Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/25/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: J. J., bytom T., R. X, zastúpená advokátom JUDr. Vladimírom Tonkovičom, so sídlom Vajanského 4, Levice, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Banská Bystrica, so sídlom Trieda SNP 75, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 21. januára 2014 č. UPS/US5/1113/BEZ/2014/2184Ant, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. januára 2014 č. UPS/US5/1113/BEZ/2014/2184Ant podľa a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 213,16 eur, na účet právneho zástupcu žalobkyne, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalovaný rozhodnutím 21. januára 2014 č. UPS/US5/1113/BEZ/2014/2184Ant zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice č. LV3/OPPKŤZP/ SOC/2013/40504-8 zo dňa 24. 09. 2013 o nepriznaní peňažného príspevku na opatrovanie.

S týmto rozhodnutím žalobkyňa nesúhlasí, a preto v lehote stanovenej zákonom podala žalobu na súd. Uviedla, že podľa komplexného posudku Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, vydaného podľa § 15 na účely § 55 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu č. ÚPS/US5/1112/ BEZ/2014/2055/KO zo dňa 13. 01. 2014 je miera funkčnej poruchy W. Q. 50 % podľa prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu zo skupiny IV. ods. 2 písm. b/ a zo skupiny IV. ods. 3 písm. a/2 a v zmysle § 2 ods. 3 cit. zákona sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Je treba zdôrazniť, že podľa lekárskeho posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice č. 2013/125486 zo dňa 04. 05. 2013 mala W. Q. mieru funkčnej poruchy len 30 % a nepovažovala sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a peňažný príspevok na opatrovanie voči žalobkyni z tohto dôvodu nebol priznaný. Zdravotný stav W. Q. bol objektivizovaný lekárskymi nálezmi, nachádzajúcimi sa v spisovej dokumentácii. Posudkový lekár tunajšieho úradu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zohľadnil uvedené skutočnosti a po sčítaní dosiahnutých bodov 75 je stupeň odkázanosti W. Q. III, čo zodpovedá priemernému rozsahu odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby 4 - 6 hodín na deň. Na základe Rozhodnutia Nitrianskeho samosprávneho kraja v rozhodnutí zo dňa 25. 09. 2009 je stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby: VI. Je pritom treba zdôrazniť, že zdravotný stav W. Q. od tej doby sa zhoršil. Samosprávny kraj nepožadoval opätovné posúdenie zdravotného stavu. Je potrebné zdôrazniť, prečo posudkový lekár ÚPSVaR nekonzultoval momentálny zdravotný stav menovanej s jej ošetrujúcim psychiatrom MUDr. Artúrom Ivančíkom, Podzámocká 6, Šahy, ktorý pri vyšetreniach zo dňa 02. 01. 2014 a 06. 02. 2014 jednoznačne udáva, že W.

Q. vyžaduje stály dozor druhej osoby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa domnievam, že žaloba je podaná oprávnene, preto žiadam, aby súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a zrušil jeho rozhodnutie.

Žalovaný správny orgán žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice zo dňa 24. 09. 2013 č. LV3/OPPKŤZP/SOC/2013/40504-8 nebol účastníčke konania priznaný peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby - W. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. X, T. z dôvodu, že pre jeho priznanie neboli splnené podmienky stanovené o peňažných príspevkoch a kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Žalobkyňa podala dňa 26.04.2013 na príslušnom prvostupňovom správnom orgáne žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie svojej netere W. Q., ktorá jej ešte ako maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti. Jej žiadosti prvostupňový správny orgán nevyhovel a príspevok jej nepriznal. Podkladom napadnutého rozhodnutia bol lekársky posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice č. 2013/125486 zo dňa 04.05.2013, podľa ktorého mala W. Q. mieru funkčnej poruchy 30 percent a nepovažovala sa fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Ďalej uviedol, že v rámci odvolacieho konania Ústredie dňa 25. 07. 2013 vydalo lekársky posudok č. UPS/US5/1112/BEZ/2013/15394, podľa ktorého má W. Q. mieru funkčnej poruchy 50 percent (40+10) podľa prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, a to 40 % pre ochorenie zaradené do skupiny IV./ ods. 2 písm. b/, ktorá bola zvýšená o 10 % pre ochorenie zaradené do skupiny IV./ ods. 3 písm. a/ bod 2 a v zmysle citovaného zákona sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Ústredie rozhodnutím č. UPS/US5/1113/BEZ/2013/14965 Ant zo dňa 31.07.2013 zrušilo prvostupňové rozhodnutie a vec vrátilo prvostupňovému správnemu orgánu na opätovné prejednanie a rozhodnutie podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Dňa 12.09.2012 vydal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice komplexný posudok č. LV1/OPČ/SOC/2013/40628is, podľa ktorého mala W. Q. mieru funkčnej poruchy 50 percent a považovala sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie nebolo v komplexnom posudku navrhnuté, preto prvostupňový správny orgán žiadosti žalobkyne nevyhovel a peňažný príspevok na opatrovanie nepriznal, voči čomu sa žalobkyňa opätovne odvolala. Na základe odvolania žalobkyne Ústredie preskúmalo komplexný posudok vydaný prvostupňovým správnym orgánom a posúdilo mieru funkčnej poruchy W. Q. a sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia a vo veci vydalo dňa 13.01.2014 nový komplexný posudok č. UPS/US5/1112/BEZ/2014/2055/KO, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy W. Q. 50 percent (40+10) podľa prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu - 40 % pre ochorenie zaradené do skupiny IV./ ods. 2 písm. b/, zvýšená o 10 % pre ochorenie zo skupiny IV./ ods. 3 písm. a/ bod 2 a v zmysle citovaného zákona sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Poznamenal, že u pani W. Q. dominujú psychické problémy, pre ktoré je od detstva sledovaná a liečená na psychiatrii. Rozsudkom Okresného súdu Levice č. -39 zo dňa 11. 12. 2012, právoplatným dňa 05.02.2013, jej bola ustanovená žalobkyňa. Pre psychické problémy bola pani Q. aj naposledy hospitalizovaná v Psychiatrickej liečebni v Hronovciach od 06. 11. 2013 do 19. 12. 2013. Liečbou sa stav upravil, dosiahnutá bola sociálna remisia, bez porúch správania. Uvedená hospitalizácia dokumentuje, že u menovanej je možné dosiahnuť liečbou zlepšenie správania. Poruchy správania neodôvodňujú nutnosť trvalého dohľadu. Je plne mobilná a nemá poruchy zmyslov (zraku a sluchu). Konštatoval, že podkladom posudkového záveru bolo šetrenie sociálnych dôsledkov tunajším orgánom dňa 10. 12. 2013, pričom bolo u účastníčky konania, žalobkyni, zistené, že pani W. Q. býva v spoločnej domácnosti so žiadateľkou o peňažný príspevok. Poukázal na ust. , zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Zdravotný stav pani W. Q. bol objektivizovaný lekárskymi nálezmi, nachádzajúcimi sa v spisovej dokumentácii. Posudkový lekár Ústredia zohľadnil uvedené skutočnosti pri posudzovaní odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 o sociálnych službách a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v činnostiach ako stravovanie a pitný režim, vyprázdňovania močového mechúra a hrubého čreva, osobná hygiena, celkový kúpeľ, obliekanie a vyzliekanie, zmena polohy, sedenia a státia, pohyb po schodoch a po rovine, orientácia v prostredí, dodržiavanie liečebného režimu, potreba dohľadu. Po sčítaní dosiahnutých bodov 75 je stupeň odkázanosti pani W. Q. III, čo zodpovedá priemernému rozsahu odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby 4 - 6 hodín na deň podľa prílohy č. 3 zákona o sociálnych službách. Po posúdení predložených lekárskych nálezov posudkový lekár odvolacieho orgánu konštatuje, že pani W. Q. potrebuje pomoc pri niektorých sebaobslužných úkonoch, avšak trvalý dohľad inou osobou sa

nevyžaduje. Mal za to, že u pani W. Q. sa nejedná o stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ktorý podmieňuje odkázanosť na opatrovanie v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Pomoc inou fyzickou osobou, na ktorú je odkázaná, je možné zabezpečiť prostredníctvom opatrovateľskej služby v zmysle zákona o sociálnych službách. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že posudková lekárka Ústredia v tomto prípade posúdila aj výsledky psychiatrického vyšetrenia pani Q. zo dňa 02. 01. 2014 a vysporiadala sa s odporúčaním odborného lekára v lekárskom posudku zo dňa 09. 01. 2014 a následne sa s touto skutočnosťou vysporiadal aj správny orgán v odôvodnení rozhodnutia. Súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (, ) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na pojednávaní, v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo potrebné podľa zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa takto rozhodol jednohlasne pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ).

Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobkyňa dňa 26. 04. 2013 podala žiadosť o peňažný príspevok na opatrovanie. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice rozhodnutím č. LV3/RPPKŤZP/ SOC/2013/40504-3 zo dňa 10. 05. 2013 nevyhovel tejto žiadosti žalobkyne a nepriznal jej peňažný príspevok na opatrovanie, nakoľko z lekárskeho posudku zo dňa 04. 05. 2013 bolo zrejmé, že W. Q. sa nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, nakoľko miera funkčnej poruchy je iba 30 %. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 03. 06. 2013, o ktorom rozhodol odvolací správny orgán rozhodnutím č. UPS/US5/1113/BEZ/2013/14965 Ant zo dňa 31. 07. 2013, tak že napadnuté rozhodnutie zo dňa 10. 05. 2013 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Na základe nového komplexného posudku zo dňa 12. 09. 2013, podľa ktorého sa W. Q. považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %, vydal dňa 24. 09. 2013 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice rozhodnutie č. sp.: LV3/OPPKŤZP/SOC/2013/40504-8, ktorým nevyhovel žiadosti žalobkyne zo dňa 26. 04. 2013 a nepriznal jej peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie dňa 07. 10. 2013. Na základe tohto odvolania žalobkyne Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava vydalo dňa 13. 01. 2014 komplexný posudok č. UPS/US5/1112/BEZ/2014/2055/K, ktorým komplexný posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice zo dňa 12. 09. 2013 stratil platnosť. O odvolaní žalobkyne zo dňa 07. 10. 2013 rozhodol žalovaný správny orgán rozhodnutím č. UPS/US5/1113/BEZ/2014/2184Ant zo dňa 21. 01. 2014 tak, že jej odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, keďže sa stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym záverom prvostupňového správneho orgánu.

Podľa , o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa odkázaná na opatrovanie, opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a , možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.

Podľa § 55 ods. 1 citovaného zákona, konanie o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, konanie o preukaze a konanie o parkovacom preukaze sa začína na základe žiadosti fyzickej osoby alebo na základe žiadosti rodiča maloletého dieťaťa alebo fyzickej osoby, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu. Žiadosť podľa prvej vety sa podáva písomne alebo elektronickými prostriedkami podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Konanie o odňatí peňažného príspevku na kompenzáciu, o odňatí a zastavení výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu, o zastavení výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu a o zvýšení alebo znížení jeho výšky, konanie o vrátení peňažného príspevku na kompenzáciu, konanie o odňatí a vrátení preukazu

a konanie o odňatí a vrátení parkovacieho preukazu sa začína na podnet fyzickej osoby alebo na podnet orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať o peňažnom príspevku na kompenzáciu, o preukaze a o parkovacom preukaze v prvom stupni.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods.11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje

a) mieru funkčnej poruchy,

b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,

c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie,

d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu,

e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu,

f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí,

g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár,

h) odôvodnenie komplexného posudku.

Z ust. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia vyplýva účel zákona a predmet úpravy, t. j. skutočnosť, že zákon upravuje právne vzťahy pri posudzovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a že cieľom úpravy právnych vzťahov je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Oblasť kompenzácie, ako i posudková činnosť je upravená v druhej časti zákona a lekárska posudková činnosť je upravená v ust. zákona. Sociálna posudková činnosť je upravená v ust. zákona. Teda jednoznačne možno konštatovať, že o žiadosti fyzickej osoby (žiadateľa) rozhoduje správny orgán v konaní upravenom a z vyššie citovaných ustanovení zákona jednoznačne vyplýva, že výsledkom lekárskej posudkovej činnosti (z hľadiska medicínskeho) je lekársky posudok, ktorý vydá posudkový lekár správneho orgánu, tento je podkladom na vydanie komplexného posudku podľa a taktiež oblasť sociálnej posudkovej činnosti, ktorú vykonáva sociálny pracovník príslušného správneho orgánu, je ukončená posudkovým záverom, ktorý je tiež podkladom vydania komplexného posudku podľa . Z oboch uvedených ustanovení zákona jednoznačne vyplýva, že posudkový lekár úzko spolupracuje so sociálnym pracovníkom prvostupňového správneho orgánu ( zákona) a sociálny pracovník pri vykonávaní sociálnej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s posudkovým lekárom ( zákona). Na základe týchto dvoch záverov prvostupňový (i odvolací) správny orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie. Zo zákona vyplýva procesný postup, na ktorý sa odvoláva žalovaný správny orgán, t. j. že podkladom na vydanie rozhodnutia o žiadosti žiadateľa na príslušnú kompenzáciu je komplexný posudok podľa , v ktorom sa okrem iného navrhuje druh peňažného príspevku na kompenzáciu.

Z ust. § 40 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu vyplýva, že ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila 6 rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, opatruje ju fyzická osoba uvedená v odseku 2 až 4, možno takejto osobe, ktorá ju opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie. Žalovaný správny orgán sa bráni tým, že v preskúmavanej veci žalobkyňa podala žiadosť o poskytnutie takéhoto peňažného príspevku na opatrovanie svojej netere W. Q., ktorá jej bola ako maloletá zverená do osobnej starostlivosti, avšak podľa komplexného posudku zo dňa 09. 01. 2014 a posudkového záveru zo dňa 10. 01. 2014, v ktorých posudkový lekár vychádzal z odborných lekárskych nálezov (prepúšťacia správa z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení od 06. 11. 2013 do 19. 12. 2013, zo psychiatrického vyšetrenia

02. 01. 2014, 28. 03. 2013, znaleckého posudku zo dňa 07. 09. 2012, z neurologického vyšetrenia z 20. 12. 2013, RTG ThL z januára 2014 a z vyšetrenia všeobecného lekára zo dňa 17. 04. 2013) nebol takýto príspevok posudku navrhnutý.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že jedným z posudkových hľadísk je odkázanosť občana s ťažkým zdravotným postihnutím na celodenné, osobné a riadne opatrovanie.

Krajský súd z komplexného posudku zo dňa 13. 01. 2014 zistil, že miera funkčnej poruchy W. Q. je 50 % podľa prílohovej časti č. 3 zo skupiny IV. ods. 2 písm. b/ a zo skupiny IV. ods. 3 písm. a/2 Pokiaľ ide o sociálne dôsledky, ktoré vyplývajú pre menovanú z ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti mobility a orientácie, je konštatované, že u nej je čiastočne znížená orientačná schopnosť v dôsledku narušenia duševných funkcií, pohybuje sa bez ortopedickej pomôcky a so sprievodcom je schopná premiestniť sa k vozidlám verejnej hromadnej dopravy, osôb a späť. Preto v oblasti mobility nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Taktiež šetrením správny orgán dospel k záveru, že v oblasti komunikácie menovaná nemá sociálne dôsledky ani v oblasti zvýšených výdavkov, ale pokiaľ ide v oblasti sebaobsluhy (oblasť nevyhnutných životných úkonov a prác v domácnosti), u menovanej je obmedzená táto oblasť v dôsledku narušenia duševných funkcií a rozsah pomocí inou osobou bol stanovený na stupeň III., čím nespĺňa podmienky podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Kompenzácia sa nenavrhla. W. Q. je odkázaná na sprievodcu, sa konštatuje v posudku.

Žalobkyňa ako žiadateľka príspevku uviedla, že jej neter W. potrebuje celodennú starostlivosť vzhľadom na svoj nepriaznivý stav, pretože sa často stáva, že odíde z bytu bez jej vedomia alebo keď ju nechá bez dozoru aj v byte, založí oheň a mnoho iných úkonov nie je schopná si urobiť, o všetko sa musí žalobkyňa postarať, pripraviť jej to, nevie sa sama okúpať, ani najesť, tekutiny pije len so slamkou a všetko jej treba pripraviť.

Popis tejto starostlivosti o W. Q. v podstate vyplýva aj z komplexného posudku zo dňa 13. 01. 2014, avšak podľa názoru súdu charakter týchto poznatkov je v zjavnom rozpore so záverom komplexného posudku a jeho odôvodnením, podľa ktorého nesvojprávna W. Q. nie je odkázaná na pomoc inej osoby, a preto sa peňažný príspevok na opatrovanie nenavrhol.

Zo spisového materiálu vyplýva, že W. Q. má psychické problémy už od ranného detstva a je sledovaná a liečená na psychiatrii. Správny orgán tiež konštatuje, že jej psychické poruchy sa prejavujú tým, že je neusmerniteľná, klame, vulgárne sa vyjadruje, je agresívna, uteká z domu. Nie je preto sporné, že menovaná po dovŕšení plnoletosti, vzhľadom na jej zdravotný stav, ktorý jej nedovoľuje slobodne sa rozhodovať a posudzovať právne následky svojho konania, bolo potrebné riešiť súdom a Okresný súd v Leviciach rozsudkom dňa 11. 12. 2012 č. k. -39 rozhodol tak, že W. Q. bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony a za opatrovníčku jej bola ustanovená žalobkyňa. Ustanovenú opatrovníčku nesvojprávnemu v zmysle občianskeho práva nie je možné zamieňať s fyzickou osobou

- opatrovníčkou, ktorej možno poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, i keď takáto opatrovníčka je povinná sa postarať o nesvojprávneho po stránke materiálnej, duchovnej a finančnej. To ale neznamená, že opatrovníčka, ktorá zodpovedá za konanie nesvojprávneho, nemá nárok na peňažný príspevok na opatrovanie podľa podmienok uvedených v Kritériá opatrovníctva sú rôzne, avšak podľa názoru súdu, nie je možné rozdielne posudzovať zdravotný stav nesvojprávneho, t. j. osobu, o ktorú sa žiadateľ príspevku stará a zabezpečuje jej základné životné potreby. Nie je možné posudzovať podmienky na priznanie príspevku na opatrovanie oddelene, najmä za situácie, keď stupeň odkázanosti nesvoj. W. Q. bol posudzovaný aj rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja č. CS 5374/2009 zo dňa 25. 09. 2009, vyhotovený pre účely odkázanosti na sociálnu službu v zmysle o sociálnych službách.

Podľa názoru súdu, rozhodnutie žalovaného, ktoré vychádzalo z komplexného posudku v zmysle zákona, je nepreskúmateľné pre nedostatok konkrétnych dôvodov, lebo záver posudku, ktorý bol

prevzatý do odôvodnenia rozhodnutia, postráda konkrétne dôvody, prečo nie je možné poskytnúť požadovaný príspevok a ako dospel správny orgán k záveru, že nesvojprávna W. je schopná postarať sa o seba, pokiaľ ide o oblasť nevyhnutých životných úkonov a prác v domácnosti, v akom časovom období, ako i samotné tvrdenie, že jej stav je kompenzovaný, t. j. v akom smere, v akom časovom období a podobne.

Súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov. Nezrozumiteľnosťou sa rozumie nielen jazyková, ale aj logická nezrozumiteľnosť, t. j. keď z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli vykonané, keď dôkazy sú v zjavnom rozpore medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť nedostatku dôvodov neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. V tomto smere súd považuje za potrebné uviesť, že nepostačuje, aby rozhodnutie bolo zrozumiteľné nielen pre orgán, ktorý ho vydal, ale rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre účastníka konania, najmä ak sa ním účastníkovi nepriznal nárok, o ktorý žiadal v zmysle zákona.

V právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatniť kompetenciu, ktorú mu priznáva , alebo zákon. Povinnosťou každého správneho orgánu verejnej moci je konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas ( SR).

Žalobkyňa v danej veci podala žiadosť na priznanie príspevku na opatrovanie nesvojprávnej W., o ktorú sa stará a možno prisvedčiť správnemu orgánu iba to, že ide o fakultatívny nárok, na jeho priznanie neexistuje právny nárok automaticky podaním žiadosti. Rozhodnutie správneho orgánu ale musí byť zrozumiteľné nielen pre správny orgán, ktorý ho vydal, ale i pre účastníka konania, najmä ak sa ním nepriznal konkrétny nárok, aby vedel v čom je jeho nárok neopodstatnený, prípadne v ktorých bodoch , pokiaľ ide o konanie vo veciach priznania peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná, keďže žalovaný správny orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu bez toho, ktoré trpí nedostatkom dôvodov, preto žalobkyňa sa právom cíti byť dotknutá na svojich právach žalobou napadnutým rozhodnutím. V danej veci bolo potom potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a jeho rozhodnutie podľa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie lebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Právnym názorom súdu je žalovaný viazaný podľa .

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 213,16 eur z titulu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. , ktoré si právny zástupca žalobkyne vyčíslil iba za tri úkony právnej služby po 61,84 eur a z titulu náhrady trov cestovného z Levíc do Nitry a späť OMV (98km x 0,183 spolu 16,83 eur, pri spotrebe benzínu na 100 km/1,47 eur, spolu 10,81 eur), ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej

republiky v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného

súdu, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha ( ).