Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cb-13-2023.pdf
PDF · 80.95 KB
Case nature
Subarea
31Cb/13/2023
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľa: Štúdio K.F.A. architektúra a design spol. s r.o., so sídlom Karpatská 7555/28, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 431 224, zastúpeného advokátskou kanceláriou Marko & Overton-Fox, s.r.o., so sídlom Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 47 246 936, proti odporcovi: dizajnový nábytok KFA, spol. s r.o., so sídlom Karpatská 28, 811 05 Bratislava, IČO: 47 930 632, takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
II. Odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom z 27. februára 2023 domáhal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi záložné právo na spoluvlastníckom podiele odporcu na nehnuteľnostiach špecifikovaných v návrhu na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa na nájomnom vo výške 17.005,30 eur a na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa na nájomnom vo výške 19.599,32 eur.
2. Svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil navrhovateľ tým, že dňa 18. apríla 2019 uzatvoril s odporcom nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa na Karpatskej 11 v Bratislave. Nájomnú zmluvu v mene navrhovateľa a odporcu uzatvorila D.. arch. Q., ktorá bola v obidvoch spoločnostiach konateľkou a zároveň bola menšinovým spoločníkom navrhovateľa a jediným spoločníkom odporcu. Odporca už dlhší čas neplatí nájomné a ani preddavky spojené s užívaním predmetu nájmu v zmysle nájomnej zmluvy, pričom istina neuhradených faktúr predstavuje sumu 17.005,30 eur. Dňa 31. mája 2018 uzatvoril s odporcom nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa na Karpatskej 28 v Bratislave. Nájomnú zmluvu v mene navrhovateľa a odporcu uzatvorila D., ktorá bola v obidvoch spoločnostiach konateľkou a zároveň bola menšinovým spoločníkom navrhovateľa a jediným spoločníkom odporcu. Odporca už dlhší čas neplatí nájomné a ani preddavky spojené s užívaním predmetu nájmu v zmysle nájomnej zmluvy, pričom istina neuhradených faktúr predstavuje sumu 19.599,32 eur. Celková pohľadávka navrhovateľa vrátane úrokov z omeškania predstavuje sumu 159.753,06 eur. 2.1. Uzatvorené nájomné zmluvy sú pre navrhovateľa ako prenajímateľa nevýhodné, nájomné bolo dojednané ako neprimerane nízke a v nájomných zmluvách nebola dohodnutá žiadna indexácia, či inflačná doložka, rovnako tak bol dohodnutá neštandardne dlhá výpovedná doba v trvaní 36 mesiacov. D.. arch. Q. svojim konaním poškodila navrhovateľa a jeho väčšinového spoločníka, ktorý je od 19. mája 2019 jediným konateľom navrhovateľa. 2.2. Odporca nájomné dlhodobo neplatil a je zjavné, že nájomné nechce dobrovoľne uhradiť. Upomínacie konanie o pohľadávke navrhovateľa z prvej nájomnej zmluvy bolo vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 18Up/1685/2022 a o pohľadávke navrhovateľa z druhej nájomnej zmluvy pod sp. zn. 7Up/841/2022.
2.3. Okolnosti uzatvorenia nájomných zmlúv, ich obsah, postup odporcu a jeho ekonomická situácia vyvolávajú potrebu bezodkladne upraviť pomery a obavu, že budúca exekúcia bude ohrozená. Odporca vykazuje minimálny zisk s tým, že ak by odporca previedol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam na tretiu osobu, bola by pohľadávka navrhovateľa nevymožiteľná. Navrhovateľ má obavu, že po podaní žalôb dôjde k prevodom majetku, k snahe o znehodnocovanie nehnuteľností a ich zaťažovaniu. Potreba dočasnej úpravy pomerov sa javí ako potrebná osobitne s prihliadnutím na všeobecnú dĺžku konania na Okresnom súde Bratislava I, ktorá sa počíta v rokoch a nie v mesiacoch a na zvýšený počet návrhov na likvidácie a na vyhlásenie konkurzu. 2.4. K návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojil navrhovateľ nájomnú zmluvu z 18. apríla 2019, nájomnú zmluvu z 31. mája 2018, faktúry vystavené navrhovateľom, účtovnú závierku odporcu zostavenú k 31. decembru 2021 a potvrdenia o prijatí návrhov na vydanie platobného rozkazu v konaniach vedených pod sp. zn. 18Up/1685/2022 a sp. zn. 7Up/841/2022.
3. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 3.1. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 3.2. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 3.3. Podľa ustanovenia § 328 ods. 2 prvá veta C.s.p., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. 3.4. Podľa ustanovenia § 332 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 3.5. Podľa ustanovenia § 343 ods. 1 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 3.6. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra (ods. 2). 3.7. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (ods. 3). 3.8. Podľa ustanovenia § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
4. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi, v podobe zriadenia záložného práva na veriteľom v návrhu špecifikovaný majetok dlžníka. 4.1. Zabezpečovacím opatrením sa tak má posilniť postavenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Veriteľom sa v danom prípade rozumie žalobca (resp. navrhovateľ) a dlžníkom žalovaný (resp. odporca).
5. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a pri zohľadnení výslovného znenia ustanovenia § 343 ods. 1 C.s.p. má súd za to, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí navrhovateľ disponovať určitou pohľadávkou voči odporcovi, ktorú žiada zabezpečiť zriadením záložného práva na základe rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení. 5.1. Uvedené znamená, že súd nemôže nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ak navrhovateľ nedisponuje pohľadávkou voči odporcovi, prípadne ak žiada, aby bolo zriadené záložné právo na majetku odporcu na zabezpečenie inej osoby, ako je odporca.
6. V rozhodovanej veci má súd za to, že navrhovateľ hodnoverným spôsobom nepreukázal existenciu pohľadávok, ktoré žiadal zabezpečiť navrhovaným zabezpečovacím opatrením. Navrhovateľ síce predložil nájomné zmluvy a faktúry, ktorými navrhovateľ fakturoval odporcovi nájomné a náklady spojené s užívaním predmetu nájmu, avšak súd nemá osvedčené, že by navrhovateľ bol aj v skutočnosti veriteľom odporcu. 6.1. Právo na zaplatenie nájomného od nájomcu má vlastník prenajatej nehnuteľnosti - nie osoba, ktorá sa označuje za prenajímateľa - a toto právo v prípade zmeny vlastníka prechádza na nadobúdateľa
prenajatej veci (k tomu viď aj ustanovenie § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Uvedené znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je prenajímateľom a osobou požadujúcou zaplatenie nájomného (prípadne osobou domáhajúcou sa vydania zabezpečovacieho opatrenia), musí preukázať, že je vlastníkom prenajatej veci. Tu len pre úplnosť súd dodáva, že navrhovateľ netvrdil, že by sa malo jednať o podnájomný vzťah. 6.2. Nájomnou zmluvou z 18. apríla 2019 mala byť odporcovi prenajatá stavba (a nie nebytový priestor), ktorá sa nachádza na Karpatskej 11 v Bratislave a ktorá je postavená na pozemku parc. č. 7381. Súd z verejne dostupných databáz - z listu vlastníctva č. 3657 - zistil, že na parcele č. 7381 sa nachádza stavba - rodinný dom, ktorého vlastníkmi sú fyzické osoby D.. arch. Z. V. v podiele XX/XXX a D.. arch. A. Q. v podiele XX/XXX, t. j. subjekty odlišné od navrhovateľa. Právo na zaplatenie nájomného za prenájom predmetného rodinného domu voči odporcovi z titulu vlastníckeho práva patrí D.. arch. Z. V. a D.. arch. A. Q. a nie navrhovateľovi. 6.3. Nájomnou zmluvou z 31. mája 2018 mal byť odporcovi prenajatý nebytový priestor, ktorý sa nachádza na druhom poschodí na Karpatskej 28 v Bratislave, súpisné číslo XXXX. Súd z verejne dostupných databáz - z listu vlastníctva č. 8668 - zistil, že vlastníkom stavby, polyfunkčného objektu- Karpatská 28, postavenej na parcele č. 7398 so súpisným číslom 7555 je obchodná spoločnosť A._štál sklenô, s.r.o., so sídlom A. XXXX/XX, XXX XX B., D.: XX XXX XXX, t. j. subjekt odlišný od navrhovateľovi. Právo na zaplatenie nájomného za prenájom nebytového priestoru nachádzajúceho sa v polyfunkčnom objekte-Karpatská 28 voči odporcovi z titulu vlastníckeho práva patrí obchodnej spoločnosti A._štál sklenô, s.r.o. a nie navrhovateľovi.
X.X. Z uvedeného podľa názoru súdu nepochybne vyplýva, že navrhovateľ nie je nositeľom subjektívneho práva na zaplatenie dlžného nájomného, ktorému žiadal priznať dočasnú ochranu nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Už predmetné konštatovanie je dostatočným dôvodom pre zamietnutie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
7. Nad rámec uvedeného považuje súd za nevyhnutné uviesť, že samotný navrhovateľ vo svojom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že dlžného nájomného sa voči odporcovi domáhal v konaniach vedených na Okresnom súde Banská Bystrica od 2. decembra 2022 pod sp. zn. 18Up/1685/2022 a 7Up/841/2022. Keďže samotný navrhovateľ použil minulý čas, možno usudzovať, že predmetné konania boli v čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia skončené, avšak neuviedol, či tieto konania boli zastavené, či boli návrhy navrhovateľa odmietnuté, alebo či upomínací súd vydal v predmetných veciach platobné rozkazy (ak došlo k ich vydaniu, či nadobudli právoplatnosť, alebo či voči ním odporca podal odpor a či podal navrhovateľ návrh na pokračovanie v konaní). 7.1. Uvedenie predmetných skutočností zo strany navrhovateľa - ktorý je kvalifikovane zastúpený advokátom - bolo pre súd významné pre posúdenie, či existuje nárok, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana, prípadne, či samotný navrhovateľ sa riadnym spôsobom domáha ochrany subjektívnych práv, ktorým žiada priznať dočasnú ochranu zabezpečovacím opatrením, a teda či podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepredstavuje len prostriedok šikany odporcu a prostriedok zbytočne zaťažujúci súd, o ktorom sám v návrhu tvrdí, že je preťažený.
8. Zároveň súd uvádza, že prípadná dĺžka konania - nech trvá akokoľvek dlho - nemôže byť sama osebe dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Bolo povinnosťou navrhovateľa osvedčiť reálnu hrozbu zmarenia uspokojenia jeho pohľadávky konkrétnymi úkonmi odporcu, čo však nesplnil, ale len uviedol všeobecné tvrdenie o tom, že odporca sa môže svojho majetku zbavovať. 8.1. Záverom súd dopĺňa, že navrhovateľ vo svojom návrhu zbytočne zaťažoval súd opisom konania D., ktorým mala byť navrhovateľovi spôsobená ujma, keďže takéto konanie je právne irelevantné, či už pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj pre posúdenie nároku na zaplatenie nájomného
9. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil súd návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný. 9.1. Preto súd návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol (výrok I.).
10. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 tak, že v konaní úspešnému odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli (k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
28. februára 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 pod R 72/2018) [výrok II.].
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C.s.p.].
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).