Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/437/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľov 1/ J.. V. Y., N.. XX.XX.XXXX, 2/ Z. Y., N.. XX.XX.XXXX, Y. A. A. Č.. XX, XXX XX A. A., v konaní zastúpení Mgr. Františkom Popperom, advokátom, so sídlom AK v Banskej Bystrici, Horná 10, proti odporcovi J.. W. Š., N.. XX.XX.XXXX, A. C. L. Č.. XX, XXX XX A. A., o zaplatenie 3 767,50 eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 1 129,93 eur a úroku z omeškania 10,75 % ročne od 16.06.2006 do 01.09.2006, z a s t a v u j e .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ sumu 770,50 eur spolu s úrokom z omeškania

9 % ročne zo sumy 165,97 eur od 16.09.2006 do 26.09.2007,

9,5 % ročne zo sumy 165,97 eur od 16.10.2006 do 27.11.2007,

9,5 % ročne zo sumy 165,97 eur od 16.11.2006 do 23.12.2009,

9,5 % ročne zo sumy 15,97 eur od 24.12.2009 do 26.05.2010,

9,5 % ročne zo sumy 165,97 eur od 16.12.2006 do 26.05.2010,

9,5 % ročne zo sumy 31,94 eur od 27.05.2010 do zaplatenia,

9,5 % ročne zo sumy 165,97 eur od 16.01.2007 do zaplatenia,

9,5 % ročne zo sumy 165,97 eur od 16.02.2007 do zaplatenia,

9,5 % ročne zo sumy 165,97 eur od 16.03.2007 do zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 165,97 eur od 16.04.2007 do zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 74,68 eur od 16.05.2007 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

Navrhovatelia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 135,60 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovatelia 1/, 2/ sa svojím návrhom domáhali od odporcu zaplatenia sumy 3 767,50 Eur s úrokom z omeškania 10,75 % ročne od 16. 06. 2006 až do zaplatenia z titulu zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 13. 03. 2001.

Odporca žiadal návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výpoveďou navrhovateľov, písomným vyjadrením odporcu, uznaním dlhu spísaným dňa 09. 03. 2006, zmluvou o pôžičke uzatvorenej dňa 13. 03. 2001, výdavkovými a príjmovými pokladničnými dokladmi a zistil tento skutkový stav:

Podľa tvrdenia navrhovateľa 1/ s odporcom sa poznajú z rybárskej obce. Odporca vlastní obchod s rybárskymi potrebami, kam chodievali ich synovia kupovať rybárske potreby. Odporca ich požiadal, či by mu nemohli pomôcť a sám vypracoval podmienky pôžičky. Odporcovi bola požičaná suma 200 000,-- Sk s tým, že sa zaviazal ju uhradiť v lehote 24 mesiacov spolu s dojednanými úrokmi, ktoré boli splatné štvrťročne vo výške 9 000,-- Sk. Suma 200 000,-- Sk bola vyplatená v hotovosti dňa 14. 03. 2001, prvá splátka úroku mala byť zaplatená v mesiaci jún 2001. O pôžičke jednali spolu s navrhovateľkou v 2/ rade, pričom poskytnuté finančné prostriedky patrili do BSM.

Následne, keď odporca uhradil splátku, znížila sa dlžná istina, ako aj výška úroku. Dňa 01. 10. 2002 uhradil sumu 50 000,-- Sk a znížila sa splátka úroku na 6 750,-- Sk štvrťročne. Po zaplatení ďalších 50 000,-- Sk klesol úrok na 4 500,-- Sk. V marci 2006 bol spísaná dohoda o uznaní dlhu z dôvodu, že odporca platil už čoraz menej. Od mája 2010 odporca neuhradil nič. Za celé obdobie uhradil odporca sumu 266 750,-- Sk a po uznaní dlhu 1 129,85 Eur.

Navrhovateľka v 2/ rade uviedla, že odporca ju oslovil z dôvodu, že mu banky nechceli požičať na podnikanie finančné prostriedky. Potreboval ich na zakúpenie tovaru s tým, že v lehote 2 rokov by im to splatil. O všetkých podmienkach zmluvy jednali spoločne. Stalo sa však, že odporca aj keď tovar predal, ich nevyplatil. Otca odporcu nepoznám, nikdy sa s ním nestretla. Pokiaľ bola prítomná pri odovzdávaní peňazí, vždy si odporca dal podpísať nejaký doklad.

Navrhovateľ v 1/ rade uviedol, že väčšinou peniaze vyplácal odporca s tým, že už sám mal pripravený výdavkový doklad a sám aj doplnil, za čo je zaplatená suma. Aj v prípade, že odovzdával finančné prostriedky jeho otec, bol podpisovaný o tom doklad. Podľa jeho evidencie uznal dve výplaty súm bez podpísaného dokladu a síce platbu 16. 11. 2003 vo výške 5 000,-- Sk a 12. 12. 2003 tiež vo výške 5 000,-- Sk. Jednalo sa o zaplatenie úroku. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že odporca v čase uznania dlhu nenamietal výšku nedoplatku z titulu istiny, ani z titulu úrokov. Z týchto dôvodov žiadal návrhu vyhovieť.

Zástupca navrhovateľov vzal čiastočne návrh ohľadom požadovaného úroku za obdobie od 16. 06. 2006 do 01. 03. 2009 späť.

Podaním došlým tunajšiemu súdu dňa 03. 03. 2014 upravil žalobný petit tak, že požadoval od odporcu zaplatenie sumy 2 189,47 Eur s 10,75 % úrokom z omeškania ročne od 16. 09. 2006 do 26. 09. 2007 zo sumy 2 821,48 Eur, od 27. 09. 2007 do 27. 11. 2007 zo sumy 2 655,51 Eur, od 28. 11. 2007 do 23. 12. 2009 zo sumy 2 489,54 Eur, od 24. 12. 2009 do 26. 05. 2010 zo sumy 2 339,50 Eur, od 27. 05. 2010 až do zaplatenia zo sumy 2 189,47 Eur. Tiež požadoval zaplatenie dohodnutého zmeškaného ročného úroku z pôžičky v sume 3 737,68 Eur.

Na pojednávaní dňa 28.03.2014 upravili výšku požadovaného úroku 3 737,68 Eur na sumu 448,11 eur (13 500 Sk) ako bol uvedený v uznaní dlhu. Zároveň uviedli, že vyššie uvedené podanie, ktorým žiadali

upraviť žalobný petit je vlastne späťvzatím návrhu ohľadom istiny 1 129,93 eur a časti požadovaného úroku od 16.06.2006 do 01.09.2006. Do omeškania sa odporca podľa ich tvrdenia dostal dňom 13.03.2003, avšak z dôvodu premlčania nároku si úrok z omeškania uplatnili až od 16.09.2006.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení (odpore voči platobnému rozkazu) žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že odporcom zaplatil sumu 248 750,-- Sk, v prepočte 8 257,-- Eur, z toho do uznania dlhu sumu 205 750,-- Sk (6 829,-- Eur). Nie je si vedomý, že by navrhovateľom dlhoval nejaké peniaze. Uviedol, že zmluva o pôžičke je neplatná, lebo na jeho výtlačku nie je podpísaná navrhovateľka v 2/ rade a finančné prostriedky boli požičané z BSM. Tiež nie je podpísaná ani na uznaní dlhu.

Na pojednávanie sa nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil zlým zdravotným stavom, pričom žiadal, aby súd pojednával bez jeho neprítomnosti.

V podaní zo dňa 03. 02. 2014 uviedol, že s jeho súhlasom boli odovzdávané navrhovateľom peniaze aj bez dokladu, o čom svedčí doklad, ktorý vyhotovili samotní navrhovatelia, kde sami napísali poznámku 9 000,-- Sk bez dokladu. Bolo však odovzdané viac ako 9 000,-- Sk bez dokladu. Sám odovzdal minimálne 2 000,-- Sk. Z opatrnosti vzniesol námietku premlčania nároku s tým, že považoval ich vzťah za vzťah medzi podnikateľmi a uznanie dlhu by sa malo posudzovať podľa . Pripojil čestné vyjadrenie svojho otca Q. Š. zo dňa 03. 02. 2014 o tom, že navrhovateľom odovzdal v priebehu rokov 2001 až 2005 sumu celkove 2 472,95 Eur a to 2 x 4 500, 5 000, 2 x 9 000, 20 000, 22 500 Sk.

Navrhovatelia pripojili do spisu prehľad splátok istiny a úrokov za obdobie od dátumu pôžičky do podania žaloby (č. l. 46 spisu).

Odporca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 28. 03. 2014 podaním zo dňa 25. 03. 2014. Poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľ, ktorý priznal na pojednávaní dve splátky bez dokladu 16. 11. 2003 vo výške 5 000,-- Sk a 12. 12. 2003 vo výške 5 000,-- Sk, nemá vo svojom prehľade splátok. Z týchto dôvodov spochybnil všetky jeho tvrdenia. Žiadal návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania za súdny poplatok z podaného odporu.

Podľa (ďalej len „“) Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania medzi sebou uzavreli dňa 13.03.2001 zmluvu o pôžičke. Jej predmetom bolo poskytnutie sumy vo výške 200000 Sk, ktoré mal odporca vrátiť do 24 mesiacov, t.j. do 13.03.2003. Okrem istiny mal odporca platiť navrhovateľom ročný úrok vo výške 36 000 Sk, splatný v štvrťročných splátkach po 9000 Sk. Podľa prehľadu splátok (č.l. 46 spisu) bolo prvých 6 splátok úrokov po 9000 Sk mesačne, nasledujúce tri splátky úrokov po 6 750 Sk a od 06/2003 po 4500 Sk. Prevzatie sumy potvrdil odporca podpisom na tejto zmluve. Podľa zmluvy v spojení s prehľadom splátok mal odporca do 13.03.2003 celkovo vrátiť sumu 8 879,37 eur (200 000 Sk ako istinu a 67 500 Sk ako zmluvné úroky, t.j spolu 267 500 Sk).

Odporca dňa 09.03.2006 písomne uznal dlh z titulu pôžičky vo výške 100 000 Sk ako istinu a 13 500 Sk ako úrok. Tento dlh mal splatiť v mesačných splátkach po 5 000 Sk. V konaní bolo preukázané, že odporca po tomto uznaní navrhovateľom skutočne uhrádzal dohodnuté splátky, aj keď nie pravidelne.

Celkovo po uznaní dlhu zaplatil odporca sumu 1 129,85 eur, o čom svedčia doklady o úhradách na č.l. 23-25 spisu.

Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Sporná zostala existencia dlhu. Kým odporca tvrdil, že celú pôžičku splatil, navrhovatelia mali za to, že im dlhuje ešte 2 189,47 eur na istine a úroku.

Súd sa pred zisťovaním výšky dlhu najprv zaoberal tvrdením odporcu, že zmluva o pôžičke a uznanie dlhu sú neplatné, nakoľko neboli podpísané aj navrhovateľkou 2/. Zmluva o pôžičke podľa je neformálnou zmluvou, teda na jej platnosť stačí ústna forma. Následným písomným uznaním dlhu odporcom bol záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke nahradený a na jeho platnosť sa nevyžadoval súhlas, prípadne podpisy veriteľov, nakoľko išlo o jednostranný právny úkon dlžníka. Podstatným pre platné uznanie dlhu je písomná forma, určenie dôvodu a výšky dlhu ako aj uznanie, že dlžník takto určený dlh splatí. Okrem toho, ak by bol dlh premlčaný, musel dlžník o premlčaní vedieť. V danom prípade však v čase uznania dlhu nebol dlh premlčaný. Preto uvedené námietky odporcu súd nepovažoval za právne významné.

Pokiaľ ide o jeho námietku premlčania, premlčacia doba podľa , teda pri uznaní dlhu, je 10 rokov. Dlh uznal dňa 09.03.2006, návrh na začatie konania bol podaný 27.05.2013, teda v rámci premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu jeho dlh premlčaný nie je.

Ďalšie tvrdenie odporcu, aby bolo jeho uznanie dlhu posudzované podľa ustanovení , nie , tiež neobstojí. Zo zmluvy o pôžičke ako i uznania dlhu vyplýva, že všetky zúčastnené strany konali vo vlastnom mene ako fyzické osoby, nie podnikatelia. Na aký účel odporca požičané peňažné prostriedky použil už pri posudzovaní, či išlo o obchodnoprávny alebo občianskoprávny vzťah, nebolo rozhodujúce.

Pri uznaní dlhu dlžníkom veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku. Dôkazné bremeno o neexistencii dlhu alebo jeho časti v čase uznania spočíva na dlžníkovi. Keďže odporca tvrdil, že výška dlhu uvedená v uznaní je nesprávna a tvrdil, že dlh zanikol splnením, súd sa zaoberal jeho úhradami, ktoré mali byť vykonané pred uznaním dlhu a prejudiciálne zistiť skutočnú výšku dlhu v čase jeho uznania.

Navrhovatelia tvrdili, že odporca uhradil sumu 7 724,63 eur (266 750, Sk ako úhrady za celé obdobie - 1 129,85 eur ako úhrady po uznaní dlhu). Z prehľadu splátok na č.l. 46, ktorý súdu predložili navrhovatelia vyplýva, že odporca im do uznania dlhu uhradil celkovo sumu 6 979,02 eur. Odporca tvrdil, že im do uznania dlhu uhradil 6 829 eur, o čom na dôkaz predložil doklady o úhradách. Z nich mal súd preukázané, že suma v celkovej výške 1120,29 eur (33 750 Sk), bola výslovne určená na úhradu dohodnutého úroku. Konkrétne išlo o doklady z č.l. 18 spisu - úhrady za II.-IV. kvartál roku 2002 (24 750 Sk), doklad zo dňa 10.02.2003 - úrok za I.. kvartál roku 2003 v sume 6 750 Sk (č.l. 19 spisu), doklady z č.l. 20 spisu ako úrok za II.-IV. kvartál roku 2003 (spolu 15 750 Sk) a na č.l. 21 spisu doklad zo dňa 22.12.2004 na sumu 4 500 Sk za IV. kvartál roku 2004. Pokiaľ ide o doklady o nákupe a cene v celkovej výške 9 500 Sk, t.j. 315,42 eur (č.l. 22 spisu), na týchto je uvedené len, že ide o zálohu, suma a meno navrhovateľa 1/. Z navrhovateľmi predloženého prehľadu splátok (č.l. 46 spisu), však bolo preukázané, že navrhovatelia tieto úhrady prijali na platby pôžičky, s tým, že ich započítali na úhradu úrokov.

Paradoxne sami navrhovatelia potvrdili, že do uznania dlhu odporca zaplatil viac ako sám uviedol. Odporca súdu nepredložil doklad o úhrade sumy 4 500 Sk vykonanej dňa 16.01.2004. Sám síce tvrdil, že vykonal viac úhrad, ale od viacerých z nich nemal doklad. Preto súd platbu vo výške 4 500 Sk (149,37 eur) uznal za platbu odporcu za účelom úhrady pôžičky.

Na základe uvedeného, najmä prehľadu splátok (č.l. 46) a dokladov odporcu mal súd preukázané, že do dňa uznania dlhu zaplatil odporca navrhovateľom 1/ a 2/ sumu v celkovej výške 6 979,02 eur.

Podľa zmluvy o pôžičke bol odporca povinný zaplatiť za 24 mesiacov zmluvný úrok v celkovej výške 67 500 Sk (2 240,59 eur), podľa prehľadu splátok prvých šesť kvartálov po 9000 Sk, ďalšie dva kvartály po

6 750 Sk. Súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. (R 59/1998). Podľa neho veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania.

Splatnosť pôžičky nastala dňa 13.03.2003. Do tejto doby teda patrili navrhovateľom úroky z nej. Následne odporca nebol povinný platiť zmluvné úroky, ale len úroky z omeškania podľa .

V konaní bolo na základe vyššie uvedených skutočností preukázané, že do času uznania dlhu odporca za účelom splatenia pôžičky uhradil sumu 6 979,02 eur. Navrhovatelia mali nárok na celkový zmluvný úrok vo výške 2 240,59 eur. Z toho suma vo výške 1 120,29 eur bola preukázaná ako suma zaplatená na úroky. Keďže odporca následne uznal dlh, v ktorom bola špecifikovaná výška istiny a výška úroku, možno mať za to, že úhrady, ktorých účel nebol odporcom výslovne podľa určený, bol použitý na úhradu zmluvného úroku vo výške 672,19 eur (zostávajúci úrok 1 120,30 eur, z ktorého bol odpočítaný úrok vo výške 448,11 eur určený v uznaní dlhu). Zvyšné úhrady odporcu vo výške 5 186,54 eur mali potom navrhovatelia započítať na úhradu istiny (pričom skutočne započítali len sumu vo výške 3 319,39 eur).

Možno tak uzavrieť, že odporca čiastočne uniesol dôkazné bremeno a skutočný dlh v čase uznania jeho uznania predstavoval istinu 1 452,24 eur (6 638,78 eur ako istina pôžičky - 5 186,54 eur ako úhrady na istinu) a úrok 448,11 eur.

Súd ďalej posudzoval úhrady odporcu po uznaní dlhu. Za zhodné považoval tvrdenia účastníkov ohľadom zaplatenia sumy 1 129,93 eur. Aj keď odporca tvrdil, že po uznaní uhradil vyššiu sumu (1 428 eur), túto skutočnosť v konaní nepreukázal. Navrhovatelia jeho tvrdenia o zaplatení vyššej sumy taktiež nepotvrdili. Uznali však, že odporca uhradil po uznaní dlhu sumu 1 129,93 eur, ktorú v priebehu konania započítali na úhradu istiny a preto zobrali návrh v tejto časti späť. Súd následne konanie v zmysle v tejto časti zastavil.

Po späťvzatí návrhu bola predmetom konania suma 2 189,47 eur s príslušenstvom. Nakoľko však už súd vyššie zistil, že skutočný dlh v čase jeho uznania bol 1 900,35 eur (vrátane úroku), odporca mal po späťvzatí návrhu o sumu 1 129,85 eur navrhovateľom 1/ a 2/ uhradiť dlh vo výške 770,50 eur. Súd preto návrhu v tejto časti vyhovel a vo zvyšku istiny ho ako neexistujúci zamietol.

Z listiny o uznaní dlhu vyplývala povinnosť odporcu uhrádzať dlh v pravidelných mesačných splátkach po 5000 Sk (165,97 eur). Vzhľadom na skutočnosť, že dlh v čase uznania bol vo výške 1 900,35 eur, dlh mal odporca splatiť 11 splátkami po 165,97 eur, poslednú (12.) splátku v sume 74,68 eur, splatnými k 15. dňu mesiaca. Prvá splátka bola splatná 15.06.2006. Keďže odporca neuhradil celý dlh riadne a včas, dostal sa do omeškania. Navrhovateľom potom vzniklo zákonné právo na úroky z omeškania ( ). Súd sa ale nestotožnil so spôsobom ich uplatnenia.

Podľa prvá veta ak je ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

V uznaní dlhu však takáto dohoda medzi zmluvnými stranami nebola urobená, resp. za takéto dojednanie nemožno považovať ustanovenie, že „v prípade vynechania jednej mesačnej pravidelnej splátky je zavdaný dôvod vymáhať zostávajúci dlh súdnou cestou, resp. cestou súdneho exekútora...“. Preto omeškanie súd posudzoval pri každej splátke dlhu zvlášť, v zákonnej sadzbe a úroky z omeškania priznal navrhovateľom tak ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Prvú omeškanú splátku súd navrhovateľom priznal odo dňa, ktorý si uplatnili (16.09.2006). Vo zvyšku ich návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa . Navrhovatelia mali vo veci úspech len čiastočný (20%), odporca mal vo veci 80 % úspech. V konečnom dôsledku je miera úspechu odporcu 60% (rozdiel medzi pomerným úspechom navrhovateľov a pomerným úspechom odporcu), preto mu súd priznal

náhradu trov konania vo výške 135,60 eur (60 % zo sumy 226 eur predstavujúcej súdny poplatok za odpor) .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom

rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha

(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie

treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie

na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa , odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995

Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.