Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (21)Rozsudok_2T-34-2014.pdf
PDF · 93.28 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/34/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudkyňa Okresného súdu Zvolen JUDr. Eva Dzúriková na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.05.2014 vo Zvolene v trestnej veci obžalovaného O. O., stíhaného pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr.zákona účinného do 01.01.2006, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. c/ Tr.poriadku súd
o s l o b o d z u j e
obžalovaného O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., B.. V. XX, t.č. bytom A. X, G. XXX/XX, spod obžaloby pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr.zákona účinného do 01.01.2006, trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1 Tr.zákona účinného do 01.01.2006, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 23.06.2003 v čase okolo 01.00 h vo R., na ul. M. XX, okres R., v dvojizbovom byte č.XX, na X.A. po predchádzajúcom slovnom konflikte fyzicky napadol H. N., t.č. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., W. G. XXXX/XX, tak, že jej dal zaucho otvorenou dlaňou, potom ju začal udierať päsťami do oblasti tváre, následkom čoho spadla na zem, kde ju následne začal kopať do rôznych častí tela, chytil ju za vlasy a priložil jej pod krk nôž so slovami, že ju zabije, čo vzbudilo v nej obavu o jej život, ktorým skutkom jej spôsobil zlomeninu nosa s krvácaním, krvnú podliatinu, opuch okolo ľavého oka a podliatiny čela a ľavej strany tváre, kde znalec stanovil trvanie liečenia na 3 týždne a dobu práceneschopnosti 12-14 dní,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
odôvodnenie:
Dňa 13. 03. 2014 podal na tunajšom súde prokurátor obžalobu na obžalovaného pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01. 01. 2006, na tom skutkovom základe, že dňa 23.06.2003 v čase okolo 01.00 h vo R., na ul. M. XX, okres R., v dvojizbovom byte č.XX, na X.A. po predchádzajúcom slovnom konflikte fyzicky napadol H. N., t.č. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., W. G. XXXX/XX, tak, že jej dal zaucho otvorenou dlaňou, potom ju začal udierať päsťami do oblasti tváre, následkom čoho spadla na zem, kde ju následne začal kopať do rôznych častí tela, chytil ju za vlasy a priložil jej pod krk nôž so slovami, že ju zabije, čo vzbudilo v nej obavu o jej život, ktorým skutkom jej spôsobil zlomeninu nosa s krvácaním, krvnú podliatinu, opuch okolo ľavého oka a podliatiny čela a ľavej strany tváre, kde znalec stanovil trvanie liečenia na 3 týždne a dobu práceneschopnosti 12-14 dní.
Obžalovanému bola ako obžaloba, tak aj predvolanie na hlavné pojednávanie riadne doručené, na čo sa obžalovaný súdu písomne vyjadril, že vykonanie žiadnych nových dôkazov nenavrhuje a žiada, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti. Ku skutku samotnému uviedol, že udalosti z uvedeného dňa si vôbec nepamätá z dôvodu, že bol pod vplyvom alkoholu, popiera, že by sa dopustil trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a jednotlivcovi. S poškodenou v danom období žili ako druh a družka, skutok si obžalovaný nepamätá, ale „pokiaľ udalosti prebehli tak, ako ich popisuje poškodená, svojho činu úprimne ľutuje“. Ďalej uviedol, že v súčasnosti žije v Českej republike už jedenásť rokov, so svojou družkou a vedie riadny život.
Vzhľadom na to, že v danej veci boli splnené podmienky pre vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného, súd podľa § 252 ods. 2 Tr. Poriadku vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného.
Ku dňu hlavného pojednávania bolo súdu doručené oznámenie od sestry poškodenej H. N., L.. W. U., že poškodená H. N., dňa 07. 02. 2014 zomrela, o čom zároveň súdu predložila i úmrtný list poškodenej.
Súd tak na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania na č.l. 6 - 9, a na čl. 153 - 164, výpovede poškodenej H. N. - N. na čl. 11 - 12, čl. 210 - 215 spisu, oboznámil so závermi znaleckého posudku na čl. 15 - 20, zápisnicou o ohliadke miesta činu na čl. 22, s odborným vyjadrením na čl. 34, s lekárskou správou na čl. 36, oboznámil s rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/17/2008, správou na obžalovaného na čl. 222 - 228, 230 - 232, odpisom z registra trestov obžalovaného na čl. 229 a tiež s úmrtným listov poškodenej H. N. - N..
Z prečítanej výpovede obžalovaného vyplynulo, že dňa 22. 06. 2003 bol s poškodenou v pivárni Y. na A., kde spolu pili, pričom, on, obžalovaný vypil asi 7 malých pív a 6 poldeci karpatské horké, poškodená pila červený strik. Následne sa rozišli - poškodená odišla, pričom obžalovaný nevedel uviesť, kedy to bolo, s kým odišla a ani to, či sa do pivárne Y. tej noci ešte vrátila. Obžalovaný uviedol, že domov išiel sám, keď prišiel domov, tak poškodená doma ešte nebola. Domov prišla až po ňom, pričom v čase príchodu domov už mala rozbitý nos, krv jej tiekla z nosa. Následne z bytu utiekla, no ju nebil ani ju neohrozoval nožom. Odišla výťahom z priateho poschodia. Obžalovaný potom poriadil výťah a sa išiel pozrieť, kde je. Našiel ju na ulici Jedľovej pri vchode do náprotivného paneláku. Poškodená tam stála ešte s nejakou ženou a s jej manželom. Týchto obžalovaný aj požiadal, aby volali policajtov, pričom oni mu na to uviedli, že hliadku už privolali. Keď hliadka polície prišla na uvedené miesto, poškodenú zobrali na ošetrenia obžalovaný odišiel domov. Obžalovaný poprel, že by poškodenú bil, alebo ju ohrozoval nožom, poprel, že by jej uvedené zranenia spôsobil on. Na tričku, ktoré policajtom vydal sa nachádzala krv poškodenej, to pripustil, tá sa tam dostala tak, keď prišiel doma do kontaktu s poškodenou po tom, čo už mala rozbitý nos.
Z prečítanej výpovede poškodenej zo dňa 23. 06. 2003 vyplynulo, že dňa 22. 06. 2003 poškodená s obžalovaný išli v čase okolo 19. hodine do bufetu na konečnú zastávku, kde spoločne popíjali ona jeden strik červeného vína - 2 dcl vína a 1 dcl kofoly a obžalovaný jedno malé pivo. Následne zašli do podniku Y. na A., kde poškodená vypila asi tri uvedené vínové striky a obžalovaní tri malé pivá s tromi poldeci karpatského horkého. Následne poškodená odišla domov a obžalovaného čakala v ich prenajatom byte na Jedľovej ulici. Keďže nechodil, vrátila sa teda po neho päť do Y., asi okolo 0.30. Keďže obžalovaný sedel s nejakými kamarátmi, ona si sadla k jednej svojej známej, ktorá tam sedela s mužom. Kto to bol, to poškodená uviesť nevedela. Z pohostinstva odchádzali spoločne s obžalovaným, po tom, čo sa tento zdvihol, šla s ním aj poškodená. Cestou domov sa nerozprávali o ničom. Po príchode domov, potom, čo poškodená obžalovanému nepodala jesť, tento jej začal nadávať, dal jej zaucho otvorenou dlaňou. Najprv sa snažila brániť, no začal ju riadne biť a to tak, že ju udieral päsťami do oblasti tváre, pričom spadla na zem, kde ju následne začal kopať po celom tele. Medzitým ju aj chytil za vlasy a priložil jej pod krk nôž a kričal, že ju zabije. Snažila sa i privolať si pomoc jej mobilným telefónom, ten jej však obžalovaný vytrhol z ruky a hodil o zem. Poškodená nevedela, ako sa dostala do chodby bytu, len sa postavila a utekala preč z bytu, pričom bola celá od krvi. Išla výťahom na prízemie, odkiaľ vybehla vonku do bytovky oproti, kde chcela vyhľadať pomoc u jej kamaráta M. G.. Ten však nebol doma, takže zazvonila o zvonček nižšie, kde sa ozval mužský hlas. Poškodená ho poprosila, aby privolal políciu. Následne ten pán zišiel dole aj s manželkou. Po chvíli tam prišiel i obžalovaný, pričom poškodená si nepamätá, čo hovoril, nakoľko bola vo veľkom strese. Následne na to, prišla policajná hliadka, ktorá
poškodenú odviezla na ošetrenie na pohotovosť v NsP Zvolen. Na RTG vyšetrení bolo zistené, že má zlomený nos.
Po tom, čo bolo trestné stíhanie pre neprítomnosť obžalovaného, a následne aj poškodenej prerušené, následne vo svojej výpovedi zo dňa 21. 03. 2013, teda po desiatich rokoch, poškodená zotrvala na tom, že za uvedených okolností ju v ich prenajatom byte napádal obžalovaný. V uvedenej výpovedi už poškodená ale nevedela uviesť, čo a koľko pred skutkom vypili, vedela však, že „opitá“ nebola, no obžalovaný „mal riadne vypité“. Na doplňujúce otázky uviedla, že nevie, ku komu si v pohostinstve Y. prisadla, a ani nevedela uviesť mená osôb (manželov), u ktorých po incidente zazvonila o pomoc.
Zo znaleckého posudku vypracovaného MUDr. Ondrejom Bohušom k zraneniam poškodenej vyplynulo, že toto “ bolo spôsobené opakovaným vonkajším násilím o stredne veľkej intenzite pôsobiaceho násilia do oblasti tváre s maximom do oblasti nosa. Pôsobiaci predmet bol plochý a v dôsledku jeho opakovaného pôsobenia vznikli krvné podliatiny na tvári a v čelovej oblasti. Násilie väčšej intenzity pôsobilo na chrbát nosa a zapríčinilo jeho zlomeninu s následným krvácaním z nosa. Doba trvania liečenia zlomeniny nosa takéhoto druhu a rozsahu sú tri týždne.“ Zranenie poškodenej H. N. znalec kvalifikoval ako ľahké.
Podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 zb. účinného do 31. 12. 2005, kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom.
Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona č.300/2005 účinného od 01. 01. 2006, kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že skutok, ktorý sa obžalovanému kládol za vinu mal byť spáchaný v roku 2003, teda za účinnosti iného právneho predpisu (Trestného zákona č. 140/1961 Zb. ), než aký platí v čase, keď sa o čine rozhoduje, súd skúmal, použitie ktorého právneho predpisu, teda Trestného zákona v ktorom platnom a účinnom znení je pre páchateľa (obžalovaného) priaznivejšie. Vzhľadom k tomu, že trestný čin, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu je miernejšie trestný podľa Trestného zákona č. 140/1961 Zb., teda právneho predpisu platného a účinného v čase spáchania skutku, súd sa stotožnil s právnou kvalifikáciou, tak ako ju uviedol prokurátor v podanej obžalobe.
Objektom trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. je ľudské zdravie, pričom predmetom útoku je vždy živý človek. Za „ublíženie na zdraví“ možno pokladať taký stav (ochorenie, poranenie), ktorý porušením normálnych telesných alebo duševných funkcií sťažuje výkon obvyklej činnosti alebo má iný vplyv na obvyklý spôsob života poškodeného a ktorý spravidla vyžaduje lekárske ošetrenie, aj keď nezanechá trvalé následky. Pracovná neschopnosť je síce dôležitým kritériom pri posudzovaní „ublíženia na zdraví“, nie je však kritériom jediným, ani rozhodujúcim. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať aj to, že smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví.
V prejednávanej veci súd vykonával dokazovanie ohľadom skutku zo dňa 23. 06. 2003, teda skutku ktorý sa udial pred jedenástimi rokmi. V prípravnom konaní obžalovaného usvedčovala výpovede svedkyne- poškodenej H. N. - N.. Z jej výpovede, ako aj z výpovede obžalovaného zhodne vyplynulo, že v danom čase v roku 2003 poškodená s obžalovaným žili spolu v prenajatom byte ako druh a družka, hoci poškodená bola v tom čase vydatá za iného muža.
Z prečítaných výpovedí ako obžalovaného, tak poškodenej vyplynulo, že večer 22. 06. 2003 do 23. 06. 2003 boli obaja v pivárni Y., kde tak obžalovaný, ako aj poškodená, obaja požívali alkoholické nápoje. Podľa vlastnej výpovede, poškodená vypila nie menej ako štyri červené vínové „striky“ v pomere 2 dcl vína a 1 dcl kofoly. Výpovede obžalovaného a poškodenej sa zhodujú v tom, že následne ako prvá, bez obžalovaného odchádzala z uvedenej pivárne poškodená. Avšak ohľadom následného popisu udalostí, sa ich výpovede rozchádzajú. Poškodená tvrdí, že sa do pivárne sama vrátila a to po obžalovaného, no sadla si k niekomu inému, k svojej známej, meno ktorej uviesť nevedela ani v jednej zo svojich výpovedí a to ani bezprostredne - na druhý deň - po skutku. Pokiaľ poškodená tvrdí, že domov, do prenajatého bytu šla spoločne s obžalovaným, tento na strane druhej trval na tom, že domov šiel sám, dorazil tam ako prvý a poškodená, už zranená prišla až po ňom.
Incident napadnutia poškodenej sa mal stať v ich spoločnej domácnosti, bez prítomnosti akýchkoľvek svedkov. Bezprostredne po skutku, podľa tvrdení poškodenej obsiahnutých v zápisnici, táto išla zazvoniť svojmu kolegovi M. G., keď tento však neotváral, zazvonila nejakým manželom, ktorí i zišli dolu a privolali i políciu. Týchto prípadných svedkov poškodená bližšie neoznačila a napriek tomu, že by prípadne mohli nepriamo potvrdiť následný priebeh udalosti, títo svedkovia neboli v prípravnom konaní identifikovaní a teda ani vyslúchnutí.
Poškodená tak nevedela uviesť s kým v danú noc v pivárni Y. po jej druhom príchode sedela, rovnako nevedela uviesť, s kým po incidente hovorila, uvedených manželov nevyhľadala ani následne a to ani ona sama, ani nik z príslušníkov PZ vykonávajúcich vyšetrovanie v danej veci. Poškodená sama vo svojej prvej výpovedi z roku 2003 uviedla, že v daný večer bola pod vplyvom alkoholu. Pri požití štyroch vínnych strikov, poškodená vypila najmenej osem dcl vína. Hoci nevedela uviesť a označiť osoby, s ktorými prišla do kontaktu pred incidentom a ani po incidente, jednoznačne označila ako útočníka proti svojej osobe obžalovaného. Vo svojej druhej výpovedi z roku 2013 však už poškodená uviedla, že pod vplyvom alkoholu nebola.
Súd tak bol v dôkaznej situácii, keď tvrdenia poškodenej stáli proti tvrdeniu obžalovaného, za okolností, keď v danú noc boli obaja značne pod vplyvom alkoholu.
Krvné stopy - škvrny na tričku obžalovaného preukazujú tú skutočnosť, že obžalovaný s poškodenou bol v čase, keď krvácala z nosa, jednoznačne však nepreukazujú, že poškodenú práve on fyzicky atakoval. Jediným usvedčujúcim dôkazom proti obžalovanému je tak výpoveď poškodenej, ktorú však súd vyhodnotil ako nedôveryhodnú a to aj vzhľadom na požívanie alkoholu v čase predchádzajúcom skutku, ako aj na tú skutočnosť, že poškodená si iné okolnosti, iné osoby, s ktorými prišla do kontaktu ako pred skutkom, tak ani po ňom nepamätala. Zároveň v konaní nebol produkovaný žiadny iný, ďalší dôkaz, ktorý potvrdil tvrdenia poškodenej, stojace proti tvrdeniam obžalovaného. Pokiaľ sa týka lekárskej správy z ošetrenia poškodenej v daný deň, táto lekárska správa ako pôvod vzniku zranení opäť uvádza ( a môže uvádzať) len také skutočnosti, ktoré uviedla ošetrujúcemu lekárovi sama poškodená. Pravdivosť pôvodu či spôsobu vzniku zranení táto však nepreukazuje.
Súd tak v konaní nemal jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako ho popísala jedine poškodená, ktorá bola v tom čase značne pod vplyvom alkoholu. V konaní nebolo spoľahlivo preukázané, či sa poškodená do uvedenej pivárne Y. skutočne vrátila, či sa vracala domov s obžalovaným alebo akoukoľvek inou osobou a predovšetkým súd nemal preukázané, že zranenia na tele poškodenej vznikli v dôsledku fyzického násilia práve obžalovaného. V danom prípade je totiž reálna možnosť, že zranenia poškodenej mohli vzniknúť i napríklad pádom na tvrdú podložku, čo by v dôsledku požitia alkoholu poškodenej v daný večer nebolo nereálne, ani vylúčené. Súd tiež nemal za jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že by takéto zranenia poškodenej spôsobil výlučne obžalovaný a nik iný. Orgány činné v trestnom konaní v prípravnom konaní skutkový stav nezistili dostatočne, neboli zaistené také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali vinu obžalovaného zo žalovaného skutku a túto dôkaznú núdzu nemohol naprávať súd v konaní. Navyše výpoveď poškodenej, ako jediný dôkaz svedčiaci proti obžalovanému z roku 2003 nezodpovedá požiadavkam kontradiktórnosti. Vo výpovedi učinenej poškodenou po desiatich rokoch prípravného konania, poškodená už popisovala niektoré okolnosti inak (napríklad množstvo požitého alkoholu) a k mnohým sa vyjadriť nevedela (iné osoby, s ktorými prišla daný večer do kontaktu). Súd ani tieto nejasnosti nemohol na hlavnom pojednávaní odstrániť, keďže poškodená zomrela. Je zrejmé, že po vykonaní všetkých dostupných dôkazov, nastala situácia, že tieto nedávajú spoľahlivý a jednoznačný podklad pre záver o vine obžalovaného. Teda neboli produkované také dôkazy, ktoré by nad akúkoľvek pochybnosť preukazovali vinu obžalovaného v zmysle žalovaných trestných činov.
Na základe týchto skutočností, pritom vychádzajúc zo zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), súd obžalovaného O. O. oslobodil spod obžaloby v celom rozsahu podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že v prípade uznania viny od obžalovaného žiadnu náhradu škody nepožaduje, preto súd o škode nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) -zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.