Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/24/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcov: 1/ STK - Trenčín, s.r.o. so sídlom Trenčín, Bratislavská 56, IČO: 36 305 464, 2/ Ing. O. M., bytom G. G. XXXX, obaja právne zastúpení JUDr. Jánom Kanabom st., advokátom so sídlom Trenčín, J. Zemana 3141/101 proti žalovanému Okresnému úradu Trenčín, odbor opravných prostriedkov, referát cestnej dopravy a pozemných komunikácií so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3 (predtým Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Trenčíne, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií s pôsobnosťou v kraji so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2013/01197-002 zo dňa 27. mája 2013, jednomyseľne takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. AA/2013/01197-002 zo dňa 27. mája 2013 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu , a

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 501,33 euro a iné trovy konania vo výške 70 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám ich advokáta.

odôvodnenie:

Žalobcovia sa včas podanou žalobou domáhajú preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Trenčíne, Odbor pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie s pôsobnosťou v obvode Trenčín č. AA/2013/00402-006/STR zo dňa 14. marca 2013, ktorým bolo žalobcovi 2/ podľa a zrušené osvedčenie o odbornej spôsobilosti na vykonávanie kontrol technického stavu motorových vozidiel, vydané pre žalobcu 1/.

Žalobcovia tvrdia, že napadnuté rozhodnutie je vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávne a nepresne zistených údajov a nedostatočným vykonaním dôkazov, výsluchov svedkov a technikov žalobcu 1/. Žalobcovia poukázali na to, že podkladom rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa bola správa Štátneho odborného dozoru Ministerstva dopravy SR, pričom táto správa neobsahovala pravdivé údaje (v správe je uvedené, že na sporných vozidlách neboli vykonané emisné a technické kontroly, čo však nie je pravdou, pretože z miesta, z ktorého mali pracovníci Štátneho odborného dozoru Ministerstva dopravy Slovenskej republiky fotografovať a sledovať vozidlá pristavené k STK, nemali výhľad na zadnú časť brány, do ktorej a z ktorej tieto pristavené vozidlá vchádzali a po vykonaní STK vychádzali). Žalobcovia ďalej namietali, že správny orgán prvého stupňa a ani žalovaný nevzali do úvahy vyjadrenia technikov STK, ktorí prehlásili, že na sporných vozidlách vykonali technické

a emisné kontroly. Správne orgány neprihliadli ani na výpovede jednotlivých zákazníkov, ktorí vozidlá pristavili, a ktorí potvrdili, že odovzdali doklady aj kľúče konkrétnemu zamestnancovi STK. Navyše správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci, keď technici STK, ktorí technické a emisné prehliadky vykonali, neboli správnym orgánom prvého stupňa vôbec vypočutí.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktorú si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu v celom rozsahu ako neopodstatnenú zamietnuť s tým, že s tvrdeniami žalobcov, uvedenými v žalobnom návrhu, sa nestotožňuje. Žalovaný je toho názoru, že správny orgán prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí č. AA/2013/00402-006/STR zo dňa 14. marca 2013 dôkladne zaoberal skutkovým stavom veci, jasne a zrozumiteľne vysvetlil svoj postup, ktorý ho viedol k vydaniu rozhodnutia. Žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi a argumentáciou prvostupňového správneho orgánu, jeho rozhodnutie považuje za vecne správne. Pokiaľ ide o námietky žalobcov, ktorými žalobcovia odôvodňujú ukrátenie na svojich právach, žalovaný k nim uviedol, že z priloženej fotodokumentácie jednoznačne vyplýva, že ak vozidlá boli ráno zaparkované v areáli STK a vošli zadnou bránou, museli byť kamerou zachytené, pretože manévrovací priestor za halou STK je postačujúci na zaparkovanie dvoch vozidiel, teda bez toho, aby neboli vozidlá zachytené. Každé vozidlo, ktoré vchádza na linku, začína kontrolu na prvom stanovišti, z čoho vyplýva, že linka musí byť prázdna, a je nelogické, prečo podľa tvrdení žalobcov s vozidlom cúvali cez celú linku, keď vozidlo bez problémov mohlo vojsť prednou bránou a po kontrole mohlo byť zaparkované na parkovisku STK. K tejto problematike sa vyjadrilo i MDVaRR SR, ktoré ŠOD vykonalo. Ich stanovisko je v spise. K ďalšej námietke žalobcov žalovaný uviedol, že na ústnom pojednávaní vodiči (zákazníci) sporných vozidiel vyhlásili, že vozidlo pristavili na dvor a kľúč ponechali vo vozidle alebo odovzdali v prijímacej kancelárii a popoludní vozidlo opäť z areálu STK odviezli, pričom neboli prítomní pri výkone kontroly.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ( ), a ustálil, že žalobe žalobcov je potrebné priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. AA/2013/01197-002 zo dňa 27. mája 2013, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Trenčíne, Odbor pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie s pôsobnosťou v obvode Trenčín č. AA/2013/00402-006/STR zo dňa 14. marca 2013, ktorým bolo žalobcovi 2/ podľa a zrušené osvedčenie o odbornej spôsobilosti na vykonávanie kontrol technického stavu motorových vozidiel, vydané pre žalobcu 1/.

Z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva tento skutkový a právny stav:

Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Trenčíne, Odbor pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie s pôsobnosťou v obvode Trenčín rozhodnutím č. AA/2013/00402-006/STR zo dňa 14. marca 2013 zrušil žalobcovi 2/ podľa a osvedčenie o odbornej spôsobilosti na vykonávanie kontrol technického stavu motorových vozidiel, vydané pre žalobcu 1/. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správny orgán prvého stupňa ustálil, že žalobca 2/ porušil Metodický pokyn MDPT SR č.j. 11521 - 2100/06 - na stanovenie rozsahu kontrolných úkonov vykonávaných pri technických kontrolách vozidiel, Metodický pokyn MDPT SR č.j. 11526 - 2100/06 - na vykonávanie technických kontrol pravidelných, zvláštnych, administratívnych a opakovaných technických kontrol, Metodický pokyn MDPT SR č.j. 11527 - 2100/06 - na vyznačovanie výsledku technickej kontroly vozidla a na evidenciu podpisových vzorov kontrolných technikov a vzorových odtlačkov pečiatok používaných pri technických kontrolách, , a , vyhlášky č. a zákona , pričom správny orgán prvého stupňa pri ustálení skutkového stavu veci a pri vydaní svojho rozhodnutia vychádzal z týchto podkladov pre rozhodnutie, a to 1. z podnetu na uloženie sankcií z Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Odbor kontroly, štátneho dozoru a dohľadu, 2. z protokolu o výsledku hlavného štátneho dozoru č. 6/2012, č. 12302/2012-OKŠDD/z.22068 zo dňa 9. mája 2012 (vrátane

záznamu na DVD) a jeho Dodatok č. 1, 3. z protokolu č. 7/2012, č. 12302/2012-OKŠDD/z.22218, 4. z námietok žalobcu 1/ ku kontrolným zisteniam (námietky proti protokolu č. 6/2012, v dôsledku čoho bol vypracovaný Dodatok č. 1), 5. z oznámenia o výsledku preverenia námietok so zdôvodnením zo dňa 3. mája 2012 pod č. 12302/2012-OKŠDD/z.23066, 6. z výsluchu vodičov (zákazníkov) sporných vozidiel. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že so žalobcom 2/ správny orgán prvého stupňa nekonal ako s účastníkom konania, správny orgán prvého stupňa žiadnym spôsobom nezisťoval stanovisko žalobcu 2/ k uvedenému predmetu správneho konania, nekomunikoval s ním, žalobcovi 2/ nebolo doručené ani oznámenie o začatí správneho konania vo veci zrušenia osvedčenia kontrolného technika technickej kontroly a ani rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.

Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podali žalobcovia odvolanie, v ktorom namietali obsahovo tie isté skutočnosti ako v samotnej správnej žalobe.

O odvolaní žalobcov rozhodol žalovaný rozhodnutím č. AA/2013/01197-002 zo dňa 27. mája 2013 tak, že odvolanie žalobcov v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Trenčíne, Odbor pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie s pôsobnosťou v obvode Trenčín č. AA/2013/00402-006/STR zo dňa 14. marca 2013, ktorým bolo žalobcovi 2/ podľa a zrušené osvedčenie o odbornej spôsobilosti na vykonávanie kontrol technického stavu motorových vozidiel vydané pre žalobcu 1/ s tým, že žalovaný nezistil žiadne nedostatky, pre ktoré by sa muselo rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Napadnuté rozhodnutie žalovaný doručoval nielen žalobcovi 1/, ale už aj žalobcovi 2/.

Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

Podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

Správny orgán prvého stupňa a ani žalovaný sa neriadili dôsledne vyššie citovanými ustanoveniami zákona.

Súd v súvislosti s vyššie citovanými ustanoveniami Správneho poriadku uvádza, že je nepochybné, že na konania podľa sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Pretože podľa ustanovenia správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, ako aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak, je nesporné, že takýmto osobám treba umožniť ich účasť na konaní, aby v ňom mohli obhajovať svoje práva alebo právom chránené záujmy. Na základe uvedeného súd dospel jednoznačne k záveru, že žalobca 2/ bol účastníkom správneho konania vo veci zrušenia osvedčenia kontrolného technika technickej kontroly, a teda so žalobcom 2/ mal správny orgán prvého stupňa riadne konať ako s účastníkom. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že v zmysle veta prvá sa osvedčenie kontrolného technika pre fyzickú osobu (v súdenej veci pre žalobcu 2/) vydáva na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby technickej kontroly podľa alebo osoby, ktorá má udelené povolenie podľa (v súdenej veci na základe žiadosti žalobcu 1/). Krajský súd v Trenčíne v tejto súvislosti poukazuje na to, že SR každému priznáva právo domáhať sa ustanoveným postupom svojich práv na súde alebo na inom orgáne Slovenskej republiky a odsek 2 tohto ustanovenia zaručuje tomu, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia. Čl. 46 ods. 1 požaduje, aby sa každý mohol domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Uvedený článok je potrebné vykladať tak, že súčasťou obsahu práva podľa čl. 46 ods. 1 je nielen právo každého domáhať sa svojho práva na súde alebo na inom orgáne Slovenskej republiky, ale aj právo byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach. Z toho vyplýva, že každý má ústavné právo byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje aj o jeho právach a povinnostiach, lebo inak v ňom nemôže chrániť svoje práva a právom chránené záujmy. Zákonom možno stanoviť okruh účastníkov konania a postup domáhania sa práv, ale nemožno ním daný subjekt vylúčiť z konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach, lebo to by znamenalo popretie podstaty a zmyslu ( ) práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa . Ak je obsahom práva podľa čl. 46 ods. 1 možnosť vyvolať svojím prejavom vôle konanie súdu alebo iného zákonom určeného orgánu o právach, tak je o to viac jeho obsahom možnosť byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje o právach bez toho, aby toto konanie inicioval subjekt práv, o ktorých sa koná. V Slovenskej republike sa zásada, že každý má právo byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach, odvoditeľná vo vzťahu k súdnemu konaniu z niektorých rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (Philis c. Grécko, z 27. augusta 1991, séria A č. 209, Les Saints Monastéres c. Grécko, z 1. septembra 1997, séria A č. 301-A) vzťahuje aj na správne konanie (pozri Nález ÚS SR 3/2002). V zmysle zhora uvedeného bolo potrebné zo strany správnych orgánov oboch stupňov postupovať aj pri posudzovaní otázky, či žalobca 2/ je účastníkom správneho konania (pozri aj uznesenie NS SR zo dňa 17.06.2009 sp. zn. ).

Je zrejmé, že správny orgán prvého stupňa ako i žalovaný (ktorý postup správneho orgánu I. stupňa odobril tým, že potvrdil jeho rozhodnutie a zamietol odvolanie žalobcov) zásadným spôsobom pochybili, keď so žalobcom 2/ správny orgán prvého stupňa nekonal ako s účastníkom konania (žalobcovi 2/ nebolo doručené oznámenie o začatí správneho konania a ani rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa), ktorým postupom zo strany ako správneho orgánu prvého stupňa, tak i zo strany žalovaného bolo žalobcovi 2/ upreté jeho základné procesné právo účastníka zúčastniť sa konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach. Už len z tohto dôvodu nezostávalo krajskému súdu iné, ako napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa ust. , keď odopretie práva účastníka zúčastniť sa konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach, je potrebné považovať za takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Pre úplnosť krajský súd uvádza, že sa zaoberal i možnosťou aplikovať na súdenú vec postup podľa § 250b ods. 2 O.s.p (postup, ktorý je uvedený v uznesení NS SR NS SR zo dňa 17.06.2009, sp. zn. , podľa ktorého cit.: „V prípade, ak správny orgán niekomu práva účastníka správneho konania uprie, neoznámi mu začatie konania ani mu nedoručí rozhodnutie, má sa postupovať podľa ustanovenia “). Nakoľko však v danom prípade žalovaný doručil napadnuté rozhodnutie žalobcovi 2/, dospel súd k záveru, že uvedený postup sa na súdenú vec nevzťahuje (vzťahoval by sa vtedy, keby žalobcovi 2/ nebolo doručené ani žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného).

Ako dôvodnú súd vyhodnotil i námietku žalobcov, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Žalovaný totiž v prejednávanej veci len prevzal závery vyplývajúce z protokolu o výsledku hlavného štátneho dozoru, zistenie skutkového stavu nedoplnil ani obstaraním si základného podkladu pre rozhodnutie - vyjadrenia účastníka konania, t.j. žalobcu 2/. Napadnuté rozhodnutie súd musel zrušiť aj z uvedeného dôvodu, t.j. z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu na posúdenie veci podľa

Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napádaného rozhodnutia a procesného postupu predchádzajúceho jeho vydaniu konštatuje, že žalovaný sa neriadil dôsledne zákonnými ustanoveniami na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi. Rozhodnutie žalovaného, ako vyplýva z vyššie uvedeného, je založené jednak na nedostatočnom zistení skutkového stavu pre posúdenie veci a zároveň správne orgány oboch stupňov zaťažili konanie takou vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. S poukazom na to Krajský súd v Trenčíne podľa , zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní je potrebné so žalobcom 2/ konať ako s účastníkom, najmä mu riadne doručiť oznámenie o začatí správneho konania, rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a taktiež si zaobstarať jeho vyjadrenie

k predmetu správneho konania, ktoré bude slúžiť ako jeden z podkladov pre vydanie správneho rozhodnutia.

Podľa veta prvá ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

Základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti je v zmysle ust. veta prvá vyhlášky MS SR č. jedna šestina výpočtového základu, čo predstavuje v roku 2013 suma 130,16 euro a v roku 2014 suma 134 euro (na súdenú vec sa nevzťahuje veta druhá cit. ust. , keďže nejde o žiadne z konaní tam uvedených). Žalobcovia boli v konaní úspešní, preto im súd podľa cit. ustanovenia priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 130, € - prevzatie a prípravu právneho zastúpenia ( vyhl. č. ), podanie správnej žaloby ( vyhl. č. ), 1 úkon právnej služby po 134 €

- účasť na pojednávaní ( vyhl. č. ), 2 x 7,81 € a 1 x 8,04 € režijný paušál ( vyhl. č. ), 20 % DPH 83,55 € ( vyhl. č. ). Súd priznal žalobcom i náhradu iných trov, a to za zaplatený súdny poplatok vo výške 70 €. Úhrnom tak súd priznal žalobcom náhradu trov konania v celkovej výške 571,33 € (501,33 + 70), ktoré v zmysle ust. v spojení s veta prvá je žalovaný povinný zaplatiť k rukám advokáta žalobcov.

Súd pri výpočte náhrady trov konania zohľadnil i ust. vyhl. č. , podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. V prípade zastupovania dvoch osôb je však výška náhrady trov konania v konečnom dôsledku rovnaká ako pri zastupovaní jednej osoby, nakoľko pre spoločný úkon pre dve osoby platí 2 x 0,5 (50 %), čo je 1.

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia súd priznáva úspešnému žalobcovi len trovy, ktoré mu vznikli v konaní pred súdom, v žiadnom prípade nie trovy, ktoré mu vznikli v konaní pred správnym orgánom. V úplnej zhode s týmto názorom je koncipované aj ustanovenie vyhl. č. , ktoré určuje základnú sadzbu tarifnej odmeny práve a len vo vzťahu k zastupovaniu v súdnom konaní (podľa V. časti ) a nie aj k zastupovaniu v samotnom konaní pred správnym orgánom (vo vzťahu k zastupovaniu v správnom konaní). Na základe uvedeného krajský súd nepriznal žalobcom náhradu trov konania za úkony vykonané pred správnym orgánom (odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa, porada s klientom pred podaním správnej žaloby).

Taktiež podľa aplikačnej praxe súdov sa priznávajú len trovy účelne vynaložené. Z tohto dôvodu súd taktiež žalobcom nepriznal náhradu trov ani za úkony vykonané nie účelne (ďalšia porada s klientmi, návrh na povolenie odkladu, ktorému vyhovené nebolo). Vzhľadom na nie zložitú právnu stránku veci je súd toho názoru, že za účelný úkon (porada s klientom) je možné považovať len jednu poradu s klientmi, ktorý úkon bol zohľadnený v zmysle vyhl. č. - „prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom“.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa a pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V

odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.