Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-9-2014.pdf
PDF · 90.8 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/9/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcovi: S., o zaplatenie 1.449 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1.449,86 eur, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 15.2.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 86,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 242,50 eur a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 6.8.2013 sa domáhal voči navrhovateľovi zaplatenia 3 1.449,86 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 15.2.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.2.2011 medzi postupcom VÚB, a.s. a EOS KSI Slovensko, s.r.o., postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcom. Postupca a odporca uzatvorili dňa 31.8.2005 Zmluvu, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., Na základe uvedenej Zmluvy Všeobecná úverová banka, a.s. poskytla odporcovi peňažné prostriedky. Vyjadril názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 1.511,28 eur, ktorá pozostávala z istiny 1.449,86 a úroku z omeškania 61,42 eur v súlade s výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu, ktorým postupca Všeobecná úverová banka, a.s. deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavuje aktuálny záväzok toho ktorého dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávok, resp. k rozhodujúcemu dátumu v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom vyčíslené úroky z omeškania si neuplatňuje.
V ďalšom vyjadrení na základe výzvy súdu uviedol, že pôvodný veriteľ s odporcom uzavrel dna 31.8.2005 zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov flexiúčtu a zmluvu o poskytnutí kontokorentného úveru do výšky 331,94 eur. Odporca čerpal prostriedky vo výške 14.360,- eur, za celý čas boli uplatnené poplatky vo výške 864,08 eur, zinkasované boli debetné úroku vo výške 510,18 eur a od odporcu boli prijaté platby vo výške 14.285,25 eur.
Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na ktoré sa dostavil navrhovateľ, ktorý zotrval na podanom návrhu. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť neospravedlnil a preto súd vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v jeho neprítomnosti.
Navrhovateľ uviedol, že v rámci zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb Flexiúčtu bol dohodnutý limit prečerpania spolu s povoleným denným limitom prečerpania z bankomatu prostredníctvom platobnej debetnej karty výberu hotovosti 15.000 Sk. Nakoľko sa odporca sa dostal do debetu, teda do mínusu na svojom bežnom účte, ktorý nesplácal, tak pôvodný veriteľ vyhlásil výpoveď, dňa 13.9.2010 vypovedal zmluvu a následne pôvodný veriteľ zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil pohľadávku 14.2.2011 na navrhovateľa.
Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.
Podľa § 711 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák. do doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 15.01.2009, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Podľa §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z. je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.
Súd mal preukázanú aktívnu legitimáciu navrhovateľa zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.2.2011 medzi VÚB a.s. a navrhovateľom.
Súd ďalej zistil, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli dňa 1.4.2004 zmluvu o bežnom účte o poskytovaní produktov a služieb konta VU Basic plus, ktorou sa banka zaviazala viesť pre odporcu účet č. 1812924254/2200. Ďalej dňa 31.8.2005 uzavreli zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb Flexiúčtu na základe ktorej bola vydaná odporcovi platobná karta k účtu. Odporca žiadosťou o poskytnutie kontokorentného úveru pre odporcu k bežnému účtu 1812924254, ktorá bola prijatá bankou dňa 31.8.2005, žiadal o poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 10.000,- Sk, pričom prijatím návrhu došlo k uzavretiu zmluvy o úvere. Súd oboznámil aj potvrdenie o objednaní služieb ECD zo dňa 1.4.2004, všeobecné obchodné podmienky VÚB a.s. pre depozitné produkty, obsah zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.2.2011 medzi VÚB a.s. a navrhovateľom, prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 14.2.2011 podľa ktorej bol evidovaný k uvedenému dňu záväzok odporcu voči banke vo výške 1.522,35 eur pri istine 1.449,86 eur a úrokov z omeškania 61,42 eur za 1182 dní omeškania pri úrokovej sadzbe 25 % úrokov z omeškania s tým, že výpoveď bola zaslaná odporcovi dňa 13.9.2010 a posledná evidencia prečerpania bola 28.9.2007. S súvislosti so skúmaním nárokov súd oboznámil aj výpis položiek na účte od 6.4.2004 do 17.2.2011 s evidenciou zostatku 1.524,36 eur. Právny predchodca navrhovateľa poskytol popri službách o vedení bežného účtu odporcovi aj úver a to tzv. povolením prečerpania na účte.
Zmluva o úvere je upravená v ust. § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, rovnako ako zmluva o bežnom účte v ust. § 708 až 715 Obchodného zákonníka, patrí medzi tzv. absolútne obchody, teda je upravená výlučne v Obchodnom zákonníku a podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka sa spravuje ustanoveniami obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Úpravu ustanovenú Obchodným zákonníkom možno použiť len podporne a to len vtedy ak nie je možná úprava podľa ustanovení osobitného zákona č. 282/2001 Z.z.. Súd prihliadal aj na to, že v konaní sa jedná o vzťah spotrebiteľ - veriteľ, kde sankcie je možné posudzovať podľa príslušných ust. Občianskeho zákonníka.
Súd zistil, že na základe zmluvy o kontokorentnom úvere povolením prečerpania bol poskytnutý úver vo výške 10.000,- Sk, čo zodpovedá sume 331,94 Eur. Po viacnásobnom čerpaní odporca čerpal prostriedky vo výške 1.449,86 eur, ktoré tvorili zostatok istiny na účte. Celkovo odporca počas celého zmluvného vzťahu odporca vyčerpal sumu 14.360,- eur, za celý čas boli uplatnené poplatky vo výške 864,08 eur, zinkasované boli debetné úroky vo výške 510,18 eur a od odporcu boli prijaté platby na úhradu záväzkov vo výške 14.285,25 eur, teda rozdiel predstavujú neuhradené záväzky vo výške 1449,86 eur.
Odporca nepreukázal ani netvrdil iné úhrady, prípadne zánik nárokov z nejakých iných dôvodov a súd takéto skutočnosti ani nezistil.
Súd mal tvrdenia odporcu preukázané skutkovými zisteniami z vykonaného dokazovania poplatky, ktoré boli určené podľa dohody v zmluve a cenníka banky rovnako ako úroky, ktoré boli postupne započítavané z úhrad odporcu počas úverového vzťahu. Preto súd vyhovel návrhu a zaviazal odporcu na úhradu istiny 1.449,86 eur.
Súd zároveň zaviazal odporcu na úhradu úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne od 15.2.2011 (deň nasledujúci po vyčíslení pohľadávky po jej postúpení) do zaplatenia, vo výške podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na ust. § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z..
Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 3 OSP, podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Vo veci bol v plnom rozsahu úspešný navrhovateľ, ktorý si uplatnil náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci spolu vo výške 380,61,- eur, cestovné 20,03 eur, náhrada straty času vo výške 64,32 eur.
Súd priznal navrhovateľovi náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia za úkonu právnej služby: 1/ podanie návrhu na súd v spojení s prípravou a prevzatím veci, nakoľko úkon bol vykonaný súhrnne, bez osobitného prevzatia zastúpenia na základe generálnej plnej moci a podanie formulárovej žalobu, ku ktorej vady v nedostatočnom skutkovom zisťovaní musel súd odstraňovať výzvou, teda podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. 2/ účasť na pojednávaní dňa 22.5.2014 podľa § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Súd nepriznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkon prípravy a prevzatia veci, pretože tento považoval vyslovene za formálny, ktorého podstata bola obsiahnutá v úkone vypracovania návrhu, nepriznal nárok za úkon vyjadrenie zo dňa 19.5.2014, ktorý navrhovateľ vykonal na výzvu súdu za účelom riadneho opisu rozhodných skutočností pri odstránení vád návrhu, ktoré mali byť obsiahnuté v samotnom návrhu, úkon bol vykonaný v súvislosti s pojednávaním faxovým podaním, pričom úkon bol písomne doplnený až po vyhlásení rozsudku, teda nejednalo sa o úkon účelný na uplatnenie práva, pretože jeho potrebu vyvolal sám navrhovateľ.
Súd priznal náhradu trov vo výške tarifnej hodnoty úkonu podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., t.j. vo výške 71,37 eur. Zároveň priznal navrhovateľovi náhradu paušálnych výdavkov vo výške 7,81 eur za úkon 6.8.2013 a 8,04 eur za úkon dňa 22.5.2014 podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., spolu vo výške 158,59 eur.
Súd ďalej priznal navrhovateľovi cestovné výdavky v zmysle § 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 20,03 eur za cestu zo sídla advokáta Martin na pojednávanie do sídla súdu v Žiline a späť 2 x 30 km motorovým vozidlom Seat Ibiza MT 638CC pri spotrebe 6,4 l/100 km a cene BA95 1,486 eur/l, spolu 5,71 eur, paušálna náhrada vo výške 0,183 eur/km, spolu 10,98 eur a náhradu straty času na pojednávanie dňa 22.5.2014 z Martina do Žiliny a späť za dve polhodiny po 13,40 eur, t.j. vo výške 26,80 eur. Zároveň súd podľa § 18 ods. 3 priznal navrhovateľovi aj náhradu DPH z celkovej výšky trov konania, t.j. zo sumy 202,08 eur vo výške 40,42 eur. Zároveň súd priznal navrhovateľovi aj náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 86,50 eur.
Súd preto podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal odporcu na náhradu trov konania vo výške 86,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 242,50 eur a uložil mu povinnosť úhrady trov konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).