Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/283/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú B. E., L.. XX.X.XXXX, J. K. X, T., zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, dieťaťa rodičov: J.. C. E., L.. XX.X.XXXX, J. K. A.. Č.. X, T., právne zastúpenej JUDr. Beátou Pitorákovou, advokátkou, so sídlom Kováčska 17, Košice a Ľ. E., L.. XX.X.XXXX, J. W. XX, T., právne zastúpeného JUDr. Blankou Nagyovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 44, Košice, v konaní o zmenu úpravy styku takto

rozhodol:

Mení sa rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. -141 zo dňa 24.10.2008 tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou B. E., L.. XX.X.XXXX posledný víkend v mesiaci v sobotu od 14,00 hod do 16,00 hod za účasti matky v sídle neziskovej organizácie C. G. D., Y. XX, T. za účasti pracovníčok neziskovej organizácie.

Súd ukladá rodičom maloletej B. E. povinnosť zúčastniť sa odborného poradenstva na Referáte poradensko-psychologických služieb v Košiciach po dobu jedného roka od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Matka návrhom podaným súdu dňa 29.7.2011 žiadala, aby súd upravil styk otca s maloletými deťmi D. S. B. raz mesačne prvú sobotu v mesiaci od 10hod do 18hod s tým, že matka je povinná maloleté deti v určenom čase v mieste ich pobytu odovzdať otcovi a otec je povinný maloleté deti v určenom čase v mieste ich pobytu matke vrátiť. Návrh odôvodnila skutočnosťou, že rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. -141 právoplatným 6.12.2008 bolo manželstvo rodičov maloletej B. S. D. E. rozvedené a bol upravený styk otca s maloletou D. S. B. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými každý párny víkend v mesiaci v čase od soboty od 9hod do nedele od 16hod, v čase vianočných sviatkov každý párny rok od 9hod do 24.12. do 16hod, dňa 25.12., v čase letných školských prázdnin prvé tri augustové týždne počnúc prvým pondelkom mesiaca august od 9hod do nedele do 19hod tretieho augustového týždňa, každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov od soboty od 9hod do pondelka do 16hod., pričom matka je povinná maloleté deti v určenom čase a mieste ich pobytu riadne odovzdať otcovi a otec je povinný maloleté deti v určenom čase a mieste ich pobytu matke vrátiť. Od právoplatnosti uvedeného rozsudku otec sa neriadil súdnym rozhodnutím. Maloleté deti si spontánne nevyzdvihol od matky podľa určeného času, nezavolal maloleté ani sa o nich nezajíma iným spôsobom, vzťah detí voči otcovi sa narušil a citovo ochladol. Maloleté deti nejavia záujem o prípadné stretnutie s otcom, odmietajú prijať, že by mal kontakt s otcom sa dodržiavať podľa súdneho rozhodnutia. Zároveň uviedla, že nikdy nebránila otcovi stýkať sa s maloletými deťmi. Otec prejavil o styk s deťmi minimálny záujem a týmto spôsobom sa ich citový vzťah odcudzil.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výpoveďou účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k -141 právoplatným 6.12.2008 vo výroku o rozvode, zverení detí do osobnej starostlivosti a úprave styku bol upravený styk otca s maloletou D. E. S. B. E. tak, že tento bol oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý párny víkend v mesiaci v čase od soboty od 9hod do nedele od 16hod, v čase vianočných sviatkov každý párny rok od 9hod do 24.12. do 16hod, dňa 25.12., v čae letných školských prázdnin prvé tri augustové týždne počnúc prvým pondelkom mesiaca august od 9hod do nedele do 19hod tretieho augustového týždňa, každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov od soboty od 9hod do pondelka do 16hod., pričom matka je povinná maloleté deti v určenom čase a mieste ich pobytu riadne odovzdať otcovi a otec je povinný maloleté deti v určenom čase a mieste ich pobytu matke vrátiť.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení podanom súdu 29.11.2011 uviedol, že vzťahy medzi rodičmi detí sú značne narušené, stanoviská k styku otca s deťmi sú diametrálne odlišné. Podľa vyjadrenia matky k styku maloletých detí s otcom nebránila a brániť nebude. Záujem otec o deti začal prejavovať potom, čo iniciovala trestné stíhanie pre vyhýbanie sa otca vyživovacej povinnosti. Otec maloleté deti nekontaktoval štyri roky, neprejavoval záujem o trávenie času s nimi, preto deti styk s ním odmietajú, výrazný je odmietavý postoj D., maloletá B. sa nevedela k styku vzhľadom na svoj vek vyjadriť.

Podľa vyjadrenia otca pred kolíznym opatrovníkom matka v styku otca s deťmi účelovo bráni. Maloleté deti negatívne ovplyvňuje.

Kolízny opatrovník vykonal pohovor bez prítomnosti matky, v ktorom pohovore deti uviedli, že otec v ich prítomnosti sa pýta na matku, počas rozhovoru kričí, negatívne sa vyjadruje o matke, preto s ním stretnutia odmietajú.

Stanovisko D. k styku bolo jednoznačné, táto styk s otcom odmietala, odmietala aj komunikáciu telefonickú. Maloletá B. prezentovala stanovisko kývnutím hlavy.

Z výpovede matky vyplynulo, že návrh na zmenu úpravy otca s maloletými deťmi podala z dôvodu, že od marca 2011, kedy dala podnet na trestné stíhanie pre neplnenie vyživovacej povinnosti zo strany otca sa otec začal intenzívnejšie ako v predchádzajúcej dobe zaujímať o styk s deťmi, do uvedenej doby veľmi zriedkavo prejavoval záujem o deti, aj to väčšinou telefonicky, preto deti prestali mať záujem o kontakt s ním a matka podala návrh, aby sa styk upravil aj podľa samotných vyjadrení maloletých detí.

Na pojednávaní dňa 22.5.2011 k výpovedi uviedla, že podľa jej názoru maloletá B. odmieta kontakt s otcom, nakoľko v čase rozvodu mala len dva roky, nemali medzi sebou vybudovanú citovú väzbu. Následne sa otec nekontaktoval s maloletou B. podľa rozhodnutia súdu. Poukázala na zlý zdravotný stav maloletej B., ktorá navštevuje lekárku neurologičku z dôvodu jej ochorenia - epilepsie raz za polroka. Nie je žiadúce, aby bola zaťažovaná stresovými situáciami. Nie je pravdou, že by ona odmietala kontakt otca s maloletou. Matka bola ako vyplýva aj zo správy Referátu poradensko-psychologických služieb iniciatívna, navrhuje formu postupnej úpravy styku otca s maloletou. Vzhľadom na zdravotné problémy maloletej B. navrhuje, aby styk bol za účasti matky. Počas stretnutia po dobu odborného poradenstva, ktoré bolo súdom nariadené, sa maloletá B. rozprávala s otcom určitú dobu sama a následne B. sama uviedla, že chce ísť domov.

Z výpovede otca vyplynulo, že je pravdou, že po rozvode manželstva s matkou maloletých detí presne nedodržiaval rozsudok o úprave styku, lebo potrebovali sa finančne postaviť na nohy. Hlavný kontakt s deťmi bol telefonický na 90 %, ale sa s nimi aj stretával. Intenzívne sa začal zaujímať o styk s deťmi od 1.1.2011. Deti mu telefón nedvíhali. Učiteľka maloletých detí mala skreslené informácie od matky detí. Podľa názoru otca mu je znemožnené zo strany matky maloletých detí sa s nimi stretávať.

Na pojednávaní dňa 22.5.2014 otec uviedol, že podľa jeho názoru aj naďalej by mal prebiehať styk otca podľa pôvodnej súdnej úpravy. On má naďalej dobrý vzťah s maloletou B. a maloletá B. má dobrý vzťah s ním. Pokiaľ sa s ňou dlhodobo nestýkal po rozvode, bolo to len z dôvodu na strane matky,

ktorá podľa jeho názoru maloletú B. jednoznačne ovplyvňuje. Aj počas obdobia, kedy mali nariadené poradenstvo súdom, pri jednom styku s maloletou B., táto odišla od neho len na základe pokynov matky. Pokiaľ bol za ňou v škole, maloletá B. k nemu prišla a chcela s ním byť. Nesúhlasí s úpravou styku za prítomnosti matky. Čo sa týka choroby uvádzanej matkou v tomto konaní, myslí si, že táto choroba je len vykonštruovaná matkou. Navrhuje znalecké dokazovanie na preukázanie zdravotného stavu u maloletej B.. On taktiež komunikoval s ošetrujúcou lekárkou C.A.. X., preto si myslí, že k tomu by sa mali vyjadriť odborníci.

Zo záverov znaleckého posudku znalkyne PhDr. Evy Kitkovej vypracovaného v tomto konaní vyplýva, že na základe výsledkov znaleckého šetrenia doporučuje do budúcna riešiť problémový styk otca s maloletými deťmi v kontexte návrhu na úpravu styku rodiča s maloletými deťmi tak, že otec sa bude s maloletou D. S. B. stretávať raz mesačne prvú sobotu v mesiaci od 9hod do 18hod, spať budú deti doma, prázdniny u otca budú tiež trávené veľkonočné, vianočné. Je potrebné akceptovať rozhodnutie maloletej D., ktorá v iniciálnej fáze stretnutí bude sestru B. doprevádzať na stretnutia s možnosťou zo stretnutia odísť, o čom pred otcom telefonicky budú informovať matku. Z psychologického hľadiska doporučila rešpektovať rozhodnutie oboch detí. Problémy pri styku otca s maloletými deťmi sú v skutočnosti, že rola otca sa vo vzťahovej rodine dostala do negatívnych emočných väzieb, pretože jeho starostlivosť a nadštandardné zabezpečenie rodiny, teda oboch maloletých detí je aktuálne v rodine pred rozvodom manželstva, ich pamäťové stopy sú buď fragmentárne alebo žiadne u maloletej B.. Po rozvode rodičov a oddelenom bývaní rodičov sa posilňuje negatívne vnímanie a hodnotenie otca, čo však znalkyňa považuje za situačné, pod vplyvom časového faktora a skutočných pozitívnych skúseností s osobou otca veľmi relatívne s perspektívnymi pozitívnymi zmenami, viac aktuálnymi u maloletej B.. Maloletá D. v čase znaleckého posudku a pred súdom s osobou otca kontakty jednoznačne odmietala, čo je potrebné rešpektovať. Maloletá B. nemala s osobou otca žiadnu negatívnu skúsenosť, nemá však ani pozitívne skúsenosti, absencia kontaktu s osobou otca a tiež problémovým stykom kontakt s osobou otca však z psychologického hľadiska neodmieta, naopak kontakt s osobou otca potrebuje, nemá však odvahu pred matkou a sestrou tento prezentovať a presadiť. Je submisívna v porovnaní so sestrou B..

Uznesením č.k. -61 súd nariadil rodičom maloletých detí a maloletým deťom D. S. B. E. podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb po dobu jedného roka.

Zo správy o priebehu psychologického poradenstva v rámci súdom uloženého výchovného opatrenia Referátu poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 25.9.2013 vyplýva, že v priebehu realizácie výchovného opatrenia došlo postupne k rámcovej dohode rodičov o znovuobnovení kontaktu otca s dieťaťom krokovou postupnosťou, na spoločnom stretnutí 30.5.2013, k uskutočneniu priameho osobného stretnutia otca s maloletou B. dňa 5.6.2013, telefonického kontaktu otca s maloletou D. 3.7.2013 a k poskytnutiu mobilného telefónu matkou maloletej B. na obdobie od 15.7 do 15.8.2013 za účelom postupného nadviazania telefonického kontaktu medzi otcom a dieťaťom, čo matka navrhla na druhom spoločnom stretnutí 15.7.2013. Osobný kontakt otca s maloletou B. sa 5.6.2013 uskutočnil po predchádzajúcom rámcovom dohovore rodičov, o zinscenovaní náhodného stretnutia. Kontakt otca s dieťaťom bol krátky, matka poskytla otcovi priestor pre individuálne stretnutie s dieťaťom, stretnutie prebehlo bez výraznejších problémov. Dohovor rodičov sťažujú komunikačné stereotypy vyplývajú z osobnostných rozdielov, subjektívnych postojov. Matka v priebehu individuálnych spoločných stretnutí navrhla postupné znovuobnovovanie kontaktu otca s dieťaťom, kontakt zbytočne neurýchľovať, otec bol za rýchlejší postup, ktorý ale nie celkom zohľadňoval závery znaleckého posudku. Komunikačný štýl matky bol konkrétnejší, pri spoločných stretnutiach bola matka v návrhoch smerujúcich otcovi iniciatívnejšia, komunikačný štýl bol vágnejší, širší, ostával pri skonštatovaní dlhodobých problémov so stykom s deťmi. Chýbali konkrétnejšie návrhy. Priebeh poradenstva a spoluprácu s rodičmi zastavali v druhej polovici júla emocionálne reakcie otca na exekučné vymáhanie dlžných pohľadávok výživného, kedy otec oznámil Referátu poradensko- psychologických služieb, že končí so spoluprácou a o stretnutia s dieťaťom sa nebude snažiť. Následne svoje rozhodnutie zmenil, telefonicky prejavil záujem o individuálnu konzultáciu na Referáte poradensko- psychologických služieb, na ktorú sa ale nedostavil a neskôr oznámil, že nie je ochotný zúčastňovať sa spoločných stretnutí s matkou maloletých detí, akceptuje individuálne stretnutia. Najbližšie stretnutie s otcom bolo naplánované 24.10.2013.

Uznesením č.k. -97 súd konanie o úpravu styku otca k plnoletej D. E. zastavil z dôvodu nadobudnutia jej plnoletosti.

Zo správy Referátu poradensko-psychologických služieb adresovanej kolíznemu opatrovníkovi 3.12.2013 vyplýva, že poskytovanie odborného poradenstva podľa predbežného opatrenia súdu bolo ukončené 2.12.2013 z dôvodu oznámenia otca Ľ. E., že vo výchovnom opatrení nebude pokračovať a poradenských stretnutí sa nebude zúčastňovať, ako dôvod videl problémy, do ktorých sa dostáva z dôvodu neprimeraných finančných nárokov matky, ktoré majú pre jeho osobu likvidačný charakter.

Zo správy C.. B. X. zo dňa 21.5.2014 o odbornom ošetrení maloletej B. E. vyplýva, že dieťa je dispenzárne sledované neurológom pre diagnózu epilepsia a vzhľadom na uvedené nie je vhodné dieťa vystavovať stresovým situáciám,akou je aj účasť na pojednávaní.

Zástupca kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 22.5.2014 uviedol, že doporučuje vyhovieť návrhu matky a upraviť stretnutia otca s maloletou B. raz za mesiac vzhľadom na to, že s dieťaťom bol urobený zo strany kolízneho opatrovníka pohovor 21.5.2014, kde sa maloletá B. vyjadrila odmietavo k styku s otcom, pričom racionálne dôvody odmietania nevedela uviesť. Uvádzala len, že nechce byť nútená k styku s otcom a negatívne vníma vzájomné rozpory rodičov. Nakoľko je potrebné obnoviť citové väzby medzi otcom a dieťaťom postupne je vhodná navrhovaná úprava podľa návrhu matky.

Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od poslednej úpravy styku otca s maloletou B. E. rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. -141 došlo k zmene pomerov, nakoľko maloletá B. v súčasnosti odmieta styk s otcom, čo vyplýva nielen z vyjadrenia matky, ale aj z vyjadrenia kolíznej opatrovníčky, ktorá uskutočnila pohovor s maloletou.

Vzhľadom na uvedené, ako aj na skutočnosť, že aj v zmysle záverov znaleckého posudku vypracovaného v konaní je potrebné rešpektovať prejavený názor maloletého dieťaťa vzhľadom na okolnosť, že maloletá B. pre minimálny kontakt s otcom od rozvodu rodičov nemá vybudovanú dostatočnú citovú väzbu a dôveru k otcovi, bolo potrebné podľa názoru súdu upraviť styk maloletej s otcom odlišne od pôvodnej úpravy a vychádzajúc aj z doporučenia znalkyne, kolíznej opatrovníčky súd upravil styk otca s maloletou raz v mesiaci. Prihliadnuc na zdravotný stav maloletej B. súd upravil styk za prítomnosti matky, avšak vzhľadom na vzájomné komunikačné problémy rodičov maloletej, ktoré vyplývajú jednak zo záverov znaleckého posudku; z komunikácie rodičov pred súdom, ako aj z vyjadrenia Referátu poradensko-psychologických služieb pri úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, ktoré poskytovalo odborné poradenstvo rodičom súd mal za to, že je potrebné upraviť styk za prítomnosti odborných pracovníčok neziskovej organizácie C. G. D., ktoré budú korigovať prípadné konfrontačné prejavy oboch rodičov pri styku otca s maloletým dieťaťom.

Podľa ust. § 37 ods. 2 písm. c/Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:

c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,

Podľa ust. § 37 ods. 5,6 Zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, ak je v ňom maloleté dieťa umiestnené.

Súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia po uplynutí obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení. Výchovné opatrenie súd zruší, ak splnilo svoj účel. Súd môže rozhodnúť o uložení iného vhodného výchovného opatrenia, ak je to v záujme maloletého dieťaťa.

Vzhľadom na pretrvávajúce konfrontačné prejavy pri vzájomnej komunikácii u oboch rodičov (a ako bolo konštatované aj psychologičkou v rámci odborného poradenstva pretrvávajúce komunikačné stereotypy, presadzovanie subjektívnych postojov) za účelom zlepšenia ich rozvráteného vzťahu súd považoval naďalej za nevyhnutné, aby sa rodičia podrobili odbornému poradenstvu na Referáte poradensko- psychologických služieb po dobu jedného roka, nakoľko zlepšenie ich vzájomnej komunikácie je nevyhnutné pre ďalší priaznivý priebeh styku otca s maloletou B..

O trovách konania súd v zmysle ust. nerozhodoval, nakoľko účastníci nežiadali o náhrade trov rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).