Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7SaZ/18/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci žalobcu: U. El U., narodeného dňa XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: J. republika, bez platného cestovného dokladu, toho času bytom S. XX, O., W. republika, zastúpený: Slovenská humanitná rada, so sídlom Budyšínska 1, Bratislava, IČO: 17 316 014, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-306-37/2022-Ž zo dňa 11.11.2022 o zamietnutí žiadosti o azyl z dôvodu neprípustnosti, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Argumenty žalobcu

1. Správnou žalobou, doručenou súdu dňa 12.12.2022, sa žalobca domáhal zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného o zamietnutí žiadosti o azyl z dôvodu neprípustnosti (napadnuté rozhodnutie). Poukázal na priebeh administratívneho konania, pričom napadnuté rozhodnutie považoval za vecne a právne nesprávne a nezákonné. Právne dôvody žaloby vymedzil označením ustanovenia a a bez označenia zákonného ustanovenia (v časti III žaloby, označenej ako Žalobné dôvody) aj dôvod vymedzený v ustanovení . 2. Nesprávne právne posúdenie veci a nedostačujúce zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy na riadne posúdenie veci videl žalobca v tom, že žalovaný nesprávne vyhodnotil informácie o krajine jeho pôvodu žalobcu, v tom zmysle, že v súčasnej dobe v Libanone neprebieha žiaden vnútroštátny alebo medzinárodný ozbrojený konflikt a že z tohto dôvodu nehrozí žalobcovi v prípade návratu do krajiny pôvodu ani vážne individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia, ako formy vážneho bezprávia. K uvedenému doložil citácie viacerých správ o krajine Libanon, vrátane zdroja informácii. Jednalo sa o nasledovné správy:

- správa denníka Teraz.sk., Izraelská armáda zostrelila tri drony libanonského hnutia Hizballáh, publikovaná 3. júla 2022,

- správa Teraz.sk: Vodca Hizballáhu nechce eskaláciu s Izraelom, na útoky odpovie, zo dňa 08. 08. 2021

- správa Českého spravodajstvo Ct24: Z Libanonu opét padaly rakety na Izrael, k útoku sa prihlásil Hizballáh, publikovaná 06. 08. 2021

- správa televíznej stanice Al Manar skupiny Hizballáh: Izraelský vojenský odhad informuje, že politické velenie Hizballáh môže zaútočiť na všetky námorné plynové platformy: sionistické médiá, publikovaná 02. augusta 2022

- správa televíznej stanice Al Manar: „Izrael" čelí dileme: Vzdaj sa Hizballáhu alebo masívnemu zničeniu, zo dňa 31. júla 2022

- správa televíznej stanice Al Manar: Čo je za hrozbami Sayyeda Nasralláha?, zo dňa 17. júla 2022

- správa Teraz.sk.: Izrael: Vojna s Hizballáhom by mala zničujúce následky pre Libanon publikovaná 21. apríla 2016

3. Žalobca ďalej poukázal na to, že nejestvuje jediný subjekt, ktorému by bola zverená právomoc rozhodovať o tom, či ide o situáciu ozbrojeného konfliktu. Bezpečnostná rada OSN má mandát identifikovať situácie, ktoré sú hrozbou pre mier a bezpečnosť. ICRC (Medzinárodná komisia Červeného kríža) je ďalším subjektom, ktorý rozhoduje o prítomnosti ozbrojeného konfliktu a to na účel určenia uplatniteľnosti medzinárodného humanitárneho práva. Pre posudzovanie prítomnosti ozbrojeného konfliktu v rámci posudzovania žiadostí o azyl sa však nevyžaduje formálne uznanie situácie ako ozbrojeného konfliktu, či zo strany štátu, alebo medzinárodnej organizácie. 4. Poukázal na to, že ozbrojený konflikt je v medzinárodnom práve konflikt medzi vojakmi viacerých štátov alebo medzi vojakmi, paramilitaristickými organizáciami alebo povstalcami v rámci jedného štátu. Ozbrojený konflikt existuje už vtedy, keď vojaci alebo paramilitaristické skupiny disponujúce aspoň regionálne obmedzenou mocou hrozia, že svoju moc využijú. Presné odlíšenie pojmov ozbrojený konflikt a vojna (vojnový stav) je sporné. 5. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody mal žalobca za to, že žalovanému neprináleží rozhodnúť o tom, či v krajine Libanon prebieha, alebo neprebieha ozbrojený konflikt, či už vnútroštátny alebo medzinárodný. Naopak, žalovaný bol povinný pri svojom rozhodovaní vychádzať z informácií z medzinárodných zdrojov, ktoré potvrdzujú, že krajina Libanon je v dôsledku vládnutia strany Hizballah, ktorá je zároveň medzinárodne zaradená medzi teroristické organizácie, v ozbrojenom vojenskom konflikte s Izraelom, na základe čoho žalobcovi hrozí vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného ozbrojeného konfliktu. Zároveň je nesporné, že aj vnútroštátna situácia z dôvodu hospodárskej krízy nevídaných rozmerov ohrozuje život žalobcu vo forme násilia a bojov obyvateľstva o základné potraviny, lieky či komodity potrebné na prežitie. Rovnako aj násilie, nepokoje a teroristické útoky, ktoré v Libanone vyvoláva samotné teroristické hnutie Hizballah v boji napríklad s členmi arabských kmeňov, môžu zásadným spôsobom ohroziť život žalobcu a podľa názoru žalobcu zodpovedajú podmienkam vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu medzi Hizballáhom a inými militantnými skupinami v krajine. 6. Z aktuálnej bezpečnostnej situácie v krajine Libanon je podľa žalobcu jednoznačne zrejmé, že z dôvodu ovládania krajiny vojensko-politickým teroristickým hnutím Hizballáh, ktoré je zodpovedné za viaceré rozsiahle teroristické útoky vrátane samovražedných bombových útokov v mnohých krajinách, a zároveň vedie oficiálne nevyhlásenú vojnu s krajinou Izrael, nie je vláda Libanonu schopná zabezpečiť svojim občanom primeranú ochranu pred vážnym bezprávím, keďže štátny aktér Hizballáh disponuje faktickou mocou a vplyvom vo všetkých regiónoch krajiny. Mal za to, že v súčasnej dobe sú v celej krajine Libanon samotní aktéri prenasledovania a vážneho bezprávia pri moci (aj vďaka zvoleniu šiitského politika Nabi O. za predsedu libanonského parlamentu vo voľbách 15. mája 2022) a preto ministerstvo vnútra SR malo pri posudzovaní žiadosti o azyl žalobcu vychádzať z najaktuálnejších skutočností a faktu, že ochrana pred prenasledovaním a vážnym bezprávím nie je v krajine pôvodu žalobcu nijakým spôsobom poskytovaná, keďže štát, politické strany, politické hnutia a organizácie, ktoré ovládajú štát, neprijali primerané opatrenia na zabránenie prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu, účinným právnym systémom na odhalenie, stíhanie a potrestanie činov predstavujúcich prenasledovanie alebo vážne bezprávie. Žalobca tvrdil, že Hizballáh vedie na jednej strane otvorený ozbrojený konflikt s Izraelom, čím ohrozuje bezpečnosť obyvateľov oboch krajín konfliktu, a zároveň vnútroštátny ozbrojený konflikt s inými ozbrojenými skupinami v Libanone. 7. Žalovaný podľa žalobcu vo svojom rozhodnutí vôbec nepodrobil analýze žalobcom tvrdené dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu vážneho bezprávia ako je definované v § 2 písm. f) zákona o azyle, a to napriek rozsiahlej databáze najaktuálnejších správ o krajine pôvodu, ktoré tvoria obsah administratívneho spisu. Situáciu značne zľahčil, do popredia cielene vyzdvihol sekundárne ekonomické pohnútky žalobcu, hoci žalobca ako dôvody svojej žiadosti o udelenie azylu v oboch prípadoch prioritne uvádzal obavy z hnutia Hizballáh. Žalobca logicky a konzistentne v oboch podaných žiadostiach opisoval ako bol svedkom streľby v súvislosti so svojou účasťou na demonštráciách. Krajinu pôvodu opisoval ako jedno veľké väzenie. Vo svojej aktuálnej žiadosti jasne popísal, že sa jeho manželke vyhrážali prívrženci hnutia Hizballáh v súvislosti súčasťou na demonštráciách. V tvrdeniach žalobcu nie sú badať žiadne zásadné rozpory vo výpovediach. V danom prípade žalobca zastáva názor, že žalovaný nevenoval dostatočnú pozornosť miere strachu prezentovanú žalobcom pri predstave jeho návratu do krajiny pôvodu.

8. S uvedeným úzko súvisí nesprávne aplikovanie § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle, nakoľko v krajine pôvodu žiadateľa od poslednej žiadosti došlo podľa žalobcu k evidentnej závažnej zmene pomerov k horšiemu. Rozhodnutie žalovaného je preto prekvapivé a značne arbitrárne; v tejto súvislosti žalobca poukázal na opis aktuálnej bezpečnostnej situácie v Libanone so zameraním na oblasť žalovaným. 9. Záverom žalobca poukázal na to, že dňa 15.05.2022 sa v Libanone konali národné voľby, ktoré vyvolali výrazné prepuknutie násilia. Toto násilie prispelo k 300% nárastu násilia v Libanone. Dňa 17.05.2022 boli oznámené oficiálne výsledky volieb. Zo 128 kresiel získali spolu 28 kresiel dve šiitske strany Hizballah a Amal, Slobodné vlastenecké hnutie - spojenec Hizballáhu získalo 17 kresiel, kresťania a prosaudské strany majú 19 kresiel a nezávislí proti zriadeniu len 16 mandátov. Na základe týchto skutočností žalobca konštatoval, že voľby opäť vyhrala teroristická strana. 10. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Priebeh administratívneho konania 11. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca prvýkrát požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z obavy o svoj život dňa 06.03.2022. Vo vyhlásení žiadateľa o azyl dňa 06.3.2022 žalobca uviedol, že o azyl na území SR žiada z dôvodu obavy o svoj život, lebo na Ukrajine, kde momentálne žije, je vojna. V Libanone sú nepokoje, preto chce žiť a pracovať na Slovensku. V dotazníku o udelenie azylu zo dňa 25.3.2022 žalobca uviedol, že nie je ani nebol členom žiadnej politickej strany alebo hnutia, o politiku sa nezaujíma. Na otázku, aby uviedol všetky dôvody, pre ktoré sa rozhodol požiadať o udelenie azylu alebo doplnkovej ochrany na území SR, žalobca uviedol, že sa nechce vrátiť do Libanonu kvôli politickým a ekonomickým problémom; pretože jedna strana - Hizballah ovláda celý Libanon a žiaden človek tam nie je v bezpečí. Nemá možnosť ani na prácu. Chce žiť a pracovať v Európe, lebo tu sa cíti dobre a určite tu bude mať lepšiu budúcnosť. Na otázku, prečo žalobca odišiel z Libanonu v marci 2020, žalobca uviedol, že v tom čase prestal v Libanone hľadať prácu, začala tam revolúcia, odpor voči štátu pre ekonomické a politické problémy. Do iného mesta (v tom čase) sa neuvažoval presťahovať, pretože je to v celom Libanone rovnaké a celá krajina je pod kontrolou Hizballáhu. On osobne s príslušníkmi Hizballáhu do styku neprišiel. Celý Libanon žije v nepokoji, Hizballáh všetko ovládol, má ozbrojené zložky, venoval sa aj obchodu s drogami. V krajine bola veľmi zlá atmosféra, čo ho prinútilo z Libanonu odísť. Na otázku, obávate sa niečoho v prípade návratu do Libanonu, žalobca uviedol, že sa obáva o svoj život. Nie že by mu hrozila smrť, ale že sa obáva o svoju budúcnosť. Je to ako by ste žili vo veľkom väzení. Hizballáh ovláda všetko, už pri najmenšom konflikte sa strieľa. Žiadne iné dôvody žalobca neuviedol. 12. Migračný úrad rozhodnutím MU-PO-1 15-26/2022-Ž zo dňa 23.06.2022 neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle a súčasne mu neposkytol doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. I a § 20 ods. 4 zákona o azyle. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca krajinu pôvodu síce opustil pre všeobecne zlú ekonomickú a politickú situáciu, kriminalitu a pre obavy z ďalšieho vývoja situácie v krajine v súvislosti s vplyvom hnutia Hizballáh, avšak nič nenasvedčovalo tomu, že by osobne čelil akémukoľvek prenasledovaniu. Preto žalovaný v prípade žalobcu nepristúpil k udeleniu azylu v zmysle § 8 zákona o azyle. Rozhodnutie o neposkytnutí doplnkovej ochrany bolo odôvodnené tým, že žalobca by v prípade nedobrovoľného návratu do krajiny pôvodu nečelil žiadnej forme vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle. 13. Rozhodnutie MU-PO-1 15-26/2022-Ž zo dňa 23.06.2022 bolo žalobcovi doručené a nadobudlo právoplatnosť 18.07.2022, pričom proti nemu žalobca nepodal opravný prostriedok. 14. Dňa 24.08.2022 žalobca pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné opakovane požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z obavy o svoj život, pretože na Ukrajinu, kde predtým žil, sa nemôže vrátiť pre prebiehajúcu vojnu a v Libanone pokračujú nepokoje. Na Slovensku by preto chcel pracovať a žiť so svojou manželkou. 15. Podľa zápisnice zo dňa 24.8.2022 žalobca uviedol, že o udelenie azylu na území SR žiada z dôvodu obavy o svoj život, lebo na Ukrajine, kde žil spolu s manželkou, je stále vojna a vrátiť sa tam nemôže a v Libanone pokračujú nepokoje. 16. Za účelom zdôvodnenia súčasnej žiadosti o azyl bol so žalobcom dňa 02.09.2022 v Záchytnom tábore Humenné vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého žalobca uviedol, že všetky informácie, ktoré poskytol v prvom azylovom konaní, sú pravdivé, presné a správne. Žalobca opätovne prehlásil, že v Libanone nebol členom žiadnej politickej strany, hnutia ani inej organizácie, ani nevyvíjal žiadne politické aktivity, nakoľko sa o politiku nezaujíma a taktiež voči nemu nebolo vedené žiadne trestné konanie. K svojmu sociálnemu profilu uviedol, že v Libanone navštevoval gymnázium v obci Al Marj, v administratívnej oblasti Beqaa, a následne vysokú školu v odbore medicína - všeobecné lekárstvo.

Na vysokoškolské štúdium sa najprv prihlásil v roku 2007 v Roštové na Done v Ruskej federácii, ktoré však neukončil a vo februári 2011 sa vrátil späť do Libanonu. V decembri 2011 sa pre ekonomickú krízu v Libanone odsťahoval na Ukrajinu, kde štúdium medicíny úspešne absolvoval na univerzite Karazina v Charkove. Po absolvovaní štúdia v roku 2016 sa na 3 roky opäť vrátil do Libanonu, kde sa oženil. V krajine však nenašiel zamestnanie, a preto býval u rodičov, ktorým pomáhal s pestovaním ovocia a zeleniny. V marci 2020 sa rozhodol aj s manželkou opäť vycestovať na Ukrajinu, kde následne od mája 2020 až do svojho odchodu z Ukrajiny vykonával lekársku prax v nemocnici v Charkove. Po ruskej invázii na Ukrajinu sa rozhodol s manželkou odcestovať do SR. kde požiadal o medzinárodnú ochranu. 17. Počas pohovoru tiež zopakoval, že dôvodom jeho odchodu z krajiny pôvodu boli ekonomické, politické a bezpečnostné problémy. Mnoho bežných ľudí v Libanone vlastní zbrane, vrátane radikálnych náboženských skupín, ako napríklad Hizballáh, čo spôsobuje chaos a komplikovanú situáciu v krajine. Vo svojej aktuálnej žiadosti doplnil, že sa zúčastnil na niekoľkých protivládnych demonštráciách v septembri 2019 spolu so svojou manželkou. Následne sa jeho manželke začali telefonicky viackrát vyhrážať, pričom títo ľudia tvrdili, že sú z hnutia Hizballáh a požadovali, aby sa jeho manželka prestala zúčastňovať demonštrácií. Následne, koncom septembra, niekto ukradol žalobcovi auto, pričom mu telefonicky oznámili, že sú z hnutia Hizballáh a stoja za touto krádežou a požadujú, aby aj on prestal chodiť na demonštrácie, inak mu ublížia. Z týchto dôvodov sa obáva o svoj život zo strany členov Hizballáhu a nechce sa vrátiť do Libanonu. Iné dôvody svojej terajšej žiadosti neuviedol. 18. Počas pohovoru tiež uviedol, že z Libanonu vycestoval bez problémov, legálne, na svoj vlastný cestovný pas, ktorý si v Libanone vybavil sám, bez akýchkoľvek problémov. Neplatný cestovný doklad mu bol zadržaný príslušníkmi polície SR 06.03.2022 a jeho kópia bola postúpená migračnému úradu. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 19. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol žiadosť žalobcu o udelenie azylu ako neprípustnú podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. 20. Napadnuté rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 21.11.2022. 21. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol nasledovné: „Pri posudzovaní opakovanej žiadosti o azyl v novom konaní, po neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany, ide o rozhodovanie vo svojej podstate procesného charakteru a neposudzuje sa žiadosť o azyl v jej merite, teda sa ani neskúma, či sú splnené predpoklady na udelenie azylu alebo na poskytnutie doplnkovej ochrany. Konštatuje sa iba splnenie predpokladov uvedených v § 11 ods. 1 zákona o azyle. V tomto konkrétnom prípade je teda podstatná skutočnosť, či sa jedná o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, či už v minulosti bolo o žiadosti o azyle právoplatne rozhodnuté a či od tohto právoplatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov. Tá sa môže týkať jednak uvádzaných dôvodov žiadosti o azyl alebo sa môže jednať o závažnú zmenu pomerov v krajine pôvodu žiadateľa.

Na základe výpovede menovaného, ním predložených dokumentov a dostupných informácií o krajine pôvodu možno skonštatovať, že menovaný odôvodňuje svoju žiadosť o azyl rovnakými, resp. obdobnými dôvodmi, ako v predchádzajúcej žiadosti, ktorou sa mu neudelil azyl podľa § 13 ods. 1 a neposkytla doplnková ochranu podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle. Zároveň od vydania predchádzajúceho rozhodnutia v prípade menovaného nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu, a taktiež nedošlo ani k podstatnej a závažnej zmene pomerov v krajine jeho pôvodu.

K uvedenému záveru dospel migračný úrad po tom, ako komplexne posúdil opakovanú žiadosť menovaného. Vo svojej výpovedi síce poukázal na nové skutočnosti týkajúce sa účasti na demonštráciách proti situácii v Libanone a proti vláde, ako aj na vyhrážanie a krádež auta zo strany príslušníkov hnutia Hizballáh, avšak túto migračný úrad nepovažuje za vierohodnú, resp. za takú, ktorá by viedla k podstatnej zmene skutkového stavu.

V tejto súvislosti treba uviesť, že dané tvrdenia narúšajú vnútornú konzistentnosť výpovede menovaného, nakoľko sú v rozpore s jeho predošlými výpoveďami zo vstupného pohovoru predchádzajúceho konania. V predchádzajúcom konaní na otázky, či mal v minulosti problémy s políciou, armádou, úradmi alebo inými štátnymi orgánmi a či mal v minulosti problémy s niekým iným opakovane uviedol, že nemal s nikým žiadne problémy. Pri hlbšom skúmaní dôvodov, pre ktoré sa rozhodol opustiť Libanon práve v marci 2020, v predchádzajúcom konaní uviedol, že vtedy už prestal hľadať prácu a začala sa v Libanone revolúcia a odpor voči štátu pre ekonomické a politické problémy. Napokon pri dopytovaní na prípadný kontakt menovaného s príslušníkmi hnutia Hizballáh uviedol, že s nimi neprišiel do kontaktu. Vplyv tohto hnutia na jeho život ďalej upresnil všeobecne zlou situáciou v krajine, kde má Hizballáh zásadný vplyv aj prostredníctvom ozbrojených zložiek. Napokon v prípade

návratu sa obával o svoju budúcnosť ako takú, v súvislosti s celkovou situáciou v krajine, ale ako sám uviedol, nie z dôvodu, že by mu hrozila smrť. Spomenul tiež udalosť streľby, ktorej bol svedkom, ktorá sa ho však nijako priamo netýkala. Vo svojej výpovedi napokon uviedol, že nemá iné dôvody žiadosti o azyl a v Libanone žiadnym iným konkrétnym problémom nečelil. Menovaný mal leda v predchádzajúcom konaní opakovane možnosť tieto udalosti uviesť. V tomto konaní, na priamu otázku, prečo účasť na demonštráciách a údajné následné vyhrážanie zo strany Hizballáhu nespomenul už pri predchádzajúcom konaní, uviedol, že na to nemá dôkazy. Okrem uvedeného je treba uviesť, že spomenutá krádež auta sa mala odohrať ešte v septembri 2019, pričom menovaný opustil Libanon až v marci 2020. Navyše Libanon opustil letecky, legálne, bez problémov, na svoj vlastný cestovný doklad, ktorý si vybavoval osobne v októbri 2019. Opakovane teda prichádzal do kontaktu s oficiálnymi predstaviteľmi bezpečnostných zložiek Libanonu a to aj po účasti na demonštráciách.

Ďalej tiež migračný úrad poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 28.01.2014, s ktorým sa v argumentácii následne stotožnil aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 12.08.2014, v ktorom konštatuje, že „bremeno tvrdenia, od ktorého sa následne bremeno dôkazné odvodzuje, zaťažuje vždy a za každých okolností žiadateľa, iba tento totiž vie, z akých dôvodov opustil krajinu pôvodu a požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Žiadateľ [...j lak musí predovšetkým tvrdiť, že došlo k podstatnej zmene skutkového stavu tak, že na rozdiel od skutkového stavu ku dňu vydania predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia, spĺňa hmotnoprávne podmienky udelenia azylu podľa ust. § 8 zákona o azyle. Tunajší súd sa stotožňuje s názorom Nejvyššího správního soudu ČR, vyjadreným v rozsudku č.k. - 65 z U. júla 2009, kde o.i. uviedol, „že inštitút opakovanej žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany neslúži k upresňovaniu či skutkovému doplňovaniu predchádzajúcej žiadosti (čo by koniec koncov bolo popretím zákazu ďalšieho konania vo veci už právoplatne rozhodnutej). Jeho hlavným zmyslom a účelom je postihnúť prípady, kedy sa objavia také závažné skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť postavenie žiadateľa a ktoré tento nemohol nie vlastnou vinou počas predchádzajúceho konania uplatniť. Spravidla pritom môže ísť o také skutočnosti, ku ktorým došlo plynutím času, najmä o zmenu situácie v krajine pôvodu alebo zmenu pomerov vo vzťahu k osobe žiadateľa [...J "".

Menovaný na žiadne ďalšie nové podstatné skutočnosti vo svojej výpovedi nepoukázal. Migračný úrad preto pristúpil k vyhodnoteniu situácie v krajine pôvodu žiadateľa s cieľom posúdiť, či prišlo od vydania predchádzajúceho rozhodnutia k takým zásadným udalostiam a zmenám, ktoré by predstavovali podstatnú zmenu skutkového stavu, a mali tak vplyv na iné posúdenie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu.

Migračný úrad vychádzal z aktuálnych informácií o situácii v Libanone, so zameraním na administratívnu oblasť Beqaa a dištrikt Západné Beqaa, odkiaľ žiadateľ pochádza, za obdobie od júna 2022, kedy bolo vydané predchádzajúce rozhodnutie. Z nich vyplýva, že prišlo k nárastu násilia v krajine, pričom podľa webovej stránky Projektu Miesta ozbrojených konfliktov a dáta o udalostiach (Armed Conflict Location & Event Data Project) v administratívnej oblasti Beqaa za obdobie od 14.04.2022 do 30.09.2022 prišli o život 4 ľudia.

Na základe informácií o krajine pôvodu si je migračný úrad vedomý, že ekonomika v Libanone naďalej kolabuje. o čom svedčia takmer všetky ekonomické ukazovatele, vrátane miery nezamestnanosti, chudoby, inflácie a problémov so zásobovaním, čo prispieva k politickej kríze a k nárastu násilia a kriminality. Migračný úrad si je tiež vedomý značného vplyvu a moci, ktorú má hnutie Hizballáh v Libanone, a ktorú využíva na svoje ciele. V tejto súvislosti je však potrebné podotknúť, že na základe dostupných informácií nemožno konštatovať, že by prišlo od júna 2022, kedy bolo vydané predchádzajúce rozhodnutie, k zásadnej zmene situácie v Libanone. Migračný úrad preto vyhodnotil mieru neselektívneho násilia charakterizujúcu situáciu v Libanone za nezmenenú bez vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľností osoby z dôvodu svojvoľného násilia, ako formy vážneho bezprávia.

V priebehu konania žiadateľ doložil na podporu žiadosti fotokópie potvrdenia o štúdiu v Rusku a diplom zo štúdia na Ukrajine, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Pred vydaním rozhodnutia sa Q.. J. Y., právnička Slovenskej humanitnej rady, poverená zastupovaním žiadateľa, dňa 17.10.2022 oboznámila so spisom menovaného v priestoroch migračného úradu v zmysle o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Po oboznámení sa so spisovým materiálom jej bol

poskytnutý priestor na vyjadrenie. Vo svojom stanovisku z 20.10.2022, doručenom migračnému úradu, okrem iného uvádza, že:

- menovaný žiada o medzinárodnú ochranu najmä z obavy o svoj život pred hnutím Hizballáh a inými radikálnymi náboženskými skupinami;

- v krajine dochádza k sektárskemu násiliu, ktoré pácha šítske hnutie Hizballáh voči sunitom, pri ktorom masovo zomierajú ľudia;

- aj správa o krajine pôvodu zabezpečená migračným úradom poukazuje na fakt, že Hizballáh používa na svoje ciele praktiky mimosúdneho zatýkania, zadržiavania či iné formy násilia a zastrašovania pričom problémom Libanonu zostáva nevymožiteľnosť práva a beztrestnosť;

- na základe predloženého stanoviska navrhuje, aby migračný úrad rozhodol tak, že žiadateľovi udelí medzinárodnú ochranu vo forme azylu z politických a náboženských dôvodov.

K doručenému stanovisku je potrebné uviesť, že menovaný nezakladá svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu na obavách o svoj život pred „inými radikálnymi náboženskými skupinami". Dve takéto skupiny menoval len v súvislosti s chaotickou a komplikovanou situáciou a kriminalitou. V žiadnej zo svojich výpovedí neuviedol, že by na neho tieto skupiny akokoľvek priamo vplývali, že by s nimi mal akýkoľvek problém, alebo že by s nimi vôbec prišiel do kontaktu.

V súvislosti s informáciami o sektárskom násilí, ktoré pácha šítske hnutie Hizballáh voči sunitom, pri ktorom majú masovo zomierať ľudia, ktoré uvádza právna zástupkyňa na strane 4 resp. 5 svojho stanoviska, je nutné poukázať na fakt, že informácie vychádzajú z krátkeho článku denníka SME „Libanonská vláda potlačila sektárske nepokoje". Tento článok však bol publikovaný 27.07.2008 a zaoberá sa situáciou v meste Tripolis, teda nie v administratívnej oblasti Beqaa, odkiaľ žiadateľ pochádza. Migračný úrad preto tieto konkrétne informácie vyhodnotil za nerelevantné, značne neaktuálne a nezohľadňujúce vývoj v krajine za posledných 14 rokov.

Všetky skutočnosti uvedené v stanovisku splnomocnenej právnej zástupkyne vzal migračný úrad na vedomie a pri rozhodovaní o predmetnej žiadosti sa nimi zaoberal. Migračný úrad však dospel k záveru, že tieto nezakladajú dôvody na iné posúdenie žiadosti menovaného a nevedú k inému posúdeniu jeho žiadosti, než k tomu, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia.

Za účelom komplexného a objektívneho posúdenia žiadosti menovaného boli využité informácie z databázy migračného úradu ku krajine pôvodu Libanon č. p.: MU-ODZS-2022/000333-002 z 14.042022. MU-ODZS-2022/000333-004 z 23.09.2022, ako aj ďalšie verejne dostupné zdroje, ktoré sú obsahom spisového materiálu.

Vzhľadom na to, že v minulosti už bolo v prípade cudzinca U. EL U. právoplatne rozhodnuté o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany a od tohto právoplatného rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu, zamieta sa jeho žiadosť o udelenie azylu na území SR ako neprípustná v zmysle § 11 ods. I písm. f) zákona o azyle.“

Vyjadrenie žalovaného

22. Podaním zo dňa 17.01.2023 sa žalovaný vyjadril k správnej žalobe tak, že túto ako nedôvodnú žiadal zamietnuť. 23. Vo vyjadrení žalovaný zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pričom k dôvodom uvedeným v napadnutom rozhodnutí doplnil nasledovné: 24. Žalovaný nesúhlasil s tým, že vo veci nedostatočne zistil skutkový stav a že vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Diakité vyplýva, že je potrebné brať do úvahy, že ozbrojený konflikt môže byť dôvodom pre poskytnutie doplnkovej ochrany iba v tom prípade, ak konfrontácie medzi stranami konfliktu je možné považovať za vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby žiadateľa o poskytnutie doplnkovej ochrany, pretože stupeň neselektívneho násilia, ktoré je charakteristické pre konfrontácie medzi stranami konfliktu, dosahuje takú intenzitu, že je možné sa domnievať, že v prípade návratu žiadateľa do krajiny pôvodu by iba v dôsledku jeho prítomnosti na jej území čelil riziku vážneho bezprávia. 25. Žalovaný tvrdil, že skutočnosť, že v krajine prebieha vnútroštátny alebo medzinárodný ozbrojený konflikt sama o sebe nie je v súvislosti s vážnym bezprávím podstatná. Podstatná je skutočnosť, že ozbrojený konflikt je charakterizovaný neselektívnym násilím v takej intenzite, že civilista by čelil

skutočnému riziku vážneho bezprávia. Krajina pôvodu žalobcu takéto kritérium podľa žalovaného nespĺňa 26. Organizácia COAR vypracovala mapu, ktorá hodnotí situáciu v provincii Beqaa ako provinciu s občasnými konfliktnými incidentmi (1- 2 za mesiac), pravidelným napätím a potenciálne rôznymi ozbrojenými skupinami (str. 7 COI). Ani Agentúra EÚ pre azyl, rovnako aj Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov v sledovanom období rokov 2021-2022 nevydali odporúčania týkajúce sa krajiny Libanon (str. 11 COI). Taktiež ako vyplýva z COI (str. 18) Hizballáh nevykonáva mimosúdne zatýkania a zadržiavania vrátane zadržiavania v izolácii voči civilistom, ale voči novinárom, členom mimovládnych organizácií a inak mediálne exponovaným osobám, čo však nie je prípad žalobcu. Z najnovšej aktualizácie bezpečnostnej situácie v Libanone zo dňa 16.01.2023, ktorú žalovaný priložil k vyjadreniu k správnej žalobe, podľa žalovaného vyplýva, že v roku 2022 v porovnaní s rokom 2021 sa počet incidentov znížil a aj napriek nárastu počtu obetí nie je možné situáciu v Libanone považovať za vážne bezprávie. 27. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal ani také osobné okolnosti, v dôsledku ktorých by na poskytnutie doplnkovej ochrany postačovala aj nižšia miera neselektívneho násilia v súlade s konceptom „sliding-scale“, ktorý definoval Súdny dvor Európskej únie vo svojej judikatúre. Na otázku, prečo účasť na demonštráciách a údajné následné vyhrážanie zo strany Hizballáh nespomenul už v predchádzajúcom konaní, žalobca uviedol, že nemá na to dôkazy. Taktiež spomenutá krádež auta sa mala odohrať ešte v septembri 2019, pričom žalobca opustil Libanon až v marci 2020. Navyše Libanon opustil letecky, legálne, bez problémov, na svoj vlastný cestovný doklad, ktorý si vybavoval osobne v októbri 2019. Žalobca teda opakovane prichádzal do kontaktu s oficiálnymi predstaviteľmi bezpečnostných zložiek Libanonu a to aj po účasti na demonštráciách. 28. Poukazovanie žalobcu na vyjadrenie televíznej stanice Al Manar označil žalovaný za tendenčné, nakoľko ide o televíznu stanicu skupiny Hizballáh, čo uviedol sám žalobca. Naviac žalobca na str. 10 správnej žaloby použil odkaz na zdroj z roku 2016 a na strane 11 odkaz na Wikipédiu. Žalovaný mal za to, že odkazovanie na takéto zdroje je neaktuálne a nie z úplne relevantného zdroja. 29. Žalovaný zdôraznil, že žalobca v oboch žiadostiach o udelenie azylu uviedol, že s nikým iným problémy nemal. 30. Záverom žalovaný zhrnul, že podľa neho v prípade žalobcu nedošlo k takým skutočnostiam, ktoré by viedli k podstatnej zmene skutkového stavu. Bol názoru, že pri vyhodnotení prípadu postupoval v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou v oblasti azylu, zohľadnil vyhlásenia a dokumentáciu poskytnutú žalobcom, dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žalobcu, jeho postavenie a osobné pomery vrátane pôvodu, pohlavia a veku.

Skutkové a právne závery správneho súdu 31. Medzinárodnoprávnu ochranu žiadateľov o azyl upravuje o azyle. 32. Podľa zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie medzinárodnou ochranou udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. 33. Podľa zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie azylom ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve alebo v osobitnom predpise. 34. Podľa zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv 3a) alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v . 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom, . Podľa zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. 36. Podľa zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,

národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. 37. Podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle, ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu; ministerstvo môže rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. 38. Podľa zákona o azyle, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje , ak tento zákon neustanovuje inak. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe. 39. Podľa o správnom konaní (ďalej len „“), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 40. Podľa Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 41. Podľa o správnom konaní , v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 42. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia. 43. Podľa , pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa až f) a až k). 44. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 45. Podľa , správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 46. Podľa , žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu. 47. Podľa , pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis. 48. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 49. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti. 50. Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol o zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie azylu ako neprípustnej podľa zákona o azyle. 51. Správny súd dáva do pozornosti, že pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej sa jedná o rozhodovanie vo svojej podstate procesného charakteru a neposudzuje sa žiadosť o azyl v jeho merite, teda sa ani neskúma, či sú splnené predpoklady na udelenie azylu, resp. poskytnutia doplnkovej ochrany, ale preveruje iba splnenie jedného z predpokladov v zákona o azyle. Z ustanovenia zákona o azyle vyplýva, že žiadosť o udelenie azylu sa zamietne ako neprípustná v prípade, že sa jedná o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa neudeľuje azyl a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu (právne relevantná zmena skutkového stavu). 52. V novom konaní o (ďalšej) žiadosti o azyl je teda podstatná tá skutočnosť, či už v minulosti bolo o žiadosti o azyl právoplatne rozhodnuté a či od tohto právoplatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá môže spočívať jednak v dôvodoch o azyl, resp. sa môže jednať o závažnú zmenu

pomerov v krajine pôvodu žiadateľa. Je však potrebné zdôrazniť, že podstatná zmena okolností musela nastať v čase odo dňa právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o azyle. 53. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že k takej podstatnej zmene okolností nedošlo. 54. Žalobca v správnej žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré dôvody žalobca videl najmä v tom, že žalovaný nesprávne vyhodnotil informácie o krajine pôvodu žalobcu v tom zmysle, že v súčasnej dobe v Libanone neprebieha žiaden vnútroštátny alebo medzinárodný konflikt a že žalobcovi v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozí vážne individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti jeho osoby. 55. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že skôr už bolo právoplatne rozhodnuté o žiadosti žalobcu o udelenie azylu tak, že žalovaný dňa 23.06.2022 rozhodol o neudelení azylu žalobcovi. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2022. Žalobca voči nemu opravný prostriedok resp. správnu žalobu nepodal. 56. Správny súd sa preto zameral na to, či od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o neudelení azylu došlo k podstatnej zmene skutkového stavu a či orgán verejnej správy tieto skutočnosti náležite a správne vyhodnotil. 57. Porovnaním žiadosti žalobcu o udelenie azylu správny súd dospel k záveru, že dôvody v oboch žiadostiach sú takmer totožné s tým, že v novej žiadosti o azyl žalobca síce uviedol aj ďalšie dôvody (účasť manželky žalobcu na demonštrácii, vyhrážanie, krádež auta žalobcu a následné vyhrážanie), avšak tieto okolnosti nastali ešte v roku 2019, preto ich nemožno považovať za právne relevantnú zmenu skutkového stavu. 58. Čo sa týka podstatnej zmeny skutkového stavu v situácii v krajine pôvodu žalobcu, žalobca v správnej žalobe citoval viaceré správy. Celkovo bolo týchto správ 7, pričom tri z nich boli vydané skôr, ako bolo vydané predchádzajúce rozhodnutie o azyle. 59. Z ostatných správ vyplýva, že Libanon je v dlhodobom ozbrojenom konflikte s Izraelom, ktorý by za určitých okolností mohol eskalovať. Žalobca poukázal aj na správy o krajine pôvodu, ktoré do konania zabezpečil žalovaný a na konkrétne údaje, z ktorých prevažná časť spadá do obdobia pred vydaním predchádzajúceho rozhodnutia. Ostatné údaje, na ktoré žalobca poukázal, sa týkajú dlhodobej ekonomickej situácie v krajine (posledné dve informácie), správa z 10.9.2022 o zatknutí členov ISIL nevypovedá o zhoršení bezpečnostnej situácie, protesty zdravotníkov rovnako podľa polytematickej správy čl. 100 administratívneho spisu spadajú do obdobia júna 2022 a z rovnakej správy, vrátane rovnakého obdobia vychádza aj informácia o náraste násilia o 42 % a teda tieto správy nie je možné vyhodnotiť ako správy svedčiace o podstatnom zhoršení bezpečnostnej situácie od vydania predchádzajúceho rozhodnutia o azyle žalobcu. Čo sa týka nepriaznivej ekonomickej situácie, ktorá z týchto správ vyplýva, táto samotná nemá žiaden právne relevantný vplyv na rozhodnutie o azyle, pretože nepriaznivá ekonomická situácia nie je právnym dôvodom na udelenie azylu. 60. Tak zo správ o krajine pôvodu, zabezpečených žalobcom ako aj žalovaným vyplýva, že v Libanone je dlhodobo nepriaznivá ekonomická situácia a zároveň, že táto krajina je v dlhodobom ozbrojenom konflikte. V máji 2022 sa tam konali národné voľby, ktoré viedli k zvýšeniu násilia, ktoré však malo výlučne dočasný charakter (toto nepochybne vyplýva zo strany 5 polytematickej správy o krajine pôvodu

- čl. 98 administratívneho spisu). 61. Dlhodobo nepriaznivá situácia (existujúca dlho pred právoplatnosťou predchádzajúceho rozhodnutia o azyle) v krajine pôvodu však nebola predmetom napadnutého rozhodnutia a nie je ani právne relevantným dôvodom na jeho zrušenie. Žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako podstatnú zmenu skutkového od právoplatnosti ostatného rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu (t.j. odo dňa 18.07.2022). Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne vyhodnotil informácie o krajine pôvodu, pričom túto žalobnú námietku viazal na nesprávne vyhodnotenie toho, či v Libanone prebieha vnútroštátny alebo medzinárodný konflikt a na to, či žalobcovi hrozí v krajine pôvodu ohrozenie života. Tieto žalobné námietky však nevychádzajú zo skutočností, ktoré nastali v krajine pôvodu žalobcu odo dňa 18.07.2022, ale z dlhodobého stavu, ktorý je v krajine pôvodu žalobcu dlhý čas a mohli by mať právnu relevanciu, ak by preskúmavaným rozhodnutím bolo napr. predchádzajúce rozhodnutie o azyle, v ktorom sa žalovaný týmito skutočnosťami zaoberal alebo zaoberať mal. Touto správnou žalobou nie je možné nahradiť neuplatnený opravný prostriedok/správnu žalobu voči predchádzajúcemu rozhodnutiu o azyle, ani ním dosiahnuť preskúmanie skutočností, ktoré nie sú jeho predmetom. 62. Pretože žalobca v správnej žalobe neoznačil žiadnu právne relevantnú podstatnú zmenu skutkového stavu, ktorá nastala v čase od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu (t.j. odo dňa 18.07.2022) a ktorú žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil, hoci tak urobiť

mal a správny súd takúto zmenu nezistil zo správnej žaloby ani z administratívneho spisu, správny súd dospel k záveru, žalovaný v napadnutom rozhodnutí túto skutočnosť vyhodnotil správne (t.j. v prípade žalobcu nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu). Posúdenie splnenia ostatných zákonných predpokladov vymedzených v zákona o azyle sporné nebolo. 63. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody správny súd žalobu podľa zamietol. 64. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. ( ) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. ( ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).