Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45P-22-2014.pdf
PDF · 86.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-45P/22/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého X. B., Z.. XX.X.XXXX, umiestneného v Reedukačnom centre B., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa rodičov matky V. B., Z.. XX.X.XXXX, bývajúcej V. Z. A. R. Č.. XX V. A. a otca J. L.Z., Z.. XX.X.XXXX, bývajúceho Z. A. R. Č.. XX V. A., na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, v konaní o zmenu zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 25P/44/2011 zo dňa 24.11.2011 tak, že za účelom nariadenej ústavnej starostlivosti maloletého X. B., Z.. XX.X.XXXX, umiestňuje maloletého do Reedukačného centra V. E. a ukladá rodičom povinnosť platiť súdom určené výživné na maloletého na účet Reedukačného centra V. E. od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.2.2014 žiadal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 25P/44/2011 zo dňa 24.11.2011 tak, že maloletého X. B., Z.. XX.X.XXXX, umiestni do Reedukačného centra V. E. a rodičom maloletého ponechá súdom určenú vyživovaciu povinnosť voči maloletému X. vo výške 30 % zo sumy životného minima, ktoré súd zaviaže rodičov prispievať na účet Reedukačného centra V. E.. Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 25P/44/2011 zo dňa 24.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.12.2011, bola maloletému X. B., Z.. XX.X.XXXX, nariadená ústavná starostlivosť v Reedukačnom centre B., maloletý bol na základe dohody uzavretej v zmysle ust. § 122 ods. 2 písm b) Z.č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní dňa 5.2.2014 prijatý do Reedukačného centra V. E., kde v školskom roku 2013/2014 bude pokračovať v učebnom odbore so zameraním na stavebnú výrobu, preto navrhovateľ na základe uvedeného žiadal zmenu zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti pre maloletého X. B. z Reedukačného centra B. do Reedukačného centra V. E..
Kolízny opatrovník odporučil návrhu na zmenu zariadenia ústavnej starostlivosti maloletej vyhovieť.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa, rodičov maloletého, kolíznej opatrovníčky, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 25P/44/2011 zo dňa 24.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.12.2011, bola maloletému X. B., Z.. XX.X.XXXX, nariadená ústavná starostlivosť v Reedukačnom centre B., Š. XXX, zároveň tunajší súd týmto rozsudkom rozhodol o vyživovacej povinnosti rodičov vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré výživné uložil obom rodičom maloletého platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet Reedukačného centra B. od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, zo dňa 21.3.2014 vyplýva, že matka maloletého poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 345,34 € mesačne od 1.12.2011 do doby trvania podmienok, poberá prídavok na dieťa vo výške 70,56 € mesačne od 1.10.2005 do doby trvania podmienok a je zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie odo dňa 1.6.2011 a jej evidencia ku dňu podania správy trvala.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, zo dňa 21.3.2014 vyplýva, že otec maloletého je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 6.5.2011 a jeho evidencia ku dňu podania správy trvala a žiadne sociálne dávky nepoberá.
Zo správy kolízneho opatrovníka doručenej tunajšiemu súdu dňa 1.4.2014 vyplýva, že adaptačný proces u maloletého v Reedukačnom centre B. prebehol bez vážnych problémov, maloletý je tichej povahy, nekonfliktný, rád sa zapája do rôznych pracovných aktivít, príkazy vychovávateľov rešpektoval, zodpovedne sa pripravoval na vyučovanie, jeho zdravotný stav je dobrý, prázdniny trávi doma, matka uhrádza výživné sporadicky, otec výživné neuhrádza, maloletý bol dňa 5.2.2014 premiestnený do Reedukačného centra V. E., kde pokračuje v štúdiu v učebnom odbore so zameraním na stavebnú výrobu, na základe uvedeného kolízny opatrovník odporučil návrhu vyhovieť.
Zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu navrhovateľ trvá a žiadala zmenu zariadenia pre výkon ústavnej starostlivosti maloletého tak, aby bol umiestnený do zariadenia Reedukačné centrum V. E., s tým, že maloletý tam pokračuje v štúdiu.
Rodičia maloletého na pojednávanie zhodne uviedli, že s uvedeným návrhom súhlasia z dôvodu, aby maloletý pokračoval v štúdiu, kým nebude rozhodnuté o ich návrhu na zrušenie ústavnej starostlivosti u maloletého.
Kolízna opatrovníčka odporučila návrhu na zmenu zariadenia nariadenej ústavnej starostlivosti vyhovieť.
Podľa § 54 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.
Podľa § 55 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.
Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Podľa § 81 ods.1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa ( t.j. 27,13 € mesačne).
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže na strane maloletého ani jeho rodičov nedošlo k zmene pomerov, rodičia nemajú vytvorené vhodné podmienky na jeho výchovu v domácom prostredí, kolízny opatrovník mal za to, že je v záujme maloletého, aby bol premiestnený do zariadenia Reedukačné centrum V. E., kde sa mu zabezpečí potrebná starostlivosť a predovšetkým bude naďalej pokračovať jeho prevýchovný proces.
Vzhľadom k tomu, že z vykonaných dôkazov mal súd za dostatočne preukázané, že nariadená ústavná starostlivosť maloletého je v jeho záujme, rozhodol o zmene zariadenia, kde dochádza k tejto starostlivosti a pre tento účel maloletého umiestnil do zariadenia Reedukačné centrum V. E.. U rodičov maloletého sa sociálna situácia nezmenila, obaja sú bez stáleho zamestnania, preto im súd uložil povinnosť súdom určené výživné poukazovať na účet uvedeného zariadenia odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nemožno podať odvolanie, keďže sa účastníci konania tohto práva účinne vzdali.