Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/135/2013

Uznesenie

Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľky: O. V., rod. R., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX L. Q. č. X, proti odporcovi: T. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX L. Q. č. X, o určenie výživného pre manželku, takto

rozhodol:

I. Súd schvaľuje súdny zmier v nasledovnom znení :

Odporca sa zaväzuje prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 30,- eur, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom právoplatnosti tohto uznesenia.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

III. Odporca je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Galanta súdny poplatok za podaný návrh vo výške 64,50 eura a to 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojim písomným podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 6. 12. 2013 domáhala, aby súd rozhodol o povinnosti odporcu prispievať na jej výživu vo výške 30,- eur mesačne odo dňa podania návrhu z titulu, že odporca ako jej manžel si svoju vyživovaciu povinnosť voči nej dobrovoľne neplní, manželia nežijú v spoločnej domácnosti, navrhovateľka je onkologická pacientka, bez príjmu, pričom sa stará aj o ich spoločného neplnoletého syna.

Odporca súhlasil s výživným vo výške 30,- eur mesačne.

Účastníci konania sú manželia, z manželstva pochádza neplnoletý syn M. V., nar. XX. X. XXXX. 7 rokov manželia nežijú v spoločnej domácnosti, odporca na dieťa prispieva podľa jeho možností, je 13 rokov nezamestnaný (striedavo evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a ako dobrovoľne nezamestnaný), nepoberá dávky v nezamestnanosti ani iné sociálne dávky.

Navrhovateľka je od januára 2014 poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške 195,10 eura mesačne, od 1. 11. 2013 je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie.

Podľa veta prvá a druhá ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť.

Podľa súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa veta prvá schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku.

V prípadoch, v ktorých to povaha vecí pripúšťa, zákon umožňuje skončenie sporu dispozitívnym úkonom účastníkov, ktorým je zmier.

Povahou veci v zmysle § 99 ods. 1 treba rozumieť predovšetkým prípustnosť hmotnoprávnej dispozície predmetom sporu účastníkmi konania.

Z hľadiska procesných dôsledkov má zmier účinky rozsudku. Preto sa vyžaduje jeho schválenie súdom. Tieto dôsledky však umožňujú súdu, aby zmier schválil iba o takom predmete konania, o akom by inak mal právomoc rozhodnúť. Ak je navrhovaný zmier v súlade s právnymi predpismi, súd ho vždy schváli (§ 99 ods. 2 a contrario). Preto nemôže zvažovať napríklad to, či zmier je rovnako výhodný pre všetkých účastníkov konania.

Keďže sa v danom konaní prejednávala vec, ktorá pripúšťa schválenie zmieru, súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti uznesenia, keď účastníci konania prejavili záujem dohodnúť sa na výživnom vo výške, ako bola schválená súdom.

Podľa ZR ( o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 cit. zák., pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 cit. zák., výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 cit. zák., výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá cit. zák., právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva (nevyžaduje sa rozhodnutie súdu). Je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Pokiaľ v priebehu konania dôjde k rozvodu, súd môže priznať výživné do času zániku manželstva. Vyživovacia povinnosť nevzniká medzi druhom a družkou.

Muž a žena majú rovnaké práva a povinnosti. Uvedené vyplýva zo základných zásad zákona o rodine, t.j. že manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach, ako aj zo základnej právnej vety vymedzujúcej vzťahy medzi manželmi (manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach).

V súvislosti s ustanovením § 71 treba uviesť, že uzavretím manželstva vzniká medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo, ktorého obsahom sa stáva všetko, čo nadobudnú manželia alebo niektorý z nich, za podmienky, že to môže byť predmetom vlastníctva. Tento inštitút predstavuje podstatu majetkových vzťahov medzi manželmi a súčasne vyjadruje hospodársku stránku rovnakého právneho postavenia manželov. V rámci neho by si mali manželia organizovať a zabezpečiť všetky svoje osobné potreby, keďže v zmysle zákonnej úpravy všetky veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov užívajú obaja manželia spoločne, spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Z takéhoto právno-teoretického vymedzenia vyplýva, že za existencie spoločného hospodárenia, zásady rovnakej životnej úrovne manželov a uspokojovania si osobných potrieb v rámci bezpodielového spoluvlastníctva nie je podklad pre súdnu úpravu vyživovacej povinnosti. Žiadny zo spôsobov úpravy BSM (rozšírenie, zúženie, dohoda o vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu zániku manželstva) nemá vplyv na existenciu a rozsah vyživovacej povinnosti manželov.

Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Prostredníctvom tohto inštitútu sa teda okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni.

Zásada dobrých mravov je korektívom, ktorý môže spôsobiť, že napriek všeobecnej požiadavke rovnakej životnej úrovne v manželstve, v dôsledku ich porušovania sa táto zásada nemusí uplatniť. Je to odôvodnené tým, že inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený na určitých morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri iných druhoch vyživovacej povinnosti. Pomôckou môže byť morálne vymedzenie obsahu manželstva (§ 18), podľa ktorého manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Automaticky však neplatí záver o tom, že pri porušení niektorej z uvedených povinností zaniká vyživovacia povinnosť. Podľa konkrétnych okolností prichádzajú do úvahy prípady fyzického, psychického násilia, nevery a opustenia manžela. Treba posúdiť, ako si manžel, ktorý požaduje výživné, resp. od ktorého sa výživné požaduje, plní svoje povinnosti, resp. prečo ich neplní.

Z princípu rovnosti manželov vyplýva aj zákonný znak vzájomnosti tohto druhu vyživovacej povinnosti, to znamená, že ktorýkoľvek z manželov je oprávnený a povinný na jej plnenie.

Žiaducim stavom je dobrovoľné plnenie vzájomnej vyživovacej povinnosti, keď jej úprava súdnym rozhodnutím neprichádza do úvahy. Návrh v prípade riadneho a dobrovoľného plnenia vyživovacej povinnosti by súd musel zamietnuť. Zákon súdu umožňuje zasahovať do tohto vzťahu a vecná legitimácia manželovi vzniká len v prípade, ak druhý manžel vyživovaciu povinnosť neplní vôbec, alebo nie v plnej miere, v dôsledku čoho vzniká rozdiel v životnej úrovni manželov. Ide o kogentné ustanovenie, a preto jeho účinky nemožno vylúčiť.

Východiskom je rovnaká životná úroveň manželov. Pojem "v zásade" rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých manželov.

Súd obstará (v rámci prípravy pojednávania a na pojednávaní) podklady pre záver o životnej úrovni manželov, t.j. ich osobné, príjmové, majetkové pomery, výdavky, v rámci rozhodovania prihliadne na osobnú starostlivosť o domácnosť, či žijú spolu, na už uvedené špecifiká, dôvody neplnenia vyživovacej povinnosti, prípadne skutočnosti týkajúce sa rozporu s dobrými mravmi, zákonné kritériá uvedené v §

75, na základe čoho určí výživné vo výške, ktorá by mala zabezpečiť v zásade rovnakú životnú úroveň manželov.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že súdny zmier navrhovaný účastníkmi konania je v súlade s hmotným aj procesným právom, preto ho schválil.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na

O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol s poukazom na , veta prvá, a položku 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Keďže navrhovateľka je zo zákona oslobodená od povinnosti platiť súdny poplatok, táto povinnosť (keďže bola úspešná), prechádza na odporcu, ktorý nie je oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok. Výška súdneho poplatku je 6 % z ceny plnenia, t.j. z trojnásobku ceny ročného plnenia, teda ročné plnenie je 30,- eur x 12 mesiacov (360,- eur), trojnásobok plnenie je 1080,- eur a z toho 6 % predstavuje súdny poplatok vo výške 64,80 eura, ktorý sa zaokrúhľuje podľa na 64, eura. Podľa je odporca povinný zaplatiť súdny poplatok do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia nie je možné podať odvolanie ( ). Proti výrokom II. a III. tohto uznesenia nie je možné podať odvolanie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.