Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20C-6-2014.pdf
PDF · 124.51 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/6/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci navrhovateľky: O. P., nar. X.X.XXXX, bytom P. XXX, práv. zast.: JUDr. Gábor Száraz, advokát AK Stará Ľubovňa, Garbiarska 20, proti odporcovi: V. s. r. o., so sídlom L. L., P. XX/XX, A.: XX XXX XXX, práv. zast.: Mgr. Monika Dubská, advokátka AK Ružomberok, Šoltésovej 13, o zrušenie rozhodcovského rozsudku s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici vydaný E.. H. E. ako jediným rozhodcom dňa 19.7.2013 pod sp. zn. SR XXX/XXXX.
II. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 698,76 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Gábora Száraza, so sídlom AK v Starej Ľubovni, na účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
III. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu v Poprade súdny poplatok v sume 99,50 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným dňa 14.1.2014 sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým bude zrušený rozsudok vydaný rozhodcom E.. H. E. ako jediným rozhodcom dňa 19.7.2013 pod sp. zn. SR 071/2013.
Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že uvedeným rozhodcovským rozsudkom bola navrhovateľke uložená povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 2 000,-- eur, vrátane príslušenstva. Navrhovateľka ako spotrebiteľ sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, nakoľko tento bol vydaný v súvislosti so zmluvou o rezervácii nehnuteľnosti uzavretej medzi účastníkmi, a tiež v súvislosti so zmenkou, ktorú navrhovateľka vydala k uzavretej zmluve. Zmenka bola vyplnená odporcom a navrhovateľka namieta rozpor s dohodou o vyplňovacom práve. Napriek tvrdenému rozporu rozhodca v konaní vydal rozhodcovský rozsudok a na námietky navrhovateľky neprihliadol. Navrhovateľka sa preto domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku podaným návrhom.
Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril a uviedol, že dňa 11.11.2011 odporca zastúpený maklérom A.. E. E. s navrhovateľkou uzavreli zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti, bytom č. XX vo vchode č. 7, na 8. podlaží bytového domu súp. č. XXXX, postavenom na pozemku parc. č. KN C XXX/XX a spoluvlastníckeho podielu v k. ú. F.. Kúpna cena bytu bola dohodnutá na sumu 19 800,-- eur a rezervačná záloha na sumu 2 000,-- eur. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 11.11.2011. Dňa 11.11.2011
navrhovateľka vystavila vlastnú zmenku, kde sa ku dňu 11.12.2011 zaviazala uhradiť sumu 2 000,-- eur ako rezervačnú zálohu. Odporca má za to, že navrhovateľka žiadnym spôsobom zmluvu neukončila a odporca po celú dobu trvania rezervačnej zmluvy nehnuteľnosti rezervoval pre navrhovateľku a pripravoval podklady a dokumenty na prevod nehnuteľnosti. Odporca tiež uviedol, že všetky zmluvné dojednania boli dojednané individuálne, a teda nie ako neprijateľné podmienky. Navrhovateľka zmluvu uzavrela dobrovoľne, slobodne a vážne, a navrhol návrh zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka A.. E. E., rozhodcovským spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, z čoho zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka je fyzická osoba - nepodnikateľ, odporca je právnická osoba podnikajúca o. i. v oblasti realít. Dňa 11.11.2011 účastníci uzavreli zmluvu o rezervácii nehnuteľností, v zmysle ktorej navrhovateľka ako záujemca mala mať od odporcu, ako sprostredkovateľa rezervovaný byt č. 23 vo vchode č. 7, na 8. podlaží bytového domu súp. č. XXXX, postavenom na pozemku parc. č. KN C XXX/XX a spoluvlastníckeho podielu v k. ú. F.. V čl. IV. zmluvy bola uvedená rezervačná záloha 2 000,-- eur a celková kúpna cena 19 800,-- eur a zmluva bola dohodnutá na dobu určitú od 11.11.2011, pričom doba trvania zmluvy, resp. okamih zániku viazanosti zmluvných strán zmluvou nebola v čl. V. dohodnutá. Uvedeného dňa 11.11.2011 navrhovateľka vystavila vlastnú blankozmenku a tiež dohodu o rozhodcovskom práve k vystavenej zmenke, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo so zmluvou súvisiace bude riešiť Stály rozhodcovský súd v Banskej Bystrici. V podpísanej zmenke je uvedené, že dňa 11.12.2011 navrhovateľka odporcovi uhradí sumu 2 000,-- eur.
Nakoľko po obhliadke nehnuteľnosti nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy a teda k naplneniu účelu zmluvy a navrhovateľka rezervačnú zálohu odporcovi nezložila, dňa 10.6.2013 podal odporca návrh na vydanie rozhodcovského nálezu a žiadal navrhovateľku o úhradu sumy 2 000,-- eur vrátane príslušenstva vo forme úroku z omeškania vo výške 8,75 % a tiež náhradu trov konania.
Rozhodcovský súd konajúci prostredníctvom rozhodkyne JUDr. H. E. ako jediného rozhodcu pod sp. zn. SR 071/2013 začal rozhodcovské konanie a uznesením vyzval navrhovateľku na predloženie žalobnej odpovede. Túto navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu podala. Napriek uvedenej skutočnosti rozhodkyňa dňa 19.7.2013 navrhovateľku zaviazala na úhradu sumy 2 000,-- eur vrátane príslušenstva a konštatovala dôvodnosť návrhu. Konštatovala, že medzi účastníkmi bolo dohodnuté, že ak do uplynutia doby rezervácie nedôjde z dôvodu na strane navrhovateľky k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a úhrade kúpnej ceny má odporca nárok na zmluvnú pokutu vo výške zloženej rezervačnej zálohy.
Rozhodcovský rozsudok bol právnemu zástupcovi navrhovateľky doručený dňa 16.12.2013 a dňa 14.1.2014 navrhovateľka podala návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku. V podanom návrhu sa domáha zrušenia rozsudku rozhodkyne JUDr. Jaňovkovej a namieta neprijateľnosť zmluvnej podmienky o určení právomoci rozhodcovského súdu a tiež nadväzujúce rozhodcovské konanie a porušenie zásad ochrany spotrebiteľa pri uplatnení zmluvnej voľnosti. Odporca s uvedeným tvrdeniami navrhovateľky nesúhlasí a má za to, že zmluva o rezervácii nehnuteľností vrátane vlastnej zmenky a zmluvy o rozhodcovskom práve k vystavenej zmenke, bola uzavretá slobodne, vážne a zmluvné podmienky boli dojednané individuálne.
Podľa ust. § 52 ods. 1 ObčZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 2 ObčZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ust. § 52 ods. 3 ObčZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 4 ObčZ, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 ObčZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).
Podľa ust. § 53 ods. 3 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
Podľa ust. § 53 ods. 4 ObčZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 1 ObčZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ust. § 54 ods. 2 ObčZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34 - ďalej len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Podľa čl. II zák. č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len "smernica"). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.
Súd konštatuje, že navrhovateľka je fyzická osoba - nepodnikateľ, odporca je právnická osoba podnikajúca o. i. v oblasti realít. Dňa 11.11.2011 účastníci uzavreli zmluvu o rezervácii nehnuteľností, v zmysle ktorej navrhovateľka ako záujemca mala mať od odporcu, ako sprostredkovateľa rezervovaný byt č. 23 vo vchode č. 7, na 8. podlaží bytového domu súp. č. 1722, postavenom na pozemku parc. č. KN C 668/28 a spoluvlastníckeho podielu v k. ú. Kežmarok. V čl. IV. zmluvy bola uvedená rezervačná záloha 2 000,-- eur a celková kúpna cena 19 800,-- eur a zmluva bola dohodnutá na dobu určitú od 11.11.2011, pričom doba trvania zmluvy, resp. okamih zániku viazanosti zmluvných strán zmluvou nebola v čl. V. dohodnutá.
Uvedeného dňa 11.11.2011 navrhovateľka vystavila vlastnú blankozmenku a tiež dohodu o rozhodcovskom práve k vystavenej zmenke, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo so zmluvou súvisiace bude riešiť Stály rozhodcovský súd v Banskej Bystrici. V podpísanej zmenke je uvedené, že dňa 11.12.2011 navrhovateľka odporcovi uhradí sumu 2 000,-- eur. Nakoľko po obhliadke nehnuteľnosti nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy a teda k naplneniu účelu zmluvy a navrhovateľka rezervačnú zálohu odporcovi nezložila, dňa 10.6.2013 podal odporca návrh na vydanie rozhodcovského nálezu a žiadal navrhovateľku o úhradu sumy 2 000,-- eur vrátane príslušenstva vo forme úroku z omeškania vo výške 8,75 % a tiež náhradu trov konania.
Rozhodcovský súd konajúci prostredníctvom rozhodkyne E.. H. E. ako jediného rozhodcu pod sp. zn. SR 071/2013 začal rozhodcovské konanie a uznesením vyzval navrhovateľku na predloženie žalobnej odpovede. Túto navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu podala. Napriek uvedenej skutočnosti rozhodkyňa dňa 19.7.2013 navrhovateľku zaviazala na úhradu sumy 2 000,-- eur vrátane príslušenstva a konštatovala dôvodnosť návrhu. Konštatovala, že medzi účastníkmi bolo dohodnuté, že ak do uplynutia doby rezervácie nedôjde z dôvodu na strane navrhovateľky k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a úhrade kúpnej ceny má odporca nárok na zmluvnú pokutu vo výške zloženej rezervačnej zálohy.
Rozhodcovský rozsudok bol právnemu zástupcovi navrhovateľky doručený dňa 16.12.2013 a dňa 14.1.2014 navrhovateľka podala návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku. V rámci zmluvných podmienok je ďalej uvedené, že po dobu blokácie nehnuteľnosti sprostredkovateľ nie je oprávnený uzavrieť ďalšiu rezervačnú zmluvu s treťou osobou a po dobu rezervácie sa zaväzuje vykonať v prospech záujemcu činnosti smerujúce k uzavretiu kúpnej zmluvy.
V bode 5 sa záujemca zaväzuje na dobu rezervácie zložiť rezervačnú zálohu na účet sprostredkovateľa, prípadne v hotovosti.
Podľa bodu 6 ak nedôjde do uplynutia doby rezervácie z dôvodu na strane záujemcu - navrhovateľky k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a k zaplateniu kúpnej ceny, má sprostredkovateľ nárok na zmluvnú pokutu vo výške zloženej rezervačnej zálohy. V prípade uzavretia kúpnej zmluvy bude rezervačná záloha započítaná na kúpnu cenu.
Podľa bodu 8 je záujemca oprávnený od zmluvy odstúpiť ak na strane vlastníka nehnuteľnosti nastanú skutočnosti, pre ktoré nebude od neho spravodlivé požadovať uzavretie kúpnej zmluvy.
V bode 16 je uvedená rozhodcovská doložka pre spotrebiteľské zmluvné vzťahy, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe tejto zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik tejto zmluvy, môže ktorákoľvek zo strán predložiť na rozhodnutie pred jediným rozhodcom v rozhodcovskom konaní Stálemu rozhodcovskému súdu v Banskej Bystrici, zriadenému pri Rozhodcovskom súde L. L., s. r. o., A.: XX XXX XXX, čím nie je dotknuté právo zmluvných strán obrátiť sa na všeobecný súd. Toto ustanovenie, rovnako ako všetky ostatné ustanovenia je predtlačou bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu.
Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že zmluvu o rezervácii podpísala po tom, ako na internete našla ponuku na predaj bytu v Kežmarku. Skontaktovala sa zo zástupcom odporcu, ktorý byt ponúkal, byt si prezrela a uzavrela zmluvu o rezervácii. Zmluvu vypisoval p. E., zástupca odporcu a k rezervačnej zálohe navrhovateľke uviedol, že je to rezervácia aby od zmluvy neodstúpila. Rezervovaný byt navrhovateľka nekúpila, návrh kúpnej zmluvy ani návrhu na vklad navrhovateľke odporca nepredložil. Kúpu bytu chcela navrhovateľka financovať z úveru, ktorý jej však poskytnutý nebol. Vlastníčka bytu čakala asi 3 mesiace a následne prestala s navrhovateľkou komunikovať. Čo sa týka rezervačnej zálohy, navrhovateľka uviedla, že pochopila, že zo zmluvy nesmie sama „vycúvať", pretože by musela uhradiť sumu 2 000,-- eur. Význam rozhodcovského konania nepozná a po doručení výzvy na úhradu vyhľadala právneho zástupcu.
Zástupca odporcu E. komunikoval s vlastníčkou bytu a navrhovateľkou do doby, kedy bolo jasné, že jej poskytnutý úver nebude, výhody či nevýhody rozhodcovskej doložky navrhovateľke neuviedol. Neuviedol tiež prečo je nutné rozhodcovskú doložku podpísať ani navrhovateľku neupozornil, že ju podpisovať nemusí. Pri vyplňovaní údajov 1. strany zmluvy bola prítomná navrhovateľka, jej 13-ročný syn a Ján E.. Okrem rezervačnej zmluvy navrhovateľka podpísala zmenku. Poukázala na skutočnosť, že v zmluve, ktorú má k dispozícii ona je uvedená rezervačná záloha vo výške 20 000,-- eur.
Z výsluchu svedka E. E., zamestnanca odporcu, súd zistil, že navrhovateľka pôvodne prejavila záujem o byt v R. L. a následne v F.. Po prehliadke bytu svedok zisťoval, či má navrhovateľka pri sebe prostriedky na zloženie rezervačnej zálohy, a keď ich nemala, dal jej podpísať zmenku v zmysle zaužívanej praxe odporcu. Záloha nie je pevne stanovená, zmenku vypísal svedok a podpísala ju navrhovateľka. Podľa svedka navrhovateľke vysvetlil následky odstúpenia od zmluvy alebo zmarenia účelu zmluvy.
Ako došlo k zániku zmluvného vzťahu svedok nevedel, nebol pri podpise dohody o rozhodcovskom práve. K zmenke vo vzťahu k bodu 16. zmluvy svedok uviedol, že navrhovateľke vysvetlil, že pokiaľ nebude ochotná rezervačnú zálohu vyrovnať do jedného mesiaca, vec sa bude riešiť buď rozhodcovským, alebo všeobecným súdom. Že sa jedná o pôžičku, ktorú musí uhradiť. Podstatu rozhodcovského konania svedok navrhovateľke nevysvetlil, aby ju nezmiatol.
Odporca si v rozhodcovskom konaní uplatnil nárok na sumu 2 000,-- eur, pričom tento nárok mu bol v rozhodcovskom konaní priznaný. Podľa odporcu predstavuje suma rezervačnú zálohu, avšak zo zmluvy vyplýva jednoznačne to, že rezervačná záloha je časťou kúpnej ceny a bude započítaná na kúpnu cenu bytu. Ak teda majú byť tieto finančné prostriedky zložené za účelom ich vyplatenia na kúpnu cenu a k uzavretiu kúpnej zmluvy nedôjde, vznikla by osobe, ktorá tieto prostriedky prijala, povinnosť vydať ich späť ich zložiteľovi z titulu bezdôvodného obohatenia, pretože právny dôvod ich poskytnutia nevyužitím možnosti uzavrieť kúpnu zmluvu odpadol (§ 451 ods. 2, § 456, § 458 ObčZ). To platí za predpokladu, že sa účastníci nedohodli na inom osude takto poskytnutého plnenia, čo v konaní preukázané nebolo.
Podľa § 544 ods. 1 ObčZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 ObčZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podmienkou platnosti dojednania o zmluvnej pokute je existencia hlavného záväzku, ktorý má zabezpečovať zmluvná pokuta. Ak má byť záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnutý platne, musí z dojednania o zmluvnej pokute jednoznačne vyplývať splnenie akej konkrétnej povinnosti je týmto inštitútom zabezpečené, to znamená v dôsledku porušenia ktorej povinnosti vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom táto zabezpečená povinnosť musí platne vzniknúť, aby mohla byť zmluvnou pokutou zabezpečená. Ak nevznikne povinnosť plniť, nemôže teda vzniknúť ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Podľa bodu 6. Zmluvy o rezerácii ak nedôjde do uplynutia doby rezervácie z dôvodu na strane záujemcu
- navrhovateľky k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a k zaplateniu kúpnej ceny, má sprostredkovateľ nárok na zmluvnú pokutu vo výške zloženej rezervačnej zálohy. Citované dojednanie je dohodou o zmluvnej pokute, pretože je ním dohodnutá majetková sankcia pre prípad, že medzi navrhovateľom a treťou osobou nebude uzatvorená kúpna zmluva. Toto dojednanie je súčasťou zmluvy účastníkov, ktorá má podľa § 51 ObčZ charakter nepomenovanej zmluvy. Odporca sa v nej zaviazal, neponúkať po dobu rezervácie predmetný byt, vyvíjať činnosť smerujúcu k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva, zaistiť potrebné doklady z katastra nehnuteľností, poskytovať právny servis, oznamovať zákazníkovi informácie o priebehu a stave rokovaní o predmete kúpy. Navrhovateľka v nej prevzala záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu za dohodnutú cenu.
Zmluva o rezervácii obsahuje tri, z hľadiska právneho posúdenia veci, relevantné dojednania. V prvom sa navrhovateľka ako budúca kupujúca voči odporcovi - sprostredkovateľovi zaviazala uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu s jeho vlastníkom, v druhom sa zaväzuje zaplatiť odporcovi rezervačnú zálohu, ktorá má byť súčasťou kúpnej ceny a v treťom súhlasí s tým, že pri nesplnení jej záväzku uzavrieť kúpnu zmluvu s treťou osobou prepadá zaplatený rezervačný poplatok ako zmluvná pokuta odporcovi. Zmluva neobsahuje žiaden vynútiteľný hlavný záväzok, ktorého danosť pre platný vznik vedľajšieho zabezpečovacieho záväzku (zmluvná pokuta) je potrebný. Pokiaľ sa niekto zaviaže k uzavretiu zmluvy, ako dvojstranného právneho úkonu, je možné túto jeho povinnosť vymáhať len žalobou na nahradenie prejavu vôle (§ 161 ods. 3 O.s.p.), takáto žaloba neprichádza do úvahy tam, kde má budúcu zmluvu uzavrieť osoba odlišná od účastníkov zmluvy, ktorou je dojednané uzavretie budúcej zmluvy.
Z textu zmluvy jednoznačne vyplýva, že povinnosť uzavrieť v rezervačnej dobe (bez udania doby viazanosti) zmluvu o prevode vlastníctva s treťou osobou označenou ako vlastníkom bytu, je záväzkom zaväzujúcim len účastníkov (nepomenovanej) rezervačnej zmluvy, ktorý nemôže byť považovaný za záväzok uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve alebo kúpnu zmluvu v prospech tretieho, pretože k tomu nesmerovala vôľa účastníkov zmluvy a navyše tento vlastník bytu v rezervačnej zmluve nie je označený, a dohodou, ktorej nebol účastníkom ani nie je viazaný. Záväzok navrhovateľky uzavrieť kúpnu zmluvu bytu v určenej lehote by mohol byť hlavným záväzkom k zabezpečovaciemu záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu len v prípade jeho vymáhateľnosti a táto podmienka v prejednávanom prípade splnená nie je.
Navyše odporca uznal, že navrhovateľke nikdy kúpnu zmluvu na podpis nepredložil. Dojednanie účastníkov konania o povinnosti navrhovateľky uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva obsiahnuté v rezervačnej tzv. nepomenovanej zmluve je podľa § 51 ObčZ neplatné, pretože dohoda nesmie odporovať obsahu alebo účelu zákona (§ 39 ObčZ). Zmluva porušuje zákaz neodporovať účelu zákona, ktorým je založenie zmluvnej povinnosti jedného alebo obidvoch jej účastníkov. Ak nevznikol platne záväzok, ktorého splnenie má byť zabezpečené zmluvnou pokutou, je dojednanie o zmluvnej pokute neplatné a nezakladá preto ani dôvod, aby si odporca rezervačnú zálohu úspešne vymáhal. Okolnosti, pre ktoré nebola kúpna zmluva nehnuteľnosti vypracovaná či uzavretá, nemajú za tejto právnej situácie význam.
V tomto smere súd ďalej poukazuje napr. na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-277/05, z ktorého vyplýva tiež, že uzavretie zmluvy a následná existencia právneho vzťahu medzi zmluvnými stranami obyčajne nezávisia od zaplatenia zálohy. Podľa všeobecných zásad občianskeho práva je totiž každá zmluvná strana povinná dodržať zmluvu a poskytnúť ňou stanovené plnenie. Povinnosť dodržania zmluvy teda nevyplýva z uzavretia inej dohody osobitne na tento účel. Povinnosť skutočného vykonania tejto zmluvy tiež nezávisí ani od prípadného odškodnenia alebo sankcie za omeškanie, od poskytnutia zálohu alebo zaplatenia zálohy, ale vyplýva zo zmluvy samotnej. Neexistuje priama súvislosť medzi
poskytnutou službou a prijatou protihodnotou (rozsudky Apple and Pear Development Council, už citovaný; Tolsma, ako aj Kennemer Golf,). Okolnosť, že výška zálohy sa v prípade použitia rezervovanej izby odpočítava od ceny uvedenej izby, potvrdzuje, že táto záloha nemôže predstavovať protihodnotu samostatného a individualizovateľného plnenia.
Podľa § 774 ObčZ sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
Podľa § 775 ObčZ sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.
Odporca v konaní nepreukázal, že by medzi účastníkmi bola dohodnutá za sprostredkovanie odmena. V súvislosti so skutočnosťou, že nedošlo k naplneniu obsahu zmluvy o rezervácii, je tak zrejmé, že odporca v rámci rozhodcovského konania uplatnil, a bol mu priznaný, nárok na časť kúpnej ceny z kúpyi, ktorá nebola realizovaná a tento nárok mu nebolo možné priznať.
Podľa ust. § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa ust. § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa ust. § 41 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h) možno podať v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.
Podstata rozhodcovského konania spočíva v mimosúdnom riešení sporov, pričom samotné rozhodcovské konanie je alternatívou konania pred všeobecnými súdmi, keď jeho významnými prednosťami oproti konaniu pred všeobecnými súdmi sú flexibilita a rýchlosť konania, jeho neformálnosť a aj nižšie trovy konania.
Pri tomto konaní zákon počíta s minimálnymi zásahmi všeobecných súdov do výsledkov rozhodovacej činnosti rozhodcovských súdov, pretože v súlade s § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní možno tuzemský rozhodcovský rozsudok napadnúť žalobou na príslušnom všeobecnom súde len z taxatívne vymedzených dôvodov, ktoré spočívajú v dodržiavaní zákonnosti.
Aj keď toto rozhodcovské konanie možno označiť za menej zložitú procedúru, než aká je vlastná konaniu pred všeobecnými súdmi, je v rámci neho nevyhnutné dodržiavať zásady spravodlivosti, zákonnosti a tiež ústavnosti (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 95/2010).
Tieto zásady v prípade navrhovateľa však dodržané neboli. Je nepochybné, že aj na vydanie rozhodnutia rozhodcu či rozhodcovského súdu sú kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a tiež z práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Znamená to, že aj takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad (čl. 2 ods. 2 ústavy) a nemôže byť prejavom svojvôle (čl. 1 ods. 1 ústavy). Aj rozhodcovské súdy sú povinné aplikovať právo tak, aby výsledkom nimi uplatnenej právomoci bolo rozhodnutie, ktoré spĺňa parametre zákonnosti a ústavnosti. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na § 51 ods. 3 zákona
o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, subsidiárne sa aplikujú ustanovenia generálnej právnej normy upravujúcej civilný proces. Danou právnou normou je zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (obdobne napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 95/2010, II. ÚS 173/2010).
S prihliadnutím na uvedené skutočnosti je zrejmé, že napadnutý rozsudok rozhodkyne JUDr. Magdy E. zo dňa 19.7.2013, sp. zn. SR 071/2013, uvedené stanovisko neakceptoval, nie je zrejmý dôvod priznania žalovanej sumy, teda napadnutý rozsudok je zmätočný, arbitrárny a nepreskúmateľný. Podľa názoru súdu je takýto postup rozhodcu neprípustný, nakoľko bezdôvodne nerešpektovaním záväzných aplikačných pravidiel odoprel ochranu spotrebiteľovi - navrhovateľke.
V zmysle ust. § 40 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z., sa môže účastník rozhodcovského konania domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že postupom rozhodcu došlo v rozhodcovskom konaní k nedostatkom, preto s prihliadnutím na všetky zistené a konštatované skutočnosti, napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil.
O poplatkovej povinnosti odporu súd rozhodol v zmysle § 2 ods. 2 Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, vrátane zmien.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 698,76 eur za 6 úkonov poskytnutej právnej služby á 61,87 eur, 6x režijný paušál á 8,04 eur, cestovné vo výške 82,44 eur za 3 cesty zo Starej Ľubovne do Popradu a späť a náhradu za stratu času v súvislosti s účasťou na pojednávaniach 80,40 eur, to všetko vrátane zodpovedajúcej sadzby DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.