Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-595-2013.pdf
PDF · 116.65 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/595/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudcov JUDr. Dany Ferkovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v právnej veci navrhovateľa: A. D., U.. XX.XX.XXXX, R. H. L. Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Kpt. Nálepku 8, proti odporkyni: L.Í. D., U.. XX.XX.XXXX, R. H. L. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Jurajom Ferenčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krivá 23, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 12.07.2013 č.k. 15C/228/10-192 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi 29.708,55 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
M e n í rozsudok vo výroku o príslušenstve pohľadávky tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 29.708,55 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 16.11.2010 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
V zostávajúcej časti úrokov z omeškania návrh z a m i e t a .
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 29.708,55 eur s 8,5%-ným úrokom z omeškania ročne od 28.11.2007 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia JUDr. Jána Kizivata, advokáta so sídlom advokátskej kancelárie v Michalovciach, kpt. Nálepku 8 vo výške 0,- eur.
Rozhodol tak o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporkyni zaplatenia 29.708,55 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 451 ods. 1, ods. 2, § 456 a § 458 Obč. zákonníka vzal za preukázané, že finančné prostriedky, ktorých vrátenia sa navrhovateľ domáhal, získal predajom nehnuteľností, ktoré nadobudol ešte pred uzavretím manželstva s odporkyňou, preto tieto boli jeho výlučným vlastníctvom a nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (ďalej len „BSM“). Zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré ku dňu podania návrhu trvalo a rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. 11C/241/2010, právoplatným dňa 17.05.2011 bolo ich manželstvo rozvedené. Zo zhodných výpovedí účastníkov konania vyplynulo, že títo určitý čas žili a bývali v Českej republike, kde si pôvodne plánovali kúpiť buď rodinný dom alebo byt. Následne, po ponuke od matky odporkyne sa vrátili späť na Slovensko s tým, že budú mať zabezpečené bývanie u rodičov odporkyne v L.. Nehnuteľnosti, vlastnícky patriace navrhovateľovi v podiele 1/2 boli kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX odpredané. Za navrhovateľa kúpnu zmluvu podpísala odporkyňa, ktorá konala v jeho zastúpení na základe overenej plnej moci. Podiel navrhovateľa z predaja týchto nehnuteľností predstavoval sumu vo výške 1.200.000,- Sk, ktoré finančné prostriedky boli dňa 01.06.2007 G. navrhovateľa vo výške 855.000,- Sk poukázané na účet odporkyne v Č. K. N. XX.XX.XXXX boli prevedené z účtu odporkyne na účet C. E. W. K. K. G. K., obom po 500.000,- Sk.
W. K. K. G. K. boli pôvodne v konaní označení ako odporcovia v 2. a v 3. rade, voči ktorým však súd na pojednávaní dňa 25.04.2012 konanie zastavil, vzhľadom na späťvzatie návrhu zo strany navrhovateľa voči týmto odporcom.
Súd prvého stupňa tiež zistil, že na účet odporkyne boli dňa XX.XX.XXXX z účtu W. K. pripísané finančné prostriedky vo výške 16.597,- eur a dňa XX.XX.XXXX z účtu G. K. vo výške 16.600,- eur. Dňa XX.XX.XXXX odporkyňa vybrala zo svojho účtu sumu 10.000,- eur, dňa XX.XX.XXXX ďalších 10.000,- eur a dňa XX.XX.XXXX bol vykonaný prevod finančných prostriedkov vo výške 13.185,- eur na osobný účet odporkyne v ČSOB.
Súd prvého stupňa v konaní nemal za spornú tú skutočnosť, že účastníci konania po príchode na Slovensko mali záujem žiť v spoločnej domácnosti v rodinnom dome patriacom A. odporkyne, a za tým účelom boli prevedené finančné prostriedky navrhovateľa na účet odporkyne s tým, že táto po vzájomnej dohode mala vyplatiť E. z rodinného domu patriaceho C. A.. A. odporkyne, ktorí boli v konaní vypočutí ako svedkovia nepotvrdili uzavretie ústnej kombinovanej inominátnej zmluvy na prevod nehnuteľností vedených na LV č. XXX H. L..Ú.. L. s účastníkmi konania. Svedkyňa N. K. (G. O.) pri svojej výpovedi uviedla, že finančné prostriedky, ktoré odporkyňa zaslala na účet C. E. boli vyplatené za účelom, aby sa v prípade E. A., títo už nedomáhali dedičstva po nich. Podľa tvrdení tejto svedkyne dom mal ostať len odporkyni. Svedkovia G. K. K. W. K. (R. odporkyne) uviedli, že finančné prostriedky boli zaslané odporkyňou na ich účet z dôvodu, že účastníci konania mali zostať bývať v rodinnom dome B. A., postarať sa o nich a zároveň, že oni si nebudú nárokovať svoje podiely. Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvého stupňa mal za preukázanú tú skutočnosť, že medzi účastníkmi konania a A. odporkyne bola uzavretá dohoda, na základe ktorej odporkyňa vyplatila svojich R. a poukázal im zo svojho účtu, každému sumu vo výške 500.000,- Sk. Išlo o finančné prostriedky nadobudnuté navrhovateľom z predaja jeho podielu na nehnuteľnosti patriacej do jeho výlučného vlastníctva. Následne nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX L..Ú.. L., vlastnícky patriace A. odporkyne mali byť prevedené do vlastníctva navrhovateľa a odporkyne. Podľa názoru súdu prvého stupňa takéto vyporiadanie E. z rodinného domu je bežné. Tejto dohode nasvedčuje i konanie svedkov W. K. K. G. K., ktorí finančné prostriedky vrátili odporkyni. Tvrdenie svedkov, že malo ísť o dar považoval za účelové, nakoľko k takémuto postupu nebol žiaden dôvod zvlášť za situácie, ak boli takouto vysokou sumou obdarovaní R. odporkyne. Podľa názoru súdu prvého stupňa k predmetnej nehnuteľnosti malo byť zriadené aj vecné bremeno, t.j. právo doživotného bývania pre A. odporkyne, ktorá skutočnosť vyplynula z tvrdenia samotného odporcu, ako i jeho G. G.. K. D. a tomuto záveru nasvedčuje aj samotné konanie R. odporkyne W. K. K. G. K., ktorí po podaní návrhu sa rozhodli tento „finančný dar“ poukázať odporkyni na jej účet. Takémuto záveru nasvedčuje aj výpoveď odporkyne, ktorá pôvodne tvrdila, že sa vôbec nehovorilo o žiadnej dohode, na základe ktorej by mal byť predmetný dom prepísaný na navrhovateľa, avšak následne vo výpovedi uviedla, že C. A. mali mať v tomto dome doživotné právo bývania. Tvrdenia odporkyne sa javili súdu prvého stupňa ako účelové a protirečivé, keď na jednej strane tvrdila, že dom sa prepísať nemal a na druhej strane tvrdila, že C. A. mali mať v dome zriadené právo doživotného bývania. Po oboznámení sa s obsahom rozsudku Okresného súdu Košice
- okolie zo dňa 07.03.2011 sp. zn. 11C/241/2006 súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľka sa v tomto konaní vyjadrila, Ž. C. A. navrhli, že po vyplatení prevedú vlastnícke právo k rodinnému domu na oboch účastníkov, avšak keďže tu boli nezhody nedošlo k tomu a došlo len k zhoršeniu vzťahov medzi nimi, ktorí následne zrušili súhlas s bývaním v ich rodinnom dome, preto sa museli odsťahovať. Pokiaľ ide o tvrdenia odporkyne, že finančné prostriedky, ktorých vrátenia sa navrhovateľ domáha, patria do spoločného
BSM účastníkov konania a mali sa vyporiadať po rozvode manželstva, s poukazom na § 143 Obč. zákonníka súd prvého stupňa uzavrel, že v danom prípade nedošlo k nadobudnutiu nového majetku, ani k rozmnoženiu doterajšieho majetku za trvania manželstva, ale len o zmenu (tzv. transformácia veci), ktorá nemala vplyv na povahu veci ako predmetu osobného vlastníctva. Finančné prostriedky, ktoré nadobudol navrhovateľ predajom nehnuteľnosti, patriacej do jeho výlučného vlastníctva sú jeho výlučným vlastníctvom, preto nepatria do BSM. Nakoľko medzi účastníkmi konania K. A. odporkyne nedošlo k uzavretiu zmluvy o prevode rodinného domu, ani k vráteniu finančných prostriedkov, návrh navrhovateľa považoval za dôvodný a odporkyni uložil povinnosť predmetnú finančnú čiastku vo výške 29.708,55 eur vydať navrhovateľovi.
Spolu s istinou zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi aj úroky z omeškania od 28.11.2007, „od kedy boli vyzvaní na vrátenie finančnej čiastky“ vo výške 8,5 % ročne do zaplatenia podľa § 13 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v spojení s § 517 Obč. zákonníka.
Navrhovateľovi priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 0,- eur s poukazom na § 151 ods. 1, ods. 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešný navrhovateľ by mal nárok na náhradu trov konania, avšak nakoľko nevyčíslil trovy právneho zastúpenia do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi trovy konania vo výške 0,- eur.
Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie odporkyňa, podľa obsahu odvolania z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania vytkla súdu prvého stupňa svoj skutkový záver o tom, že dohoda medzi účastníkmi konania a A. odporkyne, na ktorú poukazuje na str. 3 rozsudku, bola uzavretá. Uzavretie tejto dohody nebolo v konaní preukázané a navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní uzavretia inominátnej zmluvy, ktorá je navyše podľa odporkyne v rozpore so zákonom. Záver súdu prvého stupňa o účelovosti tvrdení svedkov o tom, že išlo o dar nie je ničím podložený a navyše na uzavretie darovacej zmluvy nie je potrebný dôvod. Rovnako ani záver súdu prvého stupňa, že inominátna kombinovaná zmluva mala byť uzavretá v roku XXXX nie je ničím podložený. Odporkyňa nesúhlasila ani so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní bola preukázaná dohoda o zriadení vecného bremena v prospech A. odporkyne. Je síce pravdou, že A. odporkyne mali mať doživotné právo bývania v predmetnom rodinnom dome, ale o vecnom bremene nebola žiadna reč. V prípade, ak súd prvého stupňa mal pochybnosti o tom, či došlo k uzavretiu dohody o zriadení vecného bremena, mal v tomto smere doplniť dokazovanie. Ani rozsudok Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 07.03.2011 sp. zn. 11C/241/2006 nebol vyhodnotený súdom prvého stupňa správne, keďže súd sa oboznámil len so samotným rozsudkom, ale neoboznámil sa s celým spisom. V otázke zhodnotenia, či predmetné financie patria alebo nepatria do BSM účastníkov konania, sa súd prvého stupňa nevyporiadal s argumentáciou odporkyne, ktorú ani v odôvodnení rozhodnutia nespomenul. V konaní nebolo sporné, že z účtu G. navrhovateľa na účet odporkyne boli prevedené finančné prostriedky vo výške 895.000,- Sk. R. odporkyne boli však vyplatené finančné prostriedky vo výške 1.000.000,- Sk, teda 2x 16.597,- eur. Navrhovateľ ale návrhom na začatie konania požaduje od odporkyne sumu nižšiu o 105.000,- Sk, teda o 3.485,36 eur, ktoré bez akýchkoľvek pochybností patrili do BSM manželov a boli použité ako súčasť sumy vyplatenej O. R. odporkyne. S poukazom na judikatúru R 42/1972, str. 251, R 49/1973 odporkyňa vyvodila, že pokiaľ sa vec nadobudnutá za trvania manželstva stala predmetom BSM a nie je obstaraná za finančné prostriedky, ktoré sú majetkom len jedného z manželov, pri nadobudnutí veci z prostriedkov patriacich jednak do BSM (105.000,- Sk) a jednak do osobného majetku niektorého z manželov (895.000,- Sk) sa takto nadobudnutá vec stáva predmetom BSM bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z BSM. Odporkyni nie je tiež zrejmé, ako súd dospel k záveru, že sa dostala do omeškania dňom XX.XX.XXXX, nakoľko tento dátum sa spomínal len v súvislosti s dňom, kedy boli prevedené finančné prostriedky na účet C. R.. Výzva, na ktorú poukazuje súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia nebola nikdy adresovaná a ani doručená odporkyni. O existencii výzvy, ktorou by bola odporkyňa vyzvaná na vrátenie požadovanej finančnej čiastky navrhovateľom neexistuje žiaden dôkaz. Pokiaľ súd prvého stupňa myslel na výzvu, ktorou boli vyzvaní A. odporkyne na vrátenie predmetnej finančnej čiastky, títo nie sú účastníkmi konania a s touto výzvou odporkyňa nebola oboznámená.
Proti rozsudku, a to len voči výroku o trovách konania, v zákonnej lehote podal odvolanie aj navrhovateľ a odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý výrok zmenil tak, že odporkyni uloží povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy prvostupňového konania vo výške 6.496,36 eur na účet jeho právneho zástupcu. Uplatnil aj trovy odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvého stupňa, pokiaľ priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 0,- eur s poukazom na § 151 ods. 1, ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ cestou svojho právneho zástupcu splnil svoju povinnosť, keď v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, ktorý bol vyhlásený dňa 12.07.2013, predložil súdu vyčíslenie trov konania, ktoré vykonal jednak svojim písomným podaním zo dňa 12.07.2013, ktorým vyčíslil trovy konania vo výške 6.496,36 eur a ktoré podanie doručil súdu prvého stupňa faxom. Zároveň v ten istý deň podal na doručenie prvostupňovému súdu doporučenou listovou zásielkou na poštu vyčíslenie trov konania spolu s prílohami, o čom svedčí aj podací hárok, z ktorého vyplýva, že zásielke bolo pridelené číslo RP 89416155. Podľa vybavenia reklamačného konania, o ktorom bol vyrozumený právny zástupca navrhovateľa listom zo dňa 30.09. 2013, táto zásielka bola doručená súdu prvého stupňa dňa 16.07.2013. Súd prvého stupňa preto nesprávne uzavrel, že navrhovateľ z dôvodu nevyčíslenia trov právneho zastúpenia nemá nárok na ich náhradu.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla nepriznať navrhovateľovi náhradu trov konania, resp. ich znížiť na výšku podľa svojej úvahy v zmysle § 150 O.s.p. Podľa odporkyne v danej situácii ide o prípad hodný osobitného zreteľa a aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípade, keď povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Súd by mal zohľadniť osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, prihliadnuť na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné okolnosti a až tak rozhodnúť o náhrade trov konania.
Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne písomne nevyjadril, aj napriek tomu, že toto mu bolo doručené cestou jeho právneho zástupcu dňa 18.11.2013.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie navrhovateľa a odporkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., z hľadísk uplatnených v odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je len čiastočne opodstatnené a odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
Rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutom vyhovujúcom výroku vo veci samej, t.j. vo výroku o povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi 29.708,55 eur vecne správny, preto ho odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Krajský súd v Košiciach verejne vyhlásil rozsudok dňa 22.05.2014 o 9,15 hod., č. dv. 221, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 15.05.2014 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.
Odporkyňa v odvolaní voči rozsudku uplatňuje odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p..
K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody, pokiaľ ide o vyhovujúci výrok, okrem príslušenstva priznanej istiny, nie sú naplnené.
Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p. alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok vo výroku o veci samej, okrem príslušenstva priznanej istiny ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., potvrdil.
Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v tejto časti, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Odporkyňa v odvolaní argumentuje tvrdeniami uvádzanými počas konania na súde prvého stupňa, ktoré boli predmetom dokazovania a s ktorými sa súd prvého stupňa náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci samej. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa dáva odpovede na tvrdenia odporkyne uvádzané v odvolaní a odvolacie námietky odporkyne nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
K odvolacím námietkam odporkyne odvolací súd považuje za potrebné uviesť toto:
Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodné obohatenie je majetkový prospech, získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech, získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Obč. zákonníka).
Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Obč. zákonníka). Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 Obč. zákonníka). Musí sa vydať všetko čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä
preto, že obohatenie spočíva vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Obč. zákonníka).
V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že finančné prostriedky vo výške 29.708,55 eur boli zaslané na účet odporkyne G.. F. V., G. navrhovateľa. Išlo o finančné prostriedky získané navrhovateľom ako predávajúcim od kupujúceho na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX za predaj jeho podielu na nehnuteľnosti, vedenej na LV č. XXX L..Ú.. G.. Spoluvlastnícky podiel na tejto nehnuteľnosti navrhovateľ nadobudol ešte pred uzavretím manželstva s odporkyňou, preto jednoznačne nepatril do BSM účastníkov konania v zmysle § 143 Obč. zákonníka. Z týchto dôvodov ani finančné prostriedky, získané ako výťažok z predaja tejto nehnuteľnosti nepatrili do BSM účastníkov konania.
V prejednávanej veci niet pochýb ani o tom, že odporkyňa nakladala s týmito finančnými prostriedkami, a to na základe predchádzajúcej dohody s navrhovateľom za účelom vyporiadania vzťahov v rodine, v súvislosti s budúcimi nárokmi bratov odporkyne (W. K. K. G. K.) z prípadného dedičstva D. A.. Presný obsah dohody vykonaným dokazovaním nebol preukázaný, keďže táto nebola uzavretá v písomnej forme a výpovede účastníkov konania a svedkov sa ohľadom jej obsahu rozchádzali. Táto skutočnosť však nemá vplyv na vecnú správnosť rozsudku v tejto vyhovujúcej časti.
Spomedzi skutkových okolností zistených súdom prvého stupňa je totiž významné, že k naplneniu tejto dohody nakoniec nedošlo, čo viedlo W. K. K. G. K. k vráteniu finančných prostriedkov odporkyni vo výške 16.597,- eur a vo výške 16.600,- eur.
S poukazom na vyššie uvedené možno jednoznačne uzavrieť, že k naplneniu dohody, pôvodne uzavretej medzi účastníkmi konania a rodinnými príslušníkmi odporkyne v súvislosti s finančnými nárokmi W. K. K. G. K. nedošlo, teda odpadol dôvod plnenia, čo nakoniec viedlo W. K. K. G. K. k vráteniu predmetných finančných prostriedkov odporkyni.
Keďže pôvodne dohodnutý dôvod plnenia odpadol, v zmysle vyššie cit. zákonných ustanovení o bezdôvodnom obohatení vznikla povinnosť tieto finančné prostriedky vrátiť tomu, komu pôvodne patrili. Je pritom nepochybné, že išlo o finančné prostriedky, patriace navrhovateľovi, preto žaloba bola dôvodná a správne rozhodol súd prvého stupňa, pokiaľ uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 29.708,55 eur.
Z dôkazov, vykonaných pred súdom prvého stupňa nemožno vyvodiť, že finančné prostriedky prevedené na účet W. K. K. G. K. boli darom. V konaní totiž nebolo preukázané naplnenie podstatných náležitostí darovacej zmluvy v zmysle § 628 Obč. zákonníka, ktorými sú dohoda o predmete daru a dohoda o jeho bezodplatnosti. Navrhovateľ v konaní jednoznačne vylúčil, že by tieto finančné prostriedky boli darom v prospech W. K. K. G. K.. Navyše darovaciu zmluvu charakterizuje predovšetkým jej bezodplatnosť, teda, že za poskytnuté (sľúbené) plnenie obdarovaný nie je povinný poskytnúť darcovi nejaké iné majetkové plnenie. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že za poskytnuté plnenie minimálne odporkyňa požadovala prevedenie rodičovského domu do svojho osobného vlastníctva, z týchto dôvodov nemožno vyvodiť, že v danom prípade boli naplnené základné predpoklady darovacej zmluvy.
Odvolacie námietky odporkyne, že finančné prostriedky, ktorých vrátenia sa domáha navrhovateľ sa stali predmetom BSM účastníkov konania, nakoľko boli použité za účelom daru W. K. K. G. K. vo väčšom rozsahu, ako ich vyplatenie požaduje navrhovateľ, nie sú vzhľadom na vyššie uvedené opodstatnené. Naviac za tieto finančné prostriedky nebola nadobudnutá iná vec (nový majetok), preto sa nemohli stať ani súčasťou BSM, ako sa mylne domnieva odporkyňa. Predmetné finančné prostriedky síce boli poukázané na účet W. K. K. G. K., títo ich však vrátili na účet odporkyne.
Námietky odporkyne týkajúce sa nesprávnosti záveru súdu prvého stupňa o uzavretí inominátnej kombinovanej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena v prospech rodičov odporkyne sú z dôvodov vyššie uvedených bez právneho významu. Samotný obsah dohôd, uzavretých medzi
účastníkmi konania, prípadne ďalšími rodinnými príslušníkmi odporkyne, nie je z hľadiska posúdenia dôvodnosti nároku navrhovateľa významný, nakoľko je zrejmé, že k naplneniu dohôd nakoniec nedošlo a finančné prostriedky, poskytnuté W. K. K. G. K. boli vrátené na účet odporkyne.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi 29.708,55 eur podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.
Opodstatnené sú námietky odporkyne týkajúce sa priznaného príslušenstva pohľadávky, keďže obsah spisu nedáva dostatočný skutkový základ pre záver, že odporkyňa bola písomnou výzvou vyzvaná na úhradu požadovanej čiastky navrhovateľom, a že počnúc dňom XX.XX.XXXX sa dostala do omeškania s úhradou tejto sumy. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, akú výzvu mal súd prvého stupňa na mysli a z obsahu spisu nevyplynulo, že navrhovateľ pred podaním žaloby vyzval odporkyňu na úhradu požadovanej sumy. Z týchto dôvodov odporkyňa sa najskôr mohla dostať v zmysle § 517 ods. 1, ods. 2 Obč. zákonníka do omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu na začatie konania dňa 15.11.2010, teda dňom 16.11.2010.
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok vo výroku o príslušenstve pohľadávky tak, že odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu s požadovaným 8,5% úrokom z omeškania ročne od 16.11.2010 do zaplatenia a v zostávajúcej časti nárok ohľadom príslušenstva pohľadávky zamietol. Výška úroku z omeškania sa odvíja od ust. § 3 nar. č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, ktorá je o 8% bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu a ktorá bola dňa 16.11.2010 vo výške 1%. Výšku úroku z omeškania však priznal odvolací súd v uplatnenej sadzbe 8,5% ročne.
Nesprávny bol postup súdu prvého stupňa, pokiaľ v zmysle § 151 ods. 1, 2 O.s.p. priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 0,- eur, keďže z obsahu spisu je zrejmé, že právny zástupca navrhovateľa faxovým podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 15.07.2013 a následne doplneným písomným podaním a doručeným súdu prvého stupňa dňa 16.07.2013 (§ 42 ods. 1 O.s.p.) vyčíslil trovy právneho zastúpenia. Urobil tak v lehote do troch dní od vyhlásenia rozhodnutia dňa 12.7.2013. Nesprávne preto postupoval súd prvého stupňa pokiaľ uzavrel, že právny zástupca navrhovateľa trovy právneho zastúpenia v lehote stanovenej v § 151 ods. 1, ods. 2 O.s.p., nevyčíslil.
Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o trovách prvostupňového konania a rovnako aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.), pričom zváži aj aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. na daný prípad tak, ako navrhla odporkyňa.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.