Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_2To-34-2014.pdf
PDF · 86.59 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/34/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov JUDr. Jána Vanka a JUDr. Ľubici Medveckej, v trestnej veci proti obžalovanému C. M., pre prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. a/, písm. f/ Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora v Leviciach, proti rozsudku Okresného súdu Levice z 10. 03. 2014, sp. zn. 4T/82/2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21. mája 2014, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Levice (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného C. M. (ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, písm. f/ Tr. zák., ktorý spáchal na tom skutkovom základe, že :
dňa 02.01.2013 v čase približne o 05.00 hod. v obci H., okres R., tehlou rozbil výplň výkladového okna na predajni potravín COOP Jednota na adrese Farná 463 a cez takto vzniknutý otvor vnikol do priestorov predajne, kde z regálov odcudzil rôzne druhy a množstvo alkoholických nápojov, sladkostí, drogistický tovar a tabakové výroby, čím spôsobil poškodenej spoločnosti COOP Jednota Nové Zámky, spotrebné družstvo so sídlom Hlavné námestie 6, Nové Zámky, IČO: 00168882 škodu krádežou vo výške 194,18 Eur a škodu poškodením sklenenej výplne vo výške 176,90 Eur,
pričom tohto konania sa dopustil napriek tomu, že dňa 15.11.2012 bol Obvodným oddelením Policajného zboru Želiezovce postihnutý sankciou vo forme blokovej pokuty nezaplatenej na mieste vo výške 10 Eur , evidenčné číslo bloku: AB 047805, ktorá nadobudla právoplatnosť dňa 15.11.2012, a to za priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení platných predpisov.
Súd I. stupňa za to podľa § 194 ods. 3 Tr. zák. prihliadnuc na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., ako aj priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/ písm. m/ Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, ktorý mu podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil a uložil mu probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov.
Súčasne podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zák. uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť škodu v skúšobnej dobe poškodenej organizácii COOP Jednota Nové Zámky a poškodenej spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa Bratislava.
Keďže obžalovanému ukladal súhrnný trest odňatia slobody zrušil zároveň výrok o treste uložený mu rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/46/2013 zo dňa 30.04.2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Zároveň súd I. stupňa zaviazal obžalovaného podľa § 287 ods. 1 Tr. por. nahradiť poškodenej organizácii COOP Jednota Nové Zámky spotrebné družstvo, so sídlom Hlavné námestie 6, Nové Zámky, škodu vo výške 117,04 EUR a spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. Bratislava, Dostojevského rad 4, škodu vo výške 254,04 EUR.
Uvedený rozsudok, čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného ihneď po jeho vyhlásení odvolaním napadol prokurátor, ktoré následne aj písomne zdôvodnil.
Vytýkal súdu I. stupňa, že pokiaľ ide o uložený podmienečný trest odňatia slobody, u obžalovaného vzhľadom na jeho osobu je tento neprimerane mierny.
Namietal, že súd I. stupňa nedostatočne zhodnotil osobu obžalovaného, možnosti jeho nápravy, čím nerešpektoval zásadu individuálnej prevencie a zároveň nesprávne vyhodnotil poľahčujúce okolnosti.
Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 11-krát súdne trestaný, z toho 7-krát mu bol uložený trest odňatia slobody nepodmienečne, pričom 1-krát dokonca so zaradením do tretej nápravno-výchovnej skupiny. Nakoľko sa obžalovaný naďalej dopúšťa trestnej činnosti, súdom I. stupňa uložený trest odňatia slobody považoval za nedostatočný.
Podľa jeho názoru súd I. stupňa nesprávne prihliadol na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák. Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že obžalovaný sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal. Z toho dôvodu v jeho prípade bolo možné prihliadnuť na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/ Tr. zák.. Obžalovaný však žiadnym spôsobom neprispel a nenapomáhal k objasňovaniu skutku, ktorý mu je kladený za vinu, pretože zo žiadneho vo vyšetrovacom spise zadokumentovaného dôkazu nevyplýva, že by usvedčil ďalších páchateľov z vyšetrovanej činnosti, že by bola vykonaná rekonštrukcia skutku, prípadne previerka výpovede na mieste. Mal za to, že vydanie odcudzených vecí nemožno považovať za napomáhanie pri odhaľovaní trestnej činnosti v takej forme, aby to naplnilo poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. n/ Tr. zák.. Osobitne považoval za potrebné, že na priznanie sa obžalovaného súd I. stupňa prihliadol dvakrát a to pri poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. l a aj § 36 písm. n/ Tr. zák..
Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Tr. por. napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží súhrnný trest odňatia slobody s použitím ustanovení § 36 písm. l/ Tr. zák. a § 37 písm. h/, písm. m/ a § 38 ods. 4 Tr. zák., využijúc § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. vo výmere 4 roky a 8 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bude podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň navrhol zrušiť výrok o treste uložený mu rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/46/2013 zo dňa 30.04.2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný písomne vyjadril. Uviedol, že navrhovaný postup prokurátorom v písomných dôvodoch odvolania nie je možný z dôvodu nesúladu ukladaného trestu s dikciou ustanovenia § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.. Podľa jeho názoru už súd I. stupňa nesprávne ukladal súhrnný trest, pretože v jeho prípade sa nejedná ani o čiastkový útok alebo pokračovací trestný čin, pre ktoré by bolo možné podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušiť pôvodný rozsudok Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/46/2013 zo dňa 30.04.2013 a tak aplikovať ukladanie trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zák..
Navrhol, aby odvolací súd podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. upustil od potrestania pri aplikácii „písmena a/ Tr. zák.“ s prihliadnutím na tie skutočnosti, že v súčasnej dobe je vo výkone trestu odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov práve pre predpokladanú účinnosť a vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/46/2013.
V doplnení písomného vyjadrenia k odvolaniu prokurátora obžalovaný navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť ako oneskorene podané podľa § 316 ods. 1 Tr. por. bez meritórneho preskúmania veci, pretože prokurátor sa po vyhlásení rozsudku nevyjadril (pričom poukázal na zápisnicu o hlavnom pojednávaní) a písomné dôvody odvolania podal na súd I. stupňa až 31.03.2014.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané odvolací súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie dovolania, ako mimoriadneho opravného prostriedku, podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom pochybenie takého charakteru z predloženého spisového materiálu nezistil.
Vzhľadom na vyjadrenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku, kladného mu za vinu a následné prijatie vyhlásenia súd I. stupňa vykonával dokazovanie len ohľadom dôkazov súvisiacich s výrokom o treste a výrokom o náhrade škode.
Aj odvolanie prokurátora smerovalo len o výroku o treste a preto krajský súd preskúmaval len tento výrok napadnutého rozsudku.
Súd I. stupňa aj pri rozhodovaní o treste správne vychádzal z ustanovenia § 34 ods. 2 Tr. zák. a správne prihliadal na určenie pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností na strane páchateľa a miery ich závažnosti (§ 38 ods. 2 Trestného zákona).
Pri osobe obžalovaného súd I. stupňa správne zistil existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., a to, že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a tento aj úprimne oľutoval. Súd prvého stupňa zároveň správne prihliadol na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. n/ Tr. zák., teda že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní ako aj súdu, keďže tým, že sa priznal, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. nebolo potrebné vykonávať dokazovanie o vine. Súd I. stupňa správne prihliadol aj na priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 písm. h/ a m/ Tr. zák., že spáchal viac trestných činov ako aj, že už bol za trestný čin odsúdený.
Vzhľadom na vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd I. stupňa správne vychádzal z ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák.. Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania argumentoval tým, že neboli splnené zákonné podmienky pre aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., pretože obžalovaný žiadnym spôsobom neprispel k objasňovaniu skutku, ktorý mu je kladený za vinu, keďže z vyšetrovacieho spisu nevyplýva, že by usvedčil ďalších páchateľov z vyšetrovacej trestnej činnosti, alebo žeby bola vykonaná rekonštrukcia skutku, alebo previerka výpovede na mieste.
Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. spočívajúca v napomáhaní pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom, ktoré sú určené na objasňovanie trestnej činnosti, teda orgánom činným v trestnom konaní a súdu. To však neznamená, že páchateľ musí takto postupne napomáhať všetkým týmto orgánom. Aplikáciu tejto poľahčujúcej okolnosti možno priznať aj v prípade, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní viny (§ 257 Tr. por.).
V súvislosti s riešením predmetnej otázky nemožno prehliadnuť, že v súdnom konaní podľa § 257 ods. 5 Tr. por., po priznaní viny obžalovaným sa postupuje primerane podľa
§ 333 ods. 3 aj písm. h/ Tr. por., t.j. že súd pred rozhodovaním o prijatí alebo neprijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 Tr. por. formou otázok zisťuje, či sa obžalovaný dobrovoľne priznáva a uznáva vinu za spáchaný skutok, ktorý je kvalifikovaný ako trestný čin, čím pri kladnej odpovedi aj de iura napĺňa podmienku uvedenú v § 36 písm. n/ Tr. zák.
S poukazom na tieto skutočnosti potom správne súd I. stupňa priznal obžalovanému aj túto poľahčujúcu okolnosť.
Keďže prejednávaného prečinu krádeže sa dopustil obžalovaný skôr ako bol vyhlásený rozsudok Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/46/2013, ktorým bol odsúdený pre zločin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., súd I. stupňa mu ukladal súhrnný trest za použitia § 42 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák.. Takto ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe 3 roky až 10 rokov a 8
mesiacov, pričom dospel k názoru, že účel trestu bude splnený aj uložením súhrnného trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov, teda na samej dolnej hranici upravenej trestnej sadzby. V prípade obžalovaného považoval za postačujúce pôsobiť na neho miernejším postihom, teda nie represívne ale výchovne, preto mu výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom nad jeho správaním v trvaní 4 rokov, za uloženej povinnosti uhradenia spôsobenej škody poškodenej organizácii.
Prokurátor vo svojom písomnom odvolaní namietal neprimeranosť súdom uloženého trestu odňatia slobody, ktorý obžalovanému podmienečne odložil s určením skúšobnej doby. V konečnom návrhu žiadal, aby odvolací súd uložil obžalovanému súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody s použitím ustanovení § 36 písm. l/ Tr. zák. a § 37 písm. h/, písm. m/ a § 38 ods. 4 Tr. zák., využijúc § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. vo výmere 4 roky a 8 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bude podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. A zároveň aby zrušil výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/46/2013 zo dňa 30.04.2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného, ako aj na účinnú ochranu spoločnosti postačuje trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, tak ako ho uložil súd I. stupňa. I napriek tomu, že obžalovaný bol doposiaľ 10-krát súdne trestaný, pred spáchaním tohto činu sa naposledy z výkonu trestu odňatia slobody vrátil 03.10.2005, teda skutok spáchal až po 8- mich rokoch od posledného výkonu trestu odňatia slobody.
Keďže tento skutok spáchal skôr ako bol vyhlásený rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 30.04.2013 sp. zn. 3T/46/2013 správne postupoval, keď obžalovanému ukladal trest súhrnný. Trest, ktorý bol uložený hore uvedeným rozsudkom, bol trest podmienečný a to 2 roky so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky potom, čo bola schválená dohoda o vine a treste. S poukazom na hore uvedené skutočnosti možno konštatovať, že aj týmto uloženým druhom trestu bude účinne zabezpečená ochrana spoločnosti pred obžalovaným, ktorý mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Okrem toho počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia bude obžalovaný pod dohľadom probačného a mediačného úradníka a to po dobu 4 rokov, čo je podľa názoru nadriadeného súdu dostatočne dlhá doba.
Čo sa týka návrhu obžalovaného na zamietnutie odvolania prokurátora ako oneskorene podaného, je potrebné poukázať na skutočnosť, že prokurátor sa na hlavnom pojednávaní, ihneď po vyhlásení rozsudku a daní poučenia o opravnom prostriedku vyjadril, že odvolanie podáva a toto neskôr aj písomne zdôvodnil, teda nebol dôvod na zamietnutie odvolania prokurátora bez meritórneho preskúmania veci.
S poukazom na uvedené skutočnosti, odvolací súd zamietol odvolanie prokurátora ako nedôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok