Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/111/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zast. Havel, Holásek & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584 p r o t i žalovanému: V. M., N.. X.XX.XXXX, A. V. XX, o zaplatenie 1.134,54 eur s prísl. t a k t o

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 838,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 811,79 eur od 19.12.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 112,39 eur, pozostávajúce z pomernej časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 32,64 eur a trov právneho zastúpenia advokáta žalobcu vo výške 166 eur, a to tak, že uvedené peňažné plnenie môže žalovaný splácať žalobcovi v mesačných splátkach po 50 eur, pričom každá z uvedených splátok je splatná vždy do posledného dňa kalendárneho mesiaca po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Omeškania s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.3.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.134,54 eur spolu s riadnym úrokom vo výške 17,30% ročne zo sumy 683,68 eur od 19.12.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 811,79 eur od 19.12.2012 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 11.10.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne (ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky“) a Sadzobník poplatkov Slovenskej sporiteľne (ďalej len „Sadzobník poplatkov“). Žalovaný sa v zmysle zmluvy oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami, Úverovými podmienkami a Sadzobníkom poplatkov a súhlasil s nimi. Na základe zmluvy poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 1.228,17 eur (ďalej len „úver 1“). Žalovaný sa zaviazal splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 33,09 eur, pričom dátum splatnosti prvej splátky bol určený dňom 20.11.2005 a konečná splatnosť úveru bola určená dňom 20.9.2010. Splatnosť splátok bola dohodnutá mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalovaný sa zaviazal splácať úver podľa článku I. zmluvy, kde je uvedená výška úveru, úroková sadzba, poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za správu úveru, výška splátok, periodicita splátok, splatnosť prvej splátky, konečná splatnosť úveru, splatnosť úrokov, úrok z omeškania, spôsob splácania, číslo účtu a iné základné podmienky splácania (ďalej len „Základné podmienky). V zmysle Základných podmienok si zmluvné strany dohodli poskytnutie úveru bez poplatku. Ďalej si zmluvné strany dohodli poplatok za správu úveru vo výške 1,66 eur mesačne. Výška úrokovej sadzby ako odplaty za poskytnutý úver (ďalej len „úroková sadzba“) bola dohodnutá vo výške 17,30% ročne. V zmysle zmluvy si zmluvné

strany dohodli ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 9,72% ročne. Podľa zmluvy, Všeobecných obchodných podmienok a Úverových podmienok sa zmluvné strany dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti, uvedenej v Základných podmienkach zmluvy, pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou a tiež, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu, a to v tomto poradí. Žalovaný sa v zmysle Všeobecných obchodných podmienok zaviazal uhradiť aj náklady, ktoré vzniknú v prípade porušenia jeho zmluvnej povinnosti, najmä náklady na mimosúdne a súdne vymáhanie.

Žalovaný využil možnosť čerpať úver od žalobcu, avšak podmienky pre splácanie riadne nedodržiaval, a dostal sa so splácaním do omeškania. Žalobca ho na túto skutočnosť upozorňoval a vyzýval ho na úhradu jeho splatných záväzkov. Žalobca evidoval ku dňu 18.12.2012 (ďalej len „rozhodný deň“) pohľadávku voči žalovanému špecifikovanú podľa dokumentu - „Vyčíslenie pohľadávky ku dňu 18.12.2012“ (ďalej len „pohľadávka“). Pohľadávka žalobcu bola bližšie špecifikovaná v dokumente „Transakcia o úvere“, kde bol uvedený podrobnejší prehľad transakcií na úvere s dátumami jednotlivých transakcií na úvere, výškou transakcie a popisom platobnej operácie.

Okrem pohľadávky vo výške 1.134,54 eur si žalobca uplatnil aj príslušenstvo, bližšie špecifikované v článku V. žaloby a to úrok vo výške 17,3% ročne zo sumy 683,68 eur od 19.12.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 811,79 eur od 19.12.2012 do zaplatenia. Ďalej citoval ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.. Uviedol, že úrok za poskytnutie úveru je cena peňažných prostriedkov, resp. odplata, ktorú zaplatí dlžník, ktorý si požičia peňažné prostriedky od veriteľa. Úroky ako odplata za poskytnutie úveru nie sú sankciou, ale sú považované za protihodnotu za to, že veriteľ dáva do dispozície dlžníka určitý objem peňažných prostriedkov na určitú dobu. Úroky sú súčasťou celkového peňažného záväzku dlžníka. V prípade ak sa dlžník dostane do omeškania s ich plnením, je povinný platiť z týchto úrokov aj úroky z omeškania ako sankciu za porušenie povinnosti. Na podporu tohto tvrdenia uviedol dve rozhodnutia Najvyšších súdov SR a ČR, ktoré sa zaoberali otázkou dôsledku omeškania s platením úrokov. Žalovaný do 18.12.2012 neuhradil žalobcovi žiadnu časť pohľadávky, a preto sa žalobca domáhal svojho práva na zaplatenie pohľadávky súdnou cestou. Na záver uviedol, že pohľadávka žalobcu pozostáva z istiny vo výške 1.134,54 eur, vyúčtovaných riadnych úrokov vo výške 128,11 eur, vyúčtovaných úrokov z omeškania vo výške 322,75 eur, riadneho úroku vo výške 17,30% ročne zo sumy 683,68 eur od 19.12.2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 811,79 eur od 19.12.2012 do zaplatenia a taktiež žiadal náhradu trov konania.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobným návrhom a jeho prílohami a to zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, výzvou na úhradu dlhu, poslednou výzvou na úhradu dlhu, všeobecnými obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov a náhrad, vyčíslením pohľadávky, vyjadrením žalobcu zo dňa 16.10.2013,výpisom z účtu žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca vo svojom vyjadrení špecifikoval žalovanú sumu, postupne sú špecifikované úroky, poplatky, úroky z omeškania, splátky, započítanie úhrad žalovaného.

Žalovaný na pojednávaní súdu uviedol, že sa dostal do zlej finančnej situácie, nakoľko bol dva roky nezamestnaný, v súčasnosti pracuje s mesačným príjmom cca 680 eur brutto. Má tri nezaopatrené deti. Manželka je nezamestnaná. Požiadal o možnosť zaplatiť pohľadávku v mesačných splátkach po 50 eur.

Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 11.10.2005 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa čl. I. predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru veriteľom dlžníkovi v sume, mene a podľa podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Výška úveru predstavovala 37.000, úroková sadzba bola určená ako pevná vo výške 17,30% ročne do

konečnej splatnosti úveru, výška splátok 997 Sk k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky 20.11.2005, konečná splatnosť úveru 20.9.2010.

Podľa bodu 1. čl. II. zmluvy veriteľ sa zaviazal dlžníkovi poskytnúť úver takým spôsobom, že úver pripíše v prospech účtu dlžníka. Úver sa považuje za poskytnutý dňom pripísania úveru na účet dlžníka uvedeného v Základných podmienkach zmluvy.

Podľa bodu 2. čl. II. zmluvy dlžník je povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky a poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Pohľadávku veriteľa z poskytnutého úveru tvorí istina, úroky, úroky z omeškania, všetky poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom (bod 1. čl. III. zmluvy).

Podľa bodu 4. čl. III., dlžník je povinný v prípade omeškania so splatením Pohľadávky z úveru platiť úrok z omeškania vo výške určenej veriteľom Zverejnením. Veriteľ a dlžník sa dohodli, že ročná percentuálna miera nákladov je 9,72%, pričom je vypočítaná z hodnoty celkových nákladov dlžníka spojených s úverom a výšky poskytnutého úveru (bod 2. čl. IV.)

Podľa čl. V. bod 2 zmluvy dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil so sadzobníkom a súhlasí s ním.

Všetky právne vzťahy výslovne neupravené v zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (čl. V. bod 3. a 4. zmluvy).

V zmysle bodu 1.2 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ) tieto VOP upravujú všetky vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými produktmi, ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy.

VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný produkt vo VOP upravený ( bod 1.3 VOP ).

Podľa bodu 7. VOP tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovoprávne vzťahy medzi bankou a klientom

- fyzickou osobou, nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako veriteľ zaväzuje, že na požiadanie klienta ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky v určitej mene a do určitej sumy a klient ako dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky, ak nie je dohodnuté inak.

Banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu klienta uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov sa uskutoční formou splátok klientom ( bod 7.2.4 VOP ).

V zmysle bodu 7.6.1 VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov , ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená

a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti

b) vypovedať zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky vrátane jej príslušenstva,

c) započítať pohľadávku z úveru banky voči akejkoľvek pohľadávke klienta voči banke,

d) zastaviť poskytnutie alebo čerpanie úveru, a to až do doby, podľa vlastného uváženia banky, keď pominú skutočnosti, ktoré mali za následok pozastavenie poskytnutia alebo čerpania úveru.

Pri doručovaní písomností poštou sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní (bod 10.3 VOP).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1.4.2004, a to § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 ( ďalej len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy 2 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy 2 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy 2 ).

Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy 2 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Súd zistil, že podľa dojednaní účastníkov konania sa predmetné právne vzťahy mali riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka tak ako ich súd citoval vyššie, pretože ich uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Z ustanovení § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom § 3 stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverových zmlúv a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka ( znenie účinné ku dňu 31.1.2006 ), resp. podľa ktorého typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. Súd zistil, že podľa zmlúv sa predmetné právne vzťahy mali riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, ide však o spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ich uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmlúv bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľské zmluvy, je potrebné na nich aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 11.10.2005 uzavretá zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej boli žalovanému žalobcom poskytnuté finančné prostriedky v zmysle dohodnutých podmienok, ktoré sa žalovaný za súčasne dojednaných podmienok zaviazal vrátiť. Žalovaný si povinnosti vyplývajúce pre neho z predmetnej zmluvy neplnil, na ktorú skutočnosť bol žalobcom upozorňovaný a následne bol vyzvaný na úhradu jeho splatných záväzkov.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi uplatňovanými žalobcom z titulu zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení bližšie špecifikoval sumu požadujúcu z titulu zmluvy takto:

suma 1.134,54 eur ku dňu 19.12.2012 ( rozhodný deň ) pozostáva z istiny v sume 683,68 eur, vyčísleného riadneho úroku v sume 128,11 eur a z vyčíslených úrokov z omeškania do dňa 19.12.2012 v sume 322,75 eur

a) istina 683,68 eur - 1.228,17 eur - (čerpanie) + 725,89 eur ( kapitalizované úroky) + 325,62 eur (kapitalizované poplatky) - 1.596 eur ( úhrady započítané na istinu ) = 683,68 eur

b) suma 128,11 eur - žalovaný sa zaviazal zaplatiť dohodnutý úrok vo výške 17,3% ročne. Úroky sa stávali súčasťou istiny len do dňa konečnej splatnosti úvere, t.j. do 20.9.2010, potom boli počítané zvlášť

c) suma 322,75 eur - pozostáva z úrokov z omeškania vyčíslených splátok od 20.10.2009 do 19.9.2010 vo výške 18,14 eur, úrokom z omeškania vyčíslených z istiny od 20.9.2010 do 15.10.2011 vo výške 59,26 eur, úrokov z omeškania vyčíslených zo sumy 811,79 eur od 16.10.2011 do 19.12.2012 vo výške 77,58 eur, riadnych úrokov vyčíslených zo sumy 811,79 eur za obdobie od 16.10.2011 do 19.12.2012 vo výške 167,77 eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to že nárok v časti uplatňovanej istiny nie je v celom rozsahu dôvodný. Zo špecifikácie uplatneného nároku ako aj zo samotnej žaloby vyplýva, že časť nárokovanej sumy vo výške 128,11 eur bola vypočítaná ako riadny úrok od 20.9.2010 do 15.10.2011 a rovnako suma 167,77 eur bola vyčíslená ako riadny úrok zo sumy 811,79 eur za obdobie od 16.10.2011 do 19.12.2012. V zmysle príslušnej judikatúry nie je možné priznať riadny úrok po splatnosti celého úveru, kedy konečná splatnosť úveru bola dohodnutá ku dňu 20.9.2010. Je možné žiadať úroky z jednotlivých splátok od splatnosti každej zo splátok do 20.9.2010. Po splatnosti celého úveru predmetný právny vzťah prechádza do iného režimu a to do režimu neuhradeného záväzku na základe čoho má veriteľ právo požadovať úrok z omeškania, ale nie už riadny dohodnutý úrok. Preto súd v časti istiny pozostávajúcej zo sumy 295,88 eur nárok žalobcovi nepriznal. V prevyšujúcej časti pokiaľ ide o riadny úrok vo výške 17,30% ročne zo sumy 683,68 eur od 19.12.2012 do zaplatenia žalobu zamietol. Dohodnutý zmluvný úrok bol dohodnutý do dňa splatnosti úveru, pričom požadovaný úrok bol žiadaný po dobe splatnosti úveru. Po tomto termíne žalovaný meškal so splatnosťou úveru, kedy žalobcovi prináleží úrok z omeškania. Žalovaný bola teda zaviazaný na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 838,66 eur - v splátkach po 50 eur mesačne pod hrozbou straty výhody splátok.

Žalovaný sa splnením svojho záväzku dostal do omeškania, preto je povinný zaplatiť úrok z omeškania. Výška úroku z omeškania požadovaná žalobcom je v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nar. č. 87/1995 Z. z.. preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 811,79 eur od 19.12.2012 do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, pričom súd vychádzal z pomeru úspechu účastníkov v konaní. Žalobca v konaní uplatňoval 1.134,54 eur a bol úspešný do výšky 838,66 Eur, čo predstavuje úspech žalobcu 74% a úspech žalovaného 26%. Z tohto dôvodu podľa zásady pomeru úspechu účastníkov súd priznal náhradu trov konania žalobcovi, ktorý mal vo veci väčší úspech, a to vo výške 48% zo sumy, na ktorú by mal žalobca nárok pri plnom úspechu. Pri plnom úspechu by žalobcovi patrila náhrada trov konania pozostávajúca zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 68 eur a 48% z tejto sumy predstavuje 32,64 eur.

Právny zástupca žalobcu si vyčíslil trovy právneho zastúpenia vo výške 345,83 eur. Odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje podľa § 10 ods. 1 cit. vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov sumu 61,41 eur.

Súd priznal právnemu zástupcovi odmenu za štyri úkony právnej služby- prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd, vyjadrenie na základe výzvy súdu a účasť na pojednávaní dňa 20.5.2014 podľa § 14 ods. 1 písm. a), b) cit. vyhl. v sume 245,64 eur, ďalej režijný paušál za tri úkony v roku 2013 po 7,81 eur, 1x režijný paušál za rok 2014 á 8,04 eur. Súd taktiež priznal náhradu za stratu času na ceste Košice a späť za účasť zástupcu na pojednávaní dňa 20.5.2012 a to v sume 53,60 eur zvýšené o 20% DPH, t. j. spolu 64,32 eur za štyri polhodiny ( jedna polhodina 13,40 eur ). Cestovné na trase K. - M. N. C. a späť za účasť na pojednávaní dňa 20.5.2014 v sume 32,04 eur (základná náhrada 114 km x 0,183 eur = 20,86 eur) + 6,6/100 x 114 km x 1,486 eur/liter pohonných hmôt = 11,18 eur) + 20% DPH ( odmena + režijný paušál + náhrada za stratu času + cestovné ), teda spolu trovy právneho zastúpenia v sume 345,83 eur, a 48% z tejto sumy 166 eur, na náhradu trov ktorých súd zaviazal žalovaného.