Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/124/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Rotha a členov senátu Veroniky Draveckej a Michala Havaša, v trestnej veci obžalovaného L. G. trestne stíhaného pre spolupáchateľstvo pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa , k a iné, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Poprad dňa 21. mája 2014, takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý

L. G. Q. W. Q. B. Q. N. , nar. XX.XX.XXXX P. L., bytom L., Š. XXXX/XX, slobodný, bez zamestnania,

j e v i n n ý , ž e

- dňa 14.10.2012 v čase okolo 03.30 hod. pred vchodom do zariadenia Humno vo Vysokých Tatrách - Tatranskej Lomnici, okr. Poprad, pracujúci v uvedenom podniku ako vyhadzovač, opakovane udieral po tvári poškodeného J. T., následne keď si chcel poškodený zobrať bundu zo šatne, tak pri vchodových dverách zariadenia Humno podal lístok od šatne jednému z vyhadzovačov, ktorý mu lístok potrhal a L. G. spolu s ďalšími dvoma nestotožnenými osobami ho znovu začal udierať po tvári až sa zastavili na kapote privolaného taxíka, tam poškodený spadol na zem a medzi dvoma pristavenými taxíkmi ho opakovane bili a kopali do brucha, hlavy a do ruky, pričom do hlavy poškodeného kopala iná nestotožnená osoba, čím takto svojím konaním spôsobili poškodenému J. T. otras mozgu ľahkého stupňa, zlomeninu bázy stredného článku 5. prsta na ľavej ruke bez podstatného posunutia úlomkov, pomliaždenie mäkkých pokrývok lebky v temenno-spánkovej oblasti vľavo a pomliaždenie dolnej pery úst viac vľavo s jej opuchom, odreninu v oblasti ľavého lakťa, odlomenie korunky jedného zuba dolu vľavo bez nutnosti extrakcie alebo náhrady, s dobou práceneschopnosti v trvaní spolu 34 dní v dobe od 14.10.2012 do 16.11.2012, pričom poškodený J. T. bol následkom zranení a liečby významnejšie obmedzený na obvyklom spôsobe života v trvaní najviac jedného týždňa od úrazu a v ďalšom období bol už len minimálne obmedzovaný pre sadrový obväz na dvoch prstoch ľavej ruky, čo podmienilo aj jeho práceneschopnosť a to v trvaní najviac do 16.11.2012,

t e d a

- spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví,

- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

- spolupáchateľstvo prečinu ublíženia na zdraví podľa , ) k ,

- prečin výtržníctva podľa .

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa ) , s použitím ) , , ) a ) úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa ) mu určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa ) ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému J. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., B. Š., D.. P. Č.. XX, škodu vo výške 864,60 €.

Podľa ) poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Mamateyova 18, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874 a Sociálnu poisťovňu, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občiansko - súdne konanie.

Podľa ) poškodeného J.P. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., B. Š., D.. P. Č.. XX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občiansko - súdne konanie.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad podal na tunajšom súde dňa 19.08.2013 obžalobu č.: zo dňa 09.08.2013 na obvineného L. G. pre spolupáchateľstvo pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa , k a prečin výtržníctva podľa a to pre skutok uvedený v samotnej obžalobe. Súd vykonal vo veci dokazovanie z výsledku, ktorého zistil nasledovné.

Obžalovaný L. G. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo skutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba, vo svojej výpovedi uviedol, že pracuje ako uvádzač v zariadení Humno v Tatranskej Lomnici, jeho kolegom v práci kritického dňa bol L. R., spolu s menovaným pri vchode predával lístky pri vstupe do zariadenia. Presný čas si nepamätá, ale niekedy pred polnocou do zariadenia prišli traja chlapci vo veku asi 30 rokov, ktorí boli podnapití, už pri vstupe poškodený T. mal z nich vypité najviac, mal hlúpe narážky, bol vulgárny, nechcel platiť. Počas celej doby čo boli dnu tí traja, chodili za nimi ľudia sa sťažovať na poškodeného, že obťažuje hostí, a preto bol ho aj niekoľkokrát upozorniť na jeho správanie, no poškodený sa iba usmial a pokračoval ďalej. Takisto si všimol, že všetci títo chlapci aj v zariadení ďalej vo väčšom množstve užívali alkohol. V určitom okamihu si všimol ako jedna slečna, ktorá sa volá I. sa v bare stretla s T., zjavne sa museli poznať, v tom prišiel k ním muž, ktorý bol zrejme priateľ tej I., medzi tým mužom a poškodeným začala hádka a potom potýčka. Na túto potýčku reagoval tak, že prišiel menovaný a rozdelil ich. Nikoho z nich neudrel, iba poškodeného zobral pod pazuchu a povedal mu, že tu skončil a vyviedol ho zo zariadenia vonku, bol pri ňom aj R.. O pár minút sa však poškodený vrátil späť do zariadenia a pýtal si veci zo šatne, odviedol ho k šatniarke, ktorej poškodený dal lístok a táto mu vydala jeho bundu. Poškodený ho slovne provokoval, aby si udrel, keď je frajer, zároveň aj do neho rukami sotil. On to poškodenému potom vrátil, nevie či poškodený spadol, ale medzi tým jednému z jeho kamarátov povedal, aby poškodeného zobral a odišli preč. Znovu zobral poškodeného pod pazuchy a vyviedol ho pred dvere zariadenia Humno. Dvere potom zatvoril a išiel späť do baru, kontrolovať či je všetko v poriadku, viac do styku s poškodeným neprišiel, asi za 15 minút za ním prišla nejaká žena a potom nejaký chlap, ktorí mu opakovane tvrdili, že vonku je nejaká bitka, no on bitky mimo baru nerieši a tak do incidentu nijako nezasiahol. Niekto potom zakričal, že prišla záchranka a policajti, pričom do zariadenia prišli dvaja kamaráti poškodeného v sprievode policajtov a povedali mu, že teraz si to odskáče.

Svedok poškodený J. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným prvýkrát do kontaktu prišiel v zariadení Humno, v deň skutku uvedeného večera bol v tomto zariadení spolu s kamarátmi V. H. U., spolu tam prišli okolo 23.00 hod. Pri vstupe do zariadenia boli nejakí vyhadzovači, ktorí ho potom

fyzicky napadli, na diskotéke spočiatku nebol žiaden problém, potom tam stretol svoju kamarátku I. W., s ktorou sa dlho pozná. Tá tam bola so svojim priateľom, ktorý podľa neho začal žiarliť a tak do neho drgol. Chcel aj odísť, no v tom k ním prišiel obžalovaný G., ktorý priateľa I. udrel, zdá sa mu, že mu dal dlaňou po líci a takisto otvorenou dlaňou udrel raz aj jeho. Po tom začal na neho kričať, aby vypadol, následne ho chytil a vyhodil ho von zo zariadenia. Chcel sa vrátiť do zariadenia naspäť pre bundu, zdá sa mu, že v ruke držal aj lístok od šatne, obžalovaný vtedy stál na bráne spolu s ďalšími dvoma osobami a ten lístok mu podtrhol a začal ho biť rukami do oblasti tváre, začal ho kopať a dá sa povedať, že letecky potom pristál na taxíku, ktorý bol vedľa zaparkovaný, hneď pred vchodom. Tam potom ostal spadnutý na zemi, kde do neho kopali ako do prašivého psa. Prvý do neho kopol G., ktorý ho kopal všade a to do brucha, hlavy. Pri vchode stálo veľa ľudí, v podstate každý kto tam stál, si do neho kopol. K obžalovanému pribehli aj ďalší vyhadzovači, ktorí do neho tiež kopali, celkovo do neho kopli možno 3-4 osoby, pamätá si ako pribehol nejaký posledný, ktorý mal okolo 150 až 160 cm a bol holohlavý a ten ho kopol do hlavy, potom prestali. V ďalšej časti výpovede k samotnému napadnutiu uviedol, že keď mu G. roztrhal lístok, začal ho hneď aj biť, dostal od neho viacero úderov, do oblasti tváre, nevie presne, do ktorej časti tváre, ani či to bolo dlaňou alebo päsťou. Po týchto úderoch spadol na zem a potom začal do neho kopať. On sa potom skotúľal dole schodmi a keď sa postavil dostal od neho ďalší úder do oblasti tváre, po ktorom spadol na kapotu taxíka a následne na zem, keď bol na zemi, ocitol sa medzi dvoma vozidlami, kde bol opätovne kopnutý zo strany G.. Vtedy sa k obžalovanému pridali ďalšie osoby, ktoré do neho tiež kopali. Kde presne ho obžalovaný kopal, nato si už nepamätá, lebo keď ležal na zemi, tak sa zohol, no zdá sa mu, že obžalovaný ho kopal niekde do oblasti chrbta, či ho G. kopol na zemi aj do oblasti hlavy, to s určitosťou povedať nemôže, do hlavy ho určite kopla tá nižšia osoba. Určite však od G. dostal predtým rany do oblasti hlavy, niekde v časti lícnej kosti a čela. Pri samotnom incidente boli aj jeho kamaráti V. H. U., pričom V. bol tiež napadnutý. Uvedeného dňa mal síce požitie alkoholu, no na diskotéke žiadne výtržnosti nerobil. V dôsledku poranení, ktoré utrpel bol asi dva mesiace práceneschopný. Vie, že mal otras mozgu, mal nejakú zlomeninu, narazeniny, opuchy, mal aj zlomený zub.

Svedok Y.. N. X., splnomocnenec poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa do konania pripojila s nárokom na náhradu škody v dôsledku nákladov spojených s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou, ktoré náklady boli uhradené zo zdravotného poistenia. Nárok na náhradu škody si uplatnil aj splnomocnenec poškodenej Sociálnej poisťovne v súvislosti s vyplatením nemocenských dávok počas práceneschopnosti poškodeného za obdobie od 15.10. do 07.12.2012.

Svedok Q. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že keď bol na diskotéke v zariadení Humno v Tatranskej Lomnici spolu s kamarátmi T. H. U. žiaden problém tam nebol, kým T. nestretol kamarátku I., ktorá tam bola so svojim priateľom a ktorý začal žiarliť. Došlo tam prevažne k slovnej hádke, možno aj dvakrát sa drgli. Ten konflikt si vyriešili obaja tým spôsobom, že odišli od seba, nikto cudzí ho neriešil. Každý z nich sa potom bavil samostatne, žeby mal T. nejaké nedorozumenie v zariadení, to si nevšimol. Možno okolo 3.00 až 4.00 hod. sa rozhodli, že zo zariadenia odídu a tak zavolal taxík. On a U. čakali na taxík v zariadení, T. odišiel vonku, následne išiel von aj on skontrolovať či došiel taxík a keď vychádzal vonku, zbadal ako pod schodmi zariadenia stojí T. spolu s priateľom jeho kamarátky I., ktorí mali medzi sebou slovnú roztržku. Priateľ T. kamarátky začal volať na vyhadzovačov, že tu opäť majú problém, po krátkom čase sa na nich behom minúty vyrútili vyhadzovači, ktorí tam boli, pričom títo najprv smerovali k T., ktorý začal ustupovať, T. bol najprv napadnutý obžalovaným ako aj ďalšou osobou, ktorá bola v modrom tričku. Prvý útok smeroval do oblasti jeho tváre, keď bol udretý päsťami alebo otvorenou dlaňou, nevie, či tento úder mu zasadil obžalovaný, alebo tá ďalšia osoba, ale od začiatku bol bitý zo strany týchto osôb. On sa potom snažil ich rozbraňovať, ale vzápätí bol napadnutý neznámou osobou, pred ktorou začal utekať, ktorá osoba ho však dohnala, drgla do neho, načo spadol a potom dostal kopanec do zadnej časti hlavy. Ešte predtým, než k tomu došlo, registroval ako T. v dôsledku úderov, ktoré dostal spadol na zem a potom už len videl ako leží na zemi, kde bol tiež bitý. T. bol na zemi kopaný nohami, nevie presne, či tam boli aj údery do tváre, takisto nevie, kto ho kopal. Kopanec, ktorý on dostal mu nespôsobil žiadne poranenia.

Svedok I. U. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že kritického dňa spolu s poškodeným T. a ďalším kamarátom V. boli na diskotéke v zariadení Humno v Tatranskej Lomnici, jeho kamaráti mali už v tom čase vypité, on osobne v zariadení s nikým žiaden problém nemal, všimol si však, že do konfliktu sa dostal T. s priateľom T. kamarátky I. W.. Ten konflikt potom prišiel riešiť obžalovaný, ktorý bol na diskotéke vyhadzovačom a ktorý chcel najprv zo zariadenia vyhodiť I. priateľa, no keď sa tento ohradil, že je Popradčan, tak sa potom pozornosť obžalovaného obrátila na T., ktorý sa ohradil, že nemá dôvod odísť,

pretože nikomu nič nespravil, následne obžalovaný udrel T. otvorenou dlaňou pravej ruky po tvári. Prišiel tam aj druhý vyhadzovač, ktorý bol ešte agresívnejší a ktorý tiež päsťami udrel T., obžalovaný potom s tým druhým vyhadzovačom vyhodili T. zo zariadenia. On potom vyšiel von za T., ktorému povedal, nech je radšej ticho, že si zoberú veci a pôjdu domov. T. sa však cítil ukrivdený a chcel sa ísť ďalej baviť, chcel ísť naspäť do Humna, pričom pri dverách stál obžalovaný s partiou, kde došlo k ďalšej hádke medzi T. a vyhadzovačmi, ktorí ho nechceli ani pustiť dnu. On potom zobral lístok od šatne, šiel pre veci, ktoré tam už však neboli, takisto predtým ešte šiel sa rozlúčiť s kamarátkou. Keď vyšiel von uvidel svojich kamarátov už pri policajnom aute, na ktorých videl, že dostali bitku. Vyhadzovači, ktorí tam predtým boli sa medzitým rozpŕchli, vrátane jedného menšieho, ktorý bol tiež agresívny a ktorého chcel označiť, ale policajti nemali záujem nikoho hľadať. T. potom zobrala sanitka do nemocnice a on potom s V. šli na taxíku za ním.

Svedok J. X. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pracuje ako taxikár, kritického dňa okolo 22.30 hod. odviezol troch chlapcov z Novej Lesnej do zariadenia Humno v Tatranskej Lomnici, tí chlapci si od neho vyžiadali telefónne číslo, keby ho náhodou potrebovali a on potom odišiel za ďalšími zákazkami. Chlapci mu už potom nezavolali, až na druhý deň ráno okolo 6.00, resp. 6.30 hod. mu volali z Popradu, dvoch z nich potom odviezol do Novej Lesnej. V ten večer odviezol do zariadenia Humno ešte dvakrát alebo trikrát ďalších zákazníkov, žiadnu bitku tam nevidel, pričom s autom parkuje priamo pred dverami zariadenia. Obžalovaného pozná ako kamaráta, občas ho vozí taxíkom.

Svedok G. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodeného osobu nepozná, spoznal sa s ním v kritickú noc na diskotéke Humno v Tatranskej Lomnici, kde bol s priateľkou I. W.. Na diskotéke si všimol ako poškodený držal I. okolo ramien poza krk, čomu bolo dosť čudné a keď rukou, ktorou zišiel z ramien až na jej zadok, to už nevydržal a snažil sa I. oddeliť od J., pričom sa začali obidvaja naťahovať. To si všimol aj vyhadzovač, ktorý prišiel k ním ich ukľudniť a ktorý mu dal taký pohlavok po temene hlavy. Ten vyhadzovač určite nebol G., ale bol nižší. On potom s I. odišiel sa baviť na diskotéku, T. ostal s tým vyhadzovačom, čo sa medzi nimi stalo to nevie, lebo pritom nebol, asi po pol hodine si prišiel vonku zafajčiť a videl ako tam sú policajti.

V prípravnom konaní vypovedal, že nedorozumenie, ktoré mal na diskotéke s T. prišli riešiť dvaja vyhadzovači, zvidenia pozná C. a druhého po mene L.. K vzniknutým rozporom uviedol, že vzhľadom na odstup času si v prípravnom konaní zrejme pamätal toho viac. Na druhej strane v priebehu ďalšej výpovede vylúčil, aby to bol G., ktorý mu dal pohlavok, aby tento tam niečo riešil, napriek tomu, že obžalovaný sám tieto skutočnosti vo svojej výpovedi potvrdzoval.

Svedkyňa I. W. vypovedala, že je kamarátkou sestry poškodeného, ktorého pozná od svojich 16 rokov, bližší vzťah však medzi ňou a poškodeným nikdy nebol. S poškodeným sa stretla dňa 13.10.2012 okolo 23.00 hod. v zariadení Humno, kde bola na diskotéke so svojim priateľom G. O. a kde poškodený prišiel aj so svojimi kamarátmi V. H. U., svojho priateľa potom zoznámila s poškodeným a jeho kamarátmi. Spoločne sa bavili a potom povedala svojmu priateľovi, aby odišli od nich preč, priateľ s tým súhlasil a keď chceli od nich odísť, tak ju poškodený chytil rukou okolo krku a keďže mal už vypité, nechcel ju pustiť. Jej priateľ mu povedal, aby ju pustil. T. ho však nepočúvol, nechcel ju pustiť, čo videli vyhadzovači, načo zareagovali tak, že jeden z nich prišiel k nim a dal takú slabú facku jej priateľovi po hlave a následne aj T.. Jej priateľ ostal z toho dosť prekvapený, ona ho potom ťahala, aby išiel preč, aby nedošlo k väčšiemu konfliktu. Ako reagoval T. na svoje udretie, to ona už nevidela, pretože sa o neho nestarala a odišla s priateľom preč, čo sa dialo potom to nevie, do kontaktu s T. už neprišla.

Svedok Y. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že kritického dňa bol na diskotéke v zariadení Humno v Tatranskej Lomnici, kde chodí pomaly každý deň sa zabaviť, pozná tam vyhadzovačov, ktorí tam pracujú, nepozná ich však po mene, iba jedného, ktorý sa volá L.. Pamätá si, že kritického dňa v zariadení bol aj poškodený, ktorý bol aj s nejakými kamarátmi a ktorý tam vystrájal. Či poškodený mal vypité, to nevie, vypité mal však on a preto si na nejaké podrobnosti nepamätá. Videl len ako ten chlapec obťažoval priateľku jedného jeho kamaráta, ktorý sa volá O. a vyhadzovači, ktorí mali službu niekoľkokrát toho chlapca upozornili, aby prestal a aby odišiel preč, žeby niektorí z vyhadzovačov fyzicky napadol poškodeného, to nevidel. Poškodený sa v ten večer správal povýšenecky, keď ho vyhadzovači vyviedli zo zariadenia, vykrikoval, že im ukáže, kto on je. Po tom, čo bol poškodený vyvedený zo zariadenia sa vrátil ešte pre bundu, ale nič viac sa tam nedialo, s tou bundou potom odišiel vonku, žeby následne došlo vonku k nejakej bitke to neregistroval.

Svedok L. K. vypovedal, že s obžalovaným sú kamaráti, poškodeného nepozná, k samotnému skutku sa vyjadriť nevie, pretože pri tomto nebol. O tom, že sa tam mala stať nejaká bitka sa dopočul z predvolania polície, pracuje síce ako usporiadateľ v zariadení Humno v Tatranskej Lomnici, ale v ten deň v práci nebol, ale v práci bol G..

Svedok L. R. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že kritického dňa vypomáhal obžalovanému v zariadení Humno v Tatranskej Lomnici, možno okolo 22.30 hod. prišiel do zariadenia jeden chlapec, na ktorom bolo vidno, že má vypité, ešte s dvoma dievčatami a jedným chlapcom, už pri vstupe bol agresívny, nechcel zaplatiť vstupné, nadával, následne za nimi sa chodili sťažovať ľudia s tým, že ich obťažuje. Párkrát ho s G. boli upozorniť, že keď neprestane, tak ho zo zariadenia vyvedie. Na čas sa ukľudnil, potom mal však nejaké nedorozumenie s ďalším chlapcom a dievčaťom a preto spolu s G. pristúpili k poškodenému a vyviedli ho vonku pred zariadenie a zavreli za ním dvere. Následne sa ten chlapec vrátil späť asi pre bundu, lebo ju niesol v ruke. Nadával pritom G.i a aj strkol do neho, pričom tento mu to vrátil tak, že ten chlapec spadol na zem. Zodvihol sa zo zeme a odišiel von zo zariadenia, viac sa do zariadenia nevrátil. Po nejakom čase prišli nejaký ľudia s tým, že vonku je nejaká roztržka, ale oni konflikty vonku neriešia a tak ani vonku nevyšli a ani samotný konflikt, ktorý sa odohrával pred zariadením nevidel.

Ohľadom poranení poškodeného J. T. bol vo veci vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia traumatológie T.. Y. U., ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal, že znalecký posudok vypracoval na základe podkladov získaných z vyšetrovacieho spisu, zdravotnej dokumentácie a lekárskych nálezov, ktoré si obstaral v databáze oddelenia úrazovej chirurgie Nemocnice v Prešove. Pred vypracovaním znaleckého posudku sa snažil poškodeného vyšetriť, tento sa však opakovane odmietol vyšetrenia zúčastniť. Na základe dostupných podkladov potom konštatoval, že poškodený kritického dňa utrpel otras mozgu ľahkého stupňa, odlomenie bázy prostredného článku malíčka ľavej ruky bez podstatného posunu úlomkov, pomliaždenie mäkkých pokrývok lebky v temenno- spánkovej oblasti hlavy vľavo a pomliaždenie dolnej pery úst, odreniny v oblasti ľavého lakťa, odlomenie korunky jedného zuba dolu vľavo. Zo zdravotnej dokumentácii vyplynulo, že pri prvotnom vyšetrení poškodeného bolo konštatované, že tento javil známky požitia alkoholu, jeho hladina však nebola vyšetrená. Zranenia poškodeného vznikli účinkom tupého, tvrdého a pružného násilia, za ktoré je potrebné považovať úder päsťou, lakťom, kolenom, ale aj kopnutie nohou obutou v pružnej obuvi. Zlomenina bázy stredného článku malička ľavej ruky mohla vzniknúť aj pri páde poškodeného dopadom na okraj ruky s vystretým prstom. Odrenina lakťa vznikla trením o drsnú plochu napr. stenu, cestu. Otras mozgu vznikol najpravdepodobnejšie následkom tupého násilia pôsobiaceho na temenno-spánkovú oblasť. Toto násilie spôsobilo opuch a jeho energia sa preniesla do vnútra lebky, následkom čoho mozog vykonal prudký pohyb v smere jeho nárazu a späť, čím došlo k jeho ľahkému otrasu. Z medicínskeho hľadiska k zraneniam poškodeného mohlo dôjsť spôsobom ako to tento uvádzal vo svojej výpovedi teda, že bol opakovane udieraný päsťou do hlavy, následne spadol na ľavú stranu tela a v ležiacej polohe bol kopnutý nohou, topánkou športovej obuvi. Za najťažšie poranenie v danom prípade je potrebné považovať zlomeninu bázy stredného článku malíčka, čo podmieňovalo aj jeho práceneschopnosť po dobu, ktorú určil najviac do 16.11.2012. Otras mozgu si vyžadoval liečenie od 7 do 12 dní vrátane práceneschopnosti, pomliaždenie mäkkých častí na lebke v temenno-spánkovej oblasti, na dolnej pere úst a odlomenie korunky zuba si okrem jedného ošetrenia nevyžaduje ďalšiu liečbu a nepodmieňuje práceneschopnosť. Zranenie na ľavej ruke poškodeného v zmysle odlomenia bázy stredného článku bolo v danom prípade liečené sadrovou fixáciou dvoch prstov z počiatku dlahou a od 22.10.2012 už cirkulárnou sadrou až do 5.11.2012. Poškodený mal odporúčané individuálne cvičenie, pri kontrole z 13.11.2012 mal už nález upravený, pričom pri pretrvávajúcej obtiaži chirurg odporúčal ešte neurologické vyšetrenie a preto uzavrel, že v tomto prípade stav poškodeného si vyžadoval trvanie práceneschopnosti do 16.11.2012. Zranenia na ľavom lakti si okrem prvotného ošetrenia nevyžadovalo liečenie ani práceneschopnosť. V čase vypracovania znaleckého posudku zistil, že poškodený dňa 21.10.2012 bol ošetrený na traumatologickej ambulancii Nemocnice v Prešove s tým, že mal byť opätovne zbitý v kaviarni, pričom pri objektívnom náleze ošetrujúci lekár zistil na ukazováku ľavej ruky povrchové poranenie, nikde však neuvádza nález vo vzťahu k malíčku tej istej ruky, že tento má byť fixovaný sadrou, z toho usudzuje, že poškodený v tom čase fixáciu tohto prsta nepoužíval. V náleze chirurga zo dňa 22.10.2012 je poznamenané, že prišiel s poškodenou fixáciou a preto mu bola prevedená úprava sadry. Skutočnosť, že poškodený pri tomto následnom ošetrení z dôvodu ďalšieho úrazu nemal fixovaný malíček ľavej ruky sadrou neovplyvnila celkovú dobu liečenia. K skutočnosti či v dôsledku poranení,

ktoré u poškodeného vznikli boli ohrozené orgány dôležité pre život znalec uviedol, že vzhľadom na predpokladaný mechanizmus poranenia hlavy, t. j. úder päsťou a kopnutie nohou mäkkou športovou obuvou je takmer vylúčené, aby u poškodeného vznikol ťažký úraz. Teoreticky je možné pripustiť, že k takémuto následku by mohlo dôjsť v prípade poranenia oka, alebo zlomeniny tvárovej kosti. Oba poranenia však v danom prípade sa viažu k oblasti temenno-spánkovej. Pôsobiaca sila, ktorá tieto poranenia spôsobila bola maximálne strednej intenzity, aj v prípade pokiaľ by bola vysokej intenzity nepredpokladá vznik závažnejších poranení, resp. mohlo by dôjsť k silnejšiemu opuchu. V prípade vzniku krvného poranenia v oblasti úst, otras mozgu by bol ťažšieho stupňa, nepredpokladá však, že by toto poranenie neprekročilo dobu 21 dní. Z medicínskeho hľadiska je potrebné všetky poranenia, ktoré poškodený utrpel či už jednotlivo alebo v celku, hodnotiť ako úraz ľahkého stupňa s pomerne krátkou dobou liečenia s tým, že vo vzťahu k poškodenému nebolo potrebné vykonávať nejaké bolestivé liečebné postupy, takisto nepredpokladá trvalé následky. V dôsledku poranení poškodeného došlo k istému stupňu obmedzenia obvyklého spôsobu života, toto obmedzenie spôsobilo jeho zranenie ľavej ruky tým, že muselo byť liečené tvrdou fixáciou malíčka a štvrtého prsta cez ruku a následne až po dolnú časť predlaktia a z tohto dôvodu nemohol poškodený ľavú ruku riadne používať pri sebaobsluhe ako aj pri bežných činnostiach. Mohol však voľne chodiť bez podpory a dokonca riadiť automobil. V prvých dňoch po úraze najviac 7 dní mohol výraznejšie pociťovať bolesti hlavy a mierne bolesti poranených miest ľavej hornej končatiny. V danom prípade sa nejednalo o závažnejšie obmedzenie v obvyklom spôsobe života. Výšku bolestného ustálil na hodnotu 55 bodov. Doplnil, že vo vzťahu k poškodenému vo Fakultnej nemocnici v Prešove evidujú viaceré záznamy o ošetreniach v dôsledku opakovaných napadnutí aj z predchádzajúceho obdobia a v tomto smere znalec predložil súdu kópie lekárskych správ, vrátane tých lekárskych správ, ktoré súviseli s ošetrením poškodeného v nemocnici po predmetnom útoku.

Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov a to najmä zápisnice o trestnom oznámení, vyčíslení škôd, zápisníc o rekognícií s fotodokumentáciou, registra trestov a charakteristík obžalovaného ako aj ďalších listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

Zo zápisnice o rekognícií zo dňa 29.01.2013 vyplýva, že poškodený J. T. opoznal ako osobu, ktorá ho fyzicky napadla v zariadení Humno v Tatranskej Lomnici dňa 14.10.2012, obžalovaného L. G..

Na základe takto vykonaných dôkazov hodnotiac tieto jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal súd dostatočne preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba sa stal, má znaky trestného činu a že tento skutok spáchal práve obžalovaný L. G.. Obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti v celom rozsahu usvedčil vo svojej výpovedi poškodený J. T., ktorý na hlavnom pojednávaní vyjadril sa k okolnostiam napadnutia zo strany obžalovaného, k spôsobu akým ho napadol, ako aj k poraneniam, ktoré mu vznikli. V súlade s jeho výpoveďou sú aj výsledky rekognície z prípravného konania v priebehu, ktorej obžalovaného L. G. označil ako jedného z páchateľov skutku. Výpovedi poškodeného korešponduje aj výpoveď ďalšieho vypočutého svedka Q. V., ktorý potvrdil, že obžalovaný bol jednou z osôb, ktorá napadla poškodeného T. a ktorá mu spôsobila ustálené poranenia. V zhode s uvedenými výpoveďami sú aj závery podaného znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie ako aj výpoveď tohto znalca na hlavnom pojednávaní, ktorý sa vyjadroval tak k poraneniam poškodeného, ich charakteru, mechanizmu ich vzniku, závažnosti, dobe liečenia a k obmedzeniam v obvyklom spôsobe života. V nadväznosti na uvedené dôkazy potom súd trestnú činnosť obžalovaného považoval za preukázanú, na druhej strane mal však za to, že k samotnému skutku nedošlo v celom rozsahu za takých okolností, ako na to poukazuje obžaloba v skutkovej vete. V prvom rade je potrebné poukázať predovšetkým na to, že všetky poranenia, ktoré boli poškodenému spôsobené boli ustálené ako poranenia ľahké, obžalovanému však za vinu bolo kladené konanie smerujúce k ťažšiemu následku a síce kopaniu poškodeného do oblasti hlavy, kde sa nachádzajú orgány dôležité pre život. V tomto smere je potrebné konštatovať, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že takéhoto konania spojeného s kopaním do hlavy poškodeného sa mal dopustiť práve obžalovaný, pretože ako vyplynulo z vykonaných dôkazov na napadnutí poškodeného sa mali podieľať viaceré osoby, poškodený vo svojej výpovedi popísal akým spôsobom sa na jeho napadnutí podieľal práve obžalovaný G.. Na druhej strane však uviedol, že nemôže jednoznačne konštatovať, že by to bol práve obžalovaný, ktorý ho mal kopať aj do hlavy. Zdôraznil, že v súvislosti s kopaním do hlavy si pamätá, že s určitosťou bol kopnutý inou osobou. V tomto smere je potrebné aj poukázať na závery znaleckého posudku a na výpoveď znalca z odboru zdravotníctva a farmácie na hlavnom pojednávaní, ktorý uviedol, že je takmer vylúčené, aby vzhľadom na mechanizmus vzniku poranenia poškodeného mohlo u tohto dôjsť k ťažkému úrazu a to ani v prípade, ak by pôsobiaca sila bola prípadne aj vysokej intenzity, čomu v danom prípade nebolo.

Na základe uvedených zistení potom súd upravil skutkovú vetu oproti skutkovej vete obžaloby, ktorá skutočnosť potom mala vplyv aj na právne posúdenie konania obžalovaného.

Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako spolupáchateľstvo prečinu ublíženia na zdraví podľa k k , pretože spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví a ako prečin výtržníctva podľa , pretože dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti, tým že napadol iného. Obžalovaný je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti. Trestnej činnosti sa dopustil zavinene vo forme priameho úmyslu. Objektom uvedených trestných činov je spoločenský záujem na ochrane zdravia iných osôb ako aj záujem na riadnom dodržiavaní pravidiel občianskeho spolužitia. Medzi protiprávnym konaním obžalovaného a spôsobeným následkom existuje vzájomná kauzalita.

Obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol, v evidencii priestupkov má dva záznamy za porušenie pravidiel cestnej premávky, v minulosti voči nemu boli vedené dva priestupkové konania spojené s fyzickým napadnutím iných osôb, ktoré konania však boli zastavené, resp. odložené. Z miesta bydliska je hodnotený všeobecne.

Pri úvahách o treste súd prihliadol na základné kritéria ukladania trestov v zmysle a násl., keď trest má plniť predovšetkým represívnu funkciu, ale aj úlohu individuálnej a generálnej prevencie a zároveň má predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Poľahčujúce okolnosti v zmysle u obžalovaného neboli žiadne, priťažujúce okolnosti súd videl v súvislosti s ustanovením , teda obžalovaný spáchal viac trestných činov. Za trestný čin podľa obžalovanému hrozil trest odňatia slobody na 6 /šesť/ mesiacov až 2 /dva/ roky, za trestný čin podľa je trestná sadzba až na 3 /tri/ roky trestu odňatia slobody. Vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností potom v nadväznosti na ustanovenie spodná hranica trestnej sadzby v prípade obžalovaného predstavuje 16 /šestnásť/ mesiacov. S prihliadnutím na citované kritéria rozhodné pre ukladanie trestu bol potom súd toho názoru, že tento účel bude dosiahnutý uložením úhrnného trestu odňatia slobody na spodnej hranici takto zákonom zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 16 /šestnásť/ mesiacov. Súčasne bol súd toho názoru, že osoba obžalovaného dáva predpoklady na to, aby sledovaný účel trestu bol dosiahnutý aj jeho hrozbou počas primeranej skúšobnej doby a preto trest vyslovil ako podmienečný, pričom za primeranú skúšobnú dobu považoval dobu 18 /osemnásť/ mesiacov.

O nárokoch poškodených súd rozhodol tak, že obžalovaného zaviazal k náhrade spôsobenej škody poškodenému vo výške 864,60,--eur, ktorá suma zodpovedá bolestnému v súlade s vyčíslením znalca v podanom znaleckom posudku. Vo vzťahu k poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava a poškodenej Sociálnej poisťovni Bratislava súd rozhodol tak, že týchto poškodených s nárokom na náhradu škody odkázal na občiansko-súdne konanie, pretože z vykonaných dôkazov nemal súd nároky týchto poškodených dostatočne preukázané čo do uplatnenej výšky a to vzhľadom na skutočnosť, že poškodený v krátkom časovom horizonte, prakticky v priebehu týždňa pri ďalšom fyzickom nedorozumení utrpel ďalší úraz, v dôsledku čoho mu bola poskytnutá ďalšia lekárska starostlivosť a takisto aj doba liečenia poškodeného nezodpovedala skutočnej dobe práceneschopnosti tak, ako na to poukázal znalec v podanom znaleckom posudku, pričom dokazovanie v tomto smere by presiahlo rámec trestného konania. Vzhľadom k tomu, že poškodený J. T. si uplatnil aj ďalšie nároky súvisiace s náhradou škody, ktoré bližšie zdokladované neboli, súd ho so zvyškom nároku na náhradu škody na občiansko-súdne konanie.

- spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví,

- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.