Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-27-2013.pdf
PDF · 104.4 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/27/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku v právnej veci žalobcu: Mgr. D. G., nar. X. E. XXXX, bytom U. XXX/X-X, D. X - T., W. A., zast. JUDr. Gabrielom Stanislavským, advokátom, Hlavná 29, Trnava, proti žalovanej: Základná škola s materskou školou, IČO: 36 080 829, I. Krasku 29, Trnava, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava 21C/80/2010-114 zo dňa 12. septembra 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti výpovede danej mu dňa 19. júla 2010 žalovanej; uloženia povinnosti žalovanej ďalej ho zamestnávať, a to od 1.9.2010 a uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu mzdu vo výške priemerného mesačného platu 898,80 eur brutto (668,18 eur netto) za každý mesiac v ktorom mu v dôsledku neplatnosti výpovede vznikla ušlá mzda a to od 1.9.2010, alebo alternatívne, aby súd rozhodol o neplatnosti výpovede danej mu žalovanou a uložením povinnosti žalovanej ďalej ho zamestnávať a to od 1.9.2011; ako aj uložením povinnosti žalovanej zaplatiť mu mzdu vo výške priemerného ročného platu 10.785,60 eur brutto (8.018.16 eur netto), keď v dôsledku neplatnosti výpovede vznikla ušlá mzda od 1.9.2010 do 31.8.2011. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne ustanovením § 11a ods. 1 veta prvá, § 61 ods. 1,2 a 3, § 63 ods. 1 písm. b/ a ods. 2, § 74, § 77 Zák. práce v znení platnom do 31.8.2011 (zák. č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení), ako aj § 6 ods. 18 písm. c/ zák. č. 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších zmien a doplnení. Vecne potom tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť, pretože výpoveď daná žalobcovi je plne v súlade s právnymi predpismi, žalovaná pri daní výpovede splnila všetky formálno- právne ako aj hmotno-právne podmienky a nebol zistený žiaden dôvod, pre ktorý by mala byť výpoveď neplatná. V konaní bolo preukázané, že účastníci uzavreli dňa 1.9.2008 pracovnú zmluvu na pracovné miesto učiteľ II. stupňa s dňom nástupu do zamestnania 1.9.2008, na dobu neurčitú. Následne pri tvorbe pracovných úväzkov na školský rok 2010/2011 (vypracovala ho riaditeľka školy, plne v súlade so svojimi kompetenciami) nastala situácia, že pre jedno miesto učiteľa nezostal dostatočne veľký počet úväzkov, t. j. jeden z učiteľov sa pre školu stal nadbytočným - riaditeľka preto o organizačnej zmene - znížení stavu pracovníkov - rozhodla Rozhodnutím č. 21/6/2010 zo dňa 21.6.2010, keď v bode „B“ Rozhodnutia uviedla, že nadbytočným sa stáva žalobca, s ktorým bude rozviazaný pracovný pomer. Zdôraznil, že neskúmal, ktorého zo zamestnancov zamestnávateľ označí za nadbytočného, takého rozhodnutie o konkrétnom zamestnancovi je plne v kompetencii zamestnávateľa, súdu neprináleží ho preskúmavať z pohľadu určenia nadbytočnej osoby. Žalovaná voľným pracovným miestom, na ktoré by mohla zaradiť
žalobcu vzhľadom na jeho kvalifikáciu nedisponovala (čo je logické, nakoľko ak by mala voľné pracovné miesto nemusel by dať výpoveď z dôvodu nadbytočnosti žiadnemu zo svojich zamestnancov / učiteľov); žalovaná v dobe troch mesiacov po daní výpovede žalobcovi (ani do dňa rozhodnutia súdu) neutvorila zrušené pracovné miesto, neprijala po skončení pracovného pomeru žalobcu na takéto pracovné miesto iného zamestnanca (pracovné činnosti - výučba predmetov - predtým vykonávané žalobcom riešil formou prerozdelenia úväzkov iným učiteľom). Následne požiadal zamestnávateľ (žalovaná) listom zo dňa 21.6.2010 výbor odborového zväzu o prerokovanie výpovede - výpoveď bola dňa 22.6.2010 prerokovaná výborom odborového zväzu zamestnancov (predsedníčka F. I., podpredsedníčka Y. E., členka K. H.), výbor s udelením výpovede žalobcovi vyslovil súhlas. Po splnení všetkých zákonných podmienok dala žalovaná dňa 22.6.2010 žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, a to z organizačných dôvodov, nakoľko od 1.9.2010 pre neho nemá vhodnú prácu (stal sa pre žalovanú nadbytočným), výpoveď bola vypracovaná v písomnej forme, bola riadne odôvodnená. Iné dôvody výpovede ako organizačné zmeny / nadbytočnosť žalobcu pre žalovanú v konaní tvrdené, a teda ani preukázané neboli. Námietky žalobcu ohľadom neplatnosti výpovede z formálnych dôvodov (nie je správne vymedzený skutkový stav) vôbec neobstoja, keď výpoveď bola riadne odôvodnená, bol v nej nezameniteľne a konkrétne uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru (organizačná zmena), ako aj zákonné ustanovenie na základe, ktorého bol daný výpovedný dôvod, tieto námietky súd považoval za irelevantné a účelové. Žalobcovi bola výpoveď osobne doručovaná dňa 23.6.2010, keď ju žalobca odmietol prevziať, avšak týmto dňom (t. j. 23.6.2010) sa výpoveď pre žalobcu považuje za riadne doručenú (následne bola výpoveď žalobcovi doručená tiež poštou a to listom zo dňa 29.6.2010); výpovedná lehota začala plynúť dňa 1.7.2010, uplynula dňa 31.8.2010. Žalobca vyslovil nesúhlas s výpoveďou listom zo dňa 29.6.2010 a 30.8.2010. K námietke žalobcu ohľadom potreby prerokovať výpoveď so zriaďovateľom (na základe § 6 ods. 18 písm. c/ zák. č. 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve) nebolo možné prihliadnuť, jednak s poukazom na znenie samotného ustanovenia, ktoré má na mysli prerokúvanie „personálnych, materiálnych a sociálnych podmienok zamestnancov školy“, napr. vybavenie tried a kabinetov, počet žiakov v triedach, vzdelávanie pedagógov a všeobecne pracovné podmienky, nie však konkrétne rozhodnutia štatutárneho zástupcu ohľadom prijímania, preraďovania, prepúšťania a pod. pedagógov a zamestnancov školy, jednak tiež na úplne jasné a zreteľné vyjadrenie zriaďovateľa školy (vyjadrenie Mesta Trnava zo dňa 11.5.2012). Keďže žalovanej, ktorá mala v spore plný úspech nevznikli trovy, resp. o náhradu trov nepožiadala (§ 151 ods. 1 O. s. p.), prvostupňový súd rozhodol o trovách konania tak, že náhradu trov konania žalovanej nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie prostredníctvom zástupcu žalobca a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods.2 písm. c/ O. s. p.) a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.). Uviedol, že žalobcovi bolo odňaté právo na spravodlivý proces, keď napriek jeho písomnému ospravedlneniu zo dňa 14.5.2012, doručenému súdu prvého stupňa 15.5.2012, vo veci konal a dňa 8.8.2012 bez prítomnosti žalobcu vypočul štatutárnu zástupkyňu žalovanej Mgr. N. D. a predsedkyňu odborového hnutia F. I. a nemal tak možnosť klásť im otázky dôležité pre objasnenie rozhodujúcich skutočností súvisiacich s vecou.
Podaním žalobcu zo dňa 13.10.2012 označeným ,,odvolanie“, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa 16.10.2012, t. j. v odvolacej lehote, žalobca taktiež navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť alebo ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že z rozvrhu úväzkov na školský rok 2010/2011 vyplýva, že 3 hodiny HUV pre prvý stupeň ZŠ z jeho pôvodného celkového úväzku prevzali viaceré učiteľky prvého stupňa ZŠ a ďalších 5 hodín HUV (pre druhý stupeň) prevzala Mgr. L. K., učiteľka prvého stupňa ZŠ, ktorá podľa § 6 zák. č. 317/2009 Z. z. nebola kvalifikovaná pre výuku HUV na druhom stupni. Namietol aj neprerokovanie výpovede odborovým orgánom resp. dodatočné vyhotovenie dokladov predložených na vyžiadanie súdu (žiadosť o prerokovanie výpovede zo dňa 21.6.2010, zápisnica rokovania členov výboru ZOOZ PŠaV zo dňa 22.6.2010 a rozhodnutie č. 21/6/2010 zo dňa 21.6.2010).
K odvolaniu žalobcu doručila písomné vyjadrenie žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uviedla, že v odvolaní neboli uvedené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho vyhoveniu a pokiaľ argumentuje žalobca zaujatosťou mal vzniesť námietku
zaujatosti, ktorú v priebehu celého konania nevzniesol. Svedkyňa, ktorú navrhol vypočuť žalobca Mgr. M. H. bola v konaní vypočutá na pojednávaní dňa 8.8.2012 a súd jej výpoveď aj vyhodnotil.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 201 ods. 1 O. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c/ a d/ O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu je vecne správny, v dôsledku čoho sú splnené podmienky na jeho potvrdenie odvolacím súdom.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože zdieľa jeho právny záver vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvého stupňa odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, s poukazom na odvolacie argumenty žalobcu sa žiada dodať nasledovné:
Ako vyplynulo z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, odvolací súd tomuto nemôže vytknúť žiadnu vadu, ktorá by mala spôsobiť nulitu dôkazov.
Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa§ 119 ods. 1 pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov a podľa ods. 2 účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu potom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel a c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.
Žalobca jeden z odvolacích dôvodov videl v tom, že prvostupňový súd mu odňal možnosť konať pred súdom čo znamená, že sa mu postupom súdu znemožnila realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Závadný procesný postup súdu prvého stupňa, ktorým sa mu znemožnila realizácia jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov mal spočívať v tom, že súd prvého stupňa prejednal vec na pojednávaní dňa 8.8.2012 v neprítomnosti právneho zást. žalobcu a žalobcu a vypočul rozhodujúcich svedkov - bývalú štatutárnu zástupkyňu žalovanej a predsedníčku odborového hnutia. Zo zápisnice o pojednávaní na Okresnom súde Trnava, ktorá je v spise založená na č. l. 107 vyplýva, že tvrdenia v odvolaní nie sú pravdivé, pretože na uvedenom pojednávaní bol prítomný tak žalobca, ako aj jeho právny zástupca a dôkaz - výsluch bývalej štatutárnej zástupkyne žalovanej a predsedníčky odborového hnutia prvostupňový súd na tomto nerealizoval. Prvostupňový súd, ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 30.5.2012 pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu s tým, že právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu dovolenky mimo územia SR a požiadal o odročenie pojednávania, pričom termín pojednávania (t. j. na 30.5.2012) bral na vedomie na pojednávaní dňa 25.4.2012 a na budúce pojednávanie mal žalobca zabezpečiť aj účasť žalobcu - viď zápisnica o pojednávaní na č. l. 93. Pojednávanie dňa 30.5.2012 prebehlo bez prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného a na tomto boli vypočuté svedkyne Mgr. N. D., bývalá štatutárna zástupkyňa žalovanej (pozn.: nie ,,D.“, ako to uvádzal v odvolaní zást. žalobcu) a F. I., predsedníčka odborovej organizácie u žalovanej. Zástupca žalobcu listom zo dňa 14.5.2012, ktorý bol doručený súdu prvého stupňa dňa 14.5.2012 oznámil, že
ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní, ktoré bolo nariadené na 30.5.2012, a to z dôvodu čerpania riadnej dovolenky mimo územia SR a navrhol aby bolo pojednávanie odročené na iný termín (august 2012 ).
Ustanovenie § 101 O. s. p. je prejavom prejednacej zásady civilného konania, ktoré okrem iného upravuje v jeho druhom odseku predpoklady, za splnenia ktorých súd môže prejednať vec v neprítomnosti účastníka. Súd môže uskutočniť pojednávanie v neprítomnosti účastníka len vtedy, ak účastník konania bol na pojednávanie riadne predvolaný, ak nepožiadal o odročenie pojednávania alebo dôvod, pre ktorý požiadal o odročenie, nebol dôležitý. Ak teda účastník konania chce využiť svoje právo byť prítomný na prejednaní veci, ale mu v tom bráni prekážka, je jeho povinnosťou požiadať o odročenie pojednávania (nestačí len ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní) a o odročenie pojednávania musí požiadať z dôležitého dôvodu. Aké náležitosti má obsahovať návrh na odročenie pojednávania upravuje odsek 2 a ods. 3 ustanovenia § 119 O. s. p., ktoré boli do Občianskeho súdneho poriadku vložené novelou vykonanou zákonom č. 388/2011 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2012.
Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný účastníkovi poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva. Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti účastníka konania na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať, aby mali dostatok času na prípravu a mohli sa pojednávania aktívne zúčastniť (§ 115 ods. 2 O. s. p.).
Všeobecne platí, že účastník konania sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (§ 24 ods. 1 O. s. p.). Oprávnenie zvoliť si zástupcu je zaručené aj v ústavnej rovine (čl. 37 ods. 2 Listiny); jeho zmyslom je poskytnúť procesným právam a povinnostiam účastníka kvalifikovanú ochranu. Ak je účastník konania zastúpený advokátom s plným procesným plnomocenstvom (§ 25 O. s. p.), jeho procesné práva a povinnosti vykonáva v konaní jeho zástupca. Bez ďalšieho zastúpením účastníka konania podľa § 24 O. s. p. účastník nie je pozbavený výkonu svojich procesných práv a povinností. Vzhľadom k tomu, že zástupca je splnomocnený ku všetkým úkonom, ktoré môže účastník v konaní urobiť (§ 28 ods. 2 veta druhá O. s. p.), nemôže byť v zásade účastník v prípade svojej neúčasti na pojednávaní na svojich procesných právach ukrátený. Ak sa zastúpený účastník domáha svojho práva na prejednanie veci v jeho osobnej prítomnosti, nemožno mu toto právo uprieť. V prípade zastúpeného účastníka ide teda o odňatie možnosti konať pred súdom len vtedy, ak sa mu postupom súdu upiera možnosť realizovať svoje procesné práva. Ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p. sa vzťahuje na účastníka konania i na jeho zástupcu. Ak sa ospravedlní účastník zastúpený advokátom z účasti na pojednávaní a z dôležitého dôvodu požiada o jeho odročenie, vzniká tým prekážka brániaca súdu v uskutočnení pojednávania, bez ohľadu na (ne)existenciu dôvodov na strane jeho právneho zástupcu. Procesným inštitútom umožňujúcim neuskutočnenie už nariadeného pojednávania a jeho odloženie vo forme odročenia, je inštitút žiadosti o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní.
Pokiaľ prvostupňový súd „vzal neprítomnosť právneho zástupcu žalobcu a žalobcu na vedomie“ a pokračoval v konaní aj bez ich účasti, neporušil ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p. a svojím postupom neodňal žalobcovi možnosť pred súdom konať. Súd môže posudzovať žiadosť účastníka (jeho právneho zástupcu) o odročenie pojednávania len z hľadiska dôležitých dôvodov (§ 101 ods. 2 O. s. p.), existenciu ktorých môže preveriť zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase rozhodovania o tejto žiadosti účastníka. Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje preto súd predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej sa vyvodzuje existencia dôležitého dôvodu v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p.; pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti účastníka hodnoverne preukázaná, zostáva jeho žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení. Dôležitý dôvod v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. môže byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každému účastníkovi občianskeho súdneho konania za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca účastníkovi prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla
(vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho účasti na pojednávaní). V danom prípade mohol odvolací súd dôvodnosť žiadosti právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania posudzovať len z aspektu tých skutočností, ktoré boli uvedené v jeho žiadosti. Prvostupňový súd prejednanie veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozsudku tým, že uvádzaný dôvod (dovolenka v zahraničí) pre odročenie nepovažoval za dôležitý. Odvolací súd má za to, že tvrdená skutočnosť uvedená v žiadosti právneho zástupcu žalobcu nevykazuje znaky vážneho dôvodu v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p.. Právny zástupca žalobcu v čase, keď bol termín stanovený nenamietal žiaden vážny dôvod pre stanovenie eventuálne iného termínu pojednávania, mal teda dostatok času potrebného pre prípravu na pojednávanie a na zorganizovanie svojich pracovných a súkromných povinností tak, aby sa mohol zúčastniť pojednávania vo veci, príp. dať zastúpiť substituentom a dôvod žiadosti o odročenie pojednávania ,,dovolenka mimo územia SR“ nebol z hľadiska odôvodnenosti vážnosti tohto dôvodu podopretý žiadnymi dôkaznými prostriedkami (napr. objednávka zájazdu, voucher a pod.), ktoré by preukazovali dôležitosť dôvodu pre odročenie pojednávania. Postup prvostupňového súdu bol preto v súlade s § 101 ods. 2 O. s. p., a preto nebola žalobcovi (ktorý ani o odročenie nepožiadal) odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p v spojení s § 211 ods. písm. f/ O. s. p.).
Čo sa týkalo hmotnoprávnych námietok žalobcu v odvolaní, spočívajúcich v tom, že v zmysle § 63 ods. 2 písm. a/ a b/ Zák. práce mu mala žalovaná ponúknuť náhradnú prácu alebo kratší pracovný úväzok je potrebné uviesť, že žalovaná rozhodla o znížení stavu pracovníkov z dôvodu, že mu nemohla vytvoriť úväzok pre školský rok 2010/2011 s tým, že sa toto zníženie dotkne práve žalobcu, čo bolo plne v jej kompetencii, ako to uviedol aj súd prvého stupňa, pretože reguláciu počtu zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie zákon jednoznačne umožňuje zamestnávateľovi regulovať. Bolo by nelogické práve z hľadiska opatrenia žalovanej, ktorá z hľadiska organizačnej zmeny (nemožnosť vytvorenia úväzku pre školský rok 2010/2011) konštatovala nadbytočnosť zamestnanca, aby tomuto ponúkala inú prácu, resp. kratší pracovný úväzok, keď nepotrebovala naďalej prácu vykonávanú žalobcom, pretože jej výkon dokázala zabezpečiť pomocou svojich dovtedajších zamestnancov.
Čo sa týkalo spochybňovania rozhodnutia odborového orgánu je potrebné uviesť, že právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán, právny úkon, ktorý vopred neprerokoval príslušný orgán, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis (§ 17 ods. 2 Zák. práce). Ustanovenie § 74 ods. 1 Zák. práce určuje povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom (ako zástupcom zamestnancov) výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru, ako hmotno- právnu podmienku platnosti uvedených právnych úkonov zo strany zamestnávateľa, nesplnenie ktorej v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 2 Zák. práce spôsobuje ich neplatnosť (t. j. neplatnosť výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru). Citované zákonné ustanovenie nie je samoúčelné, ale smeruje na ochranu zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a bez dôvodu neprepúšťal zamestnancov z pracovného pomeru. Účinky splnenia tejto povinnosti zamestnávateľa nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovaní skončenia pracovného pomeru alebo priložený návrh výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru k žiadosti o prerokovanie adresovanej príslušnému odborovému orgánu obsahuje náležitosti výpovede určené ustanovením § 61 ods. 2 ZP (u okamžitého skončenia pracovného pomeru § 70 ZP), to znamená, že dôvod výpovede musí byť vymedzený tak, aby nebolo možné zameniť ho s iným dôvodom, keďže tento nemožno dodatočne meniť. Odvolací súd má za to, že žiadosť o prerokovanie výpovede, ktorú odborový orgán prevzal dňa 21.6.2010 má náležitosti výpovede, ktorú žiadosť prerokoval dňa 22.6.2010, ako to vyplýva zo zápisnice rokovania členov výboru ZOOZ PŠaV z uvedeného dňa. Žalobcom namietané neprerokovanie, resp. dodatočné vyhotovenie predmetných dokladov bolo prezentované len v rovine tvrdení, keď na takéto tvrdenie nebol produkovaný žiaden dôkaz a to, že v tom čase zástupkyňa riaditeľky Mgr. M. H. mala na starosti všetku korešpondenciu a nebola si vedomá žiadnych záznamov, ktoré poskytla žalovaná strana (žiadosť o prerokovanie výpovede, zápisnica) neznamená, že k neprerokovaniu nedošlo, resp., že predmetné doklady boli vyhotovované dodatočne.
S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil z dôvodu vecnej správnosti podľa § 219 ods. 1 O. s. p..
V odvolacom konaní mala úspech žalovaná, preto jej podľa § 142 ods. 1 O. s. p., vzniklo právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi, žalovaná si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a z obsahu spisu jej ani žiadne trovy nevyplývajú, preto bolo dôvodné jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznať.
K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.