Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11Co-6-2013.pdf
PDF · 85.92 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/6/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, zast. splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: Z. L., nar. XX. Z. XXXX, H., G. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Spotrebiteľské združenie OSA, Bratislava, Fedinova 9, zast. splnomocnenkyňou: HKP Legal, s. r. o., Bratislava, Sasinkova 6, o zaplatenie 525,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 11. októbra 2012 č. k. 1C/190/2012 - 138, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
Žalobkyňa je povinná zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 30,08 eur a to splnomocnenkyni vedľajšieho účastníka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania 105,96 eur. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 1 ods. 1 a 2, § 261 ods. 6 a § 397 Obch. z. (Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 až 4, § 100 ods. 1, § 101 a § 558 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších zmien a doplnení; § 93 ods. 2 a 4 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne potom tým, že medzi postupcom a žalobcom bola dňa 27.12.2007 uzavretá zmluva o pripojení, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy a ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky. Vzhľadom na charakter postavenia účastníkov zmluvy dodávateľa a spotrebiteľa, ktorý nemohol ovplyvniť obsah tzv. formulárového typu zmluvy, súd prvého stupňa tento právny vzťah posúdil s aplikovaním ustanovení § 52 a nasl. O. z. a zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa (resp. jej právny predchodca) ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, pretože sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto sa na daný právny vzťah vzťahujú ustanovenia zák. č. 610/2003 Z. z. a subsidiárne ustanovenia O. z. ako základnom predpise občianskeho práva, v ktorom sa účinnosťou zák. č. 150/2004 Z. z., t. j. od 1.4.2004 implementovali európske pravidlá na ochranu spotrebiteľa do vnútroštátneho právneho poriadku SR. Súčasťou predmetnej úpravy je pravidlo o nemožnosti úpravy zmluvných podmienok spotrebiteľskou
zmluvou odchylne od zákona v neprospech spotrebiteľa, z čoho logicky potom vyplýva, že použitie iných noriem než noriem spotrebiteľského práva na posúdenie dovolenosti dojednaní v spotrebiteľskej zmluve sa musí riadiť hľadiskom výhodnosti, prospešnosti toho-ktorého dojednania pre spotrebiteľa. Normy obchodného práva sú v takomto prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v O. z. (por. Uznesenie Krajského súdu v Trnave z 31.augusta 2010 č. k. 10CoE/85/2010-44). Súd preto vznesenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka posúdil s použitím úpravy o premlčacích dobách v zmysle ustanovení O. z.. Použitie úpravy o premlčacích dobách z Obchodného zákonníka na ochranu spotrebiteľa neprichádza do úvahy, pretože je v ňom zakotvená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba, ktorá zvyšuje ochranu veriteľa a naopak predlžuje stav neistoty spotrebiteľa, že by veriteľ od neho mohol niečo úspešne žalovať. V danom prípade platí trojročná premlčacia doba, pretože pri uvedenej konkrétnej zmluve nie je stanovené inak. Prihliadol na vznesenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, keď premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Žalobkyni začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie svojho práva na zaplatenie poskytnutých služieb dňom nasledujúcim po dni najneskôr splatnej faktúry a to od 28.8.2008 a uplynula dňa 28.8.2011, pričom žalobu na súd prvého stupňa podala dňa 17.1.2012, teda po uplynutí premlčacej doby. Premlčané právo nemožno priznať, pretože sa žalovaný premlčania dovolal prostredníctvom vedľajšieho účastníka a preto súd žalobu žalobcu zamietol. K námietkam žalobkyne týkajúcim sa vedľajšieho účastníka v konaní uviedol, že do konania vstúpili síce dvaja vedľajší účastníci, súd nerozhodoval o ich pripustení alebo nepripustení a počas konania v poradí druhý vedľajší účastník z konania sám vystúpil. V konaní naďalej vystupuje jeden vedľajší účastník - právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, na podporu žalovaného, ktorý sa stal vedľajším účastníkom na strane žalovaného doručením podania súdu dňa 24.4.2012. Vedľajší účastník vstúpi do konania buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 2 O. s. p.). Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O. s. p.). V zmysle ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p. má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktoré v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda má v zásade právo podať aj opravný prostriedok. Táto jeho procesná legitimácia na podanie opravného prostriedku je však obmedzená účastníkom, na strane ktorého vystupuje. Oprávnenie podať opravný prostriedok prináleží vedľajšiemu účastníkovi iba vtedy, ak toto oprávnenie má aj účastník, na stranu ktorého sa pripojil. V prípade, že tento účastník nemá procesnú legitimáciu na podanie opravného prostriedku, nemôže ju mať ani vedľajší účastník. V opačnom prípade by sa aj vedľajšiemu účastníkovi priznalo viac procesných práv, než má účastník, na ktorého strane vystupuje. Z uvedeného vyplýva, že akýkoľvek úkon v konaní vedľajší účastník vykoná, nesmie byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na ktorého procesnej strane vystupuje. Z dikcie zákona nemožno automaticky odvodiť, že úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým nesúhlasí hlavný účastník, bude automaticky zo strany súdu zamietnutý, pretože možno vyvodiť, že súd bude úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým nevyslovil súhlas hlavný účastník posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Môže sa stať, že takýto úkon bude vlastne hlavnému účastníkovi na prospech, v tomto prípade môže súd zvážiť, že takýto úkon vykoná a to napriek nesúhlasu hlavného účastníka. Zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov konania. Pomoc poskytovaná vedľajším účastníkom môže spočívať tiež v tom, že podá v „prospech“ ním podporovaného účastníka odvolanie. Vedľajší účastník však môže podať odvolanie, len ak vstúpil do konania pred súdom prvého stupňa alebo ak vstúpil do konania síce po rozhodnutí súdu prvého stupňa, avšak ešte pred uplynutím odvolacej lehoty účastníkovi, ktorého podporuje. V prípade, že vstúpil do konania pred rozhodnutím súdu prvého stupňa, doručuje sa rozhodnutie tiež vedľajšiemu účastníkovi a vedľajší účastník môže podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu v lehote uvedenej v § 204 ods. 1 O. s. p.. Ak sa doposiaľ nezúčastnil konania, je vedľajší účastník legitimovaný na odvolanie iba vtedy, ak oznámi súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník a to do uplynutia lehoty na podanie odvolania účastníkovi, ktorého chce v konaní podporovať. V predmetnom konaní súd prvého stupňa vo veci vydal platobný rozkaz dňa 3.apríla 2012, ktorý bol doručený žalovanému do vlastných rúk dňa 12.4.2012. Lehota na podanie odporu proti vydanému platobnému rozkazu by uplynula žalovanému dňa 27.4.2012. V rámci plynutia odvolacej lehoty žalovanému do konania vstúpil vedľajší účastník podaním doručeným súdu dňa 24.4.2012 a súčasne vzniesol vo veci námietku premlčania uplatneného nároku žalobkyne voči žalovanému. Súd má za to, že vstupom do konania a vznesením námietky premlčania v lehote na podanie odporu proti vydanému platobnému rozkazu prišlo k zrušeniu platobného rozkazu
(§ 1 O. s. p.), keď podľa obsahu posúdil podanie vedľajšieho účastníka ako odpor proti vydanému platobnému rozkazu. Vznesenie námietky premlčania vo veci je úkonom vedľajšieho účastníka v záujme hlavného účastníka a to na strane žalovaného, keď námietka premlčania bola vznesená dôvodne. Vedľajší účastník je v občianskom súdnom konaní oprávnený vzniesť účinne námietku premlčania v prospech hlavného účastníka, na ktorého strane sa zúčastňuje konania. Vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený na všetky úkony s výnimkou dispozície s konaním a s jeho predmetom, ku ktorým je oprávnený hlavný účastník a tieto úkony robí práve v prospech hlavného účastníka. Uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania, žalovaného a rovnaké právo má podľa § 93 O. s. p. aj vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje na jeho strane. Na tom, že ide o procesné právo, nič nemení ani skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú tiež námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy, ako je práve námietka premlčania, lebo procesné právo tieto námietky uplatniť počas konania nemožno zamieňať s tým, či majú pôvod v hmotnom alebo procesnom práve. V danom konaní vedľajší účastník pomáha žalovanému v spore a môže preto využiť všetky zákonom dovolené možnosti, medzi iným aj obranu vo forme vznesenia námietky premlčania. Nejedná sa o dispozičný úkon, ktorým by vedľajší účastník zasahoval do predmetu konania zásadným spôsobom, t. j. nakladal s návrhom ako takým, uzavrel zmier, zobral návrh späť a pod.. Jeho postavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka, ktorý je dominus litis. Na strane žalovaného vystupuje spotrebiteľ, ktorý je v konaní nečinný a zo strany súdu nebol zistený výslovný nesúhlas žalovaného ako spotrebiteľa so vznesenou námietkou premlčania, ktorej vznesenie v konaní je na prospech žalovaného a v jeho záujme. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že priemerní spotrebitelia vystupujúci v súdnych konaniach na strane žalovaných nemajú žiadnu vedomosť o možnosti využiť inštitút premlčania a ani čo tento inštitút znamená, aké má právne následky. Preto vedľajší účastník, ktorý je právnickou osobou na ochranu práv spotrebiteľov vystupujúci na strane žalovaného ako spotrebiteľa vykonal právny úkon vznesením námietky premlčania v jeho záujme.
Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu tak, že podaný odpor vedľajšieho účastníka odmietne a ponechá v platnosti platobný rozkaz. Uviedla, že prvostupňový súd vyznačil na platobnom rozkaze č. k. 5Ro/16/2012-45 zo dňa 3. apríla 2012 právoplatnosť dňom 1. mája 2012 a následne pripustil do konania vstup Spotrebiteľského združenia OSA a OZ právna pomoc spotrebiteľom, napriek tomu, že obe združenia vstúpili do konania po vydaní platobného rozkazu, kde poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov v tom smere, že vedľajší účastník vystupoval ako neoprávnená osoba.
Žalovaný ani vedľajší účastník na jeho strane odvolacie návrhy nepodali.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a postupom podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom namietanej odvolacej námietky a pretože zdieľa jeho právny záver vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvého stupňa odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľke, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s poukazom na odvolacie argumenty žalobkyne sa žiada dodať nasledovné:
K námietke neoprávnenosti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ktorý v konaní vystupoval ako neoprávnená osoba je treba uviesť, že tu doručením písomného podania Spotrebiteľského združenia OSA dňa 24. apríla 2012 súdu prvého stupňa nastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu v konaní, t.j. so všetkými procesnými právami a povinnosťami, t.j. aj možnosťou podania odporu (v súlade s ďalšími ustanoveniami § 57 ods. 1 a 3 O. s. p.). Pokiaľ vedľajší účastník podal (dňa 24. apríla
2012) v rámci plynutia odvolacej lehoty žalovaného (ktorá uplynula dňom 27. apríla 2012) odpor, v ktorom vzniesol námietku premlčania, je potrebné konštatovať, že táto bola vznesená vedľajším účastníkom dôvodne.
V odvolacom konaní mal úspech žalovaný, preto mu podľa § 142 ods. 1 O. s. p., vzniklo právo na náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni, žalovaný si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu mu ani žiadne trovy nevyplývajú, preto bolo dôvodné mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznať. Naopak v odvolacom konaní úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 20,92 eur s DPH za úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu a režijného paušálu 9,16 eur.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O. s. p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.