Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/159/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa KOVÁČ JOZEF, spol. s.r.o., IČO: 35 886 307, so sídlom v Bratislave, Korytnícka 5, právne zastúpeného Mgr. Miroslavom Golianom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Budatínska 16, proti odporcovi G.. G. Š., bývajúcemu v W., M. A.. X, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Imrichom Kajabom, Wolkrova 1, Bratislava, o zaplatenie sumy 14.000 eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 14.000 eur s prísl. titulom vyplatenia neoprávnene poskytnutej provízie. Dôvodil, že s odporcom ako sprostredkovateľom uzavrel ako záujemca dňa 03.10.2011 Zmluvu o sprostredkovaní (ďalej len "zmluva" alebo "Zmluva o sprostredkovaní" alebo "sprostredkovateľská zmluva"), ktorá sa spravovala ustanoveniami a nasl. (ďalej len "). V zmysle zmluvy (článok I, bod 1) sa odporca zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal navrhovateľ príležitosť uzavrieť zmluvu na bankový úver s bankou, ktorú odporučí odporca a v rámci sprostredkovania realizovať aj činnosti uvedené v bode 2, článku I zmluvy, na ktorých realizáciu mal odporca použiť finančné prostriedky vyplatené mu z provízie od navrhovateľa. Navrhovateľ zaplatil odporcovi dňa 05.10.2011 sumu 50.000 eur ako zálohu provízie dohodnutú vo výške 2% zo sumy, ktorá mala byť predmetom zmluvy o poskytnutí úveru, avšak odporca si nesplnil záväzok zo zmluvy a pre navrhovateľa nesprostredkoval poskytnutie bankového úveru v dohodnutej výške. Vzhľadom na to, že odporcovi vznikol nárok na odmenu za vykonanie činností, na ktorých realizáciu sa zaviazal podľa článku I sprostredkovateľskej zmluvy, až potom ako navrhovateľ uzatvorí zmluvu o poskytnutí úveru s príslušnou bankou, mal navrhovateľ za to, že odporcovi nepatrí provízia v celkovej sume 50.000 eur, z ktorej odporca navrhovateľovi vrátil sumu 35.000 eur pod podmienkou, že navrhovateľ potvrdí realizáciu činnosti uvedených v článku I, bod 2 zmluvy, za ktorým účelom uzavreli zmluvné strany dňa 18.11.2011 Dohodu na základe zmluvy o sprostredkovaní, dodatku č. 1, ako aj záznamu z plnenia (ďalej len "dohoda zo dňa 18.11.2011"). Navrhovateľ poukázal zároveň na to, že "v čase sprostredkovania úveru" bol odporca zamestnancom štátnej správy, nedisponoval živnostenským, ani iným oprávnením na vykonávanie činnosti podľa sprostredkovateľskej zmluvy, pričom od počiatku musel vedieť, že navrhovateľovi nebude poskytnutý žiaden úver.

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil, považoval ho za nedôvodný a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť. Potvrdil, že podľa zmluvy o sprostredkovaní sa ako sprostredkovateľ zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal navrhovateľ ako záujemca príležitosť uzavrieť zmluvu na bankový úver s príslušnou bankou, za ktorú činnosť mu prináležala provízia podľa článku III, bod 2 zmluvy, a to vo výške 2% zo sumy poskytnutého úveru. Keďže poskytnutie úveru bolo viazané aj na splnenie ďalších

podmienok, zaviazal sa odporca vykonať činnosti, definované v článku I, bod 2, pod písm. a), b) a c) zmluvy, za ktorých realizáciu mu vznikol nárok na zálohu provízie vo výške 2% z celkovej provízie, vypočítanej z hodnoty celkového bankového úveru, pričom ku zvýšeniu sumy bankového úveru na 2.800.000 eur došlo Dodatkom č. 1 zo dňa 08.11.2011.V priebehu existencie zmluvného vzťahu odporca oboznámil navrhovateľa s potrebou vykonania ďalších opatrení, tak ako je zachytené v Zázname z plnenia zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 09.11.2011. Odporca mal za to, že sa nikdy nezaviazal k ovplyvňovaniu banky za účelom kladného posúdenia žiadosti navrhovateľa o úver, ani k tomu, že k uzavretiu úverovej zmluvy s bankou skutočne dôjde, pričom za činnosti, ktoré realizoval podľa článku I, bod 2 sprostredkovateľskej zmluvy mu prináležala odmena v sume 50.000 eur, z ktorej sa rozhodol ponechať si len sumu 15.000 eur tak ako vyplýva z Dohody zo dňa 18.11.2011. Okolnosti týkajúce sa jeho štátnozamestnaneckého pomeru považoval odporca za v konaní irelevantné.

Súd nariadil vo veci pojednávanie a po vykonaní dokazovania na pojednávaní dňa 21.05.2014 vyhlásil rozsudok vo veci samej.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporcu, oboznámil sa s písomnými a ústnymi vyjadreniami právneho zástupcu navrhovateľa a splnomocneného zástupcu odporcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu oboma účastníkmi konania, najmä zmluvou o sprostredkovaní zo dňa 03.11.2011, dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 08.1.2011, záznamom z plnenia zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 09.11.2011, dohodou zo dňa 18.11.2011, ako aj s ostatným obsahom spisu. Súd upustil od vykonania dokazovania výsluchom svedkyne Márie Kováč a predložením dokladov preukazujúcich náklady s výkonom činnosti odporcu podľa zmluvy o sprostredkovaní navrhovaných zo strany právneho zástupcu navrhovateľa, majúc za to, že dokazovanie v navrhovanom smere je nadbytočné, nehospodárne a vo veci je možné rozhodnúť na podklade listinných dôkazov založených v spise, ako i na podklade dokazovania vykonaného v priebehu pojednávania, keďže skutkový stav potrebný na rozhodnutie o veci je možné ustáliť na základe listinných dôkazov a výsluchu účastníkov konania. Prihliadal pritom i na to, že predmetom konania je nárok na vrátenie zaplatenie provízie, a nie nárok súvisiaci s nákladmi vynaloženými na vykonanie predmetu zmluvy.

Skutkový stav je nasledovný:

Navrhovateľ ako záujemca uzatvoril dňa 03.10.2011 s odporcom ako sprostredkovateľom Zmluvu o sprostredkovaní podľa a nasl. . Odporca sa v zmysle článku I, bod 1 zmluvy zaviazal, že podľa požiadaviek navrhovateľa bude vyvíjať činnosť smerujúci k tomu, aby mal navrhovateľ príležitosť uzavrieť zmluvu na bankový úver s príslušnou bankou, ktorú mu sám odporučí, pričom sa zaviazal, že a/ realizuje - prípravné práce na uzatvorenia zmlúv, konzultácie s príslušnou bankou, konzultácie na Správe katastra a zabezpečenie podkladov zo Správy katastra v Bratislave, konzultácie s pôvodnými vlastníkmi za súčinnosti záujemcu, rokovania so štátnymi organizáciami, keď súčasťou zabezpečenia boli i režijné náklady, b/ pripraví Zmluvy o uzatvorení budúcich kúpnych zmlúv, ako aj kúpne zmluvy vlastníkov kupovaného objektu pre záujemcu s overením u notára, zabezpečí návrhy na vklad do Katastra nehnuteľností s poplatkami, c/ zabezpečí súdneho znalca, aj vypracovanie znaleckého posudku kupovaného objektu, zabezpečí podklady pre súdneho znalca. Realizácia týchto činností odporcu mala byť pritom uhradená z jeho provízie ako sprostredkovateľa (článok I, bod 2 zmluvy), pričom navrhovateľ sa i v článku I, bod 3 zmluvy zaviazal zaplatiť odporcovi za činnosť uvedenú v bode 1 a bode 2 tohto článku províziu dohodnutú v článku III, bod 1,2 a 3 zmluvy, podľa ktorých mal navrhovateľ uhradiť zálohu provízie na plnenie predmetu zmluvy v článku I, bod 2, písm. a),b) a c) vo výške 2% z hodnoty celkového bankového úveru do 07.10.2011 (článok III, bod 1 zmluvy), v prípade uzavretia zmluvy na bankový úver s príslušnou bankou, ktorú odporučí odporca sa zaviazal zaplatiť províziu vo výške 2% z hodnoty celkového bankového úveru (článok III, bod 2 zmluvy), pričom právo na províziu podľa článku I, bod 1 vzniklo v deň podpisu bankového úveru, ktorú vo výške 0,5% z hodnoty celkového bankového úveru mal navrhovateľ zaplatiť odporcovi v deň podpisu bankového úveru a vo výške 1,5% do 30 dní od podpisu bankového úveru, keď dohodnutá výška provízie predstavovala 4% z celkového bankového úveru (článok III, bod 3 zmluvy). Vzniku práva odporcu na províziu pritom nebránila skutočnosť, že by k uzavretiu sprostredkovávanej zmluvy medzi navrhovateľom a treťou osobou, ktorej kontakt preukázateľne zabezpečil odporca v čase platnosti zmluvy, došlo po zániku zmluvy o sprostredkovaní (článok III, bod 4). V zmysle článku IV sa odporca zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k splneniu predmetu zmluvy, dbať pritom na pokyny navrhovateľa, informovať ho o všetkých skutočnostiach, ktoré majú rozhodný význam, pričom navrhovateľ sa zaviazal poskytnúť odporcovi k

tomu potrebnú súčinnosť, uzavrieť zmluvu na bankový úver len s bankou, ktorú mu odporučí odporca, a pre prípad nedodržania tejto podmienky sa zaviazal k poskytnutiu odmeny podľa článku III, bod 2 zmluvy odporcovi v plnej výške, v lehote 7 dní od porušenia zmluvnej podmienky. Predmetná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 20.12.2011 (článok IV, bod 1), pričom dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 08.11.2011 sa strany dohodli na dobe trvania zmluvy do 31.03.2012, ako aj na zmene hodnoty bankového úveru z pôvodných minimálne 2.500.000 eur (článok I, bod 4) na 2.800.000 eur.

Zo záznamu z plnenia zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 09.11.2011 vyplýva, že odporca zrealizoval činnosti uvedené v článku I, bod 2 písm. a) až c) zmluvy, ktorých plnenie v zmysle článku III, bod 1 zmluvy zodpovedalo sume 2% z hodnoty celkového bankového úveru v hodnote 2.800.000 eur, a teda provízia zodpovedala sume 56.000 eur. Zmluvné strany vzájomne odsúhlasili plnenia podľa článku I, bod 2, písm. a) až c) zmluvy ku dňu 08.11.2011 v hodnote 38.500 eur, s tým, že táto suma sa odpočítala zo zálohy v sume 50.000 eur. Zmluvné strany zároveň deklarovali i nové skutočnosti, ktoré vznikli nad rámec sprostredkovateľskej zmluvy a ktoré odporca realizoval v rámci finančných prostriedkov časti plnenia. Z Dohody zo dňa 18.11.2011 vyplýva, že táto bola vypracovaná na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 03.10.2011, jej dodatku č. 1, ako aj na základe záznamu z plnenia zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 09.11.2011. Po rokovaní s pracovníčkou banky, za prítomnosti navrhovateľa, dňa 11.11.2011 nedošlo k poskytnutiu sľúbeného úveru v sume 2.800.000 eur, z dôvodu mínusového výsledku účtovnej uzávierky za rok 2010, nepriaznivého výsledku za 1. polrok 2011, nepostačujúceho finančného príjmu z prenájmu kupovanej nehnuteľnosti, ako aj z dôvodu absencie nehnuteľnosti, ktorá by mohla tvoriť zábezpeku. Pred uzatvorením zmluvy o sprostredkovaní pritom navrhovateľ informoval odporcu o ročnom obrate 2.000.000 eur, že platí nájomné za prenajaté priestory vo výške 18.000 eur mesačne, ako aj o tom, že nemá problém platiť úver v sume 25.000 eur mesačne. Podľa predmetnej Dohody sa odporca rozhodol vrátiť navrhovateľovi zo zálohy poskytnutej mu dňa 05.10.2011 v sume 50.000 eur sumu 35.000 eur, i napriek tomu, že zrealizoval práce vo vyššej hodnote, pričom osobné prevzatie sumy 35.000 eur v deň podpisu dohody potvrdil navrhovateľ svojim podpisom. Zmluva o sprostredkovaní v znení jej dodatku sa uzavretím dohody zo dňa 18.11.2011 mala zrušiť.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že predmetom sprostredkovateľskej zmluvy bola činnosť odporcu definovaná v článku I, bod 2 zmluvy, v zmysle ktorého mal odporca pripraviť všetky podklady, potrebné doklady a zmluvy za účelom uzavretia zmluvy o úvere s bankou; v tejto súvislosti bol s odporcom v banke, ako aj na katastri nehnuteľností. Zároveň, odporca prisľúbil vybaviť úver v banke, za čo mu patrila provízia. Navrhovateľ sa spočiatku nepamätal, kedy účastníci konania uzavreli dodatok č. 1 k zmluve datovaný dňom 08.11.2011, keďže odporca priniesol množstvo dokumentácie, následne spolu navštívili banku a v záverečnej fáze nedošlo k uzavretiu zmluvy s bankou. Po porade so svojim právnym zástupcom navrhovateľ uviedol, že si spomenul, že k podpísaniu dodatku č. 1 zmluvy došlo dňa 07.11.2011 v jednej z kaviarní.

Odporca vo svojej výpovedi potvrdil uzavretie zmluvy o sprostredkovaní s navrhovateľom, ktorej predmet bol definovaný v článku I, v bode 1 a 2 zmluvy. Na zmluvu nadväzoval dodatok č. 1 datovaný zrejme omylom ako zo dňa 08.11.2011, keďže sa odvolával na záznam z plnenia zo dňa 09.11.2011, ktorý v čase uzavretia dodatku č. 1 zmluvy už reálne existoval. Navrhovateľ mal záujem odkúpiť nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na Obchodnej č. 50 v Bratislave, s tým, že účastníci sa dohodli na uzavretí zmluvy o poskytnutí bankového úveru. Jej uzavretiu predchádzalo uskutočnenie prípravných prác, definovaných v článku I, bod 2 zmluvy, o ktorej okolnosti odporca navrhovateľa informoval. Odporca dával do poriadku list vlastníctva, zadal spracovať znalecký posudok, ktorý odovzdal navrhovateľovi, rokoval so spoluvlastníkmi nehnuteľnosti za účelom predaja nehnuteľnosti. Odporca navrhovateľovi predložil všetky doklady týkajúce sa jeho činnosti pred podpisovaním záznamu zo dňa 09.11.2011, avšak navrhovateľ žiadal len o poskytnutie úveru bankou, ktorý úver mu mohol byť poskytnutý až následne. Mal pritom vedomosť, že mu banka môže poskytnúť úver, avšak vzhľadom na stav jeho ekonomiky, nie v požadovanej výške, ale len vo výške 1.600.000 eur až 1.800.000 eur; o stave ekonomiky navrhovateľa sa odporca pritom dozvedel až v záverečnej fáze, pri jednaní v banke. Pokiaľ išlo o odmenu za úkony vykonané v zmysle článku I, bod 2 zmluvy, jej výška bola predmetom dohody zmluvných strán. I napriek tomu, že sa odporca snažil, aby navrhovateľ obdržal bankový úver v žiadanej výške, tento napokon nezískal, ktorá okolnosť nemala vplyv na províziu podľa článku III, bod 1 zmluvy, z ktorej sa odporca rozhodol vrátiť navrhovateľovi sumu 35.000 eur zodpovedajúcu nákladom vynaloženým na činnosti podľa zmluvy.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojich ústnych prednesoch zotrval na dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia žalovanej istiny titulom vydania bezdôvodného obohatenia, keďže išlo o majetkový prospech, ktorý odporca získal bez právneho dôvodu. Zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 03.11.2011 považoval právny zástupca navrhovateľa za neplatnú z dôvodu, že v čase jej uzavretia odporca nedisponoval oprávnením na vykonávanie akejkoľvek podnikateľskej činnosti, vrátane sprostredkovania predmetu zmluvy a zároveň ako zamestnanec štátnej správy ani nebol oprávnený na podnikateľskú činnosť. Pre prípad, že by účastníci konania uzavreli zmluvu platne, mal za to, že jej predmetom bolo vyvíjanie činnosti odporcu podľa článku I, bod 1, ako aj tých činností definovaných v bode 2 tohto článku, nakoľko tieto spolu priamo súviseli a nebolo ich možné oddeliť. Zmluvné strany sa dohodli, že odporcovi patrí provízia, ktorú mal navrhovateľ odporcovi zaplatiť v zmysle potom ako navrhovateľ uzatvorí konkrétnu zmluvu o poskytnutí úveru. Provízia odporcu teda nebola dohodnutá v zmysle , a teda nepostačovalo, aby odporca vytvoril priestor na uzavretie úverovej zmluvy s bankou. Právny zástupca navrhovateľa pripustil, že za vykonanie činností definovaných v bode 2, článku I zmluvy patrila odporcovi určitá "kvázi" provízia podľa článku III, bod 1 zmluvy, pričom jedinou podmienkou, na ktorú bola táto provízia viazaná bol dátum 07.10.2011. Výška zálohy v sume 50.000 eur pritom zodpovedala 2%-tám zo sumy sprostredkovaného úveru v sume 2.500.000 eur. Právny zástupca navrhovateľa však zároveň odmietol osobitný nárok odporcu na províziu za vykonanie činností podľa článku I, bod 2 zmluvy a osobitný nárok za činnosť podľa článku I, bod 1 zmluvy. Odporca sa podľa dohody účastníkov konania zo dňa 18.11.2011, ktorá kvázi nadväzovala na sprostredkovateľskú zmluvu, rozhodol vrátiť navrhovateľovi zo sumy 50.000 eur sumu 35.000 eur, pričom jej vrátenie podmieňoval podpísaním dohody; sám odporca teda odmietol navrhovateľovi vrátiť akékoľvek finančné čiastky bez uzavretia Dohody zo dňa 18.11.2011, ktorá skutočnosť je zrejmá z obsahu označenej dohody. Navrhovateľ teda podpísal dohodu zo dňa 18.11.2011 pod nátlakom. Pokiaľ išlo o záznam z plnenia zmluvy zo dňa 09.11.2011 ten navrhovateľ podpísal domnievajúc sa, že mu bude bankou poskytnutý úver.

Splnomocnený zástupca odporcu vo svojich ústnych prednesoch pokladal nárok navrhovateľa za nedôvodný považujúc zmluvu o sprostredkovaní za platný právny úkon. Z obsahu zmluvy jasne vyplývalo, že ju odporca uzavrel ako fyzická osoba, nie podnikateľ a jej uzavretie nebolo v rozpore s ustanoveniami . Za činnosti vykonané podľa zmluvy patrila odporcovi provízia podľa článku III, bod 1 a 2 zmluvy, a teda odporcovi vznikol nárok na odmenu i za vykonanie tých úkonov, ktoré smerovali k uzavretiu úverovej zmluvy a boli definované v článku I, bod 2 zmluvy. Výška tejto provízie mu bola vyplatená formou zálohy vypočítanej ako 2% zo sumy sprostredkovaného úveru vo výške 2.500.000 eur. Odporca sa následne dobrovoľne rozhodol vrátiť navrhovateľovi sumu 35.000 eur, tak ako vyplývalo z Dohody zo dňa 18.11.2011, na ktorej uzavretie navrhovateľa nijako nenútil.

Podľa zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

Podľa sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.

Podľa , ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.

Podľa nárok na úhradu nákladov spojených so sprostredkúvaním má sprostredkovateľ popri provízii, len keď to bolo výslovne dojednané, a pri pochybnostiach len pri vzniku nároku na províziu.

Podľa zmluva o sprostredkovaní zaniká, ak zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania, nie je uzavretá v čase určenom v zmluve o sprostredkovaní. Ak nie je tento čas takto určený, môže ktorákoľvek strana zmluvu ukončiť tým, že to oznámi druhej strane.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Súd posudzoval nárok navrhovateľa voči odporcovi, ktorého predmetom bolo zaplatenie sumy 14.000 eur v intenciách jeho skutkových tvrdení a právneho titulu uplatneného zo strany právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní súdu (č.l. 49), keď žalovaná istina mala predstavovať majetkový prospech získaný odporcom bez právneho dôvodu, a teda odporca sa mal obohatiť na úkor navrhovateľa získaním plnenia bez právneho dôvodu. Súd sa pritom riadil zásadou kontradiktórnosti občianskeho súdneho konania a možnosti výberu právnej kvalifikácie účastníkom konania.

Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu v zmysle predstavuje také plnenie, pri ktorom od začiatku neexistoval právny dôvod na plnenie. To znamená, že niektorá zo strán plnila, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu.

Po preskúmaní návrhu navrhovateľa je súd toho názoru, že v intenciách právnej kvalifikácie nároku navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy, tento nepreukázal, že neexistoval právny dôvod na poskytnutie plnenia odporcovi.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi účastníkmi konania existoval záväzkový právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 03.10.2011, v znení jej dodatku č. 1, na základe ktorej poskytol navrhovateľ v zmysle článku III, bod 1 odporcovi plnenie v sume 50.000 eur ako províziu za činnosti podľa článku I, bod 2 písm. a) až c) zmluvy. Je teda zrejmé, že existoval dôvod, pre ktorý navrhovateľ odporcovi poskytol peňažnú sumu, z ktorej sa následne domáhal voči odporcovi vrátenia jej časti v sume 14.000 eur. Pokiaľ navrhovateľ namietal neplatnosť predmetnej zmluvy z dôvodu, že ju uzatváral odporca, ktorý nedisponoval živnostenským alebo iným oprávnením, resp. že v čase jej uzavretia bol odporca zamestnancom v štátnej službe, a teda namietal prípadné poskytnutie plnenia z neplatného právneho úkonu ( ), tieto okolnosti nespôsobujú neplatnosť zmluvy. Zmluva o sprostredkovaní nepatrí totiž medzi tzv. absolútne obchodné záväzky ( účinného v čase uzavretia zmluvy) a účastníci si v zmluve vymienili, že sa táto bude spravovať ustanoveniami (dohoda podľa ). Platnosti sprostredkovateľskej zmluvy teda nebránilo to, že ju uzavrel odporca ako fyzická osoba, bez príslušného podnikateľského oprávnenia, resp. v čase jej uzavretia bol v štátnozamestnaneckom pomere. V danej veci teda nešlo o prípad bezdôvodného obohatenia spadajúci pod plnenie navrhovateľa z neplatného právneho úkonu.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd z vykonaného dokazovania nezistil, že by sa odporca dopustil konania spadajúceho pod niektorú zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, tak ako to namietal právny zástupca navrhovateľa.

I keď si navrhovateľ sám vybral právny titul, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia žalovanej istiny 14.000 eur v podobe bezdôvodného obohatenia, ktorého existenciu v konaní nepreukázal, súd považuje za potrebné vyjadriť sa i k jeho ďalšej argumentácii, ktorá, vyjadrená prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľa, si na viacerých miestach odporovala a bola nesúladná.

Navrhovateľ v konaní namietal, že odporcovi nevznikol nárok na províziu vo výške 50.000 eur. Zo zhodného vyjadrenia účastníkov konania pritom vyplynulo, že provízia vyplatená odporcovi v predmetnej sume predstavovala 2% zo sumy úveru 2.500.000 eur, ako minimálnej hodnoty bankového úveru (článok I, bod 4 zmluvy).

Posúdiac obsah sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 03.10.2011, jej dodatku, a následných krokov účastníkov konania vyjadrených v zázname z plnenia zo dňa 09.11.2011 a v dohode zo dňa 18.11.2011, je súd toho názoru, že zmluvné strany sa dohodli, že odporca bude vyvíjať činnosť smerujúcu k uzavretiu

zmluvy na poskytnutie úveru s bankou, tak ako je zachytené i v článku I, bod 1 zmluvy a v rámci toho vykoná tie činnosti uvedené v článku I, bod 2 zmluvy, pričom za výkon týchto činností mu patrí odplata v podobe provízie, tak ako vyplýva z článku III, bod 1 zmluvy. Je zrejmé, že predmetom konania je práve spornosť tejto časti provízie, t.j. provízie za činnosti smerujúce k uzavretiu zmluvy, popísané bližšie v článku I, bod 2 zmluvy.

Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že už v samotnej zmluve o sprostredkovaní existuje určitá rozpornosť medzi znením článku I bod 1, v zmysle ktorého mal odporca len vyvíjať činnosť smerujúcu k uzavretiu zmluvy s bankou a znením článku III, body 2 a 3 (odkazujúcich na článok I, bod 1), ktorých obsahom bolo vyplatenie odmeny za činnosť odporcu viazanú už na konkrétny výsledok, a to uzavretie zmluvy o úvere s bankou. Zo zhodných vyjadrení účastníkov konania vyplynulo, že nárok na províziu podľa článku III, body 2 a 3 by vznikol odporcovi až uzavretím zmluvy s bankou, a teda výkladom a prejavom vôle zmluvných strán možno dovodiť, že vedeli, že časť provízie podľa článku III, body 2 a 3 bude patriť odporcovi až v prípade uzavretia úverovej zmluvy s bankou. Predmetom konania však nie je táto časť provízie dohodnutá podľa článku III, body 2 a 3 zmluvy, tak ako bolo uvedené i vyššie, ale provízia vyplatená v zmysle článku III, bod 1 zmluvy.

Z vykonaného dokazovania, najmä zo zhodne prejavenej vôle účastníkov konania, vyplynulo, že záloha, ktorá mala byť poskytnutá odporcovi podľa článku III, bod 1 zmluvy zodpovedala sume 50.000 eur, predstavovala 2% zo zmluvne stanovenej hodnoty minimálnej výšky úveru podľa článku I, bod 4 zmluvy (2% zo sumy 2.500.000 eur) a bola odporcovi vyplatená dňa 05.11.2011. Táto suma mala byť i podľa dovetku v článku I, bod 2 zmluvy hradená z provízie sprostredkovateľa, pričom zo žiadneho zo zmluvných ustanovení nevyplývala jej viazanosť na uzavretie zmluvy o poskytnutí bankového úveru, tak ako argumentoval navrhovateľ a na ktorej vyplatenie bola viazaná iná provízia, dojednaná v zmysle článku III, body 2 a 3 zmluvy, ktorá bola viazaná na uzavretie úverovej zmluvy s bankou. Potom i z následných krokov zmluvných strán, a to záznamu z plnenia zmluvy zo dňa 09.11.2011 vyplýva, že zmluvné strany mienili viazať "odmenu" podľa článku III, bod 1 zmluvy na realizáciu činností podľa článku I, bod 2 písm. a) až c) zmluvy, a teda nie na uzavretie úverovej zmluvy. I keď navrhovateľ v priebehu konania namietal záznam z plnenia zo dňa 09.11.2011 neuznávajúc úkony odporcu v ňom špecifikované, neuviedol konkrétne vecné argumenty a dôvody, pre ktoré tieto úkony spochybňoval, a to jednotlivo pri každom úkone, preto jeho námietky vznesené vo všeobecnej rovine súd nepovažoval za dôvodné. Nemožno pritom nechať bez povšimnutia, že navrhovateľ akceptoval realizáciu činností podľa článku I, bod 2 zmluvy v danom čase, a to vlastnoručným podpisom záznamu zo dňa 09.11.2011, ktorým prejavil súhlas s obsahom záznamu (viď posledný odsek záznamu z 09.11.2011). Pokiaľ navrhovateľ v priebehu konania namietal, že záznam podpísal domnievajúc sa, že obdrží od banky prisľúbený úver, týmto tvrdením nespochybnil nesprávnosť obsahu záznamu z plnenia zo dňa 09.11.2011, keďže pohnútka, ktorá viedla navrhovateľa k podpísaniu záznamu je pre platnosť jeho úkonu právne irelevantná ( ). Za realizáciu činností podľa článku I, bod 2 zmluvy vznikol pritom odporcovi nárok na províziu podľa článku I, bod 3 v spojení s článkom III, bod 1 zmluvy, keďže jej vyplatenie nebolo viazané na uzavretie zmluvy o úvere s bankou, tak ako to v priebehu konania deklaroval právny zástupca navrhovateľa, ale len na realizáciu definovaných činností, ktorých vykonanie potvrdil navrhovateľ v zázname z plnenia zo dňa 09.11.2011.

Medzi účastníkmi konania pritom nebolo sporné, že zo sumy provízie 50.000 eur vrátil odporca navrhovateľovi sumu 35.000 eur tak ako vyplýva z obsahu Dohody zo dňa 18.11.2011, ktorej neplatnosť rovnako namietal v priebehu konania navrhovateľ. Podľa mienky súdu z obsahu Dohody zo dňa 18.11.2011 je zrejmé, že nešlo v skutočnosti o dohodu ako dvojstranný právny úkon, ale skôr o deklaráciu skutočností v nej uvedených. Z dohody pritom nevyplývala žiadna podmienenosť vrátenia sumy 35.000 eur navrhovateľovi aj jej podpisom zo strany navrhovateľa. Išlo totiž o jednostranné vyhlásenie odporcu a jeho prejav vôle vrátiť sumu 35.000 eur navrhovateľovi, bez potreby odsúhlasenia jeho rozhodnutia i podpisom navrhovateľa. Z tohto dôvodu nebolo ani potrebné vykonávať dokazovanie na platnosť Dohody zo dňa 18.11.2011.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a ich sumarizáciou súd posúdil nárok navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 14.000 eur ako nedôvodný, keďže navrhovateľ v konaní nepreukázal podmienenosť vyplatenia provízie podľa článku III, bod 1 zmluvy za vykonanie činností podľa článku I, bod 2 zmluvy, uzavretím zmluvy o úvere s bankou. Z tohto dôvodu súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Pre úplnosť súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľ v priebehu konania nerozlišoval termíny

- provízia, a teda odmena za vykonanie činností spadajúcich pod predmet zmluvy a - náklady, ako prostriedky vynaložené pri činnosti podľa zmluvy, na ktorých vzniká nárok za podmienok podľa . Navrhovateľ sa pritom v konaní domáhal vyplatenia odmeny, a nie nákladov za činnosti vykonané v zmysle zmluvy o sprostredkovaní.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal právo na ich náhradu voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko odporca nežiadal o ich priznanie.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave, 21. mája 2014 Mgr. Patricia Skotnická sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: