Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/12/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: GAPA SK, s. r. o., so sídlom Strmý vŕšok 103, Bratislava, IČO: 44 555 806, zastúpeného advokátom: Mgr. Milan Trylč, so sídlom J. Kráľa 738/12, Senica, proti žalovanému: GRS, s.r.o., so sídlom Továrenská 12, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 283 053, zastúpeného advokátom: Mgr. Martin Jung, so sídlom Panónska cesta 6, Bratislava - mestská časť Petržalka, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Senica z 26. augusta 2022 č. k. -60, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Poučuje žalovaného, že môže ako žalobca podať proti žalobcovi ako žalovanému žalobu o odstránenie spevnenej plochy.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré by zasahovali do práv žalobcu na prechod a prejazd vyplývajúcich mu z vecného bremena, a to najmä odstránenia odnímateľnej spevnenej plochy z parcely č. 11138/661 vo výmere 13 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra „C“ zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. A. B., obec A. B., okres Senica a zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania o nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením , , , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), (ďalej len „“), .

Vecne dôvodil, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré by zasahovali do práv žalobcu na prechod a prejazd vyplývajúcich mu z vecného bremena, a to najmä odstránenia odnímateľnej spevnenej plochy z parcely č. 11138/661 vo výmere 13 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra „C“ zapísanej na LV číslo XXXX pre katastrálne územie A. B., okres Senica. Žalobca v návrhu uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností v podiele 1/1, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. A. B., okres Senica, a to rekreačnej chaty súp. č. XXX stojacej na parc. č. 11138/563, ako aj parcely č. 11138/176 o výmere 382 m2, zastavaná plocha a nádvorie a parcely č. 11138/563 o výmere 94 m2, zastavaná plocha a nádvorie, všetko parcely registra „C“, ktoré žalobca nadobudol titulom kúpnej zmluvy V-290/2016,

ktorej vklad bol povolený 12.10.2016 č.z. 347/16 a žiadosťou o zápis stavby do KN, Z-121/22, č.z. 95/22, pričom na nehnuteľnostiach neviazne žiadna ťarcha. V prospech nehnuteľností sú zriadené vecné bremená in rem, a to na LV č. XXXX pre kat. úz. A. B., na základe ktorých má o.i. žalobca ako vlastník daných nehnuteľností právo prechádzať pešo cez pozemky registra „C“ parc. č. 11138/10, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10.722 m2 a parc. č. 11138/661, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 13 m2, jazdiť cez predmetné pozemky a cez cestnú komunikáciu na nich vybudovanú takými motorovými alebo nemotorovými vozidlami, ktorých celková hmotnosť nepresahuje 3,5 tony. Žalovaný je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. A. B., obec A. B., okres Senica, a to o.i. parcely č. 1138/10 o výmere 10.722 m2 zastavaná plocha a nádvorie a parcely č. 11138/661 o výmere 13 m2 zastavaná plocha a nádvorie, všetko parcely registra „C“, pričom tieto nehnuteľnosti sú zaťažené vecným bremenom v znení uvedenom na LV č. XXXX pre kat. úz. A. B. zriadeným o. i. v prospech nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. A. B.. Nehnuteľnosti žalobcu aj žalovaného sa nachádzajú v uzatvorenom areáli na severnom brehu jazera (vodná nádrž) vybudovanom na dvoch parcelách, a to na parcele 11136/9 a 11136/20 zapísaných na LV č. XXXX v kat. úz. A. B.. V areáli sa nachádza územie o výmere 75.687 m2, ktoré je určené na výstavbu rekreačných chát. Žalobca má v rezidenčnom území postavenú rekreačnú chatu, pričom jedinou prístupovou (aj príjazdovou) cestou vedúcou k rezidenčnému územiu a tiež ďalším pozemkom je prístupová komunikácia - parcela č. 11138/10 v pôvodnej výmere 15.085 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“ na ktorej sa nachádza asfaltová spevnená plocha a v ktorej sú uložené všetky inžinierske siete. Vlastníkom tejto prístupovej komunikácie a zároveň správcom celého areálu je žalovaný, pričom vlastníkom inžinierskych sietí je spoločnosť GRS Property, s.r.o., so sídlom Bratislava, Stará Klenová 28, IČO: 46 465 561, ktorá je zároveň developerom rezidenčného územia.

Dňa 1.9.2016 uzatvoril žalobca so spoločnosťou GRS Property s.r.o., ako developerom kúpnu zmluvu, ktorou kúpil v rezidenčnom areáli pozemok, a to parcelu č. 11138/176 o výmere 476 m2, ostatné plochy, parcelu registra „C“ zapísanú na LV č. XXXX v kat. úz. A. B.. V čase kúpy bola predmetná parcela nezastavaná a určená na výstavbu rekreačnej chaty. Pri realizácii výstavby rekreačnej chaty žalobca so súhlasom, podľa pokynov a pod kontrolou žalovaného položil odnímateľnú spevnenú plochu, a to bezprostredne medzi svojou parcelou č. 11138/176 a prístupovou asfaltovou komunikáciou (t.j. parcelou č. 11138/10 v pôvodnej výmere). V čase zriadenia vecného bremena nehnuteľnosti žalobcu bezprostredne susedili s nehnuteľnosťou žalovaného, t.j. parcelou č. 11138/10 v pôvodnej výmere, pričom žalovaný mal povinnosť vybudovať prístupovú cestnú komunikáciu v rozsahu pôvodnej výmery 15.085 m2, tak ako to predpokladalo zriadené vecné bremeno. Vecné bremeno spočíva v práve žalobcu prechádzať cez nehnuteľnosti žalovaného pešo a jazdiť motorovými a nemotorovými vozidlami, ktoré celková hmotnosť nepresahuje 3,5 tony. Toto vecné bremeno bolo zapísané na základe Zmluvy o zriadení vecného bremena č. 0136143 z 21.7.2015 v katastri nehnuteľností zápisom V-2029/15 č.z. 335/15, č.ž. 95/22, č.z. 162/22. Žalovaný vybudoval prístupovú cestu len sčasti, užšiu ako pôvodne mal a z tohto dôvodu vznikol priestor medzi asfaltovou cestou a pozemkom žalobcu o výmere 13 m2, na ktorom bola iba hlina, čím svoju povinnosť vyplývajúcu z projektovej dokumentácie nesplnil, pravdepodobne za účelom šetrenia finančných prostriedkov. Po zmene personálneho vedenia spoločnosti žalovaného sa žalovaný rozhodol odčleniť od prístupovej komunikácie viaceré parcely, aby neboli jej súčasťou a zároveň žalovaný zaslal listom z 11.7.2022 žalobcovi ponuku na odkúpenie pozemku parc. č. 11138/661 o výmere 13 m2 s kúpnou cenou 2.470 eur bez DPH. V cene mala byť zahrnutá príprava zmluvnej dokumentácie potrebnej na prevod vlastníckeho práva. Žalovaný uviedol, že pozemok žalobca užíva bez jeho súhlasu a má na ňom vybudovanú spevnenú plochu na parkovanie a okrasnú zeleň a ponúkol mu možnosť udelenia práva umiestnenia spevnenej plochy na tomto pozemku za ročnú odplatu 20 eur bez DPH za 1 m2 výmery celého pozemku. V prípade, že žalobca nebude mať záujem o ponuku žalovaného, bude vyzvaný, aby do 4.8.2022 spevnenú plochu, prípadne iné umiestnené veci z predmetného pozemku odstránil. Ak sa tak nestane do 31.8.2022, žalovaný zabezpečí ich odstránenie, za čo bude požadovať náhradu vzniknutých nákladov. Žalovaný vyzval žalobcu, aby na tomto jeho pozemku neparkoval motorovými a nemotorovými vozidlami. Spoločnosť GRS Property, s.r.o. a pôvodný spoločník žalovaného sa vyjadrili tak, že spevnené plochy sú umiestnené s vedomím žalovaného.

Žalobca mal za to, že právo prechodu a prejazdu sa vzťahuje aj na odčlenené parcely, t.j. aj na parcelu č. 11138/661 o výmere 13 m2 a je oprávnený z vecného bremena in rem na právo prechodu a prejazdu vozidlom do 3,5 tony aj cez túto odčlenenú parcelu, pričom to zahŕňa aj právo na to, aby povrch

tejto parcely a celkový jej stav takýto prechod umožňoval. V prípade nespevnenej plochy by vozidlá nad 3,5 tony vytvárali na danom povrchu koľaje a jamy, ktoré by prejazd znemožňovali. Prístupová cesta je v pôvodnej výmere zapísaná v katastri nehnuteľností ako zastavaná plocha a nádvorie, teda umiestnenie spevnených plôch na odčlenených parcelách je v súlade s údajmi zapísanými v katastri nehnuteľností. Podľa zriadeného vecného bremena „in rem“ má žalobca právo uskutočňovať kdekoľvek na povinných nehnuteľnostiach výstavbu akýkoľvek inžinierskych sietí a v súvislosti s takou výstavbou uskutočňovať potrebné úpravy pôdy, porastu, spevnenej plochy a prípadných stavieb nachádzajúcich sa na povinných nehnuteľnostiach. V čase, keď žalobca kupoval pozemok, mu žalovaný neponúkol odkúpiť predmetnú parcelu ani nenavrhoval možnosť odčlenenia výmery 13 m2 od parcely č. 11138/10 s možnosťou následného odkúpenia, ak by to urobil v čase uzatvorenia zmluvy, tak by žalobca na jej odkúpenie pristúpil. Žalovaný tak vykonal až neskôr z dôvodu finančného prospechu. Žalobca nemá záujem ju odkúpiť ani prenajať. Dôvodom je ponúknutá kúpna cena, zároveň nesúhlasí s prenájmom, nakoľko daná parcela slúži len na prechod a prejazd k nehnuteľnostiam žalobcu, ktoré je zabezpečené vecným bremenom.

Právo žalobcu je ohrozené tým, že žalovaný prejavil úmysel odstrániť spevnenú plochu nachádzajúcu sa na parcele č. 11138/661. Skutočným motívom žalovaného je obmedzenie žalobcu ako osoby oprávnenej z vecného bremena. Žalobca túto parcelu nevyužíva ani na parkovanie, pretože asfaltová komunikácia je tak úzka, že protiidúce vozidlá sa navzájom vyhýbajú tak, že vyjdú až na spevnené plochy pred rekreačnými chatkami. Dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery, nakoľko existuje dôvodná obava, že žalovaný nebude rešpektovať právo žalobcu vyplývajúce z vecného bremena. Odstránením spevnenej plochy bude ohrozené právo žalobcu na prechod a prejazd cez túto parcelu k svojim nehnuteľnostiam.

Z návrhu a listín priložených k návrhu súd prvej inštancie zistil, že v danom prípade žalovaný avizoval odstránenie spevnenej plochy (zámkovej dlažby) na náklady žalobcu v prípade, ak žalobca neprijme ponuku na odkúpenie, príp. prenájom pozemku parc. č. 11138/661 pre k.ú. A. B.. Žalovaný uviedol, že v takom prípade príde k odstráneniu spevnenej plochy do 31.8.2022. Je pritom zrejmé, že parcela č. 11138/661 bola pôvodne súčasťou pozemku parc. č. 11138/10, ku ktorej bolo zriadené vecné bremeno in rem, z ktorého vyplýva právo žalobcu na prechod pešo a prejazd motorovým vozidlom cez uvedenú parcelu ku svojej nehnuteľnosti, bezprostredne susediacej práve s parc. č. 11138/661 (pôvodne parc. č. 11138/10). Z vyjadrenia pôvodného vlastníka parc. č. 11138/10 je tiež zrejmé, že žalobca položil zámkovú dlažbu na pôvodnej parcele č. 11138/10 so súhlasom jej pôvodného vlastníka, pričom pôvodný vlastník uvedené považoval a doposiaľ považuje za súčasť výkonu práva z vecného bremena, keďže bez tejto úpravy by bol predovšetkým prejazd motorovým vozidlom k nehnuteľnosti žalobcu sťažený, ak nie úplne znemožnený. Konanie žalovaného, ktorý žalobcovi ponúka na predaj, príp. na prenájom pozemok, ku ktorému bolo zriadené vecné bremeno „in rem“, a pre prípad neakceptovania ponuky je pripravený odstrániť dlažbu, ktorá zabezpečuje možnosť realizácie práv z vecného bremena, navyše dlažbu, ktorá bola položená so súhlasom pôvodného vlastníka dotknutej parcely, sa súdu prvej inštancie z doposiaľ predložených dôkazov javilo byť nesúladným s dobrými mravmi, ktoré zjavne ruší pokojný výkon práv vyplývajúcich žalobcovi z vecného bremena. Keďže žalovaný mieni spevnenú plochu odstrániť do 31.8.2022, bola daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán.

Súd prvej inštancie sa rovnako ako pôvodný vlastník pozemku parc. č. 11138/10, z ktorého bola medzičasom odčlenená parc. č. 11138/661, domnieval, že výkon práva prechodu a prejazdu cez pozemok musí byť zabezpečený aj technicky, nepostačuje deklarácia „na papieri“, čo v danom prípade bolo vyriešené na základe dohody strán položením spevnenej plochy na časť prístupovej cesty, ktorá nebola spevnená asfaltom. Odstránením tejto plochy bez náhradného riešenia by bol reálne ohrozený prístup žalobcu k jeho nehnuteľnosti. Úmysel odstrániť spevnenú plochu pritom žalovaný avizoval realizovať do 31.8.2022. Podľa názoru súdu v danom prípade boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre riešenie pomerov formou neodkladného opatrenia, a preto návrhu žalobcu vyhovel. Zároveň uviedol, že neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav a právne účinky neodkladného opatrenia žalovaného rozhodne neobmedzia neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, nezanechajú žiadne škodlivé následky. Sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, pretože

predmetom konania vo veci samej nie je peňažná pohľadávka žalobcu voči žalovanému, čo je zákonná podmienka pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

Keďže súd prvej inštancie mal za to, že týmto neodkladným opatrením je sporná otázka týkajúca sa odstránenia spevnenej plochy vyriešená a neodkladným opatrením v danom prípade možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, pretože ohľadom samotnej existencie vecného bremena zjavne medzi stranami rozpor nie je, nebolo podľa názoru súdu potrebné konať vo veci samej, a preto neukladal žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej.

Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal včas odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zrušenie. Odvolanie odôvodnil , a . Namietal, že súd prvej inštancie tým, že použil inštitút nariadenia neodkladného opatrenia na zmenu obsahu existujúceho vecného práva bez toho, aby uložil žalobcovi povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej, natrvalo zasiahol do vlastníckeho práva žalovaného, a to nad rozsah povinností žalovaného, ktoré mu vyplývajú z vecného bremena, čím znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval svoje procesné práva na ochranu vlastníctva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zároveň tým, že súd vychádzal iba z tvrdení žalobcu, ktoré nemohli byť predmetom dokazovania, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, preto neobstojí ani zistený skutkový stav. Z nesprávnych skutkových zistení, na základe ktorých došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, vychádzalo aj konštatovanie súdu, že neodkladným opatrením je sporná otázka týkajúca sa odstránenia spevnenej plochy vyriešená a možno ním dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, pretože ohľadom samotnej existencie vecného bremena zjavne medzi stranami spor nie je, a preto nie je potrebné konať vo veci samej a ukladať žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej. Súd taktiež porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z , pretože nepoučil žalovaného, že môže podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených a vo výroku vznesenia neuviedol strany a predmet konania vo veci samej. Tým súd nielen znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval svoje procesné práva na ochranu vlastníctva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ale vydal rozhodnutie, ktoré je v rozpore so zákonom.

V podrobnostiach žalovaný namietal, že zo zmluvy o zriadení vecného bremena nevyplýva žiadny záväzok povinného z vecného bremena dobudovať prístupovú komunikáciu na celej ploche parcely C- KN č. 11138/10 v jej pôvodnej výmere 15.085 m2 a ani žiadne právo oprávneného z vecného bremena dobudovať spevnenú plochu na tej časti plochy parcely C-KN č. 11138/10 v jej pôvodnej výmere, na ktorej na nenachádza prístupová komunikácia. Spoločnosť GRS Property sa stala vlastníkom parcely C-KN č. 11138/10 v jej pôvodnej výmere a jej vlastníkom bola až do 25.11.2021, keby bolo jej vlastníctvo prevedené na žalovaného. V čase, kedy žalobca zhotovil spevnenú plochu na mieste súčasnej parcely C-KN č. 11138/661, bola vlastníkom parcely C-KN č. 11138/10 v jej pôvodnej výmere iba spoločnosť GRS Property. Žalovaný preto ani nemohol súhlasiť so zhotovením spevnenej plochy na parcele C-KN č. 11138/10 v jej pôvodnej výmere žalobcom, pretože v tom čase táto parcela nebola jeho.

S poukazom na územný plán obce A. B. žalovaný uviedol, že ak by akceptoval konanie osôb, ktoré na jeho pozemkoch stavajú spevnené plochy bez ich práva k takejto činnosti, čím dochádza k znižovaniu podielu zelene, mohlo by to mať negatívny vplyv na povoľovanie ďalšej stavebnej činnosti na okolitých pozemkoch (ktorých plochu by príslušný stavebný úrad zohľadňoval v celkových podmienkach pre funkčné využitie územia určených územným plánom), čím by došlo k neodôvodnenému zásadu do vlastníckych práv vlastníkov týchto okolitých pozemkov.

V súvislosti so žalobcovou citáciou znenia obsahu vecného bremena in rem z nešpecifikovaného listu vlastníctva, z ktorého má podľa žalobcu vyplývať, že aj vlastník odčlenenej parcely od parcely č. 11138/10 si môže vybudovať na takejto parcele spevnenú plochu, mal žalovaný za to, že žalobca neuviedol, ktoré nehnuteľnosti sú oprávnené a ktoré povinné, ani identifikáciu zmluvy, ktorou malo byť vecné bremeno zriadené alebo číslo katastrálneho konania, v ktorom bol povolený jeho vklad. Navyše mal za to, že uvedené právo patrí iba vlastníkovi predmetnej parcely, a pretože žalobca nie je vlastníkom parcely

odčlenenej parcely od parcely č. 11138/10, ani podľa nesprávneho výkladu žalobcu, nemôže mať ani právo na vybudovanie spevnenej plochy na nej.

Podľa žalovaného sú nepravdivé aj tvrdenia žalobcu, že by odstránením spevnenej plochy z parcely C- KN č. 11138/661 bolo ohrozené právo žalobcu na prechod a prejazd, pretože prechodnosti a prejazdnosti by sa docielilo uvedením parcely C-KN č. 11138/661 do pôvodného stavu, v akom bola v čase zriadenia vecného bremena, čo bolo nielen právo, ale aj povinnosť osoby, ktorej činnosťou vznikol zásah do existujúceho stavu povinného pozemku. Preto ani nemôže existovať priame a bezprostredné ohrozenie práva žalobcu, pretože žalobca právo, ktoré požaduje – na vybudovanie spevnenej plochy, nemá, keďže je v rozpore s obsahom vecného bremena.

Žalovaný ďalej poukázal na zásadu vzťahujúcu sa k vecným bremenám, podľa ktorej ak je sporný obsah a rozsah vecného bremena, platí obmedzujúci výklad, že nehnuteľnosť je zaťažená skôr na menej ako na viac, čiže platí zásada neobmedzenosti vlastníckeho práva a jeho obmedzenie vecným bremenom je výnimkou z tejto zásady. Právo z vecného bremena nemôže byť rozširované a výkonom práva z vecného bremena nesmie byť povinný zaťažovaný nad dojednanú mieru. Neexistuje žiadny právny dôvod, aby zo samotného práva prechodu a prejazdu, vyplývalo právo na vybudovanie spevnenej plochy alebo komunikácie na zaťaženom pozemku.

Žalovaný tiež tvrdil, že žalobcovi nebráni vo výkone práv z vecného bremena na parcele C-KN č. 11138/661 v stave, v akom bola v čase jeho zriadenia a vzniku. Žalobcovi ani žiadnemu inému oprávnenému z vecného bremena nevyplýva zo zmluvy o zriadení vecného bremena právo zasahovať do vlastníctva žalovaného tým, že by na jeho pozemku zhotovoval spevnenú plochu. Spoločnosť GRS Property ako predchádzajúci vlastník povinných nehnuteľností a žalobca ako vlastník oprávnenej nehnuteľnosti a súčasne osoba, ktorá dala zhotoviť spevnenú plochu na parcele C-KN č. 11138/661, obaja podnikateľské subjekty, vedeli alebo vedieť mali, že existujúce vecné bremeno (ako vecné právo) nie je možné rozširovať či dopĺňať ústnymi dohodami či jednostrannými súhlasmi, ktoré nezaväzujú právnych nástupcov pôvodného vlastníka povinných nehnuteľností. Vecné bremeno bolo zriadené zmluvou, v ktorej je presne špecifikované vecné bremeno, obsah práva z tohto vecného bremena, ako aj rozsah, spôsob a podmienky výkonu práv z tohto bremena. Neexistuje preto potreba úpravy pomerov, pretože pomery sú upravené formou existencie vecného práva, pričom žalovaný umožňuje žalobcovi výkon všetkých jeho práv vyplývajúcich mu z vecného bremena podľa zmluvy o zriadení vecného bremena. Nejde ani o situáciu, kedy by predmetné vecné právo nebolo dostatočne špecifikované, alebo by chýbala hmotnoprávna úprava vzťahov medzi oprávnenými a povinnými osobami, ktorú by bolo potrebné vytvárať, nieto ešte osobitným procesným postupom, ktorý výraznou mierou obmedzuje procesné práva žalovaného a trvalo zasahuje do jeho vlastníctva. V danom prípade sa iba jedna zo strán vecnoprávneho vzťahu nesprávne domnieva, že má práva vyplývajúce z existujúceho vecného bremena (právo na vybudovanie spevnenej plochy). Žalovaný mal za to, že v takomto prípade je táto strana oprávnená sa domáhať súdnej ochrany žalobou na plnenie obdobnou žalobe na ochranu vlastníckeho práva, a nie osobitným procesným postupom, kedy je potrebné bezodkladne upraviť pomery.

Ďalej žalovaný namietal konštatovanie súdu prvej inštancie, podľa ktorého keďže ohľadom samotnej existencie vecného bremena medzi stranami spor nie je, nie je potrebné konať vo veci samej, a preto neukladal žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej. Žalovaný mal za to, že existencia vecného bremena ako takého síce sporná zo strany žalovaného nie je, je však sporný obsah a rozsah vecného bremena a túto spornosť nie je možné odstraňovať jeho rozširujúcim výkladom súdu, a to ešte využitím inštitútu neodkladného opatrenia. V prípade, že súd žalobcovi neuložil povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej, mal povinnosť postupovať podľa ustanovenia a poučiť žalovaného, že môže podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených, uviesť aj strany a predmet konania vo veci samej. Súd ani jednu z vyššie uvedených povinností podľa nesplnil.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. K povinnosti dobudovať prístupovú komunikáciu uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy o zriadení vecného bremena, síce bola prístupová komunikácia vybudovaná v rozsahu, v akom sú jej súčasné hranice a výmera (10.722 m2), avšak na základe projektovej dokumentácie k areálu bolo v tom čase zrejmé, že zvyšnú časť prístupového pozemku žalovaný, ako povinný z vecného bremena, dobuduje v rozsahu parcely č. 11138/10 o výmere 15.085 m2 tak, aby priestor medzi asfaltovou cestou a pozemkom žalobcu o veľkosti 13 m2, na ktorom bola len hlina, bol v takom stave, aby ho žalobca (ako oprávnený z vecného bremena) mohol riadne a bezpečne užívať. Žalovaný si však svoju povinnosť vyplývajúcu mu z projektovej dokumentácie nesplnil, a preto sa žalobca za účelom uvedenia pozemku do užívateľného stavu rozhodol uložiť na pozemok odnímateľnú spevnenú plochu. Žalobca neuzatvoril s právnym predchodcom žalovaného GRS Property s.r.o. žiadnu zmluvu, ktorou by si dohodli povinnosť povinného z vecného bremena dobudovať prístupovú komunikáciu v rozsahu prístupového pozemku alebo právo oprávneného z vecného bremena dobudovať si spevnenú plochu na tej časti plochy parcely č. 11138/10 v jej pôvodnej výmere, na ktorej sa nenachádza prístupová komunikácia z dôvodu, že v čase odkúpenia pozemkov od GRS Property s.r.o. nemal žalobca žiadnu pochybnosť o tom, že ak GRS Property s.r.o. nedobuduje prístupovú komunikáciu v rozsahu prístupového pozemku, tak mu bude umožnené dobudovať si pred svojím pozemkom spevnenú plochu. Zo strany GRS Property s.r.o. bol o tejto možnosti informovaný a mal súhlas s takýmto riešením vzniknutej situácie. Medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného nebol žiaden spor o výklad vecného bremena, obaja sa zhodli na tom, že zriadené vecné bremeno v sebe zahŕňa aj právo uviesť si pozemok (po novom parcelné č. 11138/661 o výmere 13 m2) do užívateľnej podoby.

K udeleniu súhlasu s vybudovaním odnímateľnej spevnenej plochy žalobca uviedol, že v návrhu išlo o preklep, súhlas udelil právny predchodca žalovaného spoločnosť GRS Property s.r.o., pretože žalovaný nebol vlastníkom parcely č. 11138/10 v jej pôvodnej výmere 15.085 m2 v čase zhotovenia spevnenej plochy žalobcom. Žalobcovi nikdy nebola ponúknutá od právneho predchodcu žalovaného možnosť odkúpenia aktuálne parcely č. 11138/661 o výmere 13 m2, na ktorej si zriadil spevnenú plochu, pretože v tom čase boli všetci uzrozumení s tým, že pozemky tvoriace rozdiel medzi prístupovým pozemkom a prístupovou komunikáciou budú slúžiť vlastníkom pozemkov (ako oprávneným z vecného bremena) na plnohodnotné užívanie s tým, že im bolo odsúhlasené, aby si na týchto pozemkoch dobudovali za týmto účelom spevnené plochy.

Žalobcovi tiež nebolo zrejmé, prečo sa žalovaný odvoláva na územný plán obce a podiel zelene v areáli, keďže žalovaný navrhoval oprávneným z vecného bremena, aby si novovytvorené parcely odčlenené od prístupového pozemku odkúpili alebo prenajali za účelom užívania vybudovaných spevnených plôch. Žalovaný netrval na tom, aby tieto boli odstránené za účelom udržania podielu zelene v areáli v súlade s územným plánom. Dopravná situácia na prístupovej komunikácii je taká, že vozidlá, ktoré sa chcú na komunikácii vyhnúť, musia vychádzať na spevnené plochy z dôvodu, že cestná komunikácia je úzka. Žalobca musel pri vybudovaní spevnenej plochy použiť obrubníky, ako dorazy na položenú dlažbu, ktorá by bez nich nedržala pevne. K citácií vecného bremena „in rem“ žalobca uviedol, že toto je zapísané na LV č. XXXX a právo na vybudovanie spevnenej plochy odvodzuje od toho, že súhlas na jej vybudovanie mu udelil vtedajší vlastník predmetnej parcely, teda išlo o realizáciu práva vtedajšieho vlastníka predmetnej parcely.

Žalobca trval na tom, že existuje dôvodná obava, že žalovaný nebude rešpektovať právo žalobcu vyplývajúce mu zo zriadeného vecného bremena. V prípade, že žalovaný splní svoj úmysel prezentovaný vo výzve z 11.7.2022 a odstráni spevnenú plochu a prípadne iné umiestnené veci na parcele č. 11138/661, týmto jeho konaním bude ohrozené právo žalobcu na prechod a prejazd cez túto parcelu. Žalobca nebude môcť fakticky vykonávať prechod a prejazd k svojim nehnuteľnostiam, pretože sa tam bude nachádzať len nespevnená neudržiavaná plocha, prípadne výškový skok (cca 50 cm) oproti prístupovej ceste, a teda žalobca sa nedostane k svojej nehnuteľnosti, čím sa mu zamedzí prístup k jeho nehnuteľnosti. Mal za to, že na strane povinnej osoby - žalovaného nevznikla nariadením neodkladného opatrenia neprimeraná ujma. Žalobca sa domáhal len toho, aby žalovaný akceptoval pokojný stav veci.

Žalovaný v replike k tvrdeniu žalobcu, že v čase uzavretia zmluvy o zriadení vecného bremena č. 0136143 síce bola prístupová komunikácia vybudovaná v rozsahu, v akom je súčasná hranica a výmera parcely C-KN č. 11138/10 s výmerou 10.722 m2, ale na základe projektovej dokumentácie k areálu bolo v tom čase zrejmé, že zvyšnú časť prístupového pozemku žalovaný, ako povinný z vecného bremena, dobuduje v rozsahu parcely C-KN č. 11138/10, s pôvodnou výmerou 15.085 m2, žalovaný uviedol, že toto tvrdenie je nepreukázané. V čase uzavretia zmluvy o zriadení vecného bremena žalobca nebol oprávneným z vecného bremena, ani vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti v predmetnom areáli, žalobca nepreukázal existenciu projektovej dokumentácie, na ktorú sa odvoláva a ani sa nepokúsil vysvetliť, ako zo samotnej projektovej dokumentácie môže osobe vzniknúť záväzok. Žalobca tiež nevysvetlil, ako povinnosť žalovaného dobudovať spevnenú komunikáciu, ktorá mu mala vyplývať z projektovej dokumentácie "prešla" na GRS Property. Žalovaný nemá vedomosť o žiadnom takomto zmluvnom záväzku a takýto záväzok nevyplýva ani z vecného bremena zriadeného zmluvou o zriadení vecného bremena.

Za rozporuplné označil žalovaný i ďalšie nepodložené tvrdenia žalobcu, podľa ktorých na jednej strane medzi právnym predchodcom žalobcu a GRS Property nebol žiadny spor o výklad vecného bremena, keď sa mali zhodnúť na tom, že zriadené vecné bremeno v sebe zahŕňa aj právo uviesť si pozemok do užívateľnej podoby a na druhej strane tvrdenie, že právny predchodca žalobcu mal v čase výstavby spevnenej plochy súhlas GRS Property. Navyše žalobca existenciu takéhoto súhlasu udeleného v predmetnom čase nepreukázal. Vyjadrenia žalobcu k nemožnosti odkúpenia parcely C-KN č. 11138/661 s výmerou 13 m2 v minulosti od GRS Property považoval žalovaný za právne irelevantné v tomto konaní.

K vyjadreniam žalobcu týkajúcim sa územného plánu a minimálnemu podielu zelene v predmetnom areáli, žalovaný uviedol, že nespochybňuje, že účelom jeho konania je ochrana jeho majetkových práv. Predajom predmetných pozemkov by síce ich výmera nemohla byť zarátaná do celkovej výmery jeho pozemkov pri určovaní podielu zelene, utŕžil by však za ne kúpnu cenu, ktorá by mu túto skutočnosť kompenzovala.

K vyjadreniam žalobcu ohľadom vecného bremena "in rem" zriadeného na parcele C-KN č. 11138/10 s výmerou 10.722 m2, žalovaný uviedol, že na LV č. XXXX pre katastrálne územie A. B. je zapísané iba vecné bremeno zriadené na základe Kúpnej zmluvy a Zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorého vklad bol povolený 21.4.2022 pod V-1384/2022 – ide teda o úplne iné vecné bremeno ako je vecné bremeno v prejednávanej veci a ktorého vklad bol povolený ešte dňa 14.9.2015 v katastrálnom konaní pod V-2029/15. V predmetnom vecnom bremene je však parcela C-KN č. 11138/10 s výmerou 10.722 m2 jednou z oprávnených nehnuteľností, pričom žiadna z nehnuteľností, v prospech ktorých uvedené vecné bremeno vzniklo, nie je vo vlastníctve žalobcu. Navyše úpravy pôdy, porastu, spevnenej plochy a prípadných stavieb nachádzajúcich sa na povinných nehnuteľnostiach, je možné vykonávať iba v súvislosti s výstavbou sietí špecifikovaných v predmetnej zmluve o zriadení tohto vecného bremena, a nie ako samostatnú činnosť.

Podľa žalovaného tiež neobstojí žalobcovo tvrdenie, že zhotovenie spevnenej plochy na časti parcely C- KN č. 11138/661 bolo nevyhnuté z dôvodu, že bol medzi ňou a prístupovou komunikáciou výškový rozdiel 50 cm a bez zhotovenia spevnenej plochy by nebol možný prístup k jeho nehnuteľnostiam. Žalobca zasiahol do stavu parcely C-KN č. 11138/661 pozdĺž celej jej hranice s prístupovou komunikáciou, a to aj v tej časti, na ktorej nezhotovil spevnenú plochu a ktorú na prejazd k svojej nehnuteľnosti nevyužíva. Zásah do stavu tejto časti parcely C-KN č. 11138/661 (a tým aj do vlastníctva žalobcu) nie je možné odôvodňovať jeho právom na prechod a prejazd cez túto parcelu.

Žalovaný na záver namietal i nepravdivé tvrdenia žalobcu o existencii dôvodnej obavy, že žalovaný nebude rešpektovať právo žalobcu vyplývajúce mu zo zriadeného vecného bremena. Toho by sa mal vraj dopustiť tak, že odstránením spevnenej plochy na parcele C-KN č. 11138/573, prípadne umiestnením iných vecí na nej, bude ohrozené právo žalobcu na prechod a prejazd. Okrem skutočnosti, že žalovaný doteraz neodstránil spevnenú plochu na žiadnom z približne 170 obdobných pozemkov v areáli, mal za to, že preukázal, že navrátením parcely C-KN č. 11138/661 do pôvodného stavu by nijako nedošlo

k obmedzeniu práva vyplývajúceho z vecného bremena v rozsahu, v akom bolo zriadené zmluvou o zriadení vecného bremena.

Žalovaný opakovane zdôraznil najmä procesnú vadu uznesenia, že ak súd prvej inštancie žalobcovi neuložil povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej, mal povinnosť postupovať podľa ust. .

Žalobca odvolaciu dupliku nepodal.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), ktoré ale nezistil, súc pritom viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie podľa .

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci žalobcom navrhované neodkladné opatrenie.

Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.

Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba

na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).

Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, čo znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov (predložených navrhovateľom) zisťuje najrelevantnejšie skutkové okolnosti, ktoré by mali byť osvedčené na úrovni vysokej pravdepodobnosti. Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov, či obavu z ohrozenia exekúcie.

V posudzovanej veci súd prvej inštancie konštatoval preukázanie splnenia zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanému zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré by zasahovali do práv žalobcu na prechod a prejazd vyplývajúcich mu z vecného bremena, a to najmä odstránenia odnímateľnej spevnenej plochy z parcely č. 11138/661 vo výmere 13 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra „C“ zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. A. B., obec A. B.. Súd prvej inštancie mal za to, že konanie žalovaného, ktorý žalobcovi ponúka na predaj, príp. na prenájom pozemok, ku ktorému bolo zriadené vecné bremeno „in rem“, a pre prípad neakceptovania ponuky je pripravený odstrániť dlažbu, ktorá zabezpečuje možnosť realizácie práv z vecného bremena, navyše dlažbu, ktorá bola položená so súhlasom pôvodného vlastníka dotknutej parcely, z doposiaľ predložených dôkazov je nesúladné s dobrými mravmi a zjavne ruší pokojný výkon práv vyplývajúcich žalobcovi z vecného bremena. Keďže žalovaný mieni spevnenú plochu odstrániť do 31.8.2022, bola daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že výkon práva prechodu a prejazdu cez pozemok musí byť zabezpečený aj technicky, čo v danom prípade bolo vyriešené na základe dohody strán položením spevnenej plochy na časť prístupovej cesty, ktorá nebola spevnená asfaltom. Odstránením tejto plochy bez náhradného riešenia by bol reálne ohrozený prístup žalobcu k jeho nehnuteľnosti. Zároveň mal súd prvej inštancie za to, že týmto neodkladným opatrením je sporná otázka týkajúca sa odstránenia spevnenej plochy vyriešená a neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Keďže podľa súdu prvej inštancie ohľadom samotnej existencie vecného bremena medzi stranami rozpor nie je, nebolo potrebné konať vo veci samej, a preto neukladal žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej.

Z obsahu spisu okrem iného vyplýva, že žalobca so súhlasom právneho predchodcu žalovaného zhotovil spevnenú plochu na pozemku vo vlastníctve žalovaného (v čase zhotovenia spevnenej plochy vo vlastníctve právneho predchodcu žalovaného) zaťaženom vecným bremenom in rem spočívajúcim v práve prechodu a prejazdu, teda bol nastolený určitý faktický stav, čo ani medzi stranami sporné nie je. Pokiaľ žalovaný jednoznačne avizoval svoj zámer predmetnú spevnenú plochu odstrániť, možno konštatovať, že by sa jednalo o zásah do pokojného stavu a zároveň tým bolo osvedčené, že je tu potreba neodkladne upraviť pomery. Súd prvej inštancie tak správne vyhodnotil, že v danom prípade je osvedčený princíp opodstatnenosti, rovnako tak ako princíp efektivity a primeranosti, pričom v podrobnostiach odvolací súd na jeho odôvodnenie (v ods. 14 a 15 napadnutého uznesenia) v tomto smere odkazuje. Je zrejmé, že medzi stranami je spor ohľadom výkladu obsahu a rozsahu zriadeného vecného bremena, resp. o to, či právo prechodu a prejazdu cez povinnú nehnuteľnosť zahŕňa v sebe i právo na zhotovenie spevnenej plochy na nej. Pokiaľ žalovaný v odvolaní argumentoval tým, že zriadené vecné bremeno v sebe nezahŕňa právo zhotoviť spevnenú plochu na povinnej nehnuteľnosti,

odvolací súd dodáva, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Sporné vyššie uvedené otázky bude potrebné vyriešiť v sporovom konaní pri naplnení všetkých pravidiel civilného procesu, keďže v skrátenom konaní súd nemá priestor na bližšie preskúmanie predmetnej veci.

Avšak bez ohľadu na to, či právo zhotoviť spevnenú plochu na povinnej nehnuteľnosti tvorí obsah zriadeného vecného bremena alebo nie, žalovaný nie je oprávnený túto spevnenú plochu svojpomocne odstrániť. Možnosť uplatnenia svojpomoci podľa je totiž viazaná výlučne na skutkový predpoklad, že neoprávnený zásah do práva bezprostredne hrozí, nie na predpoklad, že zásah niekedy v minulosti nastal a vyvolal protiprávny stav, ktorý stále trvá. Zásah žalovaného formou odstránenia spevnenej plochy teda zákon neumožňuje, avšak s poukazom na nastolenie stavu právnej istoty, je odvolací súd toho názoru, že v danej veci bolo dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie, ako správne uzavrel i súd prvej inštancie.

V ďalšom však odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalovaného o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie znemožňujúcom žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to tým, že ak súd prvej inštancie žalobcovi neuložil žalobnú povinnosť, mal postupovať podľa ust. .

Tento odvolací dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak strane bol postupom súdu znemožnený prístup k súdu zriadenému zákonom, ak bolo porušené právo strany na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia a podobne. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle však pôjde len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé.

Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

Podľa súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

Podľa súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie platí primerane.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že v prípade splnenia zákonných podmienok podľa môže súd pred začatím konania nariadiť neodkladné opatrenie bez toho, aby súčasne navrhovateľovi uložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Spravidla pôjde o prípady, keď samotné neodkladné opatrenie bude postačovať na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi stranami, čím rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia konzumuje rozhodnutie vo veci samej. V záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenie adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov osôb, proti ktorým takéto neodkladné opatrenie smeruje, je súd v zmysle povinný poskytnúť im kvalifikované poučenie. Pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktorým súd navrhovateľovi neuložil žalobnú povinnosť, súčasne osobitným

výrokom poučí protistranu o tom, že môže podať proti navrhovateľovi samostatnú žalobu vo veci samej. Následkom úspešnej žaloby je potom zrušenie neodkladného opatrenia podľa , o čom musí byť protistrana (potenciálny žalobca) rovnako poučená v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia. V rámci výroku tohto uznesenia uvedie súd aj strany a predmet konania vo veci samej, aby sa mohla poučená strana efektívne domáhať prípadnej procesnej ochrany. Priamo zo znenia a druhej vety vyplýva, že následné konanie vo veci samej sa môže týkať aj reštitučných, reparačných, kompenzačných alebo satisfakčných nárokov, ktoré bezprostredne súvisia s právnymi účinkami nariadeného neodkladného opatrenia a jeho prípadným výkonom.

Odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci súd prvej inštancie nesprávne procesne postupoval, ak vo výroku napadnutého uznesenia nepoučil žalovaného o možnosti podať proti žalobcovi žalobu vo veci samej, čím došlo k porušenia práva žalovaného na spravodlivý proces. Uvedená vada však nezaložila postup odvolacieho súdu podľa (t.j. zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie), pretože tento nedostatok bolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd preto samostatným výrokom poučil žalovaného o možnosti podať žalobu proti žalobcovi o odstránenie spevnenej plochy. V prípade podania takejto žaloby bude vytvorený priestor pre vyriešenie sporných otázok týkajúcich sa obsahu a rozsahu zriadeného vecného bremena, resp. či právo prejazdu cez povinnú nehnuteľnosť zahŕňa v sebe i právo na zhotovenie spevnenej plochy na nej. Ak súd podanej žalobe vyhovie, spolu s rozhodnutím vo veci samej zruší aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení ( ).

Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil, pričom vadu v procesnom postupe súdu prvej inštancie, spočívajúcu v neposkytnutí poučenia žalovanému o možnosti podať žalobu vo veci samej, odvolací súd napravil v rámci odvolacieho konania, a to poučením uvedeným vo výroku II. tohto uznesenia.

O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím v zmysle , rozhodol odvolací súd ex offo podľa a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).