Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/76/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu Mgr. Mareka Janigloša a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobkyne: JUDr. D. T., nar. XX. XX. XXXX, P. K. V. XX, O., zastúpenej Mgr. Martinom Kiricom, advokátom, Mostná 42, Nitra proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1/ MUDr. B. Y., PhD., X. XX, O., zastúpená advokátskou kanceláriou SCHVEIZER LEGAL, s.r.o., Palisády 32, Bratislava, IČO: 36 681 075, 4/ Ing. P. T., P. K. V. XX, O., 5/ Ing. L. P., O. U. X, O., 6/ V. V., S. O. XX, O., 7/ P. F., P. K. V. XX, O., 8/ W. F., P. K. V. XX, O., 9/ Z. F., P. K. V. XX, O., 10/ Mgr. X. V., M. X, O., 11/ Mgr. K. V., M. X, O., 12/ U. W., M. X, O., 13/ W. W., M. X, O., 14/ Mesto Nitra, Štefánikova tr. 60, Nitra, účastníci v rade 4/ - 12/ zastúpení spoločným zástupcom Ing. P. T., P. K. V. XX, O., o správnej žalobe zo dňa 09. 08. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2019/027639-2 zo dňa 19. 07. 2019, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR- OVBP2-2019/027639-2 zo dňa 19. 07. 2019 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Pribratým účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 28. 03.2018 podala MUDr. B. Y., PhI)., zastúpená Ing. C. U., (ďalej „.stavebníčka") na Mesto Nitra, ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Rodinný dom" na pozemkoch parc. č. XX/X, XX, XX/X, XX/X, XX/X,XX/X k. ú. K. (ďalej „stavba").

2. Stavebný úrad listom č. SP 5849/2018-002-Ing.Wi zo dňa 10. 04. 2018 oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie stavebného konania v spojenom územnom a stavebnom konaní a nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 31. 05. 2018 a zároveň ich upozornil, že na neskoršie podané námietky neprihliadne.

3. Dňa 30. 05. 2018 doručila žalobkyňa JUDr. D. T., na stavebný úrad oznámenie, v ktorom uviedla, že ju v stavebnom konaní bude zastupovať Mgr. Martin Kirica.

4. Z ústneho pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 31. 05. 2018 bola spísaná zápisnica. Účastníci konania si uplatnili do zápisnice námietky a zároveň žalobkyňa podala písomné námietky.

5. Stavebný úrad dňa 20. 06. 2018 vydal rozhodnutie č. SP 5848/2018-003-Ing. Wi, ktorým povolil stavbu. Listom č. SP .Wi zo dňa 17. 08. 2018 oznámil účastníkom konania opravu zrejmej chyby.

6. Proti citovanému rozhodnutiu podali dňa 16. 07. 2018 v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a Ing. P. T.. Žalovaný v poradí prvým rozhodnutím zo dňa 26. 10. 2018 zrušil rozhodnutie staveného úradu zo dňa 20. 06, 2018 a vec mu vrátil na nové rozhodnutie.

7. Stavebný úrad listom č. SP 5848/2018-018-Ing.Wi zo dňa 05. 12. 2018 vyzval stavebníčku, aby v lehote do 30 dní odo dňa doručenia výzvy doplnila žiadosť' o prepracovanú projektovú dokumentáciu požiarnej ochrany.

8. Stavebnému úradu bola dňa 07. 12. 2018 doručená prepracovaná technická správa projektu požiarnej ochrany a prepracovaná situáciu požiarnej ochrany od stavebníčky.

9. Stavebný úrad listom č. SP 5848/2018-020-Ing.Wi zo dňa 08. 01. 2018 oznámil účastníkom konania, že stavebníčka doplnila žiadosť o prepracovanú projektovú dokumentáciu požiarnej ochrany a poučil ich podľa ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku o tom, že majú možnosť nahliadnuť do týchto podkladov v lehote do 5 pracovných dní odo dňa doručenia, inak k nim nebude prihliadnuté. Stavebný úrad listom č. SP .Wi zo dňa 08.02.2019 oznámil účastníkom konania opravu zrejmej chyby.

10. Stavebný úrad dňa 18. 02. 2019 vydal rozhodnutie č. SP 5848/2018-022-Ing.Wi, ktorým povolil stavbu „Rodinný dom“ P. K. V., k. ú. K. v rozsahu stavby: SO 01 Rodinný dom, SO 02 Garáž, SO 03 Oporné múry, oplotenie a spevnené plochy na tam uvedených parcelách v katastrálnom území K., vo vlastníctve stavebníčky.

11. Proti citovanému rozhodnutiu podala dňa 05. 03. 2019 odvolanie žalobkyňa. V odvolaní uviedla, že rozhodnutie považuje za materiálne a formálne nesprávne, odporujúce základným zákonným požiadavkám, pre ktoré sa vôbec územné a stavebné konanie uskutočňuje. Predovšetkým namietala, že stavebný úrad spojil územné a stavebné konanie do jedného spoločného konania. Tiež namietala, že sa nejedná o jednoduchú stavbu a umiestnenie rodinného domu, nakoľko z predloženej projektovej dokumentácie vyplýva, že odstup medzi rodinnými domami je 4 m a v dotknutej stene jej rodinného domu sú umiestnené okná.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

12. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2019/027639-2 zo dňa 19. 07. 2019 ako príslušný odvolací orgán podľa ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej správny poriadok") a ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej „") v znení neskorších predpisov odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie Mesta Nitra č. SP 5848/2018-022-Ing.Wi zo dňa 18. 02. 2019, ktorým bola povolená stavba „Rodinný dom", stavebníčke MUDr. B. Y., PhD.

13. V úvode odôvodnenia rozhodnutia popísal skutkový stav, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia napadnutého odvolaním. Citoval ust. , , , , , , , , , a . Ďalej citoval ust. , , , , , , , správneho poriadku.

14. Stavebný úrad povolil ako súčasť hlavného stavebného objektu SO 01 - rodinný dom, domovú elektrickú prípojku, domový rozvod vody, domovú časť kanalizácie, domový rozvod plynu, dažďovú kanalizáciu. Nakoľko rodinný dom podľa technickej dokumentácie má 1 nadzemné podlažie a 1 podzemné podlažie a jeho zastavaná plocha je 186 m2, je považovaný za jednoduchú stavbu. Preto stavebný úrad mohol spojiť územné konanie o umiestnení stavby a stavebné konanie do jedného spoločného konania.

15. Uviedol, že podľa za podzemné podlažie sa považuje každé podlažie, ktoré má úroveň podlahy v priemere nižšie ako 800 mm pod úrovňou upraveného terénu. Na výpočet aritmetického priemeru výškovej úrovne podlahy vzhľadom na terén sa uvažujú najmenej 4 reprezentatívne body po obvode posudzovaného podlažia (v prípade pravouhlého pôdorysu jeho vrcholy, v zložitejších prípadoch doby s maximálnymi a minimálnymi hodnotami výškovej úrovne vzhľadom na terén). Ostatné podlažia sú nadzemné. Stavebník doplnil do konania výkres „Výškové osadenie 1.PP", kde je výpočet priemernej hĺbky zapustenia 1.PP voči okolitému terénu. V uvedenom výkrese je vypočítaná priemerná hĺbka 1006 mm pod úrovňou priľahlého terénu. Priemerná hĺbka je o 206 mm viac, ako požaduje definícia podzemného podlažia podľa citovanej STN.

16. Stavba „Rodinný dom - novostavba" umiestnená na parc. č. XX/X a XX/X sa podľa územného plánu Mesta Nitra nachádza v území určenom na bývanie (zástavbou pre bývanie treba rozumieť skupinu stavieb slúžiacich pre bývanie alebo pre bývanie ako prevažujúcu funkciu - viac ako 60 % podlažnej plochy stavby slúži pre bývanie).

17. Ďalej žalovaný poukázal na ust. §, , , vyhlášky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „"). Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových' a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

18. Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byt' menšia ako 2 m. V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa ods. 3. Vzájomné odstupy a vzdialeností treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny.

19. Vzhľadom k tomu, že sa nejedná o vzájomné odstupové vzdialenosti, nemožno aplikovať vyhlášky č. Protiľahlosť stien vzniká, ak by rodinné domky boli umiestnené vedľa seba, čo v tomto konkrétnom prípade nie je.

20. Žalovaný zdôraznil, že vzdialenosť navrhovanej stavby od stavby žalobkyne je v súlade s vyššie citovaným ustanovením ust. vyhlášky č. , čo deklaruje i výkres „Celková situácia a širšie vzťahy", ktorý je súčasťou spisového materiálu. Rodinné domy sa nenachádzajú v protiľahlosti, a preto nemožno hovoriť o odstupových vzdialenostiach podľa vyhlášky č. V prípade, že by došlo k poškodeniu nehnuteľnosti alebo majetku odvolateľov počas výstavby rodinného domu, majú právo domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov v občiansko-právnom konaní na príslušnom súde.

III. Argumenty žalobkyne v podanej žalobe

21. Žalobou zo dňa 09. 08. 2019, ktorá bola na tunajší súd osobne podaná v ten istý deň, sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 19. 07. 2019. V žalobe namietala, že stavebný úrad nezákonne spojil územné a stavebné konanie do jedného spoločného konania, pričom citovala ust. . V danom prípade prichádzalo podľa argumentácie prvostupňového stavebného úradu do úvahy spojenie územného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním z dôvodu, že sa jedná o jednoduchú stavbu, a z neho citovala: „Rodinný dom je prízemný s čiastočným podpivničením, preto dolné podlažie je označované ako suterén-1PP~ Podľa normy STN 73 4301 Obytné bývanie sa podľa odseku 4.1.6. za podzemné podlažie považuje podlažie, ktoré má úroveň

podlahy alebo jej časti nižšie ako 800 mm pod najvyšším bodom priľahlého terénu v pásme širokom 5000 mm po obvode bytového domu alebo rodinného domu táto podmienka je splnená.“ Správne a zákonné posúdenie, či ide o jednoduchú stavbu alebo nie, je podstatné pre postup prvostupňového orgánu, keďže v prípade zistenia, že nejde o jednoduchú stavbu, musí sa vykonať najprv územné konanie o umiestnení stavby.

22. V žalobe ďalej uviedol, že prvostupňový stavebný úrad, aby umožnil stavebníkovi kladné rozhodnutie o spojení územného a stavebného konania a následne vydanie stavebného povolenia, použil a citoval vo svojom odôvodnení rozhodnutia 10 rokov neplatnú STN normu. Poukázala na to, že STN normy nie sú primárne určené pre laickú verejnosť, ale pre odborníkov (stavebné úrady, stavebníkov, architektov, a pod.) Nie je mysliteľné, aby museli účastníci konania poučovať stavebný úrad o aktuálnom znení STN normy 73 4301.

23. Pravidlo, podľa ktorého sa určuje klasifikácia podzemných a nadzemných podlaží stavieb vyplýva priamo zo znenia či. 4.1.6 STN 734301 Budovy na bývanie - Zmena , cit.: „Za podzemné podlažie sa považuje každé podlažie, ktoré má úroveň podlahy v priemere nižšie ako 800 mm pod úrovňou upraveného priľahlého terénu. Na výpočet aritmetického priemeru výškovej úrovne podlahy vzhľadom na terén sa uvažujú najmenej 4 reprezentatívne body po obvode posudzovaného podlažia /v prípade pravouhlého pôdorysu jeho vrcholy, v zložitejších prípadoch body s maximálnymi a minimálnymi hodnotami výškovej úrovne vzhľadom na terén/. Ostatné podlažia sú nadzemne.“ Týmto znením bol text článku 4.1.6 STN 73 4301 Budovy na bývanie z 06/2005 nahradený v plnom rozsahu. Do projektovej dokumentácie k Novostavbe rodinného domu bol na začiatku priložený výkres Situácia a situačný rez. Na ňom je zobrazený REZ AA 1:200, kde je červenou prerušovanou čiarou zobrazený priebeh okolitého terénu, na ktorom má novostavba domu stáť. Z tohto rezu je zrejmé, že na východnej strane by prebiehal súčasný terén pozemku približne v jednej tretine steny a na západnej strane domu (ku ktorej bude pristavaná terasa a dorovnaný terén navozením materiálu) prebieha červená prerušovaná čiara až pod základmi domu. Z tohto rezu nemožno usudzovať na nič iné, než že toto podlažie je nadzemné, keďže z dvoch strán sa z tohto podlažia vychádza priamo na 1 upravenú terasu a z tretej strany (privrátenej k pozemku žalobkyne) je terén tak nízko, že sa na stene nachádzajú okná.

24. Stavebník údajne v rámci odvolacieho konania doplnil do konania výkres „Výškové osadenie 1.PP, kde je výpočet priemernej hĺbky zapustenia 1.PP voči okolitému terénu. V uvedenom výkrese je údajne vypočítaná priemerná hĺbka 1006 mm od úrovňou priľahlého terénu - podľa vyjadrenia žalovaného, ktorý do svojho rozhodnutia iba prebral výpočet stavebníka podľa výkresu. Je nepochopiteľné, ako môže byť k podlažiu, ktoré údajne bude mať podlahu priemerne jeden meter pod úrovňou terénu, priamo pristavaná terasa na teréne (a to ešte s navrhovaným zvyšovaním terénu pod terasou), na ktorú sa vychádza priamo. Z južnej hranice pozemku má byť v zmysle stavebného povolenia vystavaný oporný múr, lokálne vysoký 2300 mm, a to práve v mieste, kde sa uvažuje o „prvom podzemnom podlaží". Z toho je zrejmé, že prvé podzemné podlažie bude sčasti pod úrovňou terénu len preto, že stavebník novopostaveným oporným múrom a navážkou zeminy vyzdvihne terén o uvedenú výšku (2300 mm), oproti súčasnému priebehu terénu., ktorý je zrejmý a overiteľný na susediacom pozemku (CKN parc. č. XX/la XX/X k. ú. K.)

25. Žalobkyňa namietala, že o takomto doplnení dokladov do konania nebola vyrozumená a nemala možnosť vyjadriť sa k nemu. Keďže obýva bezprostredne susediacu nehnuteľnosti, pozná pomery veľmi podrobne, a vie, že vytýčenie osadenia stavby v teréne sa doposiaľ nezrealizovalo. Preto považuje výkres „Výškové osadenie 1.PP" za absolútne nevierohodný a bez výpovednej hodnoty. Navyše, na pozemku, na ktorom má byť osadená novostavba rodinného domu, došlo v súvislosti s demoláciou pôvodnej stavby starého rodinného domu k presunom zeminy, čiže reálne už ani výkres o situácii z roku 2017 nemusí zodpovedať súčasnému stavu na mieste samom.

26. Podmienkou v zmysle je aj to, aby boli podmienky umiestnenia jednoduchej stavby jednoznačné vzhľadom na pomery v území. Je nepochybné, že stavba má byť umiestená v podmienkach svahovitého terénu, a takisto je nepochybné, že musí dôjsť k rozsiahlym úpravám sklonu pozemku. O týchto pomeroch v riešenom území však stavebný úrad nemá žiadne vlastné poznatky, keďže sa územné konanie nevykonalo.

27. Prvostupňový stavebný úrad však uviedol, že žiadosť poskytovala dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby, preto stavebný úrad upustil od miestneho zisťovania. Je nesporné, že žalovaný

ako odvolací orgán pripustil nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia v tom smere, že on sám musel aplikovať správne znenie STN normy na doplnený skutkový stav - výkres „Výškové osadenie 1.PP". Žalobca považoval tento postup za nezákonný, nakoľko obchádza právo účastníka konania vyjadriť sa a namietať zákonnosť a správnosť predložených dokumentov k stavebnému konaniu vzhľadom na uplatnenie koncentračnej zásady. Až v druhom druhostupňovom rozhodnutí sa žalovaný vysporiadal s tým, že obe predchádzajúce prvostupňové rozhodnutia boli nezákonné, keďže prvostupňový správny orgán spojil územné konanie a stavebné konanie bez akéhokoľvek relevantného podkladu. Až v závere v poradí druhého druhostupňového rozhodnutia sa účastníci dozvedeli, z akého dôvodu by malo ísť, podľa názoru žalovaného, o „jednoduchú stavbu", keďže stavebník doplnil do konania nový výkres. Interpretácia pojmu „podzemné podlažie"; resp. „čiastočné podpivničenie“, používaná stavebným úradom je nezákonná, účelová, so zámerom vyhnúť sa územnému konaniu o umiestnení stavby, nakoľko stavba rodinného domu s dvomi nadzemnými podlažiami by už nemohla byť jednoduchá stavba ( ). Územné konanie by jednoznačne preukázalo nemožnosť umiestnenia povoľovaných stavieb na dotknutých stavebných pozemkoch.

28. Tým, že neprebehlo územné konanie o umiestnení stavby (stavieb) napriek tomu, že sú evidentne splnené podmienky na jeho začatie, nemožno za správne a zákonné považovať ani žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ani postup prvostupňového a odvolacieho orgán smerujúci k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Takisto mi bola žalovaným odňatá možnosť vznášať námietky, pripomienky a vyjadrenia k podstatným podkladom pre rozhodnutie, nakoľko žalovaný umožnil stavebníkovi dopĺňať v prebiehajúcom odvolacom konaní podklady, ktoré sú aj citované v napadnutom rozhodnutí, keďže námietky môže účastník konania vyjadriť najmä vo svojom odvolaní.

29. V odvolacom konaní žalobkyňa namietala, že v súvislosti s povoľovanou stavbou bude potrebné vykonať rozsiahle terénne úpravy, ktorými sa podstatne mení územný systém ekologickej stability, vzhľad krajiny, a odtokové pomery v území - kde je dotknutá najmä zamýšľanou výstavbou základov železobetónových oporných múrov na severnej hranici pozemku stavebníka, s ktorou bezprostredne susedí jej domová nehnuteľnosť. Namietala tiež, že žalobou napadnuté rozhodnutie v časti navrhovaného umiestenia plánovaných stavieb nezodpovedá požiadavkám uvedeným vo vyhláške v§ 4 (Umiestňovanie stavby), § 5 (Stavebný pozemok), § 6 (Odstupy stavieb). Tieto námietky stavebný úrad zamietol a nimi sa viac-menej nezaoberal. V tomto prípade je celý stavebný pozemok voľný, nezastavaný, a preto je nutné umiestniť stavbu v súlade s vyhláškou, resp. na pozemok umiestňovať takú stavbu, aby boli podmienky stanovené vyhláškou dodržané. V žalobou napadnutom rozhodnutí sa stavebné objekty umiestňujú na stavebnom pozemku tak, aby to vyhovovalo stavebníkovi, bez ohľadu na oprávnené záujmy vlastníkov susediacich pozemkov a stavieb na nich postavených. Poukázala na to, že stavebný pozemok (pozostávajúci z dotknutých CKN parciel XX/X,XX/X a XX k. ú. K.) má rozmery približne 80 metrov na dĺžku a len 14 až 19 metrov na šírku. Stavba najväčšieho objektu - rodinného domu však nie je umiestnená na najširšej časti stavebného pozemku, ale takmer na jej najužšej. Žalovaný, ani stavebník, nezohľadňujú konfiguráciu terénu a stavebného pozemku, čím vznikajú stiesnené pomery po oboch bočných hraniciach stavebného pozemku, z ktorých vyplýva aj nesúlad umiestnenia stavby s kritériami uvedenými vo Vyhláške. Stavebník si vytvoril stavebný pozemok zo záhrad, teda vopred vedel, aké rozmery bude mať stavebný pozemok, a preto sa mal s projektom stavby domu k tomuto tvaru a k existujúcim okolitým stavbám prispôsobiť. Uvedené však malo byť predmetom územného konania, ktorému sa prvostupňový stavebný úrad aj na základe rozhodnutia žalovaného napadnutého touto žalobou, nelegálne vyhol.

30. Čo sa týka stavebného objektu SO 01 (rodinný dom), ako spoluvlastníčka rodinného domu súp. č. XXX poukázala na jeho umiestnenie v rozpore s § ods. 3 Vyhlášky. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný schvaľuje odstup medzi jej rodinným domom súp. č. XXX a domom SO 01 navrhnutý na 4 m. V dotknutej stene jej rodinného domu sú okná tak z obývacích miestností na prízemí, ako aj na druhom nadzemnom podlaží. Uvedené skutočnosti žalobkyňa nemohla ovplyvniť, keďže jej dom bol postavený v dávnej minulosti. Žalovaný však vo svojom rozhodnutí vyslovene akcentoval znenie § 6 ods. 4 vyhlášky, zrejme aby si bola vedomá, že podmienky uvedené v§ 6 ods. 3 vyhlášky nebudú v stavebnom povolení aplikované práve vzhľadom na stiesnené územné podmienky.

31. Poukázala na to, že územný plán Mesta Nitra v dotknutej lokalite definuje funkčné usporiadanie na Bývanie (zástavbou pre bývanie treba rozumieť skupinu stavieb, prípadne stavbu slúžiacu pre bývanie alebo pre bývanie ako prevažujúcu funkciu - viac ako 60 % podlažnej plochy stavby slúži pre

bývanie). Ani toto funkčné vymedzenie v územnom pláne však neoprávňuje prvostupňový stavebný úrad, ako aj žalovaného, obchádzať územné konanie, ignorovať oprávnené záujmy ostatných účastníkov stavebného konania, a akceptovať len podaný návrh na vydanie stavebného povolenia. Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v a vyhlášky č. možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny. Nič z uvedeného žalovaný preukázateľne nezrealizoval.

IV. Vyjadrenie žalovaného

32. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 29. 11. 2019 k žalobe uviedol, že trvá na svojom právnom názore uvedenom v napadnutom rozhodnutí zo dňa 19. 07. 2019 a navrhol, aby súd žalobu zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

33. Súd uznesením č. k. -57 z dňa 19-. 02. 2020 pribral do konania účastníkov administratívneho konania, a to 1/ MUDr. B. Y., PhD., (stavebníčka) 2/ MVDr. L. G., DrSc., 3/ Mgr. Z. G., (ad 2 a 3 sa účinne vzdali účastníctva v tomto konaní č. l. 93 a 94 spisu) 4/ Ing. P. T., 5/ Ing. L. P., 6/ V. V., 7/ P. F., 8/ W. F., 9/ Z. F., 10/ Mgr. X. V., 11/ Mgr. K. V., 12/ U. W. 13/ W. W., a 14/ Mesto Nitra. Vzhľadom na to, že účastníčka v rade 1/ predložila súdu plnú moc na jej zastupovanie v tomto konaní právnemu zástupcovi a ostatní pribratí účastníci súdu na jeho výzvu neoznámili, či sa dohodli na spoločnom zástupcovi, súd im určil uznesením č.k - 116 zo dňa 30. 07. 2020 spoločného zástupcu Ing. P. T.. Pribratí účastníci v rade 2/ a v rade 3/ sa účastníctva v tomto súdnom konaní účinne vzdali, preto súd s nimi ďalej nekonal a neboli uvedení ani v záhlaví rozsudku s tým, že súd ponechal pre prehľadnosť veci pôvodné číselné označenie pribratých účastníkov konania.

34. Účastník konania ad 1/ (MUDr. B. Y., PhD) cestou svojho právneho zástupcu podala vyjadrenie k žalobe v podaní zo dňa 07.10.2020. Uviedla, že navrhovaná novostavba RD (SO 01) je prízemná stavba v tvare L s polozapusteným suterénom tak, aby stavba rešpektovala sklon terénu. Výška osadenia prízemia RD je mierne pod úrovňou jestvujúceho RD na susednom pozemku. V danej lokalite je povolená výstavba rodinného domu - suterén, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Počas celého priebehu konania bola neobyčajne vysoko aktívna účasť zo strany všetkých susedných vlastníkov nehnuteľností (pozemkov a stavieb) ako účastníkov konania, ktorí aktívne vznášali pripomienky k prebiehajúcemu konaniu a s ktorými sa vysporiadal Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky v stavebnom povolení.

35. Pre lepšie ozrejmenie zaradenia predmetnej stavby ako „jednoduchej stavby“ bolo doložené do dokumentácie projektu RD pri druhej žiadosti o stavebné povolenie zo dňa 28. 03. 2018 aj „ Výškové osadenie RD 1. prvého podzemného podlažia. Z uvedeného výpočtu vyplýva, že úroveň podlahy 1. podzemného podlažia je v priemernej hĺbke 1006 mm pod úrovňou upraveného priľahlého terénu, čo je o 206 mm viac, ako požaduje definícia podzemného podlažia v zmysle platnej legislatívy.

36. Počas stavebného konania na základe predchádzajúcich požiadaviek susedov boli realizované viaceré ústupky, napríklad: zníženie oporného múru v najnižšej úrovne pozemku z do 2m na „ do 1m“ , posunutie umiestnenia garáže a pod. Pre zabezpečenie potreby odborného zastupovania stavebníčky MUDr. B. Y., PhD. bola poverená zastupovaním a vybavením všetkých potrebných dokladov až po získanie právoplatného stavebného povolenia na základe plnej moci pani Ing. C. U., skúsená dlhoročná odborníčka, ktorú zároveň navrhla vypočuť ako svedka v tomto konaní, za účelom získania jej odborných vyjadrení k predmetnému konaniu a skutočnostiam namietaným žalobcom.

37. Na základe právoplatného stavebného povolenia informovala všetkých susedov a majiteľov susedných nehnuteľností (pozemkov a stavieb), že dňa 19. 06. 2020 o 16:30 hod. sa uskutoční „Kontrolné Geodetické zameranie oplotenia pozemku“ z dôvodu, že oplotenia susedných majiteľov pozemkov zjavne zasahujú a sú postavené na pozemkoch v jej výlučnom vlastníctve a obmedzujú ju pri užívaní pozemku, ako aj pri plánovanej realizácií stavby rodinného domu. Zo zamerania vyplynulo:

že prakticky všetci susedia mali resp. niektorí ešte majú posunuté svoje stavby a oplotenie na pozemku MUDr. Y., susedia Mgr. V. s manželkou si oplotenie dali zamerať pred pár rokmi a miesto označili. Počas Geodetického zamerania 19. 06. 2020 sa hranica potvrdila. Bola posunutá podľa LV a platnej katastrálnej mapy resp. zamerania. Oplotenie pána W. je na hranici pozemku tak, že sa nachádza na 50 % a 50 % na oboch pozemkoch. Oplotenie Mgr. V. na mieste ukončenia oplotenia pána W. je ešte 50 % a 50 % na oboch pozemkoch. Na hornom konci (východ) je oplotenie už celé na pozemku MUDr. Y.. Presnejšie, zasahuje celý plot - kraj oplotenia od pán V., cca 10 cm do vnútra. Čiže celkom 10 cm + šírka celého oplotenie. Oplotenie P. F. P. a Z. pozdĺž parc. č. XX/X aXX/X je v poriadku. Na hornom konci parc. č. XX/ X v podzemí sa nachádza pivnica, ktorá zasahuje pod parc. č. XX/X. Jestvujúce oplotenie JUDr. T. a Ing. T. pozdĺž v dĺžke cca 46 m zabraňuje prístupu majiteľky MUDr. Y. k svojej parc. č. XX/X a zaberá z jej pozemkov v svojej rozlohe celkovo 21 m2. Geodetického zamerania hraníc pozemkov sa JUDr. D. T. ani Ing. P. T. osobne nezúčastnili. Kontrolný kolík, ktorý bol umiestnený geodetom tesne za pletivom na konci parc. č. XX/X a začiatku parc. č. XX/X v krátkom čase bol odstránený.

38. Na základe vyššie uvedených skutočností bol dňa 24. 09. 2020 daný podnet na vykonanie štátneho stavebného dohľadu MUDr. B. Y., PhD., s poukázaním že je vážne podozrenie, že stavba predmetného oporného múru bola postavená bez stavebného povolenia ako čierna stavba. Ku dňu podania tohto vyjadrenia, je stavba „RD - Oplotenie a oporné múry“ zrealizovaná len čiastočne, nakoľko nie je umožnený prístup vlastníčke k jej pozemku, z dôvodu existencie cudzích stavieb na jej pozemku.

39. V ostatných častiach bola stavba „RD - Oplotenie a oporné múry“ realizovaná ústupkom vlastníčky pozemku - ponechaním skutkového stavu, t. j. jestvujúcich oplotení. Vlastníci oplotenia nesúhlasili s odstránením ich stavby z pozemku MUDr. Y. na jej náklady, aj vrátane následnej realizácie oplotenia len na pozemku MUDr. Y.. Počas priebehu celého konania bolo a je zjavné, že účelovým konaním niektorých účastníkov konania (susedov a zároveň vlastníkov susedných pozemkov a oplotení postavených na pozemkoch MUDr. B. Y., PhD.) je spôsobovať prieťahy a brániť vo výstavbe rodinného domu.

40. Na základe podnetu žalovaného vykonal orgán štátneho stavebného dohľadu miestnu ohliadku stavby pribratej účastníčky v rade 1/ a dospel k záveru, že neboli porušené žiadne platné ustanovenia .

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

41. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , , ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných námietok, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa ust. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu jeho je nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

42. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa veta prvá ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

43. Podľa o správnom konaní (správny poriadok), rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

44. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 39a ods. 1 vyššie citovaného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

Podľa § 39a ods. 2 vyššie citovaného zákona, v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

Podľa § 39a ods. 4 vyššie citovaného zákona, stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.

Podľa § 66 ods. 1 vyššie citovaného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

Podľa § 66 ods. 3 vyššie citovaného zákona, záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, d) lehotu na dokončenie stavby, e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete, f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou,

g) použitie vhodných stavebných výrobkov, 1k) h) povinnosť oznámiť začatie stavby. 1k)

45. Podľa , , , vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v znení neskorších predpisov (ďalej len „) vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3.

46. Žalobkyňa v žalobe vzniesla viacero námietok, najpodstatnejšou bola námietka spočívajúca v tom, že stavebný úrad nezákonne spojil územné a stavebné konanie do jedného spoločného konania dôvodiac, že ide o jednoduchú stavbu. Žalobkyňa v žalobe uvedenú námietku konkretizovala s uvedením citácie jednoduchej stavby podľa , namietala použitie starej STN. Tiež poukazovala na to, že do projektovej dokumentácie k novostavbe rodinného domu bol na začiatku priložený výkres situácia a situačný rez, pričom na ňom je zobrazený priebeh okolitého terénu a z toho je zrejmé, že nejde o podzemné podlažie, ale nadzemné podlažie z dôvodov tam uvedených. Uviedla, že označené podzemné podlažie bude sčasti pod úrovňou terénu len preto, že stavebník novopostaveným oporným múrom a navezením zeminy vyzdvihol terén o výšku 2300 mm) oproti súčasného terénu. Považovala výkres výškového osadenia 1.PP za nevierohodný, bez vypovedacej hodnoty. Namietala tiež umiestnenie jednoduchej stavby. Namietala tiež, že až v druhom rozhodnutí žalovaného sa tento vysporiadal s tým, že obe predchádzajúce rozhodnutia boli nezákonné, keďže prvostupňový orgán spojil územné konanie a stavebné konanie bez akéhokoľvek relevantného podkladu. Až v závere druhého rozhodnutia žalovaného sa účastníci dozvedeli, z akého dôvodu malo ísť o jednoduchú stavbu, keďže stavebník doplnil do konania nový výkres. Namietala tiež, že sa stavebné objekty umiestňujú na stavebnom pozemku tak, aby to vyhovovalo stavebníkovi bez ohľadu na oprávnené záujmy vlastníkov susediacich pozemkov. A tiež nezohľadňujú konfiguráciu terénu a stavebného pozemku, čím vznikajú stiesnené pomery po oboch bočných hraniciach stavebného pozemku. Z uvedeného je zrejmé, že podstatnou námietkou bolo spojenie územného a stavebného konania, keďže podstata námietok by sa bola riešila najmä v územnom konaní, ktoré samostatne neprebehlo, kde by bolo možné riešiť podstatu námietok vznesených žalobkyňou. Žalobkyňa v podaní zo dňa 15. 05. 2018 uplatnila námietky a pripomienky v spojenom územnom a stavebnom konaní, v ktorom namietala najmä umiestnenie stavby na stavebnom pozemku.

47. Zo zápisnice z ústneho pojednávania konaného dňa 31. 05. 2018 i ďalší pribratý účastník - Mgr. X. V. namietal okrem iného, že sa nejedná o jednoduchú stavbu, výpočet výškového osadenia stavby považoval za nesprávny a navrhol dotazom sa obrátiť na Stavebnú fakultu STÚ za účelom zistenia, či sa jedná o stavbu s jedným podzemným podlažím.

48. Prvé rozhodnutie - stavebné povolenie zo dňa 20. 06. 2018 na základe odvolania žalobkyne bolo žalovaným zrušené rozhodnutím zo dňa 26. 10. 2018. Okrem toho, že sa žalovaný vo svojom rozhodnutí zaoberal vodovodnou, kanalizačnou a plynovou prípojkou, poukázal tiež na to, že časť protipožiarna bezpečnosť stavby, ktorú vypracovala W. D., je nepreskúmateľná, lebo nekorešponduje so skutkovým stavom, keď sa v uvedenej správe uvádza, že stavba rodinného domu je navrhnutá z hľadiska PBS s dvomi nadzemnými podlažiami, bez podzemného podlažia, a zo žiadosti a z rozhodnutia vyplýva, že sa jedná o stavbu s jedným podzemným a jedným nadzemným podlaží.

49. Stavebník bol následne vyzvaný na predloženie prepracovanej projektovej dokumentácie požiarnej ochrany (podaním zo dňa 05. 12. 2018) a dňa 07. 12. 2018 mal predložiť prepracovanú technickú správu projektu PO a situáciu projektu PO - prepracovanú, ktorá sa však ako príloha k uvedenému podaniu nenachádza.

50. Jednou zo žalobných námietok bola aj tá, že žalobkyňa nemala možnosť oboznámiť sa s doplneným materiálom predloženým stavebníkom po zrušení prvého rozhodnutia, ktorú však súd považoval za nedôvodnú, nakoľko v administratívnom spise sa nachádza „oznámenie o doplnení“ zo dňa 08. 01. 2019, ktorým Mesto Nitra oboznámilo účastníkov konania, že majú možnosť prísť nahliadnuť do podkladov, ktoré stavebník doložil - predloženú prepracovanú projektovú dokumentáciu požiarnej ochrany, a to do 5 pracovných dní. Žalobkyňa uvedenú výzvu prevzala dňa 14. 01. 2019, ako to vyplýva z priloženej doručenky.

51. V druhom rozhodnutí Mesta Nitra - stavebné povolenie zo dňa 18. 02. 2019, bolo rozhodnuté o námietkach žalobkyne týkajúcich sa osadenia novostavby rodinného domu v rozpore s vyhlášky č. , a to s poukazom na , , , , , , ktoré stavebný úrad citoval s konštatovaním, že ich preskúmal a konštatoval, že stavba bola umiestnená v súlade s citovanými ustanoveniami a vyhlášky. Žalovaný vo svojom v poradí druhom rozhodnutí o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 18. 02. 2019 - stavebnému povoleniu, v žalobou napadnutom rozhodnutím zo dňa 19. 07. 2019 k podstatnej námietke o spojení územného a stavebného konania uviedol, že „nakoľko rodinný podľa technickej dokumentácie má 1 nadzemné podlažie a 1 podzemné podlažie a jeho zastavená plocha je 186 m2,je považovaný za jednoduchú stavbu.....Stavebník doplnil do konania výkres „výškové osadenie 1.PP“, kde je výpočet priemernej hĺbky zapustenie 1.PP voči okolitému terénu. V uvedenom výkrese je vypočítaná priemerná hĺbka 1006 mm pod úrovňou priľahlého terénu. To znamená že priemerná hĺbka je o 206 mm viac, ako požaduje definícia podzemného podlažia podľa STN 73 4301“

52. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v spojení s odôvodnením rozhodnutia žalovaného musí konštatovať, že rozhodnutie žalovaného je v časti vysporiadania sa s označenou námietkou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný v obsahu odôvodnenia svojho rozhodnutia sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami produkovanými žalobkyňou a aj ďalšími účastníkmi stavebného konania smerujúcimi k nesplneniu zákonných podmienok na spojenie územného a stavebného konania z dôvodu, že sa nejedná o jednoduchú stavbu. Námietky boli konkrétne, vzťahovali sa k terénu, jeho navyšovaniu v určitej časti pozemku pre účely novostavby rodinného domu, a namietali aj nesprávny výpočet predložený autorom návrhu Ing. Arch. Pochabom. Súd pritom poukazuje na to, že samotný Ing. arch. Pochaba v súhrnnej technickej správe v časti 1.1. Zhodnotenie polohy a stavu staveniska uvádza, že „...pozemok je svažitý s veľkým prevýšením (cca 8,5 m) s juhozápadným sklonom s krásnym výhľadom na Nitru. Obmedzujúcim faktorom pozemku je jeho malá šírka (14 -15 m) a susedná zástavba. Rodinný dom zo severu sa nachádza vo vzdialenosti len 1,6 m a rodinný dom z juhu dokonca len 1,2 m od hranice pozemku. ... a v ďalšej časti 2.1 Urbanistické riešenia je uvedené, že „Nástup do RD je z juhu na úrovni 1. NP. Izby 1.PP sú napojené na spodnú záhradu v jej úrovni.“ Okrem toho, na základe v administratívnom spise založenej protipožiarnej bezpečnosti stavieb - k navrhovanej novostavbe rodinného domu W. D., špecialista požiarnej ochrany uvádza, „že z hľadiska PBS je stavba posúdená ako stavba s dvomi nadzemnými podlažiami, bez podzemného podlažia“. Z uvedeného vyplýva, že stavebné orgány ponechali rozpor, ktorý bol vytknutý v prvom zrušujúcom rozhodnutí žalovaného, že sa jedná o rozpor v skutkových podkladoch, keď stavba je navrhnutá z hľadiska stavebného s jedným nadzemným a jedným podzemným podlažím a z hľadiska PBS je posúdená ako stavba s dvomi nadzemnými podlažiami a tento žiadnym spôsobom nebol odstránený, hoci žalovaný v prvom zrušujúcom rozhodnutí naň poukázal.

53. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s celým rozsahom argumentácie žalobkyne, neozrejmil, ako vyhodnotil ňou produkované konkrétne námietky resp. prečo ich nevyhodnocoval a neprihliadal k nim, zrozumiteľne nevysvetlil, akými úvahami sa riadil a ako v súvislosti s posúdením novostavby ako jednoduchej stavby, o ktorý argument oprel svoj postup spojenia územného a stavebného konania, pričom neodstránil ani rozpor, na ktorý bol upozornený žalovaným v prvom zrušujúcom rozhodnutí o hodnotení stavby z hľadiska stavebného ako 1 NP a 1 PP a z hľadiska PBS. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tak neposkytuje odpovede na zásadné otázky konania o spojení územného a stavebného konania, čím nespĺňa požiadavky kladené naň ustanovením § 47 ods. 3

správneho poriadku a súčasne porušuje jedno zo základných procesných práv účastníka, ktorým je právo na zrozumiteľné, presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia s náležitosťami stanovenými zákonom.

54. Žalobkyňa dôvodne namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia tiež z dôvodu nevysporiadania sa s jej námietkou, že navrhované umiestnenie plánovaných stavieb nezodpovedá požiadavkám uvedeným vo vyhláške - v § 4, § 5 a § 6 s poukazom na to, že stavba sa umiestňuje tak, aby to vyhovovalo stavebníkovi, bez ohľadu na záujmy vlastníkov susediacich pozemkov a stavieb na nich postavených. Uvedenú skutočnosť žalobkyňa namietala ešte pred vydaním samotného stavebného povolenia. Žalovaný sa uvedenou námietkou zaoberal len formálne tým, že citoval ust. vyhl. č. , pričom konštatoval len, že vzdialenosť navrhovanej stavby od odvolateľky je v súlade s citovaným ust. vyhlášky, čo deklaruje výkres „celková situácia a širšie vzťahy a to, že rodinné dom sa nenachádzajú v protiľahlosti a preto nemožno hovoriť o odstupových vzdialenostiach podľa citovaného ustanovenia. Žalovaný nezaujal žiadne stanovisko k námietkam žalobkyne, nevyjadril svoje stanovisko k uvedeným zásadným skutočnostiam, ktorými žalobkyňa odôvodnila svoje odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, a preto ani nemožno preskúmať zákonnosť ich právnych a skutkových záverov k týmto námietkam dotýkajúcim sa relevantných otázok, ktoré mal žalovaný v konaní riešiť. Obdobne nedostatočne sa žalovaný vyrovnal s ďalšími odvolacími námietkami žalobkyne, napr. k vybudovaniu oporného múru, keďže na hranici pozemkov sú vzrostlé ihličnany a výkopom základu tohto múru môže dôjsť k zásahu ich koreňového systému, pričom vybudovanie múru, podľa žalobkyne, môže dôjsť k narušeniu životného prostredia z hľadiska cirkulácie dažďových vôd.

55. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku musí konajúci orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia uviesť mimo iného aj to, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, pričom na odvolacie konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia o prvostupňovom konaní (§ 60a Správneho poriadku). To znamená, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný rozhodoval o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, mal povinnosť zdôvodniť, ako sa vyrovnal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobkyne. V rámci odvolacieho konania predstavujú všetky odvolacie námietky súčasť podkladov rozhodnutia (§ 32 správneho poriadku). Nestačí tak zo strany orgánu verejnej správy dôsledne sa zaoberať len niektorými odvolacími námietkami. Na niektoré zrozumiteľne sformulované a relevantné odvolacie námietky žalobkyne žalovaný nereagoval (nevyrovnal sa s nimi) vyjadrením autonómnych a odôvodnených právnych záverov k nim. V napadnutom rozhodnutí tak chýba ich vyhodnotenie, ktoré malo predstavovať súčasť zisteného skutkového stavu veci a presvedčivá, veci priliehavá právna argumentácia osvedčujúca, ako žalovaný vec právne posúdil vo všeobecnosti ako aj vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobkyne, iba po zodpovedaní a vyriešení ktorých bolo možné dospieť k záveru o zákonnosti prvostupňového rozhodnutia. Na relevantné vyrovnanie sa s uvedenými odvolacími námietkami žalobkyne nestačilo uviesť popisné informácie a znenie a vyhlášky v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na to, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bez vyjadrenia vlastných úvah obmedzil len na rekapituláciu výsledkov predchádzajúceho konania, právnu úpravu a k niektorým odvolacím námietkam žalobkyne uviedol len svoje neodôvodnené konštatácie, zaťažil napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Napadnuté rozhodnutie tak nezodpovedá kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci zásadnej požiadavky na spravodlivé konanie, poskytujúce dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva na primerané odôvodnenie rozhodnutia, teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok ním vyjadrených dôvodov podporujúcich výrok. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť spôsobilé na to, aby účastník konania (žalobkyňa) mal možnosť účinne sa brániť proti jednoznačne a určito vyjadreným právnym záverom konajúcich orgánov ku všetkým jednotlivým skutkovým a právnym otázkam, na ktorých bolo rozhodnutie založené, inak rozhodnutie ako celok nie je spôsobilé na prieskum zákonnosti v rámci garantovaného základného práva na súdnu a inú právnu ochranu ( SR).

56. Žalovaný nedal odvolateľovi (žalobkyne) zrozumiteľnú odpoveď na vznesenú odvolaciu námietku. Nevysporiadal sa s tvrdením odvolateľky, že stavebný pozemok má rozmery približne 80 m na dľžku a len 14 - 19 m na šírku a stavba rodinného domu nie je umiestnená na najširšej časti stavebného pozemku, ale takmer na jej najužšej časti. Tiež namietala, že stavebník nezohľadnil konfiguráciu terénu, čím vznikajú stiesnené pomery po oboch bočných hraniciach stavebného pozemku. Konkrétne uviedla, že odstup medzi jej rodinným domom súp. č. XXX a domom SO 01 je navrhnutý na 4 m. Podľa žalobkyne nemožno aplikovať výnimku v ust. § 6 os. 4 vyhlášky, pretože v súčasnosti neexistujú v danom území stiesnené podmienky, tie by nastali až umiestnením plánovanej stavby SO

01. Umiestnením navrhovanej stavby tak bude narušené jej právo na pohodu bývania a právo na súkromie. S uvedenými námietkami žalobkyne sa žalovaný vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal. V závere rozhodnutia len skonštatoval, že ak by došlo k poškodeniu nehnuteľnosti alebo majetku odvolateľky počas výstavby rodinného domu, má právo domáhať sa ochrany práv a právom chránených záujmov v občianskoprávnom konaní na príslušnom súde. Relevantnou je námietka schopná ovplyvniť posúdenie skutkových okolností prípadu podstatných pre rozhodnutie vo veci. Je teda argumentom, ktorý ak by bol vyhodnotený ako „opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na rozhodnutie správneho orgánu. Je povinnosťou správneho orgánu dať účastníkovi konania na vznesenú konkrétnu a relevantnú námietku preskúmateľnú odpoveď. Je potrebné mať na zreteli, že zachovanie pohody bývania je v územnom konaní (resp. územnom konaní spojenom s konaním stavebným, ako tomu bolo v danom prípade) skutkovo významná okolnosť v zmysle vyhlášky č. , ktorá je ovplyvňovaná najmä vzájomnými odstupmi stavieb, ale aj ďalšími faktormi (orientáciou stavieb, charakterom stavby, funkčným využitím, atď.). Posudzovanie pohody bývania sa musí skúmať vždy autonómne v zmysle vyhlášky č. a je potrebné prihliadať aj na zásadu proporcionality medzi oprávnenými záujmami stavebníka a vlastníkov susedných pozemkov (obdobne rozsudok NS SR sp. zn. z 09.10.2012).

57. Predmetný prípad - stavba rodinného domu predstavuje klasickú situáciu stretu dvoch vlastníckych práv - vlastníckeho práva žalobkyne, ktorá chce užívať nerušený výkon svojho vlastníckeho práva k pozemku a už jestvujúcej stavbe a okrem iného aj práva na pohodu bývania a súkromie a vlastníckeho práva suseda - stavebníka (ďalšieho účastníka v rade 1), ktorý chce tiež realizovať svoje vlastnícke právo k pozemku tým, že si na ňom zriadi stavbu. Tieto práva, pokiaľ by boli vykonávané absolútne, sa navzájom vylučujú. Preto nie je možné k veci pristupovať tak, že obe tieto práva zostanú absolútne nedotknuté, tzn. v prípade žalobkyne tak, že sa vlastnosti jej nehnuteľností nezmenia. Vlastnícke právo sa nevyhnutne zmení a právo môže zabezpečiť len, aby k takýmto zmenám došlo v primeranej miere. Zákon z tohto dôvodu stanovuje určité kogentné požiadavky na zamýšľanú stavbu, ktorými obmedzuje právo stavebníka a chráni práva vlastníkov susedných nehnuteľností (obdobne rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 28.09.2016).

58. V danej súvislosti správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v ústavnoprávnej rovine podľa SR vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa všetkým vlastníkom poskytla a súčasne aj trvalo garantovala právna istota tak, že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, sa nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho dôvodu (). Rovnako Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 1 v znení Dodatkového protokolu č. 1 poskytuje ochranu majetku každej fyzickej a právnickej osoby s výnimkou pozbavenia majetku na základe podmienok ustanovených v zákone z dôvodu verejného záujmu. Na uvedenú právnu úpravu nadviazal zákonodarca aj v v ust. a nasl., keď v právnej norme stanovuje, že všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

59. Z uvedenej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že oproti právu žalobkyne na nerušený výkon jej vlastníckeho práva, do ktorého podľa jej tvrdenia bude zasiahnuté povoľovanou stavbou rodinného domu, je postavené právo stavebníka (ďalšieho účastníka v rade 1) na riadny výkon jeho vlastníckeho práva spočívajúce vo využití pozemku pre stavbu rodinného domu v súlade s územným plánom obce s tým, že práva na oboch stranách vlastníkov susediacich nehnuteľností musia byť v rovnováhe, pričom jej zabezpečenie spočíva na stavebnom úrade v konaní o povolení stavby. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti nález Ústavného súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého: „V súvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania. Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu. Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, ktorá zahŕňa aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu“.

60. Nepreskúmateľnosťou rozhodnutia pre nedostatok dôvodov trpí také rozhodnutie, ktoré nemá odôvodnenie vôbec alebo chýbajú skutkové, resp. právne dôvody, o ktoré sa rozhodnutie opiera alebo sú tieto dôvody chybné. Pôjde o prípady, ak je rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, alebo skutočnosti boli zistené z dôkazov a ďalších podkladov získaných v rozpore so zákonom alebo nie je zrejmé, či bolo vôbec dokazovanie alebo zhromažďovanie iných podkladov vykonané. Nedostatok dôvodov môže spôsobiť aj absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností alebo záverov k námietkam účastníkov konania (ako je tomu v danom prípade), resp. ich nejednoznačnosť. Na druhej strane účelom zákona nie je „bazírovať“ na obšírnom a popisnom verbálnom posúdení (po podrobnej právnej analýze) všetkých jednotlivých aspektov a okolností veci (a už vôbec nie podľa subjektívnych názorov a predstáv účastníkov konania). Avšak, vzhľadom na to, že ide o absenciu právnych záverov k relevantným otázkam týkajúcim sa práv, na ktorých sa žalobkyňa cítila byť ukrátená, ich zrozumiteľné prejavenie navonok prostredníctvom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bolo nevyhnutné.

61. Odôvodnenie rozhodnutia navonok vyjadruje skutkové a právne dôvody prejednávanej veci, posúdenie ich vzájomných vzťahov smerujúce k záveru, že výrok rozhodnutia bol urobený konformne so zisteným skutkovým stavom veci a s objektívnym právom. Výrok rozhodnutia tak funkčne nadväzuje na odôvodnenie a naopak, z čoho plynie záver, že pokiaľ je výrok alebo odôvodnenie nepreskúmateľný/ né, nemožno už preskúmať zákonnosť nadväzujúceho odôvodnenia alebo výroku takého rozhodnutia v zodpovedajúcej časti alebo aj ako celok (podľa rozsahu nezodpovedaných otázok), pretože ich vzájomná previazanosť to nedovoľuje. Pokiaľ by tak správny súd urobil, nevyhnutne (z podstaty nepreskúmateľnosti) by bol nútený uchýliť sa k dohadom a domnienkam, čo je neprípustné. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotno-právnymi a procesnými predpismi. Pokiaľ mu následky nepreskúmateľnosti rozhodnutia neumožňujú plnohodnotný prieskum, pretože obsah napadnutého rozhodnutia neposkytuje informáciu, ako žalovaný zistil a ustálil skutkový stav veci a ako vec právne posúdil, je to samo osebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa . Z uvedeného dôvodu správny súd nemohol preskúmať napadnuté rozhodnutie z hľadiska žalobných námietok žalobkyne týkajúcich sa právneho posúdenia veci (okrem posúdenia významu jednotlivých ustanovení zákonov v rozsahu umožňujúcom prijať záver o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia)

62. Vzhľadom k uvedeným právnoteoretickým postulátom možno potom v kontexte posudzovaného prípadu za rozhodnutie napĺňajúce atribút preskúmateľnosti považovať také rozhodnutie, v ktorom by žalovaný, reagujúc na námietku narušenia pohody bývania s poukazom na blízkosť a orientáciu umiestňovanej stavby, v odôvodnení rozhodnutia rozviedol konkrétne skutkové okolnosti (objektívne v danom konaní zistiteľné) týkajúce sa vzdialenosti jestvujúcej a umiestňovanej stavby, ich vzájomnej polohy, resp. orientácie, navrhovaného spôsobu využitia umiestňovanej stavby a existujúceho spôsobu využitia stavby žalobkyne, veľkosti pozemku, v ktorom má byť stavba umiestnená, ako aj účelné využitie samotného pozemku v spojení s orientáciou stavby na jednotlivé svetové strany. Tieto objektívne skutočnosti je potom potrebné vyhodnotiť vo svetle princípu proporcionality vlastníckych práv vlastníkov oboch pozemkov, ktorý musí byť pri výklade vyhlášky č. v zmysle SR zohľadnený.

63. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciu je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy nenapĺňa, resp. nenapĺňa v celom rozsahu, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia, resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné

námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým pre to, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť.

64. Správny súd rovnako poukazuje na tomto mieste na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu ( SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu ( SR). V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie ESĽP vo veci Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993 (séria A č. 254- B s. 49, ).

65. Vzhľadom na zrušenie rozhodnutia žalovaného pre nepreskúmateľnosť sa správny súd nevysporiadal s ďalšími žalobnými námietkami meritórneho charakteru, ktoré je za tohto stavu potrebné považovať za predčasné.

66. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. tak, že žalobkyni ktorá mala vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. Správny súd ďalším účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ust. a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im explicitne uložil správny súd. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by im náhradu mohol priznať.

67. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.