Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (22)Rozsudok_2T-36-2014.pdf
PDF · 100.46 KB
No categories available
2T/36/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudkyňa Okresného súdu Zvolen JUDr. Eva Dzúriková na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.05.2014 vo Zvolene v trestnej veci obžalovaného Y. U., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.zákona a iné, takto
rozhodol:
Obžalovaný Y. U., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., W. U. XXX/XX,
j e v i n n ý ,
že
dňa 15.10.2013 v čase okolo 17.30 hod. sa v rodinnom dome v meste H., W. U. XXX/XX, okres H., nebezpečne vyhrážal svojej manželke Y. U., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H., W. U. XXX/XX a to tak, že prišiel za ňou a chcel, aby mu nabrala jesť, kde toto mu odmietla a on ju následne trikrát udrel rukou po líci a povedal jej „zabijem ťa ty štetka“, potom ju strčil na plávajúcu podlahu, nadával jej o pakovane sa jej vyhrážal, že ju zabije, že si na tom zgustne, pričom z vyhrážok Y. U., nar. X.XX.XXXX nadobudla Y. U., nar. X.X.XXXX dôvodnú obavu o svoj život, že tieto vyhrážky naplní,
t e d a
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a takýto čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,
č í m s p á c h a l
prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 360 ods. 2 Tr.zákona, s použitím ustanovenia § 37 písm. m/ Tr.zákona, § 38 ods. 2,4,8 Tr.zákona, § 54 Tr. zákona na trest povinnej práce vo výmere 300 hodín.
Podľa § 55 ods. 1 Tr. zákona trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonať najneskôr do 1 /jedného/ roka od nariadenia výkonu tohto trestu.
Podľa § 55 ods. 3 Tr. zákona trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.
Podľa 73 ods. 2 písm. c/ Tr.zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr.zákona, § 74 ods. 1,2 Tr. zákona ochranné liečenie sa vykoná ústavnou formou a potrvá, kým to vyžaduje jeho účel.
odôvodnenie:
Dňa 21. 03. 2014 prokurátorka Okresnej prokuratúry vo Zvolene podala na tunajšom súde obžalobu na obžalovaného na tom skutkovom základe, že dňa 15.10.2013 v čase okolo 17.30 hod. sa v rodinnom dome v meste H., W. U. XXX/XX, okres H., nebezpečne vyhrážal svojej manželke Y. U., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H., W. U. XXX/XX a to tak, že prišiel za ňou a chcel, aby mu nabrala jesť, kde toto mu odmietla a on ju následne trikrát udrel rukou po líci a povedal jej „zabijem ťa ty štetka“, potom ju strčil na plávajúcu podlahu, nadával jej o pakovane sa jej vyhrážal, že ju zabije, že si na tom zgustne, pričom z vyhrážok Y. U., nar. X.XX.XXXX nadobudla Y. U., W.. X.X.XXXX dôvodnú obavu o svoj život, že tieto vyhrážky naplní.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. 05. 2014 obžalovaný po zákonnom poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku, že je nevinný. Uviedol, že skutok sa nestal tak, ako je popísaný v obžalobe. V daný deň zistil z manželkinho mobilného telefónu jej neveru a preto sa pohádali a bola to jeho prvotná reakcia. Manželke sa nevyhrážal zabitím, bola to manželská hádka a manželka, namiesto toho, aby mu to vysvetlila, odišla k mame a viac sa spolu nekontaktovali. V daný deň pred incidentom, boli doma, sedeli v obývačke, keď následne došlo k hádke. Obaja zvyšovali hlas, kričali po sebe, ale nepamätá si, že by padali aj nejaké vulgarizmy. Poprel, že by manželke nejako fyzicky ublížil, alebo sa jej vyhrážal zabitím. Na otázku upresnil, že v daný deň nebol pod vplyvom alkoholu a v daný deň neplatil ani žiadnu pokutu. Ďalej uviedol, že s poškodenou sú v súčasnosti už rozvedený, pričom ich manželstvo bolo rozvedené po tomto skutku. S manželkou - poškodenou majú dve dcéry - 19 a 22 ročnú, tie ale v tom čase doma neboli. Vtedy v byte nebol prítomný nikto okrem obžalovaného a poškodenej. Hneď po skutku poškodená opustila spoločnú domácnosť, odišla k svojim rodičom, kde sa ju i následne pokúšal kontaktovať. Najprv s ním komunikovať vôbec nechcela, hovoril len s jej rodičmi, no v súčasnosti, aj keď sú rozvedení, stretávajú sa spolu a to buď u poškodenej v prenajatom byte, alebo u obžalovaného v rodičovskom dome - v ich bývalej spoločnej domácnosti. Stretávajú sa takto spoločne aj dcérami, pokiaľ tieto nie sú v škole alebo na internáte.
Na otázky samosudkyne obžalovaný doplnil, že za obdobné správanie voči manželke už bol v minulosti i priestupkovo riešený a tiež odsúdený, pričom to bola podobná hádka medzi nimi, za čo mu v súčasnosti plynie skúšobná lehota podmienečného odsúdenia.
Svedkyňa poškodená Y. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je bývalou manželkou obžalovaného. V čase skutku boli ešte manželmi. K uvedenému dňu 15. 10. 2013 uviedla, že boli s obžalovaným doma, sedeli v obývačke a ona zaspala pred televízorom. Vtedy jej manžel zobral mobilný telefón a prečítal si sms- správy, z ktorých prišiel na jej neveru, čo bolo dôvodom hádky medzi nimi. Najskôr po sebe kričali, neskôr ju udrel, sotil, v dôsledku čoho ona spadla na zem. Z týchto úderov mala neskôr modrinu na nohe a tiekla jej krv z nosa. Obžalovaný jej niekoľkokrát zopakoval, že ju zabije. V tom čase bol pod vplyvom alkoholu a vtedy sa zvykol správať nekontrolovane, preto poškodená, mala reálnu obavu o svoj život. Nevedela, čo bude nasledovať, či obžalovaný svoje vážne mienené vyhrážky nenaplní, mala skutočne strach a preto rýchlo odišla zo spoločnej domácnosti k svojim rodičom. Konala rýchlo, vtedy sa ani nezbalila. Keď bola u svojich rodičov, obžalovaný párkrát prišiel aj do tohto domu, tu sa ale ona s ním rozprávať nechcela, pretože vykrikoval rôzne veci. Upresnila, že aj trestné oznámene podávala s týždňovým časovým odstupom práve preto, lebo obžalovaný prišiel aj k domu jej rodičov a i tu „vykrikoval rôzne veci“. Poškodená sa s ním nechcela ani rozprávať, preto sa rozprával len s jej rodičmi.
Na otázky upresnila, že od incidentu sa situácia zmenila v tom smere, že s obžalovaným sú rozvedení, ale vychádzajú spolu dobre, sú v kontakte, niekedy sa aj navštevujú, stretávajú sa spolu s dcérami. Keď obžalovaný nie je pod vplyvom alkoholu, je to dobrý chlap, stará sa aj o dcéry, ale keď si vypil, ako v deň keď skutku došlo, jeho správanie je agresívne a nekontrované. Na otázky poškodená upresnila, že jedna z ich dcér si brigádnicky privyrábala v BILLE, kde mal obžalovaný podobný incident, ktorý bol riešený v priestupkovom konaní. Ona vie o tom len toľko, koľko jej dcéra povedala. Tá jej uviedla, že obžalovaný za ňou prišiel do predajne BILLA, došlo medzi nimi ku konfliktu, do ktorého vstúpila i vedúca tamojšej predajne. Táto následne dostala od obžalovaného i facku, na základe čoho bolo privolaná polícia, ktorá daný skutok riešila napokon ako priestupok. I v daný moment bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu.
Pre úplnosť poškodená uviedla, že je pravdou, že na ňu obžalovaný fyzicky zaútočil, udrel ju a sotil a niekoľkokrát sa jej vyhrážal, že ju zabije, z čoho mala skutočný strach a reálne obavy, že toto naplní, no na strane druhej uviedla, že v súčasnej dobe, ako sú rozvedení a nežijú spolu, obžalovaný si našiel prácu avšak rapídne sa mu zhoršil zdravotný stav a ona by mu teraz nechcela nijako uškodiť. Nechcela by, aby prišiel o prácu, nakoľko sa zaujíma o deti a týmto aj finančne vypomáha v štúdiu. Svedkyňa E. Q. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je svokrou obžalovaného, teda matka poškodenej Y. U.. Ku skutku zo dňa 15. 10. 2013 si pamätala toľko, že vtedy prišla k nim domov ich dcéra, ktorá im uviedla, že odišla z domu, lebo sa s manželom pohádali a že ju udrel. Mala tiež modrinu na tváril, ale žiadne iné zranenia si svedkyňa vtedy nevšimla. Dcéra jej povedala, že domov nejde a že sa tam nevráti, lebo sa bojí svojho manžela. Na druhý deň aj boli odviezť dcéru s vnučkou naspäť k jej manželovi, domov a následne im aj volala, pričom sa dozvedela, že jej zať stále spí. Nakoľko bola nekľudná, preto po dcéru a vnučku išli opäť a vzali ich k nim domov. Za čas, kedy u nich dcéra aj s vnučkou prebývala, asi dva dni po skutku, prišiel k nim obžalovaný a silou - mocou sa chcel rozprávať s poškodenou - svojou manželkou. Svedkyňa mu to povedala, že sa môžu porozprávať, keď obžalovaný vytriezvie. Na to sa on pokúšal otvoriť bráničku, namykoval ju, ale neotvorila sa. V tom čase vykrikoval niečo v zmysle, že si to s nimi vybaví. Svedkyňa uviedla, že je jej známe, že obžalovaný, jej zať, sa takto správa pod vplyvom alkoholu. Keď je triezvy, je to dobrý človek, aj deti ho majú veľmi radi. Vie, že chodieval okolo ich domu
- keď bol triezvy, nič sa nestalo. Ale keď si vypije, je to úplne iný človek.
Na otázky svedkyňa upresnila, že jej dcéra mala z obžalovaného určite strach v deň skutku, toho 15. 10. 2013, keď k ním prišla, vtedy jej to aj povedala, aj sa celá triasla. V období, ktoré nasledovalo potom si svedkyňa nemyslela, že by mala jej dcéra už z obžalovaného strach.
Za účelom odstránenia rozporov bola prečítaná časť zápisnice z výsluchu svedkyne z prípravného konania, kde uviedla, že jej dcéra a vnučka strávili jednu noc v mieste trvalého bydliska, situácia sa ale vôbec neukľudnila a tak sa dcéra musela vrátiť naspäť k nim. Dcéra jej vtedy povedala, že sa Y. (obžalovaného) bojí, že ju zabije alebo že jej nejak inak ublíži. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa na danej výpovedi zotrvala a uviedla, že pokiaľ to tak uviedla, do zápisnici, trvá si na tom, je to pravda, nakoľko takto vypovedala v krátkom časovom úseku po skutku, kedy si priebeh udalostí lepšie pamätala.
Na otázky svedkyňa upresnila, že má vedomosť o tom, že jej dcéra si neskôr po incidente začala s obžalovaným aj volávať a následne, keď si jej dcéra vzala do prenájmu byt, je možné, že sa stretávajú, ale o tomto už ona prehľad nemá. V čase, keď dcéra s vnučkou bývali u nich, určite sa nestretávali, nakoľko jej dcéra to nechcela.
Na hlavnom pojednávaní bol prečítaný znalecký posudok o duševnom stave obžalovaného vypracovaný znalcami MUDr. Kvetoslavom Moravčíkom a MUDr. Janou Bahledovou , na č.l. 30 - 36, z ktorého vyplynulo, že znalci konštatovali u obžalovaného dlhodobé požívanie alkoholických nápojov, ktoré v ňom navodilo poškodenie telesných orgánov - najmä pankreasu a pečene, a v psychickej sfére navodilo zhrubnutie jeho povahy, výrazne sa ochudobnila jeho zájmová sféra, stal sa zlobnopudlivý až násilnický k okoliu, najmä vtedy, ak okolie - a z toho najmä najbližší rodinný príslušníci - nechcú akceptovať alebo splniť jeho požiadavky, či potreby. Obvinený je chronickým alkoholikom s výrazným poškodením telesných orgánov, ale aj s výraznou degeneráciou najmä ušľachtilých psychických funkcií, akými sú empatia, pochopenie iných, snaha pomáhať iným a neškodiť, nebyť agresívny. Navyše obvinený nikdy doteraz nemal záujem dodržiavať správny psychohygienický režim, pretože aj keď v minulosti sa podroboval ambulantnej psychiatricko- protialkoholickej liečbe u MUDr. Dankovej v H., v skutočnosti nedodržiaval potrebnú abstinenciu. Preto doporučujú realizovať aj ústavnú ochrannú protialkoholicko- psychiatrickú liečbu. Obžalovaný vedel o negatívnom pôsobení alkoholu na svoj organizmus i svoje správanie, ako aj na pôsobenie alkoholu na svoje vlastné rozpoznávacie a ovládacie zložky konania a jednania. Obvinený však všetky podobné zdravotnoosvetové vplyvy ignoroval, nedodržiaval ich, pretože nemal o ne záujem a nechcel dodržiavať správny psychohygienický režim a potrebnú abstinenciu.
Súd tiež oboznámil s rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/246/2012 ( č.l. 37 - 39 spisu) a odpis z registra trestov obžalovaného, aktualizovaný ku dňu hlavného pojednávania.
Po vykonanom dokazovaní mal súd ustálený skutkový stav dvoma usvedčujúcimi výpoveďami svedkyne poškodenej a následne svedkyne E. Q., ku ktorej poškodená prišla bezprostredne po skutku a predchádzajúce udalosti jej jednak popísala, pričom svedkyňa sama vnímala, v akom stave jej dcéra (poškodená) nečakane po hádke a bez vecí prišla do rodičovského domu. Súd hodnotil dôkazy každý jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach, pričom dospel k záveru o vine obžalovaného zo žalovaného skutku. Súd poukazuje na to, že skutok sa stal v domácnosti obžalovaného a poškodenej bez prítomnosti akýchkoľvek ďalších svedkov, čo však v danej veci nespôsobilo dôkaznú núdzu. Poškodená v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom popísala priebeh skutku, ako aj situáciu, ktorá ho predchádzala a následné okolnosti detailne popísala a to rovnako v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom. Uviedla dôvod vzniku manželskej hádky, o čom vypovedali zhodne s obžalovaným a na hlavnom pojednávaní sa pomerne ťažko a citovo vyjadrila opätovne k tomu, že ju obžalovaný udrel, sotil a že sa jej opakovane vyhrážal zabitím. Z výpovede ako svedkyne - poškodenej, tak aj vyslúchnutej svedkyne Anny Hnátovej a jednoznačne i z prečítaného znaleckého posudku je zrejmé, že agresívne správanie obžalovaného predovšetkým ku svojim blízkym, k členom svojej rodiny je prítomné predovšetkým v čase, keď je obžalovaný pod vplyvom alkoholu.
Z výpovedí všetkých vyslúchnutých vyplynulo, že správanie obžalovaného v deň skutku ovplyvnené požitím alkoholu bolo pod vplyvom zistených okolností natoľko agresívne, že vzbudilo u poškodenej dôvodnú obavu o jej život a zdravie. Nakoľko, po tom, čo ju obžalovaný udrel ( tak, že bolo prítomné i krvácanie z nosa), bez akýchkoľvek vecí opustila spoločnú domácnosť a odišla k svojim rodičom. Bezprostredne po skutku s poškodenou komunikovala i svedkyňa E. Q., ktorá stav a správanie poškodenej po incidente charakterizovala ako strach z obžalovaného a okolnosti skutku popísala rovnako v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom. Samotná svedkyňa uviedla i to, že by bola radšej, keby jej dcéra s manželom žili spolu v ich domácnosti, z uvedeného dôvodu ich tam deň po skutku aj odviezli, avšak reálne obavy a strach o zdravie a život poškodenej (dcéry a vnučky) ich po následne vykonanom telefonáte viedli k tomu, že i dva dni po skutku poškodenú opätovne zo spoločnej domácnosti s obžalovaným opätovne odviezli.
Nekontrolované a agresívne správanie obžalovaného v súvislosti s požitím alkoholu súdu vyplynulo i z prečítaného znaleckého posudku, ako i z úradného záznamu, z ktorého vyplynulo, že obžalovaný sa pod vplyvom alkoholu neštítil fyzicky atakovať vedúcu predajne BILLA, v ktorej robila jeho dcéra, keď tejto „dal facku“, keď vstúpila do konfliktu, v ktorom sa on domáhal fľašky alkoholu. Tu súd poukazuje na to, že takto neprimerane a agresívne sa obžalovaný správal na verejnosti, v prevádzke predajne smerom k cudzej osobe. S poukazom na vykonané dokazovanie, predovšetkým na dve usvedčujúce výpovede svedkyne poškodenej Y. U. a svedkyne E. Q., súd obžalovaného uznal za vinného v zmysle podanej obžaloby, nakoľko mal preukázané, že obžalovaný sa poškodenej opakovane vyhrážal smrťou, resp. ťažkou ujmou na zdraví, pričom jeho správanie u poškodenej vzbudilo dôvodnú obavu, že takéto svoje vyhrážky naplní. Poškodenou osobou bola pritom manželka obžalovaného, teda osoba blízka, čo napĺňa kvalifikovanú skutkovú podstatu podľa § 360 ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
Podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Podľa odseku 2 písm. b) uvedeného zákonného ustanovenia, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.
Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, chránenou osobu sa rozumie blízka osoba.
Pokiaľ sa týka úvah o druhu a výmere trestu, tu sa súd spravoval zásadami ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona.
Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný v čase spáchania skutku bol v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia tunajším súdom za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a), b) Trestného zákona, za ktorý mu bol v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3T/246/2012 uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 32 mesiacov s určením skúšobnej doby v trvaní 36 mesiacov. Uvedený rozsudok nadobudol účinky právoplatnosti dňom 28. 01. 2013 Vzhľadom k tomu, že sa opätovne dopustil druhovo totožnej trestnej činnosti a to počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, prichádzalo do úvahy uloženie nepodmienečného trestu. Tu súd pre úplnosť poukazuje, že takýto trest uložil i vydaným trestným rozkazom v predchádzajúcom priebehu konania, proti ktorému bol však následne podaný odpor, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu trestného rozkazu.
Za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona je možné ukladať trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov až tri roky. U obžalovaného súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť a to ani v pomeroch na strane obžalovaného, jeho predchádzajúcom živote, či postoji k prejednávanej veci.
Na strane druhej, obžalovanému priťažovalo, že už bol za trestný čin odsúdený ( § 37 písm. m) Trestného zákona. Pri existencii jednej priťažujúcej okolnosti a žiadnej poľahčujúcej okolnosti tak došlo k úprave spodnej hranice trestnej sadzby, ktorá sa zvýšila o jednu tretinu. U obžalovaného tak bolo možné ukladať trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov až tri roky.
Súd preto starostlivo zvažoval pomery na strane obžalovaného tak, aby bol čo najlepšie naplnený účel i všetky funkcie trestu. V danom prípade tak boli daný všetky podmienky pre uloženie nepodmienečného trestu, čo odznelo i záverečnej reči prednesenej prokurátorom.
V danom prípade však súd prihliadol na osobité okolnosti prípadu, keď po žalovanom skutku, došlo k rozvodu manželstva obžalovaného a poškodenej a tento zmenil svoj postoj k poškodenej a k ich dcéram, s týmito sa stretáva a vypomáha i finančne počas štúdia dvoch dcér na vysokých školách. Obžalovaný je riadne zamestnaný, za prácou dochádza mimo miesto svojho bydliska a potom, čo sa mu výrazne zhoršil zdravotný stav, v súčasnosti sa snaží viesť riadny život.
Vzhľadom na všetky uvedené okolností sa súd priklonil k uloženiu alternatívneho trestu povinnej práce, nakoľko mal za to, že tento je v daných pomeroch primeraný a funkciu trestu splní lepšie než do úvahy prichádzajúci nepodmienečný trest odňatia slobody. Takýmto spôsobom budú i naďalej zachované rodinné a pracovné väzby obžalovaného, tento bude môcť i naďalej vykonávať svoje zamestnanie, zostať zárobkovo činný a pomáhať tak svojím dcéram a zároveň bude môcť naďalej upevňovať rodinné vzťahy so svojimi deťmi ( a tiež ) poškodenou), s ktorými po rozvode manželstva udržiava dobré vzťahy. V neposlednom rade súd poukazuje na tú skutočnosť, že pokiaľ sa obžalovaný dopustil prejednávaného skutku v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, sú splnené podmienky na to, aby súd v danom konaní sp. zn. 3T/246/2012 rozhodol o tom, že obžalovaný trest právoplatne uložený, výkon ktorého bol podmienečne odložený, vykoná. I z uvedeného dôvodu súd nepovažoval ukladanie (ďalšieho) nepodmienečného trestu odňatia slobody za primerané a vhodné.
S poukazom na závery prečítaného znaleckého posudku súd osobitným výrokom rozhodol o uložení ochranného protialkoholického liečenia a to ústavnou formou. Z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že i daný skutok obžalovaný spáchal pod vplyvom alkoholu, kedy svoje správanie nekontroluje a prejavuje sa neprimerane agresívne k blízkymi osobám, členom svojej rodiny, ako i k cudzím, tretím osobám. Práve v dôsledku nadmerného požívania alkoholu a následného nekontrolovaného správania sa obžalovaný dopúšťa protiprávneho konania, o čom svedčia viaceré priestupkové konania, ako i predchádzajúce odsúdenia obžalovaného. Nakoľko vo vypracovanom znaleckom posudku znalci jednoznačne zvýraznili potreby protialkoholického liečenia, pričom akcentovali potrebu ústavnej formy, súd sa s uvedeným stotožnil a uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Tu súd poukazuje na viaceré opakované pokusy o ambulantnú formu liečenia, ktorá bola vzhľadom na postoj obžalovaného vo všetkých prípadoch neúspešná, preto je predovšetkým v záujme obžalovaného (a zároveň pre potreby ochrany spoločnosti) absolvovanie ochranného ústavného liečenia.
S poukazom na uvedené dôvody súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) -zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.