Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/431/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v právnej veci navrhovateľa T. K., W.. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. V., V. XX, zastúpeného L. K., W.. X. X. XXXX, trvale bytom U. V., V. XX, proti odporkyni N. K., W.. XX. X. XXXX, trvale bytom U. V., Y. X, právnej zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Y. R., PhD., advokát, so sídlom U. V., H. W. XX, v konaní o zníženie a zrušenie vyživovacej povinnosti, a protinávrhu odporkyne na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa na zníženie výživného zo sumy 109,54 € na sumu 50 € mesačne od 30. 9. 2009 do 30. 7. 2012 a na zrušenie vyživovacej povinnosti od 1. 8. 2012 do budúcna voči odporkyni z a m i e t a .

Zvyšuje výživné zo strany navrhovateľa na odporkyňu zo sumy 109,54 € na sumu 150 € mesačne počnúc 1. 12. 2009 do budúcna, ktoré je navrhovateľ povinný platiť k rukám odporkyne vždy do 15. dňa v mesiaci, a tým mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. z 23. 1. 2009.

V prevyšujúcej časti čo do výšky výživného návrh odporkyne z a m i e t a .

Dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 1. 12. 2009 do 31. 5. 2014 v sume 2 184,84 €, je navrhovateľ povinný splatiť odporkyni v mesačných splátkach po 20 € vždy spolu s bežným výživným k rukám odporkyne, pod hrozbou straty výhody splátok počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30. 9. 2009 domáhal zníženia výživného voči odporkyni zo sumy 109,54 € na sumu 50 € mesačne počnúc septembrom 2009 do budúcna. Návrh odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného sa zmenili podstatne jeho majetkové pomery, keďže výška výživného sa odvíjala od výšky jeho platu, ktorý v tom čase, kedy bola naposledy upravovaná vyživovacia povinnosť, činil 947,16 € mesačne, avšak od januára 2009 sa zmenili jeho zárobkové pomery, pretože zamestnávateľ v následku finančnej krízy začal platiť svojim zamestnancom len 60 % mzdu a prestal úplne vyplácať variabilnú mzdu, čím sa jeho plat znížil o 40 % a naďalej zostal jediným príjmom. Uviedol, že jeho manželka je diabetička, ktorá potrebuje finančne náročnú diétu a lieky, a je nezamestnaná, preto jediným príjmom ich domácnosti je jeho príjem, a vzhľadom na to, že finančne túto situáciu nezvládajú, musel si zobrať pôžičku, ktorá by mu umožnila pokrývať mesačné náklady, a

to približne na dobu 12 až 15 mesiacov. Navyše odporkyňa medzičasom ukončila strednú školu, a to gymnázium, ktoré študovala vo Francúzsku.

V priebehu konania na návrh navrhovateľa, súd pripustil zmenu návrhu v tom znení: Súd znižuje výživné od 30. 9. 2009 do 30. 7. 2012 zo sumy 109,54 € na sumu 50 € mesačne a zrušuje vyživovaciu povinnosť od 1. 8. 2012 do budúcna.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 25. 11. 2009 a uviedla, že nesúhlasí s návrhom na zníženie výživného, pretože po skončení strednej školy bola prijatá na vysokú školu a jej výdavky sa zvýšili, pričom vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporkyni má prednosť pred inými vyživovacími povinnosťami ako aj pôžičkami a dlhmi navrhovateľa. Vzhľadom na to, že jej náklady sa od septembra 2009 výrazne zvýšili tým, že študuje na vysokej škole v zahraničí, z uvedených dôvodov žiada, aby súd návrh na zníženie výživného zamietol a naopak zvýšil výživné zo sumy 109,54 € na sumu 250 € mesačne, a to od novembra 2009 do budúcna. V priebehu konania odporkyňa upresnila, že toto zvýšenie výživného žiada od 1. 12. 2009.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vyjadrením odporkyne a jej právneho zástupcu, vypočutím svedkyne - Y. K. a predloženými listinnými dôkazmi, a zistil tento skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. z 23. 1. 2009, ktorým súd zvýšil výživné zo sumy 86,30 € na sumu 109,54 € od 12. 6. 2008 do budúcna, ktoré bol navrhovateľ povinný platiť priamo k rukám odporkyne a dlžné výživné za obdobie od 12. 6. 2008 do 31. 1. 2009 v sume 177,36 € uložil navrhovateľovi splatiť odporkyni v splátkach po 13,28 € spolu s bežným výživným. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.

V čase poslednej úpravy navrhovateľ dosahoval čistý mesačný príjem v priemere 947,16 €, bol ženatý, jeho manželka bola nezamestnaná a mala zdravotné problémy (diabetička), pre ktoré mala zvýšené náklady so stravou. Navyše splácal pôžičky rôzne. Odporkyňa v čase poslednej úpravy bola študentkou 5. ročníka bilinquálneho gymnázia vo Francúzsku a mala podanú prihlášku na Vysokú školu U. L. vo Francúzsku, kde sa uchádzala o prijatie na štúdium od septembra 2009.

Navrhovateľ aj naďalej pracuje u zamestnávateľa G..L.. L. V., s.r.o. a príjem navrhovateľa v roku 2009 za mesiace september až december činil netto 902,10 €, v roku 2010 - 951,16 €, v roku 2011 - 952,49 €, v roku 2012 - 935,98 €, v roku 2013 jeho vymeriavací základ činil v priemere mesačne 1 266,46 € a v roku 2014 za obdobie od januára do marca činil vymeriavací základ v priemere 1 185,11 €. Navrhovateľ počas konania uvádzal a preukazoval, že jeho pravidelné mesačné výdavky pozostávajú z výživného na odporkyňu vo výške 109,54 € + v čase podania návrhu splácal ešte dlžné výživné vo výške 13,28 € mesačne. Ďalej pôžičky vo výške 36,16 € mesačne od augusta 2006 do júna 2018, 100 € pôžička od januára 2008 do júna 2010, 200 € inkaso a nájomné, 9,22 € plyn, 18,16 € životná poistka na manželku, 19,65 € jeho životná poistka, ktoré ma splácať do roku 2012 až 2013, 12,95 € káblová televízia, 66,38 € pôžička z odborov Metalurg, 21,24 € spotrebný úver od Cetelem, 150 € pôžička od apríla 2009 do novembra 2010, 11 € ďalšie platby. V podaní doručenom súdu dňa 19. 1. 2012 okrem uvedených výdavkov navrhovateľ uviedol, že má výdavky vo výške 130 € mesačne za pôžičku od novembra 2010 do októbra 2012 a pôžičku vo výške 150 € mesačne od februára 2011 do januára 2013 + ďalšie výdavky, ktoré už uvádzal aj v pôvodnom návrhu a ktoré spolu vyčíslil vo výške 704 € mesačne. Navrhovateľ súdu uvádzal, že vzhľadom na to, že jeho manželka je nepracujúca a nepoberá žiaden príjem ani dávku v hmotnej núdzi, každoročne si na ňu uplatňuje daňový bonus vo výške cca 700 € ročne vzhľadom na to, že jediným ich príjmom je vlastne jeho zárobok. Tento im nepostačuje na živobytie a z uvedených dôvodov je neustále nútený si požičiavať finančné prostriedky na živobytie prostredníctvom pôžičiek, ktoré potom následne musí splácať. Preto nie je v jeho možnostiach, aby mohol prispievať odporkyni na výživu vyššou sumou ako doposiaľ. Navrhovateľ inú vyživovaciu povinnosť nemá, manželka navrhovateľa je nezamestnaná a je zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny od roku 2007, pričom má zdravotné problémy, trpí cukrovkou, s čím má zvýšené výdavky na diétnu stravu a lieky. Pravidelne prispieva odporkyni výživným v súdom určenej výške 109,54 €.

Navrhovateľ počas konania tvrdil, že odporkyňa aj napriek tomu, že je študentkou na Vysokej škole v Paríži, nie je študentkou denného štúdia, ale len študentkou diaľkového štúdia, a preto je pravdepodobné, že ako slovenská študentka vo Francúzsku si privyrába a poberá príjem, tak ako to robí v podstate prevažná väčšina študentov zo zahraničia študujúcich vo Francúzsku. Uvádzal, že francúzske školstvo je vlastne celé postavené na tom, že láka zahraničných študentov, aby študovali vo Francúzsku a to tak, že študijný program je postavený tak, aby v rámci neho mali možnosť pracovať aj popri štúdiu a takým spôsobom si slušne zarobiť. V priebehu konania však odporkyňa predkladala rôzne doklady z Univerzity, z ktorých vyplynulo, že je študentkou denného štúdia (aj keď vo Francúzsku sa takýto termín nepoužíva na takýto druh štúdia). Podľa názoru navrhovateľa však takto študovala len do 31. 7. 2012, ale od 1.8.2012 nepreukázala, že naďalej je študentkou denného štúdia, preto od 1. 8. 2012 žiadal, aby súd jeho vyživovaciu povinnosť voči odporkyni zrušil.

Navrhovateľ však tieto tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal, predkladal súdu len rôzne návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré však súd vzhľadom na listinné dôkazy predložené odporkyňou počas konania nepovažoval za potrebné vykonať.

Z listinných dôkazov predložených odporkyňou ako aj z jej vyjadrenia a svedeckej výpovede svedkyne Y. K., matky odporkyne, súd zistil, že odporkyňa po ukončení štúdia vo Francúzsku na gymnáziu bola prijatá na vysokoškolské štúdium a v školskom roku 2009/2010 bola zapísaná v 1. ročníku prvého stupňa dvojodborového štúdia Právo - ekonómia na Univerzite T. X T. - L. pod číslom študenta XXXXXXXX U. L. M.. Z tohto potvrdenia doručeného súdu odporkyňou vyplýva, že musí byť prítomná na príslušných hodinách skupiny (č. listu 35). Z potvrdenia z 22. 11. 2010 vydaného Univerzitou T. X T. - L., katedra Ekonómie, vyplýva, že bola v školskom roku 2010/2011 odporkyňa študentkou 2. ročníka prvého stupňa dvojodborového štúdia Právo - ekonómia na katedre Univerzity T. X. Je v ňom uvedené, že prítomnosť na vedených cvičeniach a metodologických konferenciách je povinná. Viac ako tri ospravedlnené absencie za semester nie sú tolerované (č. listu 54). Z potvrdenia na úradné účely z 24. 10. 2011 tej istej univerzity vyplýva, že odporkyňa bola zapísaná na kontinuálnom skúšaní vedomostí v školskom roku 2011/2012 za účelom pokračovania v štúdiu 3. ročníka prvého stupňa dvojodborového štúdia T. - X., V. XX. Taktiež prítomnosť na vyučovaní a vedených cvičeniach je povinná a viac ako dve ospravedlnené absencie za semester nie sú tolerované (č. listu 97). Z potvrdenia o návšteve školy z 8. 10. 2012 potvrdeného rektorom Univerzite T. XX - U. H. Y. vyplýva, že odporkyňa bola riadne zapísaná v akademickom školskom roku 2012/2013 ako študentka 1. stupňa vysokoškolského štúdia Ekonómia a manažment, 3. ročník 1. stupňa v odbore Katedra ekonomických vied a manažment (č. listu 230). O ukončení 1. stupňa vysokoškolského štúdia v odbore Právo odporkyňa doručila súdu diplom zo dňa 8. 10. 2012 (č. listu 247). Z potvrdenia o návšteve školy potvrdenom rektorom Univerzity T. XX - U. H. Y. vyplýva, že odporkyňa bola riadne zapísaná ako študentka v akademickom školskom roku 2013/2014 v študijnom programe magisterského štúdia Účtovníctvo, dohľad a audit v 1. ročníku, v stredisku Katedre ekonomických vied a manažmentu 928. Toto potvrdenie je zo 16. 12. 2013. Zároveň predložila odporkyňa súdu aj bakalársky diplom Práv, ekonómie, riadenia z odboru Ekońomie a riadenie (manažment) zo 17. 12. 2013 (č. listu 304 a nasl.) O tom, že odporkyňa študovala na vysokej škole počas celého obdobia dennou formou, svedčí rozvrh hodín, ktorý odporkyňa súdu v priebehu konania predkladala za jednotlivé roky štúdia. Odporkyňa v školskom roku 2009/2010 nebola poberateľkou štipendia, ale v nasledujúcich školských rokoch 2010/2011 poberala počas 9 mesiacov štipendium vo výške 450,89 €, v roku 2011/2012 vo výške 433,90 € po dobu 10 mesiacov a taktiež poberala štipendium v tejto výške aj v roku 2013/2014. Toto štipendium jej bolo priznané zo sociálnych dôvodov. To, že odporkyňa je študentkou vysokoškolského denného štúdia v zahraničí na Univerzite T. X T. - L. vo Francúzsku, vyplýva aj z rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky z 12. 3. 2013, v ktorom sa uvádza, že toto štúdium je podľa zákona o prídavku na dieťa rovnocenné štúdium na vysokej škole v Slovenskej republike. Podľa zákona o prídavku na dieťa, ktoré sa uskutočňuje v zmysle o vysokých školách v znení neskorších predpisov. V prípade, že by tomu tak nebolo, nemohla by matka odporkyne poberať na území Slovenska prídavok na dieťa, pričom táto poberateľkou prídavku na dieťa je.

Odporkyňa má najväčšie výdavky na nájom, za ktorý platí mesačne 200 €, na stravu minie okolo 200 € mesačne, značné finančné prostriedky vynakladá na cestovanie domov, preto necestuje domov často,

náklady na cestu domov sú približne vo výške 1 350 € ročne. Navštevuje vo Francúzsku aj štúdium priečnej flauty, na ktoré je zápisné 164 € na rok a značné výdavky sú spojené s nákupom učebných pomôcok na štúdium. Zápisné na univerzitu platí každoročne vo výške 178,57 €, taktiež sa stravuje v univerzitnej jedálni, čo stojí približne 60 € mesačne. Ďalšie finančné prostriedky minie na dopravu okolo 60 € mesačne. Kúpila si tlačiareň za účelom zníženia nákladov na kopírovanie skrípt v hodnote 110 €. Na zabezpečovanie svojich odôvodnených hmotných a kultúrnych potrieb mesačne vynakladá približne 140 €, ide o osobnú hygienu, oblečenie, návštevy kina, divadla, koncerty, nákup hudobných CD a nôt.

Podľa ust. § 63, ods. 1, 2 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa ust. § 35 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie do troch rokov spätne od dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ust. § 78 ods. 1 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa ust. § 78 ods. 2 cit. zákona ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Podľa ust. , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ho splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.

Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovaným zákonnými ustanoveniami súd rozhodol, tak ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh navrhovateľa na zníženie výživného na sumu 50 € mesačne od 30. 9. 2009 do 30. 7. 2012 a na zrušenie vyživovacej povinnosti od 1. 8. 2012 do budúcna voči odporkyni zamietol. Naopak zvýšil výživné zo strany navrhovateľa na odporkyňu na sumu 150 € mesačne počnúc 1. 12. 2009 do budúcna. Napriek tvrdeniam navrhovateľa, že jeho zárobkové a majetkové pomery mu neumožňujú platiť výživné vo výške 109,54 € mesačne, súd mal za to, že od poslednej úpravy výživného z januára 2009 nedošlo na strane navrhovateľa k takej

zmene výraznej pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného voči odporkyni na požadovanú sumu, resp. zrušenie vyživovacej povinnosti od augusta 2012 do budúcna. Príjem navrhovateľa sa od poslednej úpravy viacmenej nezmenil, taktiež ani jeho výdavky. V tejto súvislosti poukazuje súd na tú skutočnosť, že výdavky navrhovateľa pozostávajúce z pôžičiek nemôžu mať prednosť pred vyživovacou povinnosťou voči jeho dieťaťu. Manželka navrhovateľa je dlhodobo nezamestnaná už od roku 2007, pričom nie je poberateľkou žiadneho príjmu a v podstate ju živí navrhovateľ. Podľa názoru súdu je v záujme samotného navrhovateľa ako aj jeho manželky, aby si našla prácu a nebola závislá iba na príjme navrhovateľa, čím by sa zvýšil ich príjem do spoločnej domácnosti. Manželka navrhovateľa je samostatne zárobkovo činná, nie je invalidná dôchodkyňa a aj keď má síce zdravotné problémy, má možnosť sa niekde zamestnať a zarábať. Navyše v tomto smere sa od poslednej úpravy výživného tiež nič nezmenilo, pretože už vtedy bola manželka navrhovateľa nezamestnaná, bez príjmu, s diagnózou diabetes. Naopak, odporkyňa podľa názoru súdu ešte nie je samostatne zárobkovo činná vzhľadom na to, že naďalej je študentkou vysokoškolského štúdia vo Francúzsku, kde študuje na Univerzite T. L., pričom je všeobecne známe, že toto štúdium je veľmi náročné a je nepravdepodobné, že by popri tomto štúdiu dokázala denne pracovať, resp. si zarobiť toľko, aby už nebola závislá od výživného, ktoré jej doposiaľ majú povinnosť poskytovať obaja jej rodičia. Ak by aj odporkyňa v Paríži niekde brigádne pracovala, čo sa však počas celého konania nepreukázalo, nebola by zamestnaná v trvalom pracovnom pomere, a preto táto skutočnosť by nemohla mať vplyv na rozsah vyživovacej povinnosti. Preto súd dospel k záveru, že nie je dôvod na zníženie výživného a už vôbec nie na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni, pretože jeho vyživovacia povinnosť voči odporkyni nezanikla, keďže táto sa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie, a nie je samostatne zárobkovo činná. Na rozdiel od navrhovateľa u odporkyne sa výrazne zmenili jej pomery v tom, že od poslednej úpravy došlo k tej zmene, že sa stala od roku 2009 študentkou vysokoškolského štúdia na Univerzite L. v Paríži, kde študuje aj doposiaľ, s čím má podstatne zvýšené výdavky a vlastne jej odôvodnené potreby sa zvýšili aj priamo úmerne s jej vekom. Je nepochybné, že došlo k nárastu potrieb odporkyne, keďže od poslednej úpravy výživného do toho času uplynulo už 5 rokov. Oprávnené potreby odporkyne nezahŕňajú len stravovanie, ale sú dané aj potrebami bytovými, študijnými, odevnými, kultúrnymi, ktoré závisia od veka dieťaťa, jeho zdravotného stavu a schopnosti živiť sa sám a starať sa o seba, atď. Tieto odôvodnené potreby sa s vývojom dieťaťa prirodzene menia, narastajú. Medzi odôvodnené potreby patria okrem pravidelných aj náhodné výdavky spojené napríklad so zdravotným stavom, so športom, cestovaním. Navyše v priebehu 5 rokov sa zmenila aj cenová úroveň, či už potravín, ošatenia alebo liekov.

Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že majetkové a zárobkové možnosti navrhovateľa a na druhej strane odôvodnené potreby odporkyne opodstatňujú zvýšenie výživného na sumu 150 € mesačne počnúc od 1. 12. 2009 do budúcna.

Vzhľadom na to, že odporkyňa požadovala výživné až vo výške 250 € mesačne, súd tento jej návrh nepovažoval v prevyšujúcej sume za opodstatnený, a preto v prevyšujúcej časti čo do výšky výživného jej návrh zamietol.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 1. 12. 2009 do 31. 5. 2014 v sume 2 184,84 € (teda 54 mesiacov x 40,46 € mesačne), súd umožnil navrhovateľovi splatiť odporkyni v mesačných splátkach po 20 € spolu s bežným výživným pod hrozbou strany výhody splátok počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Aj napriek tomu, že v konaní bol navrhovateľ neúspešný a odporkyňa úspešná čiastočne, súd rozhodol o trovách konania podľa ust. , podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Pri rozhodnutí o trovách konania súd bral zreteľ na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a zaoberal sa aj okolnosťami, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.

Súd prihliadal aj na tú skutočnosť, že odporkyňa predkladala dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v predlžovaných lehotách, a nie vždy v požadovanej kvalite a tieto dôkazy mohla zabezpečiť jedine odporkyňa, keďže sa týkali jej zahraničného štúdia, aj napriek tomu, že ich navrhoval navrhovateľ. Tiež prihliadal na tú skutočnosť, že medzi účastníkmi nebolo možné dospieť ku konsenzu ohľadom výšky výživného počas celej dĺžky konania.

Na základe uvedených dôvodov súd rozhodol, tak ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Okresný súd Košice I. v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.