Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25C-88-2014.pdf
PDF · 73.13 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-25C/88/2014
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci navrhovateľa I. X.V. Y. Ž., J.. XX.X.XXXX, G. Q. X, H., v 2. rade D. Ž., J.. XX.X.XXXX, G. Q. X, H. proti odporcovi v 1. V. K. O. N. N..V..Q.., G. O. -. H.Ľ., N. N. S. XX, H., I. X. V. N. G. G. N. N..V..Q.., F.. S. Š. - H., N. N. Č. X, H., v konaní o nariadenie predbežného opatrenia takto
rozhodol:
Zamieta návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
odôvodnenie:
Navrhovatelia doručili tunajšiemu súdu dňa 16.5.2014 návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd predbežným opatrením zakázal odporcom nakladať s majetkovými právami X-F. G. J. Q. X, H.Š., X K., zapísané v liste vlastníctva č. XXXXX nachádzajúci sa na parcele Č.. XXXX/XX Q. I. XXXmX pozostávajúcim z troch obytných miestností a príslušenstva podiel priestoru na nebytových častiach a zariadeniach domu a podiel k pozemku 503/10000 druh pozemku zastavanej plochy Z. S., Q. H. - Z., H.F. F., okresný Ú. H., H. Q.. Svoj návrh odôvodnili tým, že dňa 14.3.2014 prevzali od odporcu v 2. rade zast. konateľom G. O., oznámenie začatie výkonu záložného práva, s odôvodnením, že neuhradili pohľadávku z titulu neuhradených finančných prostriedkov voči ostaným vlastníkom bytov a nebytových priestorov súvisiacich s výkonom správy, prevádzky, údržby a opráv z polovice časti domu, z polovice zariadenia domu a príslušenstva a pozemku vrátane služieb. Ďalej uviedli, že vymáhaný nárok veriteľa ako oprávneného predstavuje sumu 8.896,83 eur. Dňa 11.4.2014 zaslali odporcovi v 1. rade list, v ktorom uviedli, že vymáhané finančné prostriedky neuznávajú. Navrhovatelia poukázali na skutočnosť, že v roku 2008 sa previedli stavebné práce spojené so zateplením obytného domu na Q. X, I. H., , ktoré boli predražené, s tým, že v rokoch 1999 až do roku 2007 navrhovateľ v 1. rade vykonával funkciu predsedu dozornej rady vlastníkov bytom, pričom v tomto období dostali dve ponuky od stavebných spoločností v súvislosti so zateplením vyššie uvedeného obytného domu. Odporcav 2. rade napokon vybral stavebnú spoločnosť, ktorá žiadala vyplatiť za vykonanie zatepľovacích prác sumu 3.300 000 Sk. Dňa 10.10.2007 bolo vyplatených 40.054 Sk, následne dňa 25.2.2008 bolo uhradili bankovým prevodom pre správcu sumu 241.828,70 Sk a následne dňa 29.3.2010 uhradili aj sumu 2.324,06 eur. Ďalej dôvodili tým, že všetky tieto finančné prostriedky nikdy ako dlh neuznali, o čom svedčia písomnosti, ktoré prevzal správca. mali za to, že správca sa im viac ako 12 rokov snaží predpisovať finančné čiastky, ktoré majú uhradiť v rámci mesačných predpisových platieb, avšak sa jedná len o zastrašovanie, v dôsledku čoho boli navrhovatelia nútení podať na prokuratúru podnet na trestné stíhanie z podozrenia na vydieranie.
Podľa ust. § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. e), f) cit. zákona, predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že navrhovateľ predbežného opatrenia musí preukázať a osvedčiť právo, ako aj potrebu neodkladne upraviť pomery účastníkov, či obavu, že by výkon rozhodnutia
bol ohrozený, ktorá však nemôže byť preukázaná iba subjektívnym názorom navrhovateľa vyjadrujúcim podozrenie, že odporca bude konať s úmyslom ukrátiť ho na jeho právach. Z dočasného charakteru predbežných opatrení zároveň vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Účelom predbežného opatrenia je predovšetkým rýchla, aj keď len dočasná úprava právnych pomerov účastníkov.
Súd zároveň skúmal, či navrhovatelia označili skutočnosti, prípadne predložili iné relevantné listinné dôkazy, ktorými by dostatočne osvedčili pravdepodobnosť práva a potrebu jeho predbežnej úpravy, ako aj to že druhý účastník nebude obmedzený spôsobom neprimeraným veci. Ako to vyplýva z vyššie cit. zák. ustanovení, účelom predbežného opatrenia je dočasné zabezpečenie ochrany porušovaných a ohrozených práv účastníkov konania, pričom nariadenie predbežného opatrenia prichádza do úvahy vtedy, ak je potrebné aby boli pomery účastníkov dočasne upravené, alebo existuje obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, ktorá však nemôže byť preukázaná iba subjektívnym názorom navrhovateľa o takom správaní odporcu, ktoré by zdôvodňovalo potrebu nevyhnutnej úpravy vzájomných pomerov. Navrhovateľ predbežného opatrenia tu musí osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený, t.j. súdu sa musí osvedčená skutočnosť vzhľadom na všetky okolnosti javiť ako nanajvýš pravdepodobná. Súd tu poukázal aj na skutočnosť, že samotným nariadením predbežného opatrenia, musí byť zachovaná aj jedna zo zásad pri rozhodovaní o predbežnom nariadení a to, že v dôsledku jeho nariadenia nevznikne neprimeraná ujma druhému z účastníkov, t.j., že ujma odporcu nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia dosiahne navrhovateľ.
V danom prípade mal súd za to, že navrhovatelia dostatočne neosvedčili skutočnosti potrebné pre vytvorenie záveru o nevyhnutnosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov, príp. nevyhnutnosti zabezpečenia dôkazu, ktorý nebude možné vykonať vôbec, alebo len s veľkými ťažkosťami.
Navrhovatelia nepredložili súdu žiadne dôkazy (ani listinné) a dostatočne neosvedčili skutočnosti potrebné pre vytvorenie záveru o nevyhnutnosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov, príp. nevyhnutnosti zabezpečenia dôkazu, ktorý nebude možné vykonať vôbec, alebo len s veľkými ťažkosťami. Taktiež nijakým spôsobom nepreukázali, že by konaním, resp. správaním odporcov mohol byť ohrozený jej záujem s úmyslom ukrátiť ich na ich právach, t.j. súd mal za to, že navrhovatelia nijakým spôsobom nepreukázali vo veci naliehavý právny záujem, preto návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Zároveň mal za to, že na rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia nie je pre krátkosť času, ako aj pre jeho samotný charakter možné vo veci vykonať dokazovanie, ktoré by presahovalo, resp. by bolo nad rámec inštitútu o predbežnom opatrení, t.j. aby sa v rámci neho vykonávali chýbajúce dôkazy, tak ako je to v konaní vo veci samej. Nie je úlohou predbežného opatrenia nahradzovať konečné rozhodnutie vo veci samej, keďže jeho použitie je na mieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže o návrhu na vydanie predbežného opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný, pričom vykonávanie dôkazov, patrí do konania vo veci samej, čo je nad rámec tohto konania, keďže konanie o predbežnom opatrení nie je prípravou, ani suplovaním konania vo veci samej. Nariadením predbežného opatrenia ide len o dočasnú ingerenciu súdu a predbežné opatrenie nemá prejudikovať rozhodnutie súdu vo veci samej, ktoré môže byť po úplnom zistení skutkového stavu a vyhodnotení vplyvu tejto dočasnej úpravy odlišné od dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).