Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/354/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu Q. M., N.. XX.X.XXXX, A. N. X, B., práv. zast. Mgr. Renátou Dobrovodskou, advokátkou, Račianska 15, Bratislava, proti žalovanému E. U. Consulting, s.r.o., Žitná 1, Bratislava, IČO: 36 520 179, práv. zast. JUDr. Hanou Kováčikovou, advokátkou, Odborárske nám. 3, Bratislava, o zaplatenie 30.671,18 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. -898 z 25.4.2013, jednohlasne takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. -898 zo dňa 25.4.2013 potvrdzuje.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 30.671,18 EUR spolu s 15 % p.a. úrokom z omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr, ktorá predstavovala odmenu za výkon činnosti v zmysle zmluvy o poskytovaní poradenstva, organizovaní a vedení odborných školení a seminárov v období od marca 2004 do septembra 2004, vyfakturovanú faktúrami č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi žalobcom a Ľ. A. - A. došlo k neplatnému postúpeniu pohľadávky voči žalovanému v sume 924.000,- Sk (30.671,18 EUR), nakoľko medzi podnikateľom Ľ. A. - A. a žalovaným v roku 2004 neexistoval zmluvný vzťah, na podklade ktorého by mohol žalovaný ako záujemca požadovať od podnikateľa Ľ. A. - A. ako spolupracovníka výkon činností, spočívajúcich v poskytovaní poradenstva, organizovaní a vedení odborných školení a seminárov. Ďalej konštatoval, že Ľ. A. - A. nevznikol nárok na odmenu ani v prípade, že by v roku 2004 skutočne v prospech žalovaného vykonal činnosť spočívajúcu v poskytovaní poradenstva, organizovaní a vedení odborných školení a seminárov, nakoľko žalovanému takáto povinnosť nevyplývala zo žiadneho zmluvného vzťahu. Ak teda Ľ. A. - A. nemal nárok na vyplatenie odmien, nemohol toto právo zmluvou zo dňa 12.9.2005 platne postúpiť na žalobcu ako postupníka. Súd prvého stupňa konštatoval, že právny predchodca žalobcu a žalobca síce viackrát poukázali na existenciu kooperačnej dohody o poskytovaní poradenstva, organizovaní a vedení odborných školení a seminárov v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák. s účinnosťou od 1.1.2004, existenciu zmluvy v hmotnej podobe však nepreukázali. Poukázal tiež na obsah výpisu zo živnostenského registra týkajúceho sa právneho predchodcu žalobcu, podľa ktorého činnosť, na ktorú vystavil predmetné faktúry, nebola predmetom jeho podnikania. Nakoľko nemal za preukázanú existenciu zmluvného vzťahu medzi Ľ. A.Í.

- A. a žalovaným v období roka 2004, nezaoberal sa bližšie svedeckými výpoveďami ohľadom určenia času, kedy prestal právny predchodca žalobcu reálne vykonávať organizačnú a prednášateľskú činnosť

v prospech žalovaného, resp. či Ľ. A. - A. skutočne organizačnú a prednášateľskú činnosť v prospech žalovaného v roku 2004 vykonával. V konaní úspešnému žalovanému súčasne priznal náhradu trov konania s poukazom na a vznik trov na súdnom poplatku v sume 1.840,28 EUR a právnom zastúpení v sume 3.325,96 EUR.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca navrhujúc ho zmeniť a žalobe vyhovieť. Namietal, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd prvého stupňa napadnutý rozsudok riadne neodôvodnil. Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, že vykonané dôkazy riadne nevyhodnotil, resp. aktívne sa svedeckými výpoveďami nezaoberal, keď práve nimi bolo preukázané, že Ľ. A. - A. činnosť pre žalovaného skutočne vykonával. Ďalej namietal, že si postupca splnil svoju zákonnú povinnosť voči postupníkovi podľa § 528 ods. 2 Obč. zák., k zmluve o postúpení pohľadávky však zo zákona nemusel byť pripojený doklad, ktorý osvedčuje vznik pohľadávky, ako nesprávne namietal žalovaný. Uviedol, že zmluva existuje, v koho dispozícii je v súčasnosti žalobca nemá vedomosť, pred časom to bol žalovaný, kto touto zmluvou disponoval, keďže sa nachádzala v trezore spoločnosti žalovaného. Ďalej poukazoval na to, že do septembra 2004 pán Ľ. A. činnosť pre žalovaného vykonával, existujú o tom dôkazy, a to fotografie zo školení, na ktorých prednášal, rovnako aj videozáznam z nich. V rozpore s nimi sú výpovede svedkov K., H., ktorí tvrdili, že A. činnosť nevykonával, s čím sa súd prvého stupňa nevysporiadal. Konštatoval, že žalovaný svoje výpovede menil a prispôsoboval podľa toho, čo mu aktuálne vyhovovalo viac. Poukázal na konanie žalovaného potvrdzujúce jeho tvrdenie, že žalovaný identické faktúry za mesiace január, február a marec roku 2004 zaplatil a navyše sa faktúry stali súčasťou jeho účtovníctva. Skutočnosť, že faktúry boli riadne žalovaným prijaté a zaevidované v účtovníctve, preukázala aj audítorská správa audítorky J.. P. K. zo spoločnosti Ekobilanz.

Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že v konaní bola dostatočne preukázaná skutočnosť, že medzi Ľ. A. - A. a žalovaným neexistovala od 1.1.2004 žiadna dohoda, ktorej predmetom by bolo poskytovanie poradenstva, organizovanie a vedenie odborných seminárov a školení. Žalovaný navyše v konaní preukázal, že Ľ. A. - A. od apríla 2004 neposkytoval žiadne služby týkajúce sa organizačnej alebo prednáškovej činnosti, nakoľko túto činnosť pre žalovaného zabezpečovala sesterská spoločnosť MARKETING PARTNER spol. s r.o.. Uzavrel, že Ľ. A. - A. nebol oprávnený fakturovať odmenu za činnosť, na ktorú nemal oprávnenie a ak by tak učinil, mohlo by sa jednať o plnenie zo spáchaného trestného činu neoprávneného podnikania v zmysle ust. . Súhlasne so súdom prvého stupňa konštatoval, že žalobca v konaní nepredložil žiadny dôkaz o tom, že pohľadávka skutočne vznikla. Správne podľa neho súd prvého stupňa vyhodnotil skutočnosť, že zaevidovanie predmetných faktúr v dodávateľskom saldokonte žalovaného ešte nepreukazuje existenciu tejto pohľadávky a rovnako ani skutočnosť, že záväzok bol uznaný. Poukázal na to, že žalovaný po zistení, že predmetné faktúry eviduje v účtovníctve, tieto z účtovníctva vyradil, vrátil ich Ľ. A. - A. ako bezpredmetné, pričom si splnil aj povinnosti plynúce z tejto skutočnosti a podal príslušnému správcovi dane dodatočné daňové priznanie a svoj príjem riadne zdanil. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že súd prvého stupňa oprávnene konštatoval, že neboli splnené základné požiadavky na platné uznanie záväzku v zmysle a nasl. Obch. zák..

Odvolací súd prejednal vec podľa a bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré nepovažuje z dôvodu hospodárnosti za potrebné opakovať, a preto napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil.

Podľa navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť nepreukázal, že jeho právny predchodca mal aj na obdobie apríl až september 2004, ktorého sa žaloba týka, uzatvorenú so žalovaným zmluvu o poskytovaní poradenstva, organizovaní a vedení odborných školení a seminárov a že za činnosť na jej základe vykonávanú mal právo na odmenu 132.000,- Sk mesačne a že aj skutočne túto činnosť vykonával. Túto skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu nepreukazujú bezpečne ani predložené fotografie zo školení a videozáznam, ktoré sú síce dôkazom o tom, že sa určité akcie a semináre konali, a právny predchodca žalobcu sa na nich zúčastnil, nepreukazujú však, že na nich vykonával práve činnosť v zmysle uvedenej zmluvy, ako ani jej rozsah a časové obdobie, v ktorom sa uskutočnili, prípadne či nesúviseli s jeho funkciou konateľa spoločnosti. Pravdivosť jeho tvrdení nedokazujú ani výpovede v konaní vypočutých konateľov žalovaného a ani svedkov.

Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, mal by preto podľa § a ods. 1 právo na náhradu jeho trov. Nakoľko žalovaný síce podal v zmysle návrh, aby mu bola priznaná náhrada trov, ale tieto si v zmysle nevyčíslil, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.