Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/50/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred samosudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci navrhovateľa: E. F., L. Z.. X.. V. XX/X, XXX XX Y. F. zastúpeného: JUDr. Lubomírom Müllerom, advokátom, so sídlom Symfonická 1496/9, 158 00 Praha 5, Česká republika proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky , so sídlom Župné námestie č.13, 813 11 Bratislava o zaplatenie 454,41€ s príslušenstvom ,o späťvzatí časti návrhu takto

rozhodol:

Súd konanie o zaplatenie 209,38 € z a s t a v u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne od 01.03.2013 do 11.02.2014 zo sumy 209,38 € v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd návrh navrhovateľa o zaplatenie 245,03 € spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 01.03.2013 do zaplatenia z a m i e t a . Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 111,38€, ktoré je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa Č..XXXXXXXXX/XXXX, A.: M. XX XXXXXXXX XXXX XXXX XXXX, R.: M. v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 06.03.2013 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného odporcu na zaplatenie sumy 454,41 € spolu s príslušenstvom titulom náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že navrhovateľ bol rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov zo dňa 09.06.1981 sp.zn. T 84/81 odsúdený podľa v platnom znení v rozhodnom období pre trestný čin nenastúpenia v ozbrojených silách k trestu odňatia slobody v trvaní dvoch rokov nepodmienečne. Navrhovateľ sa snažil o zrušenie odsudzujúceho rozsudku. Dňa 07.07.2004 podal Generálny prokurátor Slovenskej republiky na podnet navrhovateľa zastúpeného JUDr. L. Müllerom, prospech navrhovateľa sťažnosť pre porušenie zákona, ktorá však bola uznesením Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 28.10.2004 zamietnutá. Navrhovateľ prostredníctvom zvolaného právneho zástupcu podal proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ústavnú sťažnosť, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky unesením č.k. -22 zo dňa 09.06.2005 zamietol. Následne navrhovateľ prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu doručil Okresnému súdu Prešov návrh na povolenie obnovy konania, ktorý uznesením č.k. -26 zo dňa 02.02.2012 obnovu konania povolil a odsudzujúci rozsudok zrušil. Okresný súd Prešov uznesením č.k. -32 zo dňa 22.03.2012 trestné stíhanie navrhovateľa zastavil, nakoľko žalovaný skutok nie je trestným činom. Písomným podaním zo dňa 20.08.2012 navrhovateľ požiadal odporcu o náhradu odškodnenia mimo iných nárokov aj o náhradu žalovanej sumy. Odporca uplatnený nárok navrhovateľa do podania návrhu na súd neprerokoval a nárok navrhovateľovi nepriznal. Navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu dňa 19.02.2014 súdu oznámil, že odporca rozhodnutím sp. zn. zo dňa 11.02.2014 mu priznal náhradu trov obhajoby v sume 209,38 €. Navrhovateľ týmto podaním zároveň návrh v časti o zaplatenie sumy 209,38 € zobral späť.

Odporca písomným podaním doručeným súdu dňa 24.04.2014 súdu oznámil, že rozhodnutím 23954/2012-1541/13 zo dňa 11.02.2014 navrhovateľovi priznal časť uplatneného nároku vo výške 209,38 € titulom náhrady trov právneho zastúpenia v súvislosti s vykonanými úkonmi právnej služby zvoleným právnym zástupcom v konaniach vedených Okresným súdom Prešov. Vo zvyšku náhrady trov obhajoby a to v sume 245,03 € odporca nárok navrhovateľovi nepriznal, nakoľko tieto trovy obhajoby nevznikli navrhovateľovi v súvislosti s vedením konaní Okresným súdom Prešov, výsledkom ktorých bolo trestné stíhanie navrhovateľa zastavené. Podľa ustanovenia veta prvá a tretia navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. . Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa ustanovenia súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Podľa ustanovenia nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu. Súd z dôvodu späťvzatia časti žalobného návrhu navrhovateľom konanie o zaplatenie žalovanej sumy vo výške 209,38 € v zmysle citovaného ustanovenia , zastavil. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a to oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, obsahom fotokópie spisu T84/81 Vojenského obvodového súdu Prešov doručeného súdu z Vojenského archívu, obsahom spisov Okresného súdu Prešov sp.zn. , sp.zn. , pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( ). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. Súd vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a prednesu právneho zástupcu navrhovateľa a splnomocneného zástupcu odporcu na pojednávaní konanom dňa 21.05.2014. Súd na základe vykonaného dokazovania zaviazal žalovaného odporcu na náhradu príslušenstva žalovanej pohľadávky a to úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne od 01.03.2013 do 11.02.2014 zo sumy 209,38 €, ktorý je odporca povinný navrhovateľovi zaplatiť v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ návrh na odškodnenie zo dňa 20.08.2012 doručil odporcovi dňa 22.08.2012. Šesť mesačná lehota na prerokovanie nároku odporcovi uplynula dňa 22.02.2013. Navrhovateľ si príslušenstvo žalovanej pohľadávky a to 8,75% ročný úrok uplatnil za obdobie až od 01.03.2013 do 11.02.2014, to je do dňa vydania rozhodnutia, ktorým odporca čiastočne nárok navrhovateľa v sume 209,38 € v zmysle ustanovenia uspokojil. Súd zavial žalovaného odporcu na náhradu príslušenstva časti žalovanej pohľadávky, nakoľko v ust. odkazuje na úpravu právnych vzťahov na . Úroky z omeškania súd priznal navrhovateľovi podľa veta prvá /ďalej / podľa ktorého dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ustanovenia ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Súd ročný úrok z omeškania z peňažného plnenia priznal navrhovateľovi v súlade s jeho vyjadrením do dňa 11.02.2013 - to je dňa vydania rozhodnutia odporcom, ktorým navrhovateľovi nárok v sume 209,38 € priznal titulom náhrady trov obhajoby za úkony právnej služby v konaniach pred Okresným súdom Prešov, výsledkom ktorých bolo zastavenie trestného konania vedeného voči navrhovateľovi. Súd na základe vykonaného dokazovania návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol, nakoľko uplatnené trovy obhajoby v sume 245,03 € neboli zaplatené navrhovateľom zvolenému právnemu zástupcovi JUDr. L. Müllerovi v súvislosti s konaniami vedenými pred Okresným súdom Prešov pod. sp.zn. , ktorý uznesením č.k. -26 zo dňa 02.02.2012 povolil obnovu konania, ktorý začal konať vo veci návrhu navrhovateľa na povolenie obnovy konania doručenej súdu navrhovateľom dňa 25.10.2011 prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu JUDr. L. Müllerom a ani v súvislosti s vedením konania Okresným súdom Prešov pod sp.zn, , ktorý uznesením č.k. -32 zo dňa 22.03.2012 trestné stíhanie navrhovateľa zastavil, nakoľko žalovaný skutok nie je trestným činom. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie odporcu zo dňa 11.02.2014, ktorým v súvislosti uvedenými konaniami vedenými Okresným súdom Prešov navrhovateľovi priznal nárok na

náhradu trov obhajoby v sume 209,38 € podľa ustanovenia písmeno b, ako aj v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov a ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Právny zástupca navrhovateľa počas konania tvrdil, že uplatnené trovy obhajoby v sume 245,03 € si uplatnil navrhovateľ v súvislosti s konaním vedeným pred Okresným súdom Prešov, nakoľko toto konanie podľa vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa bolo vyústením jeho konania vyvolaného tým, že dňa 07.04.2004 prevzal právne zastúpenie navrhovateľa a na základe udelenej plnej moci navrhovateľom ako právny zástupca navrhovateľa doručil Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky podnet k sťažnosti pre porušenie zákona zo dňa 07.04.2004 v súvislosti s pôvodným konaním vedeným Vojenským obvodovým sudom Prešov pod sp.zn. T 84/81, v ktorom bol navrhovateľ uznaný vinným z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa a bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní dvoch rokov nepodmienečne. Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa, ako aj z obsahu listinného dôkazu a to rozhodnutia Najvyššieho súdu SR mal súd preukázané, že Najvyšší súd Slovenskej republiky podnet Generálneho prokurátora zamietol uznesením sp.zn. zo dňa 28.10.2004. Právny zástupca navrhovateľa voči predmetnému uzneseniu podal ústavnú sťažnosť z 15.02.2005. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením -22 zo dňa 09.06.2005 sťažnosť navrhovateľa zamietol ako neopodstatnenú. Právny zástupca navrhovateľa až následne dňa 25.10.2011 doručil Okresnému súdu Prešov návrh na povolenie obnovy konania, ktorému, tak ako súd uviedol vyššie, bolo vyhovené v konaní vedenom pod sp.zn. a následne trestné stíhanie voči navrhovateľovi v konaní bolo zastavené. Z rozhodnutí Okresného súdu Prešov nevyplýva žiadna nadväznosť na vyššie realizované úkony právnej služby právneho zástupcu navrhovateľa voči Generálnej prokuratúre SR, Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Tieto úkony právnej služby síce smerovali k zmierneniu následkov vyvolaných pôvodným trestným stíhaním navrhovateľa vedeným Vojenským obvodovým súdom Prešov pod sp.zn. T 84/81 pre nenastúpenie do brannej služby, no tieto úkony právnej služby boli vyhodnotené súdmi a prokuratúrou ako nedôvodné. Právny zástupca navrhovateľa doručil odporcovi dňa 22.08.2012 žiadosť o predbežné prekovanie uplatneného nároku s tým, že odporcovi doručil rozpis vykonaných úkonov právnej služby voči vyššie uvedeným subjektom. Odporca uplatnený nárok navrhovateľa v zákonom určenej lehote neprerokoval. Podľa (ďalej len ""), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len ""). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť. Podľa , právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní. Podľa , , , právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste má voči štátu ten, na kom bol úplne alebo čiastočne vykonaný trest, ak v neskoršom konaní bol spod žaloby oslobodený alebo ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené. Právo na náhradu škody má i ten, kto bol v neskoršom konaní odsúdený na miernejší trest, než ktorý bol na ňom vykonaný na podklade zrušeného rozsudku. Právo na náhradu škody podľa predchádzajúcich odsekov nemá ten, a) kto si privodil svoje odsúdenie úmyselne alebo b) proti komu bolo neskoršie trestné stíhanie zastavené len preto, že mu bola udelená milosť alebo že po právoplatnosti pôvodného rozsudku bola udelená amnestia vzťahujúca sa na čin, za ktorý bol pôvodný trest uložený. Podľa , pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone . Podľa , zodpovednosť podľa tohto zákona sa vzťahuje na náhradu škody spôsobenej rozhodnutiami, ktoré budú vydané po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona, a na náhradu škody spôsobenej po tomto dni nesprávnym úradným postupom. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ bol rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov zo dňa 09.06.1981 sp.zn. T 84/81 uznaný vinným z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách poľa a bol za to odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní dvoch rokov nepodmienečne. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 02.02.2012 č.k. bola povolená obnova konania. Uznesením Vojenského obvodového súdu Prešov č.k. 41Tv

1/2012-32 zo dňa 22.03.2012 bolo trestné stíhanie navrhovateľa zastavené, nakoľko žalovaný skutok nie je trestným činom. Navrhovateľ, na ktorom bol trest vykonaný a následne voči ktorému bolo vyššie uvedeným rozhodnutím Okresného súdu Prešov trestné stíhanie zastavené, je aktívne vecne legitimovaný subjekt na podanie žalobného návrhu, ktorý však musí preukázať, že v súvislosti s uvedenými konaniami mu škoda, náhrady ktorej sa domáha vznikla. Podmienkou zodpovednostného vzťahu je 1. vykonanie trestu celkom či sčasti, napriek tomu, že v neskoršom konaní došlo k oslobodeniu spod obžaloby alebo k zastaveniu trestného stíhania, 2. vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi podmienkami 1 a 2. Podmienka subsumovaná pod 1. bola naplnená navrhovateľ, vykonal trest a trestné stíhanie bolo voči nemu zastavené. Pokiaľ ide o podmienku vzniku škody, možno uviesť, že škoda je definovaná ako majetková ujma, ktorú možno objektívne vyjadriť všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Za skutočnú škodu sa považuje majetková ujma vyjadriteľná peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení, v znížení či v inom znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného. Už zo samotnej tejto definície je zrejmé, že škodou môžu byť tiež účastníkom konania skutočne vynaložené náklady na to ktoré konanie, nakoľko nimi dochádza k zmenšeniu existujúceho majetku. Pokiaľ ide o naplnenie podmienky subsumovanej pod 3. je zrejmé, že zastavenie trestného stíhania v neskoršom konaní spätne znamená, že nezákonné vykonanie trestu, vyvolalo zo strany pôvodne odsúdeného procesné úkony smerujúce k odstráneniu pre neho nežiaducich právnych dôsledkov, ktoré by v prípade neexistencie uvedeného nezákonného postupu štátu neboli potrebné; t.j. úkony usilujúce o oslobodenie spod obžaloby či o zastavenie trestného stíhania. Teda, náklady konania vedúceho k oslobodeniu spod obžaloby, či zastaveniu trestného stíhania sú v príčinnej súvislosti s "vykonaním trestu", nakoľko ním boli v podstate vyvolané. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ dňa 18.08.2012 zaplatil zvolenému právnemu zástupcovi trovy obhajoby v sume 454,41€ za šesť úkonov právnej služby

- za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 07.04.2004, za napísanie podnetu k sťažnosti pre porušenie zákona adresovaný Generálnej prokuratúre SR zo dňa 07.04.2004 , za podanie ústavnej sťažnosti zo dňa 15.02.2005 adresovanej Ústavnému súdu Slovenskej republiky , za písomnú odpoveď na výzvu Ústavného súdu Slovenskej republiky, za spísanie a podanie návrhu na povolenie obnovy konania adresovaný Okresnému súdu Prešov, za účasť na verejnom zasadnutí vedenom Okresným súdom Prešov. Za úkony právnej služby a to za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 07.04.2004, za podanie návrhu na povolenie obnovy konania adresovaný Okresnému súdu Prešov, za účasť na verejnom zasadnutí vedenom Okresným súdom Prešov odporca vyššie citovaným rozhodnutím zo dňa 11.02.2014 priznal navrhovateľovi náhradu trov obhajoby vo výške 209,38 €. Úkonmi právnej služby a to podnetom k sťažnosti pre porušenie zákona adresovaným Generálnej prokuratúre SR zo dňa 07.04.2004, podaním ústavnej sťažnosti zo dňa 15.02.2005 Ústavnému súdu Slovenskej republiky a za písomnú odpoveď na výzvu Ústavného súdu Slovenskej republiky nebola vyvolaná zákonná podmienka vzniku nároku na náhradu škody, nakoľko na základe žiadneho z uvedených úkonov právnej služby navrhovateľ nedosiahol to, že by trestné stíhanie voči nemu bolo zastavené / /. Trestné stíhanie bolo voči navrhovateľovi zastavené až uznesením Okresného súdu Prešov pod č.k.41Tv1/2012-32 zo dňa 22.03.2012, ktorému vydaniu predchádzalo konanie o návrhu navrhovateľa na obnovu konania , ktorý zvolený právny zástupca navrhovateľa doručil Okresnému súdu Prešov dňa 25.10.2011 a na základe ktorého bolo vydané uznesenie č.k. -26 dňa 02.02.2012, právoplatné dňa 02.02.2012 o povolení obnovy konania. Predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody musia byť splnené kumulatívne a v prípade, že jeden z predpokladov splnený nie je, nemôže byť navrhovateľ v konaní o náhradu škody úspešný podľa ustanovenia Voči navrhovateľovi trestné stíhanie bolo zastavené až na základe rozhodnutia vydaného Okresným súdom Prešov vedeného pod sp.zn. , po tom čo tým istým súdom bola v konaní povolená obnova konania T 84/81. Vykonané a vyúčtované úkony právnej služby a to za spísanie podnetu k sťažnosti pre porušenie zákona adresovaný Generálnej prokuratúre SR zo dňa 07.04.2004, za podanie ústavnej sťažnosti zo dňa 15.02.2005 adresovanej Ústavnému súdu Slovenskej republiky, za písomnú odpoveď na výzvu Ústavného súdu Slovenskej republiky neboli účelné vo vzťahu k povoleniu obnovy konania t.j. priamo neviedli k povoleniu obnovy konania a následnému zastaveniu trestného stíhania navrhovateľa. Navrhovateľ bol zastúpený advokátom, ktorý mal pristupovať k plneniu si svojich povinností s odbornou starostlivosťou tak, že mal odborne posúdiť, ktorým z úkonov právnej služby dosiahne zastavenie trestného stíhania navrhovateľa. Súd má za to, že za škodu nemožno považovať všetky náklady, ktoré navrhovateľ vynaložil v súvislosti so všetkými vyššie uvedenými úkonmi právnej služby, nakoľko len za základe troch úkonov právnej služby vykonaných v súvislosti skonaním pred Okresným súdom Prešov trestné stíhanie voči navrhovateľovi bolo zastavené, náhradu ktorých, tak ako súd uviedol vyššie,

odporca navrhovateľovi už priznal a v tejto súvislosti aj navrhovateľ návrh v časti o zaplatenie sumy 209,38 € vypočítanej zatri úkony právnej služby zobral späť. Súd o náhrade trov konania v súvislosti so zastavením konania o zaplatenie sumy 209,38 € rozhodol v zmysle ustanovenia , veta druhá ako aj s poukazom na ustanovenia v súvislosti s uplatnením príslušenstva zo sumy 209, € a zaviazal žalovaného odporcu na náhradu trov konania navrhovateľovi, nakoľko odporca až po podaní žalobného návrhu navrhovateľovi priznal časť uplatneného nároku v sume 209,38 € rozhodnutím zo dňa 11.02.2014, v dôsledku čoho navrhovateľ časť návrhu, ktorý bol uplatnený dôvodne zobral späť. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania za štyri úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žalobného návrhu, za spísanie podania zo dňa 15.02.2014 a za účasť na pojednávaní konanom dňa 21.05.2014. Tarifnú odmenu súd vypočítal z hodnoty sporu a to zo sumy 209,38 €. Základná sadzba za jeden úkon právnej služby je v sume 19,92 €, súd priznal navrhovateľovi dvakrát režijný paušál á 7,81 €, dvakrát á 8,04 €. Celkovo súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 111,38 €, ktoré je povinný odporca zaplatiť v zmysle ustanovenia k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. Súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku a zvyšku náhrady trov právneho zastúpenia, nakoľko navrhovateľ v konaní o zvyšku nároku v sume 245,03 € úspech nemal. Súdny poplatok zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je určený paušálnou sumou podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v sume 20 €, ktorú nie je možné pomerne rozdeliť v prípade , že časť uplatneného nároku navrhovateľovi odporca navrhovateľovi priznal, nakoľko súd o zvyšku náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom rozhodol negatívne. Úspešný odporca si voči navrhovateľovi náhradu trov konania o tejto časti návrhu neuplatnil, nakoľko mu trovy konania s prejednávanou vecou nevznikli.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / /. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /