Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12Er-58-2012.pdf
PDF · 76.97 KB
Case nature
Subarea
12Er/58/2012
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: DTN, s. r. o., Šaľa, P. Pázmánya 49/3, IČO 36 544 329, zastúpeného advokátskou kanceláriou: TIMAR & Partners, s. r. o., Šaľa, P. Pázmánya 915/9, proti povinnému: František Mészáros - REGMES, Šamorín, Školská 979/18, IČO 40 022 323, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Marcely Zummerovej, Exekútorský úrad Michalovce, Kpt. Nálepku 22 pod sp. zn. EX 34/2012, o výkon peňažného plnenia vo výške 171,12 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Súd oprávneného zaväzuje k náhrade trov exekučného konania vo výške 39,83 eur k rukám súdneho exekútora do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 16.01.2012 (§ 36 ods. 1, 2 Ex. por.) sa oprávnený domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému z exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného tunajším súdom pod č. k. 7Rob/84/2011-12 dňa 08.11.2011 - vo výške istiny 171,12 eur s príslušenstvom - úrokom z omeškania 9% ročne od 15.02.2011 do zaplatenia a náhradou trov konania 75,14 eur. K návrhu pripojil exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti dňom 06.12.2011.
Proti exekúcii podal povinný námietky s poukazom na to, že priznaný nárok pod variabilným symbolom označeným zhodne s číslom spornej faktúry zaplatil oprávnenému sumou 261,66 eur dňa 05.12.2011. O námietkach povinného súd rozhodol vyšším súdnym úradníkom uznesením č. k. 12Er/58/2012-35 zo dňa 20.05.2013 tak, že námietkam vyhovel. Uznesenie o vyhovení námietkam nebolo napadnuté odvolaním, nadobudlo právoplatnosť dňom 28.09.2013.
Podľa § 50 ods. 4 Ex. por. proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
Podľa § 50 ods. 5 Ex. por. ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Následne postupom podľa cit. ust. § 50 ods. 5 Ex. por. tunajší súd uznesením opäť vydaným vyšším súdnym úradníkom č. k. 12Er/2012-40 zo dňa 08.01.2014 exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal k náhrade trov exekučného konania súdnemu exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie v sume 61,16 eur.
Oprávnený podal proti predmetnému uzneseniu včas odvolanie s tým, že zaplatenú čiastku zo strany povinného započítal v sume 171,12 eur na istine priznaného nároku a vo zvyšku na ďalšie dlžné faktúry,
ktorý postup povinný nikdy nespochybnil a nikdy v priebehu exekúcie, ani v námietkach netvrdil, že uhradil príslušenstvo vymáhanej pohľadávky v podobe úrokov z omeškania, trov konania základného ako aj trov exekučného konania. Oprávnenému nie je jasné, z akého dôvodu súd zastavil exekúciu v celom rozsahu, keď príslušenstvo vymáhaného nároku v podobe úrokov z omeškania, trov konania pred súdom ako aj trov exekučného konania nikdy nebolo povinným uspokojené.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V danom prípade ustanovenie § 50 ods. 5 Ex. por. nepripúšťa výslovne možnosť podania odvolania proti rozhodnutiu o zastavení konania, preto pokiaľ odvolaním napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník, toto rozhodnutie bolo v zmysle citovaného ustanovenia včasným podaním odvolania oprávnenou osobou (§ 37 ods. 1 Ex. por.) ex offo zrušené a je potrebné rozhodnúť o návrhu oprávneného opätovne sudcom. Zároveň, keďže rozhodnutie o trovách exekúcie je závislé od zastavenia konania (§ 200 ods. 2 Ex. por.), bol zrušený ex offo aj výrok o náhrade trov exekučného konania.
V danom prípade je vzhľadom k tomu, že oprávnený nevyužil možnosť podať proti rozhodnutiu o vyhovení námietkam povinného proti exekúcii odvolanie, v ktorom odvolacom konaní mohlo byť prípadné pochybenie (o rozsahu vyhovenia námietkam) odstránené, a márnym uplynutím odvolacej lehoty toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, je jednoznačne namieste postup súdu podľa § 50 ods. 5 Ex. por., iný postup zákon neumožňuje. Preto súd exekúciu zastavil. K postupu oprávneného o započítaní plnenia povinného súd dáva do pozornosti ustanovenie § 330 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, pričom v čase plnenia povinný nemal dôvod peňažnou úhradou kryť aj trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Ex. por. trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa ods. 2 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Ex. por. ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Pod zavinením oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 Ex. por. <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3916352&FragmentId2=3916352> treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.
V danom prípade bolo exekučné konanie zastavené v dôsledku právoplatnosti rozhodnutia súdu o vyhovení námietkam povinného, a teda námietky povinného boli posúdené za dôvodné, exekúcia bola tak nedôvodná a nie je daný dôvod, aby trovy exekúcie znášal povinný. Za zastavenie konania je procesne zodpovedný oprávnený, ktorý nedôvodne podal návrh na vykonanie exekúcie. Preto v zmysle citovaných ustanovení má súdny exekútor voči oprávnenému nárok na náhradu nevyhnutných trov exekúcie. Tu však treba zdôrazniť, že v zmysle § 203 ods. 1 Ex. por. nejde o priznanie odmeny exekútorovi za vykonanú exekučnú činnosť, iba o náhradu nevyhnutných trov, ktoré v exekučnom konaní do času zastavenia exekučného konania účelne vynaložil.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhl. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor špecifikoval trovy uplatnené k náhrade písomne podaním z 29.10.2013 sumou spolu 61,16 eur vrátane DPH, a to 33,19 eur na minimálnej odmene (§ 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z.), DPH a hotové výdavky na poštovnom 20,85 eur a lustrácii MV SR 0,48 eur. K špecifikácii nepripojil žiadne dokumenty. Pod nevyhnutnými trovami však v zmysle § 200 ods. 1 Ex. por. treba rozumieť minimálnu odmenu, účelné hotové výdavky a účelnú stratu času. Odmena tu predstavuje 33,19 eur. K uplatnenej náhrade výdavkov súd poukazuje na to, že tieto nie sú preskúmateľné a podložené žiadnymi dokladmi (tu platí dôkazná povinnosť aj pre súdneho exekútora ako účastníka - § 37 ods. 1 veta druhá Ex. por. v spojení s § 79 ods. 2 a § 120 ods. 1 O. s. p.), pričom uvádzané výdavky obsahujú podľa udania exekútora aj náklady spojené s činnosťou po zastavení exekučného konania, takéto náklady nemožno priznať, nakoľko k náhrade sa priznávajú už zaplatené (vynaložené) a preukázané trovy a nie trovy predpokladané v budúcnosti. Súd preto k náhrade priznal sumu na minimálnej odmene 33,19 eur + DPH.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.