Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-1-2022.pdf
PDF · 83.5 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Patríciou Lučanskou v právnom spore žalobcu: U. Y., B.. XX.X.XXXX, O. X. W. T. XXXX/XB, W., zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Zoľákom, Štúrova 27, Košice, proti žalovanému: T. I., B.. XX.X.XXXX, O. X. D.. T. XXXX/XX, L., v konaní o zaplatenie 240,- EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 240,- EUR s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 240,- EUR od 2.12.2022 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti príslušenstva súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobkyni vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 240,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne za dobu od 9.6.2020 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným ako spoloční nájomcovia uzavreli dňa 16.07.2019 nájomnú zmluvu o nájme bytu č.6, na 2. posch. bytového domu na ulici Kuzmányho 1 v Košiciach. Pri podpise uvedenej nájomnej zmluvy zaplatili prenajímateľke bytu aj zábezpeku v sume 480,- EUR v hotovosti, pričom celú túto sumu poskytla žalobkyňa z vlastných prostriedkov. Na základe vyúčtovania platieb za služby spojené s užívaním prenajatého bytu zo dňa 8.6.2020 vznikla obidvom spoločným nájomcom povinnosť zaplatiť prenajímateľke bytu nedoplatok v sume 402,42 EUR. Na zaplatenie tohto nedoplatku bola v zmysle platnej nájomnej zmluvy použitá zaplatená zábezpeka vo výške 480,- EUR, t.j. dňom predloženia vyúčtovania bol uvedený nedoplatok započítaný s nárokom spoločných nájomcov na vrátenie zaplatenej zábezpeky. Zvyšok zaplatenej zábezpeky v sume 77,58 EUR bol prenajímateľkou započítaný s jej nárokom na náhradu škody za poškodené interiérové dvere. Žalobkyňa citovala ust. § 701 ods. 2 a § 511 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých dňom predloženia uvedeného vyúčtovania 8.6.2020 jej vzniklo podľa jej názoru voči žalovanému právo na náhradu polovice sumy, ktorá bola započítaná na zaplatenie vyššie uvedeného nedoplatku za užívanie bytu a na náhradu škody, spôsobenej prenajímateľke poškodením interiérových dverí prenajatého bytu, teda polovice zo sumy 480,- EUR, t.j. sumy 240,- EUR. Žalovaný nereagoval na ústne výzvy žalobkyne na náhradu sumy 240,- EUR a do dnešného dňa túto sumu žalobkyni neuhradil, a to ani čiastočne. Nevrátením dlžnej sumy sa žalovaný dňom 9.6.2020 dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, čím žalobkyni podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako veriteľke vzniklo právo požadovať od žalovaného ako dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k prvému dňu omeškania, výška úrokov z omeškania je v tomto prípade 5 % ročne. K žalobe pripojila listinné dôkazy.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinami a zistil tento skutkový stav:
4. Z Protokol o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 16.7.2019 súd zistil, že Zlata Sobotková ako prenajímateľ a strany sporu ako nájomcovia prevzali na základe zmluvy o nájme bytu zo 16.7.2019 byt č. 6 na Kuzmányho 1 v Košiciach.
5. Podľa potvrdenia o zaplatení zábezpeky zo dňa 16.7.2019 Zlata Sobotková prevzala od strán sporu 480,- EUR ako zábezpeku k nájmu bytu č. 6 na Kuzmányho 1 v Košiciach.
6. Podľa vyúčtovania bytu č.6 na Kuzmányho 1 v Košiciach zo dňa 8.6.2020 vznikol k uvedenému dátumu nedoplatok za vodu a kúrenie vo výške 402,42 EUR a suma 77,58 EUR zo 480,- EUR zostala na zakúpenie nových dverí. Vyúčtovanie podpísala prenajímateľka a žalobkyňa.
7. Podľa tvrdenia žalobkyne záloha bola zložená z jej peňazí a žalovaný jej doposiaľ požadovanú polovicu nevrátil napriek jej ústnej výzve, ktorú bližšie nešpecifikovala. Na pojednávaní uviedla, že byt užívali so žalovaným spoločne a škodu spôsobil žalovaný kopnutím do dverí.
8. Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
9. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
10. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
11. Podľa § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.
12. Podľa § 438 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.
13. Podľa § 439 Občianskeho zákonníka, kto zodpovedá za škodu spoločne a nerozdielne s inými, vyporiada sa s nimi podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
14. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh nesplní, je v omeškaní.
15. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.
16. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. úč. od 1.1.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ v platnom znení je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Podľa § 216 ods. 1 C.s.p., súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
18. Súd vec posúdil podľa uvedených zákonných ustanovení a dospel k záveru, že strany sporu ako nájomcovia boli povinní prenajímateľke uhradiť nedoplatok za služby spojené s ich užívaním prenajatého bytu č. 6 na Kuzmányho 1 v Košiciach. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že dňa 16.7.2019 prenajímateľka prevzala od strán sporu 480,- EUR ako zábezpeku k nájmu uvedeného bytu a že podľa vyúčtovania bol k 8.6.2020 nedoplatok za vodu a kúrenie vo výške 402,42 EUR a suma 77,58 EUR zo 480,- EUR zostala na náhradu škody - na zakúpenie nových dverí. Prenajímateľka si na úhradu dlhu strán sporu započítala nimi zloženú zábezpeku. Podľa tvrdenia žalobkyne, ktoré žalovaný v konaní nespochybnil, zložená zábezpeka bola výlučne z jej peňazí. Strany sporu mali na základe nájomnej zmluvy spoločne a nerozdielne zaplatiť nedoplatok za služby spojené s bývaním a nahradiť škodu vzniknutú na prenajatom byte. V zmysle ust. § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka podiely strán sporu na ich dlhu (voči prenajímateľke) boli rovnaké. Nakoľko žalobkyňa dlh splnila sama, je oprávnená požadovať náhradu za úhradu nedoplatku v plnej výške od žalovaného podľa jeho podielu, t.j. v polovici (201,21 EUR). Pokiaľ ide o náhradu škody, žalobkyňa má nárok vyporiadať sa so žalovaným podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody vo výške 77,58 EUR. Tú podľa jej tvrdenia spôsobil žalovaný. Vzhľadom na uvedené súd považoval žalobu za dôvodnú a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobkyňou uplatnenej sumy vo výške 240 EUR, nakoľko je viazaný žalobným petitom.
19. So zaplatením dlžnej sumy sa žalovaný dostal do omeškania až dňom nasledujúcim po doručení mu žaloby (tá bola vyvesená na webstránke a úradnej tabuli súdu dňa 16.11.2022 a teda doručená mu bola dňom 1.12.2022), pretože až zo žaloby sa žalovaný preukázateľne dozvedel resp. mohol dozvedieť, že žalobkyňa aj za neho uhradila prenajímateľke nedoplatok za služby spojené s bývaním v prenajatom byte a nahradila ním spôsobenú škodu a v akej výške.
20. Vzhľadom na to, že žalovaný žalobkyni nezaplatil časť dlhu naňho pripadajúcu riadne a včas, dostal sa s ním do omeškania a žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy od 2.12.2022. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola od 2.11.2022 do 21.12.2022 vo výške 2%, čo po navýšení o 5 percentuálnych bodov predstavuje 7 % ročne. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne (ako si uplatnila žalobkyňa) zo sumy 240 EUR, a to od 2.12.2022 do zaplatenia a v zvyšnej časti príslušenstva (t.j. za dobu od 9.6.2020 do 1.12.2022) žalobu zamietol.
21. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní žalobkyni, ktorá mala neúspech len v časti príslušenstva, priznal plnú náhradu trov konania proti žalovanému, t.j. v rozsahu 100%.
24. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p. ods. 1 až 3).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).
Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (§ 232 ods. 1 a 2 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.