Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/29/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D. E., štátne občianstvo: Slovenská republika, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Vladimír Filičko, PhD., s. r. o., IČO: 52 253 791, sídlo Kováčska 28, 040 01 Košice, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva SR, IČO: 00 686 832, sídlo Mlynské Nivy 44/a, 827 15 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

Určuje, že žalobkyňa je výlučnou (v 1/1) vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese D. E., obci D. E., a to pozemku parc. reg. „C“ č. 3780/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1000 m2 zapísaného na LV č. XX pre k. ú. D. E. a stavby železnej haly bez súpisného čísla postavenej na pozemku parc. reg. „C“ č. 3780/5 v k. ú. D. E. nezapísanej na liste vlastníctva.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.Žalobou podanou dňa 26.04.2022 sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému určenia, že žalobkyňa je výlučnou (v 1/1) vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese D. E., obci D. E., a to pozemku parc. reg. „C“ č. 3780/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1000 m2 zapísaného na LV č. XX pre k. ú. D. E. a stavby železnej haly bez súpisného čísla postavenej na pozemku parc. reg. „C“ č. 3780/5 v k. ú. D. E. nezapísanej na liste vlastníctva, na tom skutkovom základe, že žalobkyňa mala vlastnícke právo k označeným nehnuteľnostiam nadobudnúť v roku 1992 príklepom licitátora na verejnej dražbe podľa , žalobkyňa za nehnuteľnosti zaplatila cenu dosiahnutú vydražením z finančných prostriedkov získaných z úveru od Všeobecnej úverovej banky, a.s., nedošlo však k zmene zápisu vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľností.

2.Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril tak, že žalobkyňa dostatočne nepreukázala svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, najmä nepredložila zápisnicu z dražby, ktorej kópiu mala tiež obdržať, navrhoval preto podanú žalobu zamietnuť.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: výpisy z účtu č. l. 6 a 12-13, čestné prehlásenia č. l. 7-8, výpis z LV č. XX č. l. 9, pokladničné doklady č. l. 10, výpis zo živnostenského registra č. l. 11, žiadosť o zápis do evidencie nehnuteľností č. l. 58, dohody o prevode správy národného majetku č. l. 59 a 61, kópia spisu Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku č. l. 71-97, kópia katastrálnej mapy č. l. 121, kópia časti účtovnej závierky č. l. 169-170, a výsluchom svedkov: JUDr. Jozef Šimko, Jaroslav Krnáč, JUDr. Štefan Baláž. Na základe vykonaného dokazovania, s prihliadnutím k tvrdeniam účastníkov konania v ich písomných podaniach a na pojednávaní vo veci, mal súd preukázaný nasledovný v zásade nesporný skutkový stav:

4.Žalobkyňa od 18.02.1992 do 06.12.2006 vykonávala podnikateľskú činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba na základe živnostenského oprávnenia v oblasti obchodnej činnosti pod obchodným menom Zlatica Šimková HUM – K – A, IČO: 30 434 921, miesto podnikania Hlavné námestie 19, 979 01 Rimavská Sobota. V roku 1992 v bližšie nezistenom čase, podľa predloženého pokladničného dokladu o zaplatení účastníckeho poplatku dražiteľa a o zaplatení poplatku za vystavenie vinkulačnej potvrdenky datovaných dňa 14.08.1992, v tento deň (14.08.1992) alebo v niektorom z nasledujúcich dní, prebehla dražba podľa o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby, na ktorej bol licitátorom vypočutý svedok F. B. G., a predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese D. E., obci D. E., a to pozemok parc. reg. „C“ č. 3780/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1000 m2 zapísaný na LV č. XX pre k. ú. D. E. a stavba železnej haly bez súpisného čísla postavená na pozemku parc. reg. „C“ č. 3780/5 v k. ú. D. E. nezapísaná na liste vlastníctva, pričom licitátor JUDr. Štefan Baláž na tejto dražbe na základe podania žalobkyne tejto udelil príklep. Žalobkyňa cenu nehnuteľností dosiahnutú vydražením zaplatila z úveru poskytnutého na tento účel žalobkyni Všeobecnou úverovou bankou, a.s., rovnako ako aj vopred zaplatenú dražobnú zábezpeku vo výške 10 % z vyvolávacej ceny dražených nehnuteľností, ktorej zaplatením bola podmienená účasť žalobkyne na predmetnej dražbe. Poskytnutý úver potom žalobkyňa v ďalších rokoch splácala a zaplatila spolu s úrokmi celkovú sumu 1.800.000,- korún. Žalobkyňa vydražené nehnuteľnosti evidovala vo svojom účtovníctve v účtovnej hodnote 1.278.644,- korún rovnako ako aj splátky úveru. Vydražené nehnuteľností žalobkyňa užívala od ich nadobudnutia v roku 1992 až do súčasnosti ako sklad tovaru a stavebného materiálu, parkovala tam svoje nákladné motorové vozidlá, v určitých obdobiach nehnuteľnosti prenajímala aj tretím osobám, pričom počas užívania halu aj zrekonštruovala. Po celú dobu užívania, v súčasnosti už viac ako 30 rokov, žalobkyňu v užívaní vydražených nehnuteľností neobmedzovala žiadna právnická osoba ani fyzická osoba ani štát. Predmetné nehnuteľnosti (pozemok parc. reg. „C“ č. 3780/5 ako aj na tomto pozemku postavená stavba železnej haly bez súpisného čísla) boli pôvodne súčasťou majetku Okresného priemyselného podniku Rimavská Sobota, š. p., ktorý tiež podliehal procesu tzv. malej privatizácie podľa ako jedného z právnych predpisov upravujúcich tento proces. Zo zachovaných archívnych dokumentov o predaji majetku Okresného priemyselného podniku Rimavská Sobota, š. p., vyplýva, že jeho majetok bol postupne rozpredávaný po jednotlivých častiach vo viacerých dražbách, pričom sa však nezachovala dokumentácia ohľadom dražby predmetných nehnuteľností (zápisnica o dražbe, potvrdenie o vydražení nehnuteľností a pod.). Žalobkyňa zmenu zápisu o vlastníckom práve v evidencii nehnuteľností zanedbala, dokumentáciu ohľadom dražby predmetných nehnuteľností, ktorú mala vo svojej dispozícii, žalobkyňa stratila. Z preberacích protokolov v zmysle o majetku obcí, ktorými boli prevedené do vlastníctva Mesta Rimavská Sobota tie zostávajúce časti majetku Okresného priemyselného podniku Rimavská Sobota, š. p., ktoré neboli úspešne vydražené, na druhej strane zároveň vyplýva, že pozemok parc. reg. „C“ č. 3780/5 ako aj na tomto pozemku postavená stavba železnej haly bez súpisného čísla do vlastníctva Mesta Rimavská Sobota neboli prevedené. Okresný priemyselný podnik Rimavská Sobota, š. p., po skončení procesu malej privatizácie bol zlikvidovaný a zrušený bez právneho nástupcu.

5.Podľa , vlastníctvo k veciam vydraženým príklepom licitátora prechádza na vydražiteľa, ktorý je povinný do 30 dní od dňa dražby cenu dosiahnutú vydražením na osobitný účet príslušného orgánu republiky po odpočítaní zostatku dražobnej zábezpeky ( a ). Podľa , ak vydražiteľ v ustanovenej lehote nezaplatí cenu, za ktorú vec vydražil, prechod vlastníctva k vydraženej veci sa od začiatku zrušuje a dražobná zábezpeka pripadne príslušnému orgánu republiky. Tento orgán takému vydražiteľovi môže uložiť tiež povinnosť nahradiť náklady márnej dražby alebo zaplatiť osobitný poplatok až do výšky 30% pôvodne vydraženej ceny. Náklady márnej dražby a výnos z osobitného poplatku sa odvádzajú na osobitný účet príslušného orgánu republiky. Vydražiteľ, ktorý v ustanovenej lehote nezaplatí cenu, za ktorú prevádzkovú jednotku vydražil, sa nesmie zúčastniť na opakovanej dražbe tejto prevádzkovej jednotky. Podľa , ak k zaplateniu ceny nedôjde v lehote ustanovenej podľa odseku 1, bude prevádzková jednotka znova zaradená do prvého kola dražby. Podľa , ak vydražiteľ splní podmienku podľa , vydá mu príslušný orgán republiky potvrdenie o tom, že sa mu prevádzková jednotka verejnou dražbou predala a že dňom udelenia príklepu sa stal jej vlastníkom. Pokiaľ prevádzkovú jednotku tvorí nehnuteľnosť, zašle príslušný orgán republiky jedno vyhotovenie uvedeného potvrdenia príslušnému orgánu geodézie a kartografie na vykonanie zápisu do evidencie nehnuteľností.

Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

6.V súkromnoprávnych vzťahoch má právnu subjektivitu iba štát samotný a nie aj jeho jednotlivé štátne orgány aj napriek tomu, že niektoré právne predpisy (rozpočtové pravidlá a pod.) pracujú s fikciou osobitnej právnej subjektivity štátnych orgánov. Štátne orgány vlastnú právnu subjektivitu nemajú, ale zastupujú iba právnu subjektivitu štátu (metaforicky povedané, Ministerstvo hospodárstva SR je iba jedným z chápadiel tej istej chobotnice, ktorou je štát). V súdnom konaní, ktorého stranou je štát, potom zastúpenie štátu príslušným štátnym orgánom je jednou z obsahových náležitostí žaloby, avšak zodpovednosť za správne označenie štátneho orgánu a povinnosť zabezpečiť, aby za štát pred súdom konal príslušný štátny orgán má súd. Okresný priemyselný podnik Rimavská Sobota, š. p., po skončení procesu malej privatizácie bol zlikvidovaný a zrušený bez právneho nástupcu. Podľa , majetok podniku alebo tie časti tohto majetku, ktoré nebolo možné z akýchkoľvek dôvodov privatizovať a podnik bol zrušený a vymazaný z obchodného registra, je v správe Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku s výnimkou majetku, ktorý spravuje Slovenský pozemkový fond podľa osobitného predpisu. Preto tie časti majetku Okresného priemyselného podniku Rimavská Sobota, š. p., ktoré by zostali po ukončení procesu jeho likvidácie (a nie sú súčasťou poľnohospodárskeho alebo lesného pôdneho fondu) patrili by do pôsobnosti správy Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku, ktoré bolo s účinnosťou od 01.05.2003 zrušené a jeho nástupcom sa stalo Ministerstvo hospodárstva SR. Preto vo veci podanej žaloby súd na strane žalovaného štátu konal s Ministerstvom hospodárstva SR ako príslušným štátnym orgánom. Naliehavý právny záujem žalobkyne na podanej určovacej žalobe v zmysle vyplýva z rozporu medzi stavom zápisov o vlastníckom práve k sporným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľnosti a žalobkyňou tvrdeným skutočným stavom.

7.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v roku 1992, zrejme 14.08.1992 alebo v niektorom z nasledujúcich dní, prebehla dražba podľa , predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese D. E., obci D. E., a to pozemok parc. reg. „C“ č. 3780/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1000 m2 zapísaný na LV č. XX pre k. ú. D. E. a stavba železnej haly bez súpisného čísla postavená na pozemku parc. reg. „C“ č. 3780/5 v k. ú. D. E. nezapísaná na liste vlastníctva, pričom licitátor JUDr. Štefan Baláž na tejto dražbe na základe podania žalobkyne tejto udelil príklep. Žalobkyňa zaplatila aj dražobnú zábezpeku aj cenu dosiahnutú vydražením, a ujala sa držby predmetných nehnuteľností. Dokumentácia ohľadom dražby predmetných nehnuteľností (zápisnica o dražbe, potvrdenie o vydražení nehnuteľností a pod.) sa nezachovala, žalobkyňa zmenu zápisu o vlastníckom práve v evidencii nehnuteľností zanedbala, dokumentáciu ohľadom dražby predmetných nehnuteľností, ktorú mala vo svojej dispozícii, žalobkyňa stratila. Skutočnosť, že o priebehu a výsledku dražby sa nezachovali žiadne priame listinné dôkazy, nevedie nevyhnutne k zamietnutiu žaloby, ak vykonané dôkazy poskytujú dostatočný poklad, na ktorého základe možno s potrebnou mierou istoty vytvoriť uzatvorený a ucelený obraz o zisťovaných skutkových okolnostiach. Mieru dôkazu, teda úroveň kvality, v akej musia byť rozhodujúce skutkové okolnosti preukázané, určuje základné pravidlo stanovené tak, že za dokázané možno považovať len tie skutočnosti, ktorým možno priznať hodnotu pravdivosti. Hodnotu pravdivosti potom dosahujú tie skutočnosti, ktorých možnosť pravdepodobnosti zodpovedá praktickej istote, pričom praktickou istotou je pravdepodobnosť nie vo forme istoty absolútnej, ale vo forme istoty na hranici nepripúšťajúcej resp. vylučujúcej rozumné pochybnosti (Macur J., Postmodernismus a zjišťování skutkového stavu v civilním soudním řízení, Brno MU 2001 s. 145, 147, 168-171, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 08.01.2014, Lavický P., Důkazní břemeno v civilním řízení soudním, Praha Leges 2017, s. 36). Z tohto hľadiska zistené skutočnosti ohľadom konania, priebehu a výsledku dražby mal súd preukázané iba nepriamo prostredníctvom výsluchov svedkov (JUDr. Jozef Šimko, JUDr. Štefan Baláž, F. C.), ktorý potvrdili konanie, priebeh ako aj výsledok dražby, a tiež listinnými dôkazmi, najmä pokladničným dokladom zo dňa 14.08.1992 o zaplatení poplatku za vystavenie vinkulačnej potvrdenky, ktorý nepriamo preukazuje skutočnosť, že žalobkyňa pred konaním dražby zaplatila dražobnú zábezpeku vo výške 10 % z vyvolávacej ceny dražených nehnuteľností, ktorej zaplatením bola podmienená účasť žalobkyne na predmetnej dražbe, ďalej pokladničným dokladom zo dňa 14.08.1992 o zaplatení účastníckeho poplatku dražiteľa, ktorý preukazuje, že žalobkyňa sa ako dražiteľ zúčastnila procesu dražby, ako aj záznamami v účtovnej evidencii žalobkyne o hodnote vydražených nehnuteľností a o splácaní úveru poskytnutého Všeobecnou úverovou bankou, a.s. žalobkyni na tento účel, ktoré síce nie sú priamym dôkazom o zaplatení ceny

vydražených nehnuteľností, ale nepriamo túto skutočnosť potvrdzujú, pretože v opačnom prípade by sa dražba nehnuteľností opakovala ( ). Žalobkyňou tvrdený úspešný priebeh a výsledok dražby ďalej vyplýva nepriamo aj zo skutočnosti, že predmetné nehnuteľnosti nie sú obsiahnuté v preberacích protokoloch v zmysle o majetku obcí, ktorými boli prevedené do vlastníctva Mesta Rimavská Sobota tie zostávajúce časti majetku Okresného priemyselného podniku Rimavská Sobota, š. p., ktoré neboli úspešne vydražené. Ak predmetné nehnuteľnosti neboli po skončení likvidácie Okresného priemyselného podniku Rimavská Sobota, š. p., prevedené do vlastníctva Mesta Rimavská Sobota, dôkazom z opaku z toho vyplýva, že boli predmetom úspešne vykonanej dražby. Na základe vykonaných dôkazov tak možno bez rozumných pochybností s potrebnou mierou pravdepodobnosti hraničiacej s istotou mať za preukázané, že žalobkyňa v dražbe konanej podľa uskutočnila podanie, na základe ktorého jej bol udelený príklep, čím prešlo na žalobkyňu vlastnícke právo k vydraženým nehnuteľnostiam ( ). Príklep licitátora je právnou skutočnosťou, s ktorou je spojený prechod vlastníckeho práva, zápis o zmene vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľností by mal v tomto prípade už len evidenčné účinky. Žalobkyňa sa tak stala už príklepom samotným riadnou vlastníčkou vydražených nehnuteľností, ktorých cenu zaplatila prostredníctvom poskytnutého úveru.

8.Vydražené nehnuteľnosti žalobkyňa užívala od ich nadobudnutia v roku 1992 až do súčasnosti ako sklad tovaru a stavebného materiálu, parkovala tam svoje nákladné motorové vozidlá, v určitých obdobiach nehnuteľnosti prenajímala aj tretím osobám, pričom počas užívania halu aj zrekonštruovala. Dokumentácia ohľadom dražby predmetných nehnuteľností sa síce nezachovala, avšak právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie (rozsudok NS SR sp. zn. z 13. mája 2024). Po celú dobu užívania (v súčasnosti už viac ako 30 rokov), žalobkyňu v užívaní vydražených nehnuteľností neobmedzovala žiadna právnická osoba ani fyzická osoba ani štát. Žalobkyňa takto v dobrej viere vychádzajúcej z presvedčenia o tom, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla príklepom na dražbe, pokojne a ničím nerušene užívala predmetné nehnuteľnosti ako ich oprávnený držiteľ ( ) po dobu viac ako trojnásobne presahujúcu desaťročnú zákonom stanovenú lehotu pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním ( ). Popri udelenom príklepe licitátora na dražbe by sa tak žalobkyňa stala vlastníkom vydražených nehnuteľností aj uplynutím zákonom stanovenej vydržacej lehoty v roku 2002.

9.Z oboch zhora uvedených dôvodov preto súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel, keďže mal preukázané, že žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Rimavská Sobota, obci D. E., a to pozemok parc. reg. „C“ č. 3780/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1000 m2 zapísaný na LV č. XX pre k. ú. D. E. a stavba železnej haly bez súpisného čísla postavená na pozemku parc. reg. „C“ č. 3780/5 v k. ú. D. E. nezapísaná na liste vlastníctva, príklepom licitátora na dražbe a alternatívne tiež vydržaním vlastníckeho práva ako následok dobromyseľnej nerušenej držby nehnuteľností po zákonom stanovenú desaťročnú vydržaciu lehotu.

10.O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, žalovaný je preto povinný zaplatiť jej náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Rimavská Sobota do 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).