Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-255-2012.pdf
PDF · 117.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-3C/255/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca pred samosudkyňou JUDr. Luciou Prčovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi Slovenskej republike, zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie 847,98 € takto
rozhodol:
Návrh sa v celom rozsahu zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 847,98 € a to z titulu majetkovej škody vo výške 706,65 € a z titulu nemajetkovej ujmy vo výške 141,33 €, z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Revúca, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému D. V., nar. XX.XX.XXXX vedenej na úrade súdneho exekútora pod č. exekučného spisu K V návrhu uviedol, že v exekučnej veci súdny exekútor požiadal exekučný súd (Okresný súd Revúca) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd prijal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovenej dobe. V exekučnom konaní vedenom podľa Exekučného poriadku platného od 01.06.2011 a od 01.06.2010 do 30.05.2011, je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15-tich dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Navrhovateľ v exekučnom konaní disponoval exekučnými titulmi, ktorými boli rozsudky rozhodcovského súdu, nie rozhodnutia rozhodcovskej komisie, pri ktorých ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01.06.2010 do 31.05.2011 neupravoval lehotu na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie. V exekučnom konaní vedenom podľa Exekučného poriadku platného od 01.02.2002 do 31.05.2010 sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti a to bez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať bolo rozhodnutie všeobecného súdu (štátneho orgánu), rozhodnutie rozhodcovského súdu alebo exekučným titulom bola napr. notárska zápisnica.
Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu (návrh na vykonanie exekúcie, ako aj žiadosť o udelenie poverenia spĺňajú všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom),
rozhodol o žiadosti o udelení poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 04.05.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, teda po uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním viac ako 107 dní. Nečinnosť exekučného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal čo je základným účelom práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Uviedol ďalej, že exekučný súd v danej veci vykonal komplexné preskúmavanie exekučného titulu, čím prekročil mieru rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil základnú zásadu právneho štátu - zásadu legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Exekučný súd tak uskutočnil činnosť, ktorá by mu náležala len vtedy, ak by konal v pozícii meritórneho súdu, odvodzujúceho svoju právomoc z § 40 a nasledujúcich zákona č. 244/2002 Z. z.. Exekučný súd nie je súdom v zmysle § 40 a nasledujúcich zákona o rozhodcovskom konaní, nekoná o zrušení rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Ak nedôjde k včasnému splneniu formálnych a materiálnych podmienok obsiahnutých v § 40 zákona o rozhodcovskom konaní, zanikne právomoc všeobecného súdu meritórne rozhodovať o veci. Exekučný súd tým, že vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie práva v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi navrhovateľom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným. Na jednej strane totiž existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty v § 41 zákona o rozhodcovskom konaní a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany navrhovateľa iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej.
Majetková škoda, ktorá navrhovateľovi vznikla vo výške 706,65 € predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní na základe zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si navrhovateľ uplatňuje preto, že samotné konštatovanie porušenie práva na súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania navrhovateľa, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Navrhovateľ mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Postup exekučného súdu zamedzil navrhovateľovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára.
K návrhu sa písomne vyjadril odporca, ktorý namietal nedostatky návrhu spôsobujúce jeho zmätočnosť, najmä zmätočné označenie povinných, s odlišne uvedenými dátumami narodenia, neuvedenie spisových značiek príslušných exekučných konaní, pod ktorými sú vedené na súde, chýbanie relevantných údajov ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Uviedol, že pokiaľ navrhovateľ uvádza, že nemá vedomosť o spisových značkách exekučných konaní, toto tvrdenie nie je pravdivé, pretože on sám uvádza, že mu boli doručené uznesenia exekučného súdu, z ktorých mu museli byť spisové značky exekučných konaní zrejmé. Uviedol, že z návrhu nie je jasný titul, na základe ktorého si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody. Jednak namieta „nezákonné konanie“, zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov, uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia.
Namietal, že návrhy na náhradu škodu boli na súd podané pred uplynutím 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pretože prvé žiadosti o predbežné prerokovanie mu boli ako oprávnenému orgánu doručené dňa 23.04.2012. Celkovo mu bolo doručených niekoľko desiatok tisíc žiadostí navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Nemôže jednoznačne potvrdiť, že aj tento konkrétny uplatnený nárok bol obsahom žiadosti o predbežné prerokovanie.
Predbežné prerokovanie je zákonom stanovený postup, ktorý nemožno obísť a musí predchádzať žalobe na súde. Uvádzal rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.11.2007, sp. zn. 5Co/209/2007 a Krajského súdu v Trnave zo dňa 29.04.2008, sp. zn. 9Co/71/2008, podľa ktorých podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je hmotnoprávnou podmienkou pre podanie žaloby.
Vo vzťahu k posúdeniu nároku navrhovateľa vo veci samej namietal, že Exekučný poriadok ani pred dňom 01.06.2011 neupravoval lehotu na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ak exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok, čo potvrdzuje aj dôvodová správa k Zák. č. 102/ 2001 Z. z. , ktorým bol novelizovaný Exekučný poriadok. Skutočnosť, že sa do formulácie § 41 ods. 2 písm. d/ vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“ predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa tak predišlo mylným interpretáciám. Naviac uviedol, že ani nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní (Nález Ústavného súdu SR I ÚS 16/ 2002).
Uviedol, že pokiaľ navrhovateľ namietal nesprávny úradný postup súdu, ktorým malo byť zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto formulovaný postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom. Tým môže byť len porušenie právnou normou ustanoveného (predpísaného) úradného postupu štátneho orgánu, ktorý nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. V danom prípade nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktorú možno uplatniť len vtedy, ak rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, pričom súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Táto podmienka v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je splnená.
K postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa odporca vyjadril v tom zmysle, že v zmysle uznesení NSSR, sp. zn. 3Cdo 146 2001, sp. zn. 3MCdo 11/2010 a 5Cdo 291/2010 ako aj uznesenia ÚS SR IV ÚS 60/2011 má vnútroštátny súd povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku - nekalú povahu rozhodcovskej doložky.
Vo vzťahu k namietaným prieťahom v konaní odporca uviedol, že všeobecný súd pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúcom v prieťahoch v konaní nie je oprávnený posudzovať prieťahy súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, z právoplatného rozhodnutia ESĽP, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo právoplatného rozhodnutia ÚSSR, ktorým konštatoval, porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Odporca vo vyjadrení ďalej namietol premlčanie nároku v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, namietal paušálne vyčíslenie škody v jednotlivých nárokoch, jej nepreukázanie ako aj nesplnenie, resp. nepreukázanie splnenia podmienok pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody podľa Zák. č. 514/2003 Z. z. odporca navrhol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť.
Dokazovanie súd vykonal listinnými dôkazmi a to exekučným spisom Okresného súdu Revúca sp. zn. 3Er/98/2011 a zisti nasledujúci skutkový stav veci:
Dňa 09.02.2011 bola Okresnému súdu Revúca doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom na jeho exekučnom úrade pod sp. zn. EX XXX/XXXX v prospech oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti povinnému D. V., nar. XX.XX.XXXX na základe návrhu oprávneného spísaného do zápisnice napísanej na úrade súdneho exekútora dňa 17.01.2011. Exekučné konanie sa viedlo na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 11.10.2010, sp. zn. SR 09186/2010. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 07.09.2009 vyplynulo, že svoju právomoc na rozhodovanie o spore medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a D. V. vyplývajúcu zo zmluvy o úvere, Stály rozhodcovský súd založil na rozhodcovskej doložke, ktorá bola súčasťou Všeobecných podmienok Zmluvy o úvere. O žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd rozhodol uznesením zo
dňa 03.03.2011, č. k. 3Er/98/2011-9, ktorým ju zamietol. Urobil tak z dôvodu, že rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú podmienku, pretože nebola dohodnutá individuálne a nútila povinnú riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Preto rozhodcovskú doložku posúdil ako absolútne neplatnú a celý exekučný titul ako vydaný v rozpore so zákonom. Do rozhodnutia súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nebol exekučný súd zo strany oprávneného ani raz urgovaný, alebo upozornený na prípadné prieťahy v konaní, ani predsedovi súdu nebola doručená sťažnosť na prieťahy v konaní. Zároveň súd považoval za preukázané, že navrhovateľ podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na príslušnom orgáne. Odporca v konaní potvrdil doručenie žiadostí, že by žiadosť nebola podaná aj v predmetnom prípade, relevantne nespochybnil.
Podľa ust. § 2 písm. a/ a b/ Zák. č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len Zákon) na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb. Orgán verejnej moci je 1) štátny orgán, 2) orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d) a ods. 2 Zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa ust. 6 ods. 1 Zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa ust. § 9 ods. 1 Zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ust. § 9 ods. 2 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa ust. § 15 ods. 2 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 až 3 Zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa ust. § 44 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2010 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa ust. § 44 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2011 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa ust. § 42 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2011 podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade c/ notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d/vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
Podľa ust. § 42 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení (účinnom od 01.06.2013) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade c/ notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Navrhovateľ sa predmetným návrhom domáhal náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa osobitného zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Revúca ako exekučného súdu v exekučnom konaní. Nesprávny úradný postup mal podľa navrhovateľa spočívať jednak v tom, že exekučný súd nevydal poverenie na vykonanie exekúcie resp. rozhodnutie, ktorým by žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v 15-dňovej zákonom stanovenej lehote, ako aj v tom, že pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vykonal vecný (meritórny) prieskum exekučného titulu, na podklade ktorého sa mala exekúcia vykonať. Napriek tomu, že z návrhu je zrejmé, že bol písaný paušálne pre mnohé žaloby podávané na tunajšom súde a pravdepodobne aj na iných súdoch Slovenskej republiky, z ktorého dôvodu obsahuje mnoho faktických chýb v skutkových tvrdeniach súd konštatuje, že návrh bol dostatočne určitý a zrozumiteľný na jeho meritórne prejednanie. Bolo z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha, o aké skutočnosti opiera ním uplatnený nárok a na základe navrhovateľom poskytnutých údajov bolo možné po pripojení exekučného spisu identifikovať exekučné konanie, v ktorom malo dôjsť k navrhovateľom namietanému postupu súdu.
Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa osobitného zákona musia byť kumulatívne splnené nasledujúce podmienky: 1. nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie, 2. vznik škody a 3. existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zák. č. 514/2003 Z. z. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa uplatnia vtedy, ak zákon nemá vlastnú úpravu. Podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody podľa Zákona o náhrade škody je aj jeho predbežné prerokovanie na základe písomnej žiadosti s príslušným orgánom podľa § 4 a 11 Zákona. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Navrhovateľ v návrhu tvrdil,
že písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Do dňa podania návrhu však odporca na žiadosť pozitívne nezareagoval. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu namietal, že si navrhovateľ svoj nárok uplatnil na súde pred uplynutím 6-tich mesiacov na uspokojenie nároku príslušným orgánom. Uvádzal, že navrhovateľ u odporcu podával žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, prvé mu boli doručené dňa 23.04.2012. Uviedol však, že nemôže jednoznačne potvrdiť, že jednotlivé uplatnené nároky boli aj predmetom doručených žiadostí o predbežné prerokovanie. Z ďalšieho obsahu vyjadrenia odporcu vyplýva, že nárok navrhovateľa na náhradu škody neuznáva a tento uspokojiť nemieni. Súd mal za to, že podmienka predbežného prerokovania nároku v danom prípade splnená bola. Odporca relevantne nespochybnil, že navrhovateľ u neho ako oprávneného orgánu podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku. Uplatnenie jeho nároku na súde pred uplynutím 6 mesačnej lehoty na jeho uspokojenie nie je dôvodom na zamietnutie návrhu navrhovateľa. Keďže predbežné prerokovanie nároku je procesnou, nie hmotnoprávnou (ako sa snaží argumentovať odporca) podmienkou konania o nároku navrhovateľa, súd nemôže návrh zamietnuť ako predčasne podaný len z dôvodu, že bol na súde podaný pred uplynutím 6 mesačnej lehoty na uspokojenie nároku príslušným orgánom (viď. stanovisko NS ČSSR Cpjf 145/ 78, Rozsudok NS ČR zo dňa 17. 6. 2009). V prípade, ak navrhovateľ návrh na súde podá pred uplynutím 6 mesačnej lehoty na jeho uspokojenie, súd vyčká na vyjadrenie príslušného orgánu a ďalej pokračuje v konaní po takomto vyjadrení (porovnaj Rozsudok NS ČR zo dňa 21. 12. 2011, sp. zn. 30Cdo 1529/ 2011, Rozsudok NS ČR zo dňa 23.05.2012, 30Cdo 1725/2011). Z vyjadrenia odporcu k návrhu jednoznačne vyplynulo, že nárok navrhovateľa uspokojiť nemieni a to ani čiastočne, preto po jeho doručení mal súd za to, že podmienka predbežného prerokovania splnená bola pre navrhovateľa s negatívnym výsledkom a v konaní možno pokračovať meritórnym posúdením návrhu.
Exekučné konanie EX XXX/XXXX, 3Er 98/2011 začalo dňa 17.01.2011. Ustanovenie § 44 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia predmetného exekučného konania, ako aj v priebehu celého exekučného konania, nestanovovalo lehotu na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, ak exekučným titulom bola notárska zápisnica alebo vykonateľné rozhodnutie rozhodcovskej komisie a zmier nimi schválený. Exekučný poriadok bol novelizovaný Zák. č. 102/2011 Z. z., účinným od 01.06.2011 tak, že do písm. d/ ustanovenia § 42 ods. 2 Exekučného poriadku boli okrem vykonateľných rozhodnutí a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, doplnené aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Dôvodová správa k Zák. č. 102/2011 Z. z. uvádza, že „rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila v ostatnom období svojím autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že v praxi možno vysledovať určité pochybnosti, navrhuje sa výslovne upraviť, že exekučným titulom sú aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a zmiery nimi schválené. Ustanovenie sa nedotýka problematiky vymáhania neoprávnenej štátnej pomoci.“ Z predmetného autentického výkladu je zrejmé, že zákonodarca pod exekučným titulom upraveným v ust. § 42 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v jeho znení účinnom do 31.05.2011 mienil okrem vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Novelizácia tohto ustanovenia Zákonom č. 102/2011 Z. z. mala len odstrániť prípadné výkladové pochybnosti o obsahu predmetného ustanovenia. Je zrejmé, že v prípade existencie autentického výkladu zákonného ustanovenia ako je obsiahnutý vo vyššie uvedenej v dôvodovej správe, je akýkoľvek iný výklad, tak, ako sa ho navrhovateľ snažil urobiť v jeho návrhu, nesprávny. Preto je nepochybné, že už podľa znenia Exekučného poriadku účinného od 01.06.2010, nebola zákonom stanovená 15 dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ani v prípade, ak exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu. Preto, ak exekučný súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora v 15 dňovej lehote, nedošlo z jeho strany k nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu, že rozhodnutie nevydal v zákonom stanovenej lehote (§ 9 ods. 1 Zák. č. 514/ 2003 Z.z.). V danom prípade bola žiadosť súdneho exekútora súdu doručená dňa 09.02.2011 a súd o nej rozhodol dňa 03.03.2011, čiže 22 dní od jej doručenia (nie s omeškaním 107 dní ako nesprávne v návrhu uvádza navrhovateľ). Táto doba nie je neprimerane dlhá a v rozhodovacej činnosti súdu nevznikli žiadne zbytočné prieťahy v konaní a teda zo strany exekučného súdu nedošlo ani k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/ 2003, ktorý by mohol zakladať zodpovednosť štátu za škodu. V tejto súvislosti súd uvádza, že v predmetnom konaní mohol sám skúmať a ako prejudiciálnu otázku riešiť, či exekučný súd konal bez zbytočných prieťahov (viď. Rozsudok NS ČR zo dňa 24.06.1999, sp. zn. 2Cdon 804/1996). Takýto postup je plne v súlade s ust. § 135 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku. V priebehu konania nevyšlo najavo, že by v skúmanej veci existovalo rozhodnutie Ústavného
súdu SR alebo Európskeho súdu pre ľudského práva, ktoré by sa týkalo základný ľudských práv a slobôd navrhovateľa, ktorým by bol súd viazaný.
Pokiaľ svoj nárok na náhradu škody navrhovateľ odvíja od nesprávneho postupu exekučného súdu, ktorý vykonal, resp. podľa navrhovateľa mal vykonať pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie meritórny prieskum exekučného titulu, treba konštatovať, že vady konania (napr. pri zhromažďovaní podkladov pre rozhodnutie, hodnotení zistených skutočností a pri právnom posúdení) nezakladajú zodpovednosť štátu za škodu v dôsledku nesprávneho úradného postupu, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie. Tu prichádza do úvahy len zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 3 ods. 1 písm. a/ Zákona). (Porovnaj Rozsudok NS ČR z 29.06.1999, sp. zn. 2Cdon 129/1997, Uznesenie NSČR z 15.09.2005, sp. zn 25Cdo 40/2005, Rozsudok NS ČR z 14.04.2005, sp. zn. 25 Cdo 36/2004, Rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 24 2004). Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím si možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola (mala byť) škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom (§ 6 ods. 1 Zákona), pričom táto zákonná podmienka splnená nebola.
Nad rámec dôvodov možno pre úplnosť poznamenať, že exekučný súd v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie meritórny prieskum exekučného titulu nevykonával. Preskúmal ho len z hľadiska jeho materiálnej a formálnej vykonateľnosti, teda tak, ako mu to umožňuje a ukladá § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho zistil, že ho vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc (právomoc Stáleho rozhodcovského súdu nebola daná v dôsledku absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky), čo bolo dôvodom zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (k rozsahu prieskumu exekučného titulu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pozri Uznesenie NS SR zo dňa 23.06.2011, sp. zn. 4Cdo 11/2011, Uznesenie NS SR zo dňa 23.02.2011, sp. zn. 2MCdo 19/2009 a Uznesenie NS SR zo dňa 15.12.2011, sp. zn. 5Cdo 191/2011).
Exekučný súd ako štátny orgán v exekučnej veci EX XXX/XXXX, 3Er 98/2011 postupoval pri posudzovaní žiadosti súdneho exekútora dostatočne rýchlo, bez zbytočných prieťahov v konaní, súčasne neprekročil žiadnu zákonom stanovenú lehotu na vydanie rozhodnutia, jeho postup v konaní z hľadiska rýchlosti rozhodovania nemožno kvalifikovať ako nesprávny úradný postup. Právne posúdenie, ktoré exekučný súd vykonal pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré sa prejavilo v samotnom rozhodnutí súdu nepredstavuje nesprávny úradný postup, ale môže predstavovať len nezákonné rozhodnutie. Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím zákon vyžaduje, aby takého rozhodnutie bolo pre jeho nezákonnosť zrušené na to príslušným orgánom, čo v danom prípade splnené nebolo. Preto je potrebné konštatovať, že zo strany exekučného súdu ako štátneho orgánu nedošlo k takému postupu alebo rozhodnutiu, ktoré by zakladalo nárok na náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy podľa Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Vzhľadom na nesplnenie už prvej podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody sa súd splnením ďalších podmienok nezaoberal.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. Odporca, ktorý bol v konaní plne úspešný by mal právo na náhradu trov účelne vynaložených na bránenie jeho práva proti navrhovateľovi, ktorý v konaní úspešný nebol. Nakoľko si odporca, ktorý si vo vyjadrení k návrhu na začatie konania trovy uplatnil tieto v zákonnej lehote nevyčíslil a zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplývali, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).