Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CbZm-180-2013.pdf
PDF · 99.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-3CbZm/180/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom Mgr. Martinou Hrušovskou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: VB LEASING SK, spol. s r.o., IČO: 31 378 528, Košická 49, Bratislava, zast. Mgr. Daniel Čulman, Lietavská 3, Bratislava proti odporcovi: F. N., IČO: XX XXX XXX, N. XXXX/XX, Ž., o námietkach odporcu na zaplatenie zmenkovej sumy 4.716,53 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
Súd zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm 377/2012-16 zo dňa 27.03.2013 p o n e c h á v a v platnosti v celom rozsahu.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania o námietkach vo výške 705,10 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Tunajší súd zmenkovým platobným rozkazom č. k. 3 Zm 377/2012-16 zo dňa 27.03.2013 uložil odporcovi ako priamemu zmenkovému dlžníkovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi ako prvému majiteľovi zmenky zmenkovú sumu 4.716,53 eur, 6 % úrok od 14.11.2011, zmenkovú odmenu 15,72 eur a náhradu trov konania 712,14 eur.
Odporca podal v zákonnej lehote proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky a žiadal ho zrušiť s odôvodnením, že navrhovateľ vyplnil zmenku v rozpore s vyplňovacím oprávnením, nakoľko zmenku podpísal s nevyplneným dátumom splatnosti, z čoho vyvodil, že sa jedná o zmenku na videnie. Z uvedeného, podľa jeho názoru vyplýva, že zmenka mala byť predložená na platenie do jedného roka od dátumu vystavenia, t.j. do 20.9.2007. Keďže navrhovateľ návrh podal až dňa 21.5.2012 odporca vzniesol námietku premlčania. Odporca považoval zmenku za neplatnú z dôvodu, že na zmenke je uvedených viac platobných miest, nakoľko mal byť použitý údaj uvedený pri zmenečníkovi. Za neplatnú ju považoval aj z dôvodu neuvedenia meny, v ktorej sa má planiť zmenkový peniaz. Uviedol, že v čase vystavenia zmenky bola platnou menou Skk a táto mena mala byť na zmenke uvedená v zmysle dohody o vyplnení. Odporca tiež namietol, že zmenka mu nebola predložená na platenie. Ako ďalšiu námietku uviedol, že zmenka mala správne znieť na sumu 3.499,53 eur a nie na sumu 4.716,53 eur. Poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal opodstatnenosť výšky zmenkovej sumy, nepreukázal náklady na ohodnotenie a ostatné náklady. Vzniesol kompenzačnú námietku a žiadal aby súd započítal jeho pohľadávku voči navrhovateľovi vo výške 4.716,53 eur titulom nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla tým, že navrhovateľ odpredal predmet leasingu pod cenu. Ako poslednú námietku vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti súdu.
Navrhovateľ žiadal námietky odporcu ako irelevantné a ničím nepodložené zamietnuť a ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že predmet leasingu predal za najvyššiu možnú cenu a kúpnu cenu, za ktorú predmet leasingu odpredal zohľadnil.
Na prejednanie námietok súd v zmysle § 175 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) nariadil pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané výsluchom účastníkov a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise.
Odporca sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnil, nežiadal ani o odročenie pojednávania. Súd v zmysle § 101 ods. 2 OSP vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na koncentračnú zásadu, ktorou sa v zmysle § 175 ods. 3 OSP konanie o námietkach riadi, nebola týmto postupom súdu odňatá odporcovi možnosť konať pred súdom, keďže na iné skutočnosti, než boli v námietkach uvedené, súd prihliadať nemôže.
Odporca bol v zmysle § 175 ods. 1 OSP povinný podať námietky do 3 dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu a uviesť v nich všetko, čo proti platobnému rozkazu namieta. Na námietky podané neskôr nie je možné v zmysle § 175 ods. 3 OSP prihliadať.
V prípade zmenkového konania ide o tzv. skrátené konanie, kedy za predpokladu, že navrhovateľ ( majiteľ zmenky ) predloží v prvopise zmenku ( originál zmenky), o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie svojho práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz. Nakoľko tieto zákonné predpoklady boli v danom prípade splnené, súd zmenkový platobný rozkaz vydal.
Navrhovateľ originálom zmenky, ktorú vystavil odporca ako vlastnú zmenku v Bratislave dňa 19. septembra 2006 preukázal, že odporca sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 4.716,53 eur, bez protestu dňa 14. novembra 2011.
Predložením prvopisu zmenky, ktorá obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. pre vlastnú zmenku, navrhovateľ svoje práva zo zmenky preukázal. Súd vydaním zmenkového platobného rozkazu o jeho návrhu rozhodol, podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil a v ďalšom konaní súd už len posudzoval, či je obrana odporcu, vyjadrená v námietkach, dôvodná a či ním tvrdené a preukázané skutočnosti spôsobili úplný alebo čiastočný zánik povinnosti poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky. V tomto štádiu konania preto dôkazné bremeno ťaží už len odporcu a on musí preukázať, či sú splnené podmienky k tomu, aby bol zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zrušený.
Zmenka bola riadne vystavená a odporcom podpísaná, má všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb. a keďže nebola v čase splatnosti zaplatená, nie je možné tvrdiť, že sa navrhovateľ zaplatenia domáha bezdôvodne.
K námietke odporcu o miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu na prejednanie predmetnej zmenkovej veci súd poukazuje na ustanovenie § 10 ods. 1 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého zmenkovým a šekovým súdom sa rozumie súd, ktorý je príslušný na konanie o veciach týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov vrátane sporov z vydaných zmenkových (šekových) platobných rozkazov a sporov týkajúcich sa zmenkových protestov. Podľa § 10 ods. 2 písm. a) citovaného zákona je na konanie vo veciach týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov vrátane sporov z vydaných zmenkových (šekových) platobných rozkazov a sporov týkajúcich sa zmenkových protestov príslušný pre obvod Krajského súdu v Bratislave Okresný súd Bratislava V.
Z údajov uvedených na prvopise zmenky má súd za to, že žalovaná zmenka po formálnoprávnej stránke vykazuje všetky podstatné náležitosti, ktoré musí vlastná zmenka pre svoju platnosť obsahovať. Odporca sa plneniu na základe zmenky bráni tvrdením, že navrhovateľ vyplnil zmenku v rozpore s dohodu a že zmenka je neplatná. Súd sa zaoberal námietkou nesprávneho vyplnenia blankozmenky, vyplnenou v rozpore s dohodou. Čo <http://salvia2.gurkol.net/katsrchreader.php?co=rozpor%20dohody%20o%20vyplneni
%20se%20smenkou&soubor=2024207>a Zmluvy o vyplnení a použití blanko zmenky, ktorú uzavreli navrhovateľ a odporca 19.9.2006 týka, tá podľa názoru súdu vymedzuje jednoznačne, ktoré doložky majú byť do zmenky doplňované. Stanovuje jasne, za akých okolností <http://salvia2.gurkol.net/katsrchreader.php?co=rozpor%20dohody%20o%20vyplneni%20se %20smenkou&soubor=2024207>a má zmenka vyplniť. Obsahom vyplňovacieho práva k blankozmenke je dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o tom, že dlžník súhlasí s tým, že v prípade, ak nesplní riadne a včas niektorú zo svojich pohľadávok, vyplývajúcich mu z Leasingovej zmluvy, je veriteľ oprávnený doplniť blankozmenku o výšku a menu zmenkovej sumy, platobné miesto a o dátum splatnosti. Z uvedených dôvodov považoval súd zmluvu za určitú a zmenku vypísanú v súlade s touto zmluvou.
Za odporujúce Zmluve o vyplnení a použití blanko zmenky odporca považoval vyznačenie novej meny na zmenke. Zmenka bola vystavená 19.9.2006 na formulári, na ktorom pri mieste určenom na číselné vyjadrenie sumy navrhovateľ uviedol menu euro. Takéto vyznačenie meny je plne v súlade tak s čl. II., ods. 1 písm. b/ Zmluvy o vyplnení a použití blanko zmenky ako aj s čl. III. § 9a ods. 2 zmenkového zákona (jeho druhej a tretej vety), v zmysle ktorého možno odo dňa zavedenia eura v Slovenskej republike na zmenky, ktoré znejú na slovenskú menu, vyznačiť zmenu slovenskej meny na eurá, takto vyznačená zmena sa považuje za súčasť pôvodného textu zmenky a nemá nijaký vplyv na právne vzťahy súvisiace s príslušnou zmenkou, ani na platnosť zmenky. Údaj o peňažnej sume je na zmenke uvedený v eurách, takže slovné vyjadrenie sumy neodporuje jej číselnému vyjadreniu.
Rovnako za odporujúce Zmluve o vyplnení a použití blanko zmenky odporca považoval vyznačenie „ viac platobných miest“ na zmenke. Súd aj túto námietku hodnotil ako nedôvodnú. Ustanovenie § 75 bod 4 zmenkového zákona predpisuje ako obligatórnu súčasť zmenky vlastný údaj miesta, kde má byť platené. Určenie platobného miesta musí byť tak určité, aby bez ďalšieho doplňovania bolo zrejmé, kde sa má platiť. Platobné miesto je udané na zmenke dostatočne presne, ak je uvedené označením obce alebo mesta. V predmetnej zmenke je dostatočne určito uvedené miesto platenia - v Bratislave, ktoré bolo doplnené v súlade s čl. II., ods. 1 písm. c/ Zmluvy o vyplnení a použití blanko zmenky.
Č sa týka námietky zmenkovej sumy, súd z navrhovateľom predložených dôkazov zistil, že podľa záverečného finančného vysporiadania leasingovej zmluvy č. U. zo dňa 21.10.2010 a jeho dodatku zo dňa 21.10.2010 bola v prospech odporcu po odpredaní predmetu leasingu zohľadnená jeho kúpna cena vo výške 1.000,- eur. Znaleckým posudkom č. 413/2009 bol predmet leasingu ohodnotený ku dňu 12.8.2009 na sumu 3.754,- eur. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na to, že predmet leasingu za túto cenu sa mu nepodarilo odpredať. Predal ho prvému záujemcovi na základe kúpnej zmluvy zo dňa 3.5.2010 za kúpnu cenu 1.190,- eur s DPH. V tejto súvislosti súd uvádza, že v zmysle aktuálnej judikatúry sa obvyklou cenou rozumie cena veci, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť alebo predať podobnú vec porovnateľnej veľkosti, vybavenia, veku, vlastností a pod., a to porovnaním uskutočnených predajov podobných vecí. Navrhovateľ výnos z predaja predmetu financovania v záverečnom finančnom vysporiadaní zohľadnil. Vecou odporcu bolo preukázať, že mal navrhovateľ reálnu možnosť predmet leasingu predať za vyššiu cenu, odporca však v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol.
Súd aj námietku odporcu, ohľadne nákladov navrhovateľa za ohodnotenie predmetu leasingu, hodnotil ako nedôvodnú. Navrhovateľ predložil vyúčtovanie znaleckých úkonov č. 412-421/2009 zo dňa 18.8.2009, podľa ktorého za ohodnotenie predmetu leasingu uhradil znalcovi L.. O. O. sumu 73,- eur, ktorá vyplýva aj zo záverečného finančného vysporiadania.
Podľa čl. III. ods. 1 zmluvy o vyplnení a použití zmeniek č. F/06/20387/1 zo dňa 19.9.2006 mal navrhovateľ právo vyplniť v blankozmenke zmenkovú sumu s uvedením jej meny, platobné miesto a dátum splatnosti v prípade, ak mu odporca neuhradí riadne a včas jeho splatnú pohľadávku, resp. ktorúkoľvek jej časť v lehote stanovenej v leasingovej zmluve alebo v lehote, ktorú určí písomne. Ako zmenkovú sumu bol podľa čl. II. ods. 1 písm. a) zmluvy oprávnený doplniť sumu rovnajúcu sa hodnote neuhradených pohľadávok alebo ich časti ku dňu uplatnenia vyplňovacieho práva. Zmenkou boli okrem iného zabezpečené aj pohľadávky navrhovateľa a ich príslušenstvo, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy a ktoré sú obsiahnuté vo finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy a ja jej dodatku, vrátane uhradenia nákladov a zmluvných pokút (čl. I. ods. 4 zmluvy).
Do položky „iné náklady“ podľa navrhovateľa patria nároky vyplývajúce z úvodnej vety bodu 9.4 VLP (všetky nároky, pohľadávky, škody a náklady, ktoré z titulu iného než riadneho ukončenia zmluvy navrhovateľovi vzniknú), najmä však z bodu 9.4. písm. b) VLP, v zmysle ktorého má navrhovateľ právo požadovať od odporcu všetky ďalšie záväzky, ktoré vznikli do doby predčasného ukončenia leasingovej zmluvy ako aj zmluvnú pokutu vo výške priamych nákladov navrhovateľa súvisiacich s predčasným ukončením zmluvy, najmä náklady spojené s vymáhaním a odobratím predmetu leasingu, s jeho predajom, so sprostredkovaním predaja, prehlásením v evidencii motorových vozidiel, parkovné a pod.. Z čoho položka „iné náklady“ vo výške 1.388,47 eur pozostáva, navrhovateľ špecifikoval na pojednávaní súdu. Uviedol, že sú to náklady na prepis vozidla vo výške 178,50 eur, náklady za zaplatenie zákonného poistenia za dva roky po 66,39 eur, náklady pozostávajúce s parkovného za obdobie od 6/2009 do 9/2010 v sume 1.051,96 eur, náklady na ohodnotenie predmetu leasingu - znalečné v sume 73,- eur bez DPH.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca zmenkovú sumu navrhovateľovi nezaplatil. Odporca namietol, že mu navrhovateľ nepredložil zmenku na platenie. Z námietky nevyvodili žiaden záver, len na túto skutočnosť poukázali. Zmenka bola vystavená s doložkou "bez protestu", čím vystaviteľ zbavil navrhovateľa povinnosti urobiť protest pre neplatenie a v zmysle čI. I. § 46 ods. 2 zmenkového zákona musí odporca preukázať, že lehoty dodržané neboli. Ale ani v prípade, ak by zmenka skutočne nebola na platenie predložená, nestratil by navrhovateľ v zmysle čl. I. § 53 ods. 1 ZZ svoje práva zo zmenky, keďže odporca je ako vystaviteľ vlastnej zmenky zaviazaný rovnako ako príjemca cudzej zmenky. Navyše za predloženie zmenky na platenie je možné považovať aj doručenie návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu odporcovi prostredníctvom súdu, preto navrhovateľ svoje práva zo zmenky nestratil.
Odporca neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k právnemu záveru, že je zmenka neplatná z iných dôvodov, než sú uvedené v čl. I. § 76 ods. 1 zmenkového zákona. Súd námietku odporcu, že nároky zo zmenky sú premlčané, posúdil ako nedôvodnú. Za nedôvodnú považoval súd aj námietku, že zmenkový nárok je premlčaný. Z uvedenej námietky nevyplýva, kedy mala uplynúť premlčacia lehota a na základe čoho odporca považuje nárok navrhovateľa za premlčaný. Podľa čl. I. § 70 ods. 1 zmenkového zákona sa zmenkové nároky proti príjemcovi premlčujú v lehote troch rokov odo dňa splatnosti zmenky. Podľa čl. I.§ 77 ods. 1 platí toto ustanovenie, upravujúce cudzie zmenky, aj pre zmenky vlastné. V zmysle čl. I. § 78 ods. 1 je vystaviteľ vlastnej zmenky zaviazaný rovnako ako príjemca cudzej zmenky. Zmenkový nárok navrhovateľa sa preto proti odporcovi ako vystaviteľovi vlastnej zmenky premlčuje v lehote troch rokov odo dňa splatnosti zmenky. Zmenka sa stala splatnou 14.11.2011 a navrhovateľ návrh na súd podal dňa 21.5.2012. Súd preto považoval nárok za uplatnený na súde včas, pred uplynutím premlčacej doby, takže aj námietku premlčania bolo potrebné hodnotiť ako nedôvodnú.
K námietke započítania, súd poukazuje na ust. § 580 OZ, podľa ktorého, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, k niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Formálnou náležitosťou zániku pohľadávky započítaním je teda právny úkon urobený voči druhému účastníkovi, smerujúci k započítaniu. Odporca k námietkam nepripojil žiadne oznámenie - dôkaz adresovaný navrhovateľovi, v ktorom si započítava proti pohľadávke navrhovateľa nejakú sumu. V konaní o námietkach ťaží dôkazné bremeno na preukázanie namietaných skutočností odporcu. Odporca nepreukázal, že by pred dňom vydania zmenkového platobného rozkazu urobil voči navrhovateľovi úkon smerujúci k započítaniu. Navrhovateľ poprel, že by takýto úkon voči nemu urobený bol. Započítaním síce dochádza k zániku pohľadávok okamihom, kedy sa pohľadávky stretli, ale keď bol úkon smerujúci k započítaniu urobený voči druhému účastníkovi až po vydaní zmenkového platobného rozkazu, nie je možné v konaní o námietkach k započítaniu prihliadať. Podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz neruší a súd v zmysle § 175 ods. 3 OSP rozhoduje len o tom, či zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti alebo či ho zruší a v akom rozsahu. Nerozhoduje teda opäť o žalobnom návrhu, o ktorom už bolo rozhodnuté zmenkovým platobným rozkazom, ale posudzuje len dôvodnosť obrany odporcov proti zmenkovému platobnému rozkazu, vyjadrenú v námietkach. V zmenkovom konaní je preto rozhodujúci stav veci, aký tu bol v čase vydania zmenkového platobného rozkazu (§ 154
ods. 1 OSP) a nie v čase vyhlásenia rozsudku o námietkach. Ak v čase vydania zmenkového platobného rozkazu pre chýbajúci započítací úkon ešte k zániku pohľadávky nedošlo, k takémuto úkonu urobenému až po vydaní platobného rozkazu nie je preto už možné prihliadnuť.
Navrhovateľ ako majiteľ zmenky nie je povinný preukazovať dôvod záväzku a dôkazné bremeno ohľadne preukázania dôvodnosti zmenkových námietok je v plnej miere na odporcovi. Navrhovateľovi k preukázaniu aktívnej legitimácie v spore stačí predložiť zmenku a nie je povinný predkladať žiadne dôkazy k preukázaniu dôvodnosti návrhu a výšky zmenkovej sumy.
Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky. Pre hmotnoprávny charakter zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť sa prejavuje v tom, že je to odporca, ktorý musí prípadné námietky vzniesť a musí tiež ich oprávnenosť jednoznačne preukázať. Ani jednu zo skutočností tvrdených v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu odporca nepreukázal, rovnako ako nepreukázal ich prípadný vplyv na platnosť, resp. neplatnosť prijatého zmenkového záväzku, preto k nim nebolo možné z hľadiska zmenko-právneho prihliadnuť. Odporcovi sa nepodarilo preukázať, že by jeho povinnosť poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky z dôvodov uvedených v námietkach v celom rozsahu, alebo čiastočne zanikla, preto súd ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorý si trovy uplatnil, preto mu súd ich náhradu priznal. Súd preto rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a zaviazal odporcu na úhradu trov konania v celkovej výške 705,10 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia.
Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 705,10 eur podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto:
Tarifná odmena vo výške 555,65 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. d), § 13a ods. 4 vyhlášky a to za nasledovné úkony:
- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 02.10.2013 vo výške 170,97 eur,
- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 15.01.2014 vo výške 170,97 eur,
- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie (odročené bez prejednania veci) dňa 16.04.2014 vo výške 42,74 eur,
- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 21.05.2014 vo výške 170,97 eur,
Náhrada paušálnych výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky prislúcha advokátovi za jeden úkon právnej služby poskytnutý v roku 2013 vo výške 7,81 eur a za tri úkony právnej služby poskytnuté v roku 2014 vo výške 24,12 eur (3 x 8,04 eur), spolu 31,93 eur.
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom DPH, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o DPH, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného právneho predpisu, t. j. o sumu 117,52 eur (20 % DPH zo sumy 587,58 eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..