodnutia pozemkového úradu, žalobcovia si žiadne reštitučné nároky podľa príslušných zákonov neuplatnili a v tomto konaní nejde o určenie vlastníctva, ale o vylúčenie majetku z konkurzu. Ani kladné rozhodnutie v prípade tejto vylučovacej žaloby by nebolo podkladom na zmeny v zápise vlastníctva v KN. Súd plne rešpektuje závery Ústavného súdu v uvedenom náleze, na tento prípad sa však nevzťahujú. Podobnosť je daná iba v tom, že ide o bývalé urbárske pozemky.
Pokiaľ sa žalobcovia domnievali, že postupom podľa Zák. č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov došlo k nezákonnému odňatiu pozemkov v ich vlastníctve, mohli si uplatniť reštitučné nároky v zmysle príslušných ustanovení Zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. (viď cit. ust. 3 ods. 1 písm. d) Zákona). Bez ohľadu na to, či sporné nehnuteľnosti ako vlastníctvo bývalých urbárnikov spadali pod režim Zák. č. 81/1949 Zb. (o úprave pomerov pasienkového majetku bývalých alebo išlo o pasienky ako súčasť lesného urbáru a potom sa na ne vzťahoval zák. č. 2/1958 Zb. (o úprave pomerov obhospodarovanú spoločne užívaných lesov bývalých urbárialistov, komposesorátov a podobných útvarov), je potrebné uviesť, že oba tieto zákony boli zrušené zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Zák. č. 229/1991 Zb. bol prijatý ako reštitučný zákon, cieľom ktorého bolo tiež zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989. Navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa zák. č. 229/1991 Zb. upravoval už spomínaný zák. č. 503/1003 Z.z.
V konaní bolo zistené, že žalobcovia si reštitučné nároky v zmysle uvedenej právnej úpravy neuplatnili.
Pokiaľ by si žalobcovia boli uplatnili reštitučné nároky alebo podali určovaciu žalobu, čo sú zákonné postupy, ktoré mohli viesť k náprave žalobcami tvrdených krívd a pokiaľ by bolo o takýchto nárokoch vedené konanie, bolo by takéto konanie dôvodom na prerušenie tohto konania o vylúčenie majetku z konkurzu, prípadne aj nariadenia predbežného opatrenia, resp. by aj sám konkurzný súd mohol prijať opatrenia, aby majetok nebol ďalej speňažovaný. Napokon, aj žalovaný ako správca by zrejme sporný majetok ďalej nespeňažoval, pretože by si musel byť vedomý prípadných nárokov na náhradu škody. Vlastnícke právo sa nepremlčuje. Vlastník sa však sám musí aktívne domáhať ochrany svojho vlastníctva.
Žalobcovia namietali, že si reštitučné nároky neuplatnili, pretože ani nevedeli, že pozemky sú zapísané vo vlastníctve poľnohospodárskeho družstva. V tejto súvislosti súd uvádza, že vlastník predovšetkým sa má sám o svoje vlastníctvo starať a v súvislosti s tým môže požadovať jeho ochranu zákonnými prostriedkami na príslušných orgánoch. Súd poskytuje ochranu právam a oprávneným záujmom vlastníkov, sporové konanie je však ovládané zásadou kontradiktórnosti a súd nemôže za žalobcov riešiť základné právne otázky, v uvedenom smere sa môžu obrátiť na advokátov. Konajúci súd už v decembri 2012 na pojednávaní upozornil žalobcu 1/, že ním zvolený spôsob, ktorým sa chce domôcť svojho vlastníctva (vylučovacia žaloba) nie je spôsobilý viesť k náprave tak, aby bol žalobca 1/ zapísaný do katastra nehnuteľností ako vlastník, samosudkyňa mu odporučila obrátiť sa na advokáta (na pojednávaní dňa 14. 12. 2012 bol prítomný aj žalobca 2/).
Žalobcovia tvrdili, že svoje vlastníctvo preukazujú dokladmi, ktoré predložili aj v tomto konaní, súd preto v záujme ústavne konformného postupu posudzoval, či nimi predložené doklady preukazujú ich tvrdenia a dospel k záveru, že samotné tieto doklady nepreukazujú, že žalobcovia ako členovia
urbárskeho spoločenstva, resp. ich predkovia by mali byť považovaní vlastníkov tých nehnuteľností, vylúčenia ktorých sa domáhajú z konkurznej podstaty (bez ohľadu na to, že číselné označenie v evidencii nehnuteľností je v súčasnosti rozdielne ako v pozemkovej knihe).
Na základe uvedených záverov má súd za to, že žalobcovia nepreukázali dôvody na vylúčenie majetku zo súpisu konkurzu, a preto návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný návrh na priznanie náhrady trov konania nepodal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia vo 2 vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na NS SR v Bratislave.
V odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.