Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/32/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jána Buríka a JUDr. Ladislava Mejstríka vo veci starostlivosti o maloletého U. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, dieťa rodičov, matky: U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č.XX v konaní zastúpená právnym zástupcom: JUDr. Jozef Polák, advokát, so sídlom Y. M., E. č. XXXX a otca: U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., U. č. XXX na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. -90 zo dňa 21.01.2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými zveril maloletého U. F., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, rozhodol o úprave styku otca s maloletým U., ako odvolaním účastníkov nenapadnutých, ponecháva n e d o t k n u t ý.

V ostatnej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletého U. F., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, s tým že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Otcovi maloletého uložil platiť na jeho výživu mesačne sumou 100,00 eur vždy do každého začatého dňa mesiaca vopred k rukám matky počnúc od 01.09.2013. Zameškané výživné na maloletého za obdobie od 01.09.2013 do 21.01.2014 v celkovej výške 150,00 eur uložil zaplatiť matke maloletého do 15 dní od právoplatnosti právoplatnosti rozsudku, umožnil stretávať sa otcovi s maloletým každý párny víkend v mesiaci v čase od piatku od 15.00 hod. do nedele do 15.00 hod. a každý nepárny štvrtok v mesiaci v čase od 8.00 hod. do 8.00 hod. nasledujúceho dňa s tým, že si otec maloletého prevezme v mieste bydliska matky, kde ho v určený čas matke odovzdá. Matke maloletého uložil maloletého na stretnutia s otcom náležite a včas pripraviť. Vo zvyšku návrh matky zamietol, žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Po vykonanom dokazovaní považoval za preukázané, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. Príjem matky maloletého tvorí rodičovský príspevok, prídavky na maloletého vo výške 222,70 eur, príjem odporcu sa pohybuje vo výške okolo 900,00 eur. Náklady na maloletého spočívajú v nákupe plienok, potravín, mlieka, oblečenia. Maloletý netrpí žiadnym ochorením, ktoré by odôvodňovalo zvýšenie nákladov na jeho výživu. Odporca má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, v rámci ktorej platí výživné vo výške 100,00 eur, 50,00 eur má náklady na štúdium a 200,00 eur prispieva za internát. S prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletého, ako i schopnosti, možnosti, majetkové pomery otca okresný súd výšku výživného na maloletého ustanovil sumou 100,00 eur mesačne. Zároveň rozhodol o zameškanom výživnom a o úprave styku otca s maloletým. Vo zvyšku návrh matky zamietol.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručila odvolanie matka maloletého. Vytýkala okresnému súdu, že nedostatočne zohľadnil odôvodnené potreby maloletého, keď výšku výživného ustálil sumou 100,00 eur. Uviedla, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa schopností, možností, majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pokiaľ odporca je schopný a ochotný vynakladať značné finančné prostriedky na rekonštrukciu cudzej veci, na fungovanie, údržbu a prevádzkovanie osobného automobilu, je podľa jej názoru schopný plniť vyživovaciu povinnosť vo väčšom rozsahu, než aký bol určený vo výroku II a III napadnutého rozsudku. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V konaní preukázala, že v súvislosti so starostlivosťou má mesačné výdavky v celkovej výške 330,96 eur mesačne. Jej príjmy predstavujú len 222,70 eur a teda je odkázaná na pomoc priateľov a rodiny. Rozhodnutie okresného súdu označila za arbitrárne, nakoľko súd nevyhodnotil dokazovanie v prospech záujmov maloletého a v súlade s ust. Zákona o rodine. Tiež vyjadrila presvedčenie, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa náležitosti uvedené v ust. , keď sa súd nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup nebol dostatočne vysvetlený, nielen s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež ním na prijaté závery. V nadväznosti na uvedené žiadala rozsudok okresného súdu vo výrokoch II, III, V a VI zrušiť, vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie a zároveň pre prípad úspechu vyčíslila náhradu trov odvolacieho konania.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Uviedol, že svoj príjem dokladoval presne spolu s existenciou výdavkov. Jeho príjem navyše nie je ničím garantovaný a v poslednej dobe sa diskutuje o odobratí príplatku za zmennosť, čím sa zníži jeho príjem o 100,00 eur. Pokiaľ sa týkalo namietaných investícií do cudzej nehnuteľnosti, uviedol, že si rieši bytovú otázku a prevod vlastníctva na jeho osobu nie je možný, len pre zápis plomb. K namietanej prevádzke osobného motorového vozidla, uviedol, že auto je nevyhnutné pre neho na dochádzku do zamestnania s nepravidelnou pracovnou dobou a na návštevy syna. Poukázal, že matka na jednej strane žiada vyššie výživné z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov a na druhej strane vynakladá finančné prostriedky na právnika. Nikto ho pred podaním návrhu o výživnom neoslovil, nikto sa nepokúšal s ním dohodnúť. Pokiaľ je na strane matky existenčný problém postarať sa o spoločného syna U., navrhol, aby bol tento zverený do jeho osobnej starostlivosti, s tým že dá výpoveď z práce a bude sa oňho starať.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. , a postupom bez nariadenia pojednávania podľa rozhodol spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.

Po preskúmaní veci dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie, i keď stručným, ale dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil. Vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval pre rozhodnutie za rozhodujúce, ktoré nie a s poukazom i na platnú právnu úpravu zdôvodnil svoj logický postup pri ustálení sumy bežného výživného.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu, krajský súd považoval za potrebné dodať, že i keď výška výživného v zákone výslovne vyjadrená nie je (je určená len minimálna hranica výživného). Podľa všeobecne uznávaného hľadiska platí, že výživným má byť dieťaťu poskytnutá taká životná úroveň, ktorú by rodičia dieťaťu zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti. Uvedené vyplýva aj z kritérií rozhodujúcich pre určenie výživného, ktorými sú schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného a odôvodnené potreby maloletého. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že na plnení vyživovacej povinnosti sa podieľajú obidva rodičia pomerne podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov a taktiež sa prihliada na osobnú starostlivosť vynakladanú rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na druhej strane má výživné spotrebný charakter a teda sa prihliada na potreby, ktoré sú odôvodnené vekom, zdravotným stavom dieťaťa, jeho nadaním a ďalšími okolnosťami, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť výšku výživného u každého dieťaťa osobitne.

V danom prípade, tak ako uviedol okresný súd, sa jedná o dieťa vo veku 2 rokov, u ktorého výdavky vznikajú predovšetkým so zabezpečením potravy, oblečenia, obutia, zabezpečenia bývania, teda predovšetkým sa jedná o výdavky vynakladané v rámci bežného výživného. Matkou požadovaná suma výživného 350,00 eur mesačne pre dieťa vo veku maloletého U. je sumou, ktorá značne prevyšuje jeho odôvodnené potreby, ktoré je potrebné oddeliť od potrieb matky a ďalších osôb, ktoré sú na ňu odkázané

výživou. Pri porovnaní výživného, ktoré platí otec na staršiu dcéru, je potrebné prisvedčiť okresnému súdu v tom, že nemožno porovnávať náklady na výživu 2 ročného dieťaťa s nákladmi na podstatne staršie dieťa, ktoré sa pripravuje štúdiom na vysokej škole na svoje budúce povolanie. Pri určení výšky výživného je tiež potrebné zohľadniť, že maloleté dieťa zatiaľ nenavštevuje ani predškolské zariadenie, je v domácej opatere, a teda aj s prihliadnutím na túto skutočnosť je i podľa názoru odvolacieho súdu výška výživného 100,00 eur mesačne plne adekvátna a primeraná.

V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.

Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko v danom prípade ide o konanie, ktoré je možné začať i bez návrhu, a v ktorom si podľa každý z účastníkov hradí vlastné výdavky sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.