Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cb/121/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: DS stav, s.r.o., so sídlom Kajal 105, IČO: 44 206 801, právne zastúpeného: JUDr. Marcelom Šmehýlom, advokátom, so sídlom D. Dlabača 2, Žilina, proti žalovanému: A. K., nar. XX.X.XXXX, bytom S. L., H. XXX/XX, Ž., občan SR, právne zastúpenému: JUDr. Jánom Kasenčákom, advokátom, so sídlom Veľká Okružná 2134/76, Žilina, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 6.691,22 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.691,22 EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.708,39 EUR od 22.10.2010 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.982,83 EUR od 27.11.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku a priamo na účet právneho zástupcu žalobcu nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 402,- EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 2.695,32 EUR, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 14.1.2011 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 6.701,82 EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.710,70 EUR od 22.10.2010 až do zaplatenia a zo sumy 1.991,12 EUR od 27.11.2010 až do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania. Na odôvodnenie žalovanej peňažnej pohľadávky uviedol tvrdenia, podľa obsahu ktorých na základe ústne uzatvorenej zmluvy o nájme prenajal žalovanému lešenie, ktoré mu bolo odovzdané 2.7.2010. Faktúrou č. 398/2010 zo dňa 7.10.2010 vyzval žalobca žalovaného na úhradu nájomného za obdobie od 2.7.2010 do 6.10.2010 v sume 3.958,57 EUR. Za obdobie od 6.10.2010 do 16.11.2010 vystavil faktúru č. 473/2010 na sumu 1.991,12 EUR. Žalovaný svoje záväzky nezaplatil a je s ich splnením v omeškaní, na základe čoho žalobca uplatnil zákonný úrok z omeškania.

Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci. Na odôvodnenie odporu žalovaný uviedol, že skutočne došlo k uzatvoreniu ústnej nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bol prenájom hliníkového lešenia, tak ako je uvedené v dodacom liste z 2.7.2010. V rámci nájomnej zmluvy si zmluvné strany dohodli nájomné za dočasné užívanie predmetu nájmu vo výške 10,- EUR denne. Dňa 2.7.2010 žalovaný ako nájomca predmet nájmu prevzal. Následne dňa 4.7.2010 predmet nájmu vrátil na základe preberacieho protokolu. Lešenie bolo podľa pokynu prenajímateľa - žalobcu vrátené na stavbu spoločnosti Skanska, a.s., na stavbe v X.. Prevzatie predmetu nájmu 4.7.2010 bolo písomne potvrdené preberacím protokolom. V rozpore s uzatvorenou nájomnou zmluvou vyúčtoval žalobca žalovanému nájomné vo výške 40,81 EUR bez DPH denne, a to faktúrami č. 473/2010 v sume 1.991,12 EUR a faktúrou č. 398/2010 v sume 4.710,70 EUR. Keďže uvedené faktúry nezohľadňovali dohodnutú výšku nájomného, ani dĺžku nájmu, boli žalobcovi vrátené. V priebehu konania žalovaný poukázal na

oznámenie o postúpení pohľadávky zo 4.5.2011, ktoré mu bolo doručené a podľa obsahu ktorého malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky žalobcu z titulu neuhradených faktúr v sume 20.000,- EUR subjektu postupníka: VITOŠA SK s.r.o.. Žalovaný v priebehu ďalšieho konania tvrdil dôvodnosť uplatneného práva len v rozsahu nájomného za dva dni, a to za 2. a 3. júla 2010 pri dohodnutej sadzbe 10,- EUR za deň. Poukazoval na skutočnosť, že pokiaľ žalobca namieta hodnovernosť dokladu o vrátení lešenia zo 4.7.2010, mal navrhnúť dôkazy svojich tvrdení, ktorými spochybňoval tento doklad o vrátení lešenia. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedka A., z obsahu svedeckej výpovede ktorého nevyplýva, že by vo vzťahu k dokladu o vrátení lešenia zo 4.7.2010 spoznal, že je časťou väčšieho dokumentu - dokladu vystaveného v súvislosti so školením BOZP.

Na doplnenú procesnú obranu reagoval žalobca tvrdením, podľa ktorého predmetné lešenie doposiaľ nebolo vrátené, pričom žalobca nedohodol so žalovaným možnosť vrátenia lešenia žalovaným žalobcovi jeho odovzdaním tretiemu subjektu - Skanska, a.s.. Vzhľadom na doklad predložený žalovaným ako doklad o vrátení lešenia zo 4.7.2010 namietal jeho hodnovernosť, nakoľko tento považuje za časť väčšieho dokladu vystaveného v súvislosti so školením, ktoré zabezpečoval pre žalovaného o BOZP, o čom vystavil potvrdenia s podpisom a pečiatkou spoločnosti, ponechal si iba záznam zo školenia, tak ako bol pripojený v rámci príloh vyjadrenia sa zo 16.3.2012, pričom žalovaný spodnú časť tohto dokumentu, kde je pečiatka a podpis, mohol odstrihnúť, dopísať rukou oznámenie o vrátení lešenia a pripojiť svoju pečiatku a podpis. Poukázal na neobvyklý formát dokladu o vrátení lešenia, ktorým je úzky papierik, kde je text o vrátení lešenia natesnaný medzi pečiatkami. Navrhoval nariadiť znalecké dokazovanie na pravosť podpisu osoby svedka P.. U. A. na tomto doklade, na ktorom dôkaznom návrhu na pojednávaní 20.5.2014 následne netrval, zotrval však na svojej námietke nedostatočnej hodnovernosti tohto listinného dôkazu tvrdiac, že nepreukazuje vrátenie lešenia a že sa jedná o spornú časť listu o realizovanom školení BOZP. Zdôraznil, že žalobca viackrát vyzýval žalovaného na vrátenie lešenia, avšak k vráteniu lešenia zo strany žalovaného na základe týchto výziev nedošlo a lešenie sa dostalo do dispozície žalobcu až približne o rok a pol, a to na základe vlastnej iniciatívy žalobcu.

V priebehu konania za súhlasu žalovaného zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 10,60 EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2,31 EUR od 22.10.2010 do zaplatenia a zo sumy 8,29 EUR od 27.11.2010 až do zaplatenia, na základe ktorých dispozitívnych úkonov žalobcu a žalovaného súd podľa uznesením č.k. -148 z 21.6.2013 v uvedenej časti zastavil.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom žalobcu cestou jeho procesného zástupcu, výsluchom žalovaného, výsluchom svedkov P.. U. A., U. N., konfrontáciou žalovaného a svedka P.. U. A., výsluchom svedka Q. S., svedka R. M., oboznámením listinných dôkazov: faktúrou č. 398/2010, 473/2010, dodacím listom z 2.7.2010 a záznamom o prevzatí stroja z 2.7.2010, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 4.5.2011, potvrdením o uskladnení pracovného lešenia zo 14.4.2011, dokladom - úzkym pruhom papiera o vrátení lešenia zo 4.7.2010, záznamom o účasti na oboznamovaní a overení vedomostí z BOZP podľa č.l. 67, pripojeným spisom - vyšetrovacím spisom Obvodného oddelenia PZ E. H. Z. ČVS:X.-XXX/KM-L.- XXXX, faktúrou č. 508/2010 a dobropisom ku faktúre č. 508/2010, Zmluvou o dielo uzatvorenou medzi Skanska, a.s. ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom, tak ako je táto zmluva súčasťou spisu na č.l. 97 až 100 a celým spisovým materiálom, pričom zistil následovný skutkový stav:

Dňa 2.7.2010 prevzal žalovaný od žalobcu hliníkové lešenie - komplet 6 klietok, plus 2 kolieska, plus 1 plošina, tak ako je toto lešenie špecifikované v dodacom liste z 2.7.2010 a ako je táto skutočnosť potvrdená i záznamom o prevzatí stroja z 2.7.2010 podľa č.l. 6 a 7 spisu.

Za obdobie od 2.7.2010 do 6.10.2010, teda za 97 dní vystavil žalobca na žalovaného faktúru č. 398/2010 zo dňa 7.10.2010 a splatnú 21.10.2010, ktorou pri sadzbe 40,81 EUR vyúčtoval žalovanému nájomné v sume 4.710,70 EUR vrátane DPH /č.l. 4/.

Faktúrou č. 473/2010 zo dňa 16.11.2010, splatnou 26.11.2010 vyúčtoval žalobca žalovanému za obdobie od 6.10.2010 do 16.11.2010, teda za 41 dní nájomné v sadzbe 40,81 EUR v sume 1.991,12 EUR vrátane DPH /č.l. 5/.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo 4.5.2011 oznámil žalobca žalovanému postúpenie pohľadávky z titulu neuhradených faktúr vo výške 20.000,- EUR na postupníka VITOŠA SK s.r.o.. Na základe výzvy

súdu subjekt VITOŠA SK s.r.o., so sídlom Badice listom zo dňa 1.10.2012 /č.l. 75 až 76/ súdu oznámil, že v konečnom dôsledku ku postúpeniu pohľadávky medzi žalobcom a subjektom VITOŠA SK s.r.o., Badice, nedošlo. Jednalo sa o pohľadávky vyúčtované daňovými dokladmi za zapožičanie lešenia a tiež za vykonané stavebné práce. Napriek výzve súdu nebola zo strany VITOŠA SK s.r.o., Badice predložená zmluva o postúpení pohľadávok s odôvodnením, že dožiadaný subjekt tieto materiály k dispozícii nemá.

Faktúrou č. 508/2010 vyúčtoval žalobca žalovanému za obdobie od 6.11.2010 do 16.12.2010, teda za 41 dní nájomné v sadzbe 40,81 EUR v sume 1.991,12 EUR vrátane DPH, a to z titulu prenájmu lešenia na stavbe U. H. E. X.. Faktúra je vystavená 16.12.2010 a je splatná 26.12.2010. K uvedenej faktúre bol vystavený dobropis, ktorého písomné vyhotovenie je v spise na č.l. 253, a ktorý je vystavený 10.12.2010 s dátumom splatnosti 20.10.2010, ktorým žalobca dobropisoval žalovanému sumu 485,64 EUR zodpovedajúcu 10 dňom užívania lešenia v sadzbe 40,81 EUR za deň vrátane DPH.

Z pripojeného vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia PZ E. H. Z. ČVS:X.-XXX/KM-L.-XXXX mal súd zistené, že trestné stíhanie začaté pre prečin sprenevery, ktorého sa mal dopustiť páchateľ tým, že dňa 2.7.2010 v čase okolo 15. hod. v sídle firmy DS Stav, s.r.o. zapožičal na základe záznamu o prevzatí stroja vystavením dodacieho listu sadu hliníkového pojazdného lešenia do výšky 6 m a dĺžky cca 2,5 m na kolieskach pozostávajúceho zo 6 klietok, 2 koliesok a 1 plošiny, pričom lešenie nebolo vrátené ani po telefonických výzvach a ani po písomnej výzve z 27.1.2011, čím poškodenému - žalobcovi spôsobil škodu vo výške 2.000,- EUR bolo zastavené, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Jednalo sa o trestné stíhanie na základe oznámenia majiteľa firmy DS Stav Q. A., na základe ktorého bolo vznesené obvinenie voči žalovanému, proti ktorému uzneseniu o vznesení obvinenia podal obvinený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, v dôsledku čoho bolo uznesenie o vznesení obvinenia zrušené. V rámci uvedeného konania orgánu činného v trestnom konaní bol ako svedok vypočutý žalovaný, tak ako to vyplýva z fotokópie zápisnice o výsluchu svedka z 24.1.2012 / č.l. 123/, podľa obsahu ktorej zápisnice žalovaný pred orgánom činným v trestnom konaní ako svedok uviedol, že firma DS stav si ho najala, aby vykonával činnosť za ňu. DS stav mala zmluvu o dielo s firmou Skanska a následne žalovaný s firmou DS stav ústnu dohodu o vykonaní tejto činnosti. Žalovaný uviedol, že predmetné lešenie si neprisvojil, nakoľko ho odovzdal do skladu, o čom bol p. A. vyrozumený.

V prílohovej obálke spisu na č.l. 48 sa nachádza listinný dôkaz - úzky pruh papiera s údajom lešenie vrátené dňa 4.7.2010 firme DS stav opatrené pečiatkou žalobcu, cez ktorú je nečitateľný podpis pri kolónke prezval a pečiatkou žalovaného, cez ktorú je nečitateľný podpis pri kolónke vydal. Ďalej sa v uvedenej prílohovej obálke spisu nachádza potvrdenie o uskladnení pracovného lešenia vydané Skanskou, a.s. zo 14.4.2011, podľa obsahu ktorého označený subjekt potvrdzuje, že 4. júla 2010 bolo firmou DS stav, s.r.o. na stavbu X. U. H. E.Í. N. X. privezené lešenie na realizáciu tesárskych prác na časti stavby realizovanej touto spoločnosťou. Lešenie bolo uskladnené na stavenisku uvedenej stavby v priestoroch, ktoré sú určené pre uskladnenie materiálu potrebného k vykonávaniu diela. Ďalej je v potvrdení uvedený zoznam lešenárskych prvkov. Z predloženej Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi Skanska, a.s. a DS stav, s.r.o. v stave, tak ako bola v konaní predložená žalovaným a je súčasťou spisu na č.l. 97 až 100, vyplýva podľa článku 2 bod 2.2, že sa zhotoviteľ - žalobca zaväzuje v rámci predmetu Zmluvy vykonať okrem iného i montáž a manipuláciu s lešením, ktoré zaistí zhotoviteľ. Podľa článku III. bod 1 uvedenej Zmluvy sa zhotoviteľ - žalobca zaviazal dielo vykonať - dokončiť a predať predmet diela objednávateľovi 17.12.2010.

Na pojednávaní dňa 28.2.2012 súd vypočul ako svedka P.. U. A., ktorý uviedol, že je zamestnaný u žalobcu a bol u neho zamestnaný aj v roku 2010 ako riadiaci pracovník. Prišiel do kontaktu so žalovaným a ústne s ním dojednal zapožičanie lešenia na stavbu v Ostrave. Žalovaný si lešenie prevzal a so svedkom ústne dohodol cenu za prenájom 1.000,- CZK za deň. Lešenie žalovaný žalobcovi nevrátil. Vo vzťahu k dokladu - úzkemu pruhu papiera, ktorý je súčasťou prílohovej obálky spisu a ktorý žalovaný predložil k preukázaniu tvrdenia o vrátení lešenia 4.7.2010 uviedol, že pečiatka, ktorá je na ňom uvedená, môže byť pečiatkou žalobcu, cez túto pečiatku môže, ale aj nemusí byť jeho podpis, vyzerá to ako nafalšované a doklad ako taký mu známy nie je. Zapožičané lešenie bolo lešením žalobcu a bolo opatrené nálepkou s označením žalobcu.

Na pojednávaní 28.2.2012 vykonal súd konfrontáciu svedka P.. U. A. a žalovaného, v rámci ktorej svedok A. zotrval na svojom vyjadrení o ústnej dohode o cene za prenájom lešenia 1.000,- Kč za deň užívania lešenia.

Na pojednávaní dňa 28.2.2012 súd vypočul ako svedka U. N., ktorý uviedol, že je zamestnaný u žalobcu a v minulosti a teda aj v roku 2010 u neho pracoval ako vodič, skladník. Žalovaného pozná a potvrdil svoju vedomosť o tom, že žalovaný u žalobcu dojednal nájom lešenia. Svedok uviedol, že bol prítomný, keď žalovaný jednal s p. A. a počul dojednanie o cene 1.000,- Kč za deň užívania lešenia. Potom dostal pokyn od p. A., lešenie vyskladnil a odovzdal ho žalovanému. Sám vyplnil dodací list a žalovaného podpísal. Doklad - úzky pruh papiera predložený žalovaným k tvrdeniu o vrátení lešenia zo 4.7.2010 svedkovi známy nie je.

Na pojednávaní dňa 8.11.2013 súd ako svedka vypočul R. M., ktorý uviedol, že pracoval v roku 2010 ako stavbyvedúci u subjektu Skanska a podieľal sa i na realizácii stavby H. E. N. X.. Prišiel do kontaktu so zástupcom žalobcu p. A., ako aj so žalovaným. Nevedel sa vyjadriť ku konkrétnostiam úpravy vzťahu medzi žalobcom a žalovaným na tejto stavbe. Potvrdil, že na stavbe videl lešenie, avšak nevedel podrobnejšie popísať zloženie tohto lešenia a jeho jednotlivé komponenty. Skanska, a.s. bol v zmluvnom vzťahu výlučne so žalobcom, ale žalobca nedodržiaval termíny realizácie plnenia, a preto Skanska, a.s. odstúpil od Zmluvy o dielo, pričom svedok nevedel konkrétnejšie časovo lokalizovať, kedy k odstúpeniu došlo. Po tomto odstúpení bol subjekt Skanska, a.s. v zmluvnom vzťahu priamo so žalovaným, ktorý pri následnom plnení pre Skanska, a.s. využíval aj nejaké lešenie, vo vzťahu ku ktorému svedok uviedol, že si myslí, že sa jednalo o lešenie, ktoré dodávala Skanska, a.s.. K uvedeným okolnostiam sa však nevedel jednoznačne a presne vyjadriť. Svedok nevedel v rámci svojej svedeckej výpovede ani potvrdiť, ani vyvrátiť vzhľadom na to, že sa nepamätal, či žalovaný na predmetnej stavbe v čase od 2.7.2010 do 6.10.2010 a od 6.10.2010 do 16.11.2010 užíval lešenie v rozsahu 6 klietok, 2 koliesok a 1 plošiny. Svedok nevedel presne vymedziť, odkedy práce na predmetnej stavbe vykonával žalovaný, ale uviedol, že začať mohol v mesiaci júl 2010 a pracoval tam až do konca januára 2011, vo vzťahu ku ktorým informáciam uviedol, že sú len približné, pretože nemá presnú vedomosť o týchto skutočnostiach. Nevedel uviesť, či žalovaný používal pri svojej práci konkrétne lešenie, ktoré mu poskytol žalobca, nejaké lešenie tam bolo, pričom svedok uviedol, že má vedomosť, že nejaké lešenie bolo uskladňované. Kedy bolo lešenie žalovaným Skanske odovzdané na uskladnenie, svedok konkrétne uviesť nevedel.

Na pojednávaní dňa 20.5.2014 súd vypočul svedka Q. S., ktorý po uviedol, že ako živnostník vykonával práce pre DS stav na stavbe H. E. v roku 2010 a neskôr vykonával práce pre Skansku. Takto práce vykonávali viacerí, a to svedok a žalovaný. Na realizáciu tohto plnenia nemal žiadnu písomnú zmluvu. Pri tejto činnosti sa používalo lešenie, ktoré zabezpečil p. A.. Svedok bol prítomný pri prebratí lešenia, sám ho pomáhal nakladať. Lešenie bolo dovezené na stavbu, bolo zložené, ale bezpečnostný technik povedal, že toto lešenie nie je vhodné na práce nad 2 metre, do 2 metrov by sa to ešte dalo, ale potreby tej stavby vyžadovali, aby sa používalo lešenie nad 2 metre. Preto asi po dvoch dňoch došlo ku zloženiu lešenia a k jeho odloženiu do skladu Skansky, aby sa nestratilo. Svedok uviedol, že nemá žiadnu bližšiu vedomosť o obsahu dojednania medzi žalobcom a žalovaným ohľadne užívania lešenia, ohľadne dojednania doby alebo dojednania ceny za užívanie lešenia. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by žalobca žalovaného vyzýval na vrátenie predmetného lešenia. Keďže sa na predmetnej stavbe z dôvodov, ktoré uviedol, nemohlo používať lešenie zabezpečené žalobcom, používalo sa lešenie, ktoré zabezpečila Skanska. Za používanie tohto lešenia potom dochádzalo ku strhávaniu z fakturácie. Priamo pri prevzatí lešenia u žalobcu bol prítomný skladník. P. A. pri tom prítomný nebol. Pri prevzatí bol podpísaný jeden doklad. Ani po nahliadnutí na dodací list z 2.7.2010 podľa č.l. 6 a záznam o prevzatí stroja z 2.7.2010 podľa č.l. 7 svedok nevedel presne identifikovať, ktorý z týchto dokladov bol pri prevzatí lešenia vypísaný, spomenul si len na to, že bol vypísaný jeden doklad, teda vyjadroval sa len ku počtu dokladov, ktoré boli pri prevzatí lešenia vypísané.

Na pojednávaní dňa 20.5.2014 súd opätovne vypočul ako svedka P.. U. A., ktorý zotrval na svojej pôvodnej svedeckej výpovedi. Potvrdil, že celú Zmluvu o dielo uzatvorenú medzi žalobcom a Skanskou, a.s. ohľadom stavby v X. H. E. dojednával sám. Bol prítomný aj pri realizácii plnenia pre Skansku. V subdodávke vykonával práce pre žalobcu aj žalovaný, ktorý používal pri týchto prácach skladacie lešenie 8 m vysoké obsahujúce rámy ukotvené prostredníctvom nôh a ktoré lešenie si u žalobcu požičal. Uviedol, že bol osobne prítomný pri prevzatí lešenia a spísal o tom protokol. Bolo dohodnuté, že lešenie sa požičiava, pokiaľ to bude potrebné podľa potrieb stavby. Nebolo dohodnuté, že by mohol žalovaný lešenie vrátiť niekomu inému alebo ho vrátiť takým spôsobom, že ho odovzdá niekomu inému, mal ho vrátiť žalobcovi a k tomu nedošlo. Lešenie bolo opatrené nálepkami s údajmi žalobcu, bolo certifikované a bolo s ním možné pracovať do výšky 8 m. Pri prevzatí lešenia p. S. osobne prítomný nebol a keďže p.

S. práce na tejto stavbe vykonával spoločne so žalovaným, tak o tom vedel. Nájomné bolo dohodnuté v českých korunách z toho dôvodu, že i plnenie pre Skansku bolo dohodnuté v českých korunách. Pri odovzdaní lešenia žalobcom žalovanému bol prítomný okrem svedka A. ešte vrátnik žalovaného.

Podľa : Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v Hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

Podľa : Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa : Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Podľa : Nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci.

Podľa : Ak nájomca môže užívať prenajatú vec z dôvodov uvedených v iba obmedzene, má nájomca nárok na primeranú zľavu z nájomného. Prenajímateľ si však musí započítať náklady, ktoré ušetril a cenu výhod, ktoré mal z toho, že nájomca užíval vec len obmedzene.

Podľa : Právo na odpustenie alebo poskytnutie zľavy z nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do 6 mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim.

Podľa : Ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

Podľa , : Ak má vec, ktorá bola prenajatá vady, pre ktoré ju nemožno riadne užívať alebo ktoré také užívanie sťažujú, má nájomca právo, aby sa mu poskytla iná vec slúžiaca tomu istému účelu. Okrem toho má právo na odpustenie nájomného alebo na zľavu z nájomného za dobu, po ktorú nemohol vec pre jej vadu riadne užívať buď vôbec alebo len za sťažených podmienok. Právo na odpustenie alebo zľavu z nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa najneskôr do konca doby, na ktorú bol nájom dojednaný.

Podľa veta prvá , druhá /v znení platnom a účinnom do 31.1.2013/: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa : Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa , : Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Na základe vykonaného dokazovania skonštatoval súd skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby v rozsahu, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na obsah procesnej obrany žalovaného, ktorý okrem iného, ako to vyplýva i zo záverečného prednesu žalovaného a z listinného dôkazu predloženého žalovaným v priebehu konania - oznámenia o postúpení pohľadávky zo 4.5.2011 na čl. 24 až 25, namietal i aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní, zaoberal sa súd primárne otázkou, či žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia v tomto konaní a či bolo preukázané účinné disponovanie žalobcu s pohľadávkou, ktorá bola v konaní uplatnená, jej postúpením na postupníka VITOŠA SK s.r.o., Badice 7. Z predloženého oznámenia o postúpení pohľadávok zo 4.5.2011 vyplýva informácia o postúpení pohľadávky z titulu neuhradených faktúr vo výške 20.000,- EUR bez bližšej špecifikácie a identifikácie predmetu postúpenia číslom faktúry alebo inak. Keďže žalobca na pojednávaní dňa 20.8.2012 k procesnej obrane žalovaného, v rámci ktorej tento poukazoval na oznámenie o postúpení pohľadávok zo 4.5.2011 nezaujal stanovisko a následne písomným podaním zo 16.3.2012 a tiež v priebehu ďalšieho konania tvrdil, že uvedený doklad - oznámenie o postúpení pohľadávok mu známy nie je, že je vykonštruovaný a k postúpeniu nikdy nedošlo a nakoľko otázkou vecnej ligitimácie či už aktívnej alebo pasívnej sa súd v sporovom konaní zaoberá pravidelne i bez návrhu účastníka, vyzval súd subjekt postupníka - VITOŠA SK s.r.o. na predloženie Zmluvy o postúpení pohľadávok zo 4.5.2011 uzatvorenej so žalobcom ako postupcom. Dožiadaný subjekt VITOŠA SK s.r.o. listom z 1.10.2012 /č.l. 75, 76/ uviedol, že napriek pôvodnému zámeru takúto zmluvu o postúpení pohľadávok uzatvoriť, v konečnom dôsledku k účinnému postúpeniu pohľadávky žalobcu na subjekt VITOŠA SK s.r.o. nedošlo. Na základe vyhodnotenia listinného dôkazu - oznámenia o postúpení pohľadávok zo 4.5.2011 a uvedeného vyjadrenia sa subjektu VITOŠA SK s.r.o. podľa súd konštatuje, že účinné postúpenie žalovanej pohľadávky žalobcom na subjekt VITOŠA SK s.r.o. nebolo spoľahlivo v konaní preukázané a žalobca je subjektom aktívne vecne legitimovaným v tomto konaní. Naviac listinný dôkaz - oznámenie o postúpení pohľadávok zo 4.5.2011 neuvádza dostatočne určitú identifikáciu postúpenej pohľadávky a teda neumožňuje učiniť záver, že sa tento listinný dôkaz týka pohľadávky, ktorá bola predmetom tohto sporu.

Po konštatovaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní sa súd zaoberal otázkou základu žalovanej pohľadávky. Z predloženého listinného dôkazu - dodacieho listu z 2.7.2010 /č.l. 6/ a záznamu o prevzatí stroja z 2.7.2010 /č.l. 7/, z obsahu svedeckej výpovede svedka P.. U. A., svedka U. N., z konfrontácie svedka P.. U. A. a žalovaného, po vyhodnotení týchto dôkazov podľa spoľahlivo vyplýva záver, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom vznikla platná a účinná nájomná zmluva podľa dohodou o všetkých podstatných náležitostiach, dohoda o ktorých je potrebná pre vznik nájomnej zmluvy, teda dohodou o predmete nájmu, ktorý je vymedzený jednak v dodacom liste z 2.7.2010 ako hliníkové lešenie komplet 6 klietok, 2 kolieska a 1 plošina, ako aj v zázname o prevzatí stroja z 2.7.2010 ako sada lešenia - pohyblivé, ďalej dohodou o odplate, teda o nájomnom 1.000,- CZK za jeden deň, čo jednoznačne a spoľahlivo vyplynulo zo svedeckej výpovede svedka P.. U.Š. A., ako i z vykonaného dôkazu konfrontáciou tohto svedka a žalovaného, v rámci ktorej označený svedok zotrval na vyjadrení o dohode 1.000,- CZK za jeden deň nájmu lešenia a dohodou o dočasnosti, ktorá vyplýva z výpovede svedka P.. U. A. s obsahom, podľa ktorého bude mať žalovaný lešenie prenajaté, pokiaľ bude potrebné podľa potrieb stavby /č.l. 256/. Na základe takto uzatvorenej nájomnej zmluvy žalobca prenechal žalovanému lešenie do užívania. Už v momente, keď žalovaný túto zmluvu uzatváral, mal nepochybne vedomosť o druhu a rozsahu prác, pre ktoré lešenie potrebuje a teda musel vedieť, či je alebo nie je predmetné lešenie na tieto práce vhodné, dostatočné, čo súd uvádza vo vzťahu k vyjadreniu svedka Q. S., podľa ktorého až priamo na stavbe bolo bezpečnostným technikom povedané, že lešenie nie je vhodné na práce nad 2 metre, pričom na stavbe bola potreba lešenia na práce nad 2 metre. Za výber a špecifikáciu predmetu nájmu čo do jeho vhodnosti na použitie pre potreby nájomcu nie je prenajímateľ zodpovedný. Od momentu /pokiaľ nie je dohodnuté v rámci dispozície zmluvných strán s obsahom zmluvy inak/, kedy nájomca prevzal predmet nájmu, je povinný platiť dohodnuté nájomné. Je pritom irelevantné, či a ako predmet nájmu užíva. Túto skutočnosť súd zdôrazňuje vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného, ktorý poukazoval na to, že lešenie bolo po ním tvrdenom vrátení lešenia žalobcovi, teda po 4.7.2010 zložené na stavbe v X., ako o tom má svedčiť potvrdenie subjektu Skanska, a.s. zo 14.4.2011, ktoré je súčasťou obsahu prílohovej obálky. Zmluvnej povinnosti platiť nájomné sa môže nájomca zbaviť len na základe skutočnosti, ktorá je z hľadiska hmotného práva významná, a to na základe buď vrátenia predmetu nájmu do dispozície žalobcu

- prenajímateľa alebo pri existencii nedostatkov - vád predmetu nájmu, ktoré nespôsobil a nemohol pre ne predmet nájmu užívať dohodnutým spôsobom alebo primerane povahe a určeniu veci. Skutočnosť, že by lešenie malo vady v zmysle uvedeného, v konaní preukázaná nebola. I v prípade preukázania

takýchto vád predmetu nájmu by však musel nájomca učiniť v prekluzívnych lehotách podľa , resp. podľa špeciálnej právnej úpravy vzťahujúcej sa k podnikateľskému nájmu hnuteľných vecí podľa a nasledujúce , a to konkrétne podľa , uplatnenie práva na odpustenie alebo zľavu z nájomného u prenajímateľa, čo žalovaný ako nájomca v konaní ani netvrdil, ani nepreukazoval. Rovnako žalovaný ani netvrdil ani nepreukazoval, že by žalobcu v zmysle veta prvá žiadal aby mu poskytol iné lešenie, ktoré by mohlo slúžiť účelu, na ktorý bolo prenajaté.

Pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil, že lešenie dňa 4.7.2010 vrátil a na preukázanie tohto tvrdenia označoval predovšetkým listinný dôkaz - úzky pruh papiera, ktorý je obsahom prílohovej obálky spisu a potvrdenie subjektu Skanska, a.s. zo 14.4.2011, súd po vykonaní dôkazu oboznámením týchto listinných dôkazov v spojení s výpoveďou svedka P.. U. A., konfrontáciou tohto svedka a žalovaného, výpoveďou svedka U. N., po vyhodnotení týchto dôkazov podľa dospel k záveru, že žalovaný spoľahlivo a jednoznačne tvrdenie o vrátení lešenia 4.7.2010 žalobcovi nepreukázal. Primárne súd uvádza, že zmluvnou povinnosťou nájomcu, ak nie je dohodnuté medzi prenajímateľom a nájomcom inak, čo medzi účastníkmi v prejednávanej veci nebolo, je vrátiť predmet nájmu podľa prenajímateľovi pri skončení nájmu. Zmluvnou povinnosťou žalovaného preto bolo vrátiť lešenie žalobcovi. Dohoda, podľa ktorej by si mohol túto zmluvnú povinnosť žalovaný splniť tak, že lešenie odovzdá tretej osobe, uzatvorená medzi účastníkmi, preukázaná nebola. V nadväznosti na toto konštatovanie hodnotil súd aj žalovaným predložený listinný dôkaz - potvrdenie o uskladnení pracovného lešenia subjektu Skanska, a.s. zo 14.4.2011, ktorý doklad nie je dôkazom preukazujúcim tvrdenie žalovaného o vrátení lešenia žalovaným žalobcovi, ale len dokladom potvrdzujúcim uskladnenie lešenia u subjektu Skanska, a.s.. Žalobca v konaní namietal hodnovernosť a pravdivosť obsahu ako aj pravosť listinného dôkazu - úzkeho pruhu papiera predloženého žalovaným k tvrdeniu o preukázaní vrátenia lešenia žalobcovi 4.7.2010 tvrdiac, že je to doklad vyrobený odstrihnutím spodnej časti listiny o účasti na školení o BOZP, ktoré žalobca zabezpečoval pre žalovaného a ku ktorej námietke žalobca predložil listinný dôkaz, ktorý je v spise na č.l. 66 až 67. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi na č.l. 66 až 67 / Záznam o oboznamovaní zamestnancov z bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a Záznam o účasti na oboznamovaní a overovaní vedomostí z BOZP/, pri zohľadnení formátu listinného dôkazu - úzkeho pruhu papiera predloženého žalovaným k tvrdeniu o vrátení lešenia žalobcovi 4.7.2010, na základe vykonania dôkazu výsluchom svedka P.. U. A., ktorý v oboch svedeckých výpovediach, ktoré v tejto veci učinil uviedol, že lešenie vrátené nebolo a nepotvrdil jednoznačne, že listinný dôkaz - úzky pruh papiera zo 4.7.2010 podpísal, po vykonaní dôkazu výsluchom svedka U. N., ktorý uviedol, že lešenie vrátené nebolo, pri zohľadnení časovej súvislosti medzi tvrdenou skutočnosťou vrátenia lešenia žalobcovi dňom 4.7.2010 zo strany žalovaného a vystavenia potvrdenia o uskladnení od subjektu Skanska, a.s. zo 14.4.2011, po vykonaní dôkazu výsluchom svedka R. M., ktorý nepotvrdil, že žalovaný žalobcovi lešenie vrátil a kedy sa tak malo stať, po vykonaní dôkazu výsluchom svedka Q. S., ktorý potvrdil výlučne len skutočnosť, že lešenie bolo po dvoch dňoch od prevzatia uskladnené u Skanska, a.s., aby sa nestratilo a na základe vyhodnotenia týchto dôkazov a skutočností podľa súd konštatuje, že žalovaný, na ktorom bolo dôkazné bremeno tvrdenia o vrátení lešenia žalobcovi dňa 4.7.2010, toto svoje tvrdenie nepreukázal. Dôkazné bremeno uvedeného tvrdenia žalovaného ťažilo primárne z dôvodu, že sám toto tvrdenie v konaní uvádzal / veta prvá /, ako i z dôvodu, že k tomuto tvrdeniu predkladal listinný dôkaz - úzky pruh papiera zo 4.7.2010 a teda súkromnú listinu, pravdivosť obsahu ktorej žalobca v konaní namietal a v ktorej časti poukazuje súd na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. podľa ktorého: Pri súkromnej listine stačí formálne popretie jej správnosti druhým účastníkom , aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť súkromnou listinou preukázané. V nadväznosti na to súd vychádzal zo záveru, že v konaní nebolo spoľahlivo preukázané, že došlo ku vráteniu lešenia žalovaným žalobcovi dňa 4.7.2010. Samotný listinný dôkaz - úzky pruh papiera, ktorý žalovaný predložil k tvrdeniu o vrátení lešenia žalobcovi 4.7.2010, vyhodnotil súd ako nedostatočne hodnoverný a teda nepreukazujúci ani v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi v tomto konaní tvrdenie žalovaného o vrátení lešenia 4.7.2010 žalobcovi. Sám žalovaný na preukázanie pravosti podpisu svedka P.. U. A. na uvedenom listinnom dôkaze znalecké dokazovanie v konaní nenavrhoval. Žalovaný preto nepreukázal, že by v čase, ktorý je intervalmi vymedzený v daňových dokladoch, ktorými bolo nájomné vyúčtované, nemal povinnosť platiť dohodnuté nájomné a naopak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v tomto čase lešenie v dispozícii mal, a preto má i hmotno-právnu povinnosť za toto obdobie nájomné zaplatiť. Z vykonaného dokazovania vyplýva dohoda o nájomnom 1.000,- CZK za deň, čo jednoznačne potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi i svedok P.. U. A. a na ktorej výpovedi zotrval i v rámci vykonanej konfrontácie

so žalovaným. Osoba svedka P.. U. A. komunikovala so žalovaným ako zástupca žalobcu na takéto jednanie za žalovaného oprávnená, čo vyplýva jednak z vyjadrenia samotného žalobcu, ako i z obsahu svedeckej výpovede tohto svedka. Ako osoba oprávnená podľa , teda uvedený svedok so žalovaným platne a účinne uzatvoril dohodu o nájomnom 1.000,- CZK denne. Skutočnosť dojednania nájomného v českých korunách je výsledkom zmluvnej voľnosti a nie je v rozpore so žiadnym hmotno-právnym kogentným ustanovením. Naviac z vykonaného dokazovania ako reálne a čo do pravdepodobnosti akceptovateľné, vyplynuli dôvody dojednania nájomného v českých korunách, v ktorej časti opäť súd poukazuje na obsah svedeckej výpovede svedka P.. U. A., ktorý uviedol, že nájomné bolo dojednané v českých korunách, pretože v českých korunách bolo ocenené i plnenie podľa Zmluvy o dielo medzi Skanskou a žalobcom, ktoré v zásade v celom rozsahu realizoval žalovaný /č.l. 256/. Rovnako skutočnosť uplatnenia DPH k cene dohodnutého nájomného pri účtovaní medzi žalobcom a žalovaným na základe ich zmluvného vzťahu ako medzi dvoma subjektami so sídlom, resp. miestom podnikania na území SR, nebráni skutočnosť realizácie plnenia v Českej republike a dojednania ceny plnenia v českých korunách a uplatnenie DPH pri takomto vzťahu nie je v rozpore so žiadnym kogentným ustanovením daňových predpisov, ani konkrétne Zákona o dani z pridanej hodnoty. Pri tomto závere považoval súd za významné, že lešenie bolo žalobcom žalovanému poskytnuté do nájmu na území Slovenskej republiky, čo v konaní medzi účastníkmi sporné nebolo a že žalobca je registrovaný ako platca DPH, čo v konaní spoľahlivo preukázal listinným dôkazom podľa č.l. 126 - výpisom z portálu Sekcie daňovej Finančného riaditeľstva SR. Obsah fakturačných údajov na daňových dokladoch, ktorými bolo vyúčtované nájomné, je v týchto súvislostiach irelevantný. Z úpravy Zákona o dani z pridanej hodnoty /Z.č. v relevantnom znení/ poukazuje súd na podľa ktorého: Predmetom dane je po b/. Poskytnutie služby / ďalej len dodanie služby/ za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, podľa , podľa ktorého: Dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa , vrátane po b/. poskytnutia práva užívať hmotný majetok, podľa veta prvá, podľa ktorého: Miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto kde má táto osoba prevádzkareň a podľa , podľa ktorého: Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Prepočet dohodnutej výšky nájomného 1.000,- CZK denne učinil žalobca ku dňu vystavenia faktúr, ktorými bolo nájomné vyúčtované / kedy boli vystavené predmetné daňové doklady/, teda ku 7.10.2010 a k 16.11.2010 ako výška kurzu, prostredníctvom ktorého došlo ku tomuto prepočítaniu, vyplýva z listinných dôkazov na č.l. 44 až 45. Vyjadrenie sa žalobcu o takomto mechanizme prepočtu nájomného nebolo čo do žalobcom popísaného mechanizmu prepočtu v konaní žalovaným rozporované. V nadväznosti na to za čas od 2.7.2010 do 6.10.2010, teda za 97 dní pri kurze medzi českou korunou a eurom 40,79 EUR = 1.000,- CZK /č.l. 127/, má žalobca právo na nájomné 3.956,63 EUR + 751,76 EUR ako DPH, teda na nájomné 4.708,39 EUR a za čas od 6.10.2010 do 16.11.2010, teda za 41 dní pri kurze medzi českou korunou a eurom 40,64 EUR = 1.000,- CZK /č.l. 128/ právo na nájomné 1.666,24 EUR + 316,59 EUR ako DPH, teda nájomné 1.982,83 EUR. Žalobca za súhlasu žalovaného zobral žalobu čiastočne späť, o ktorom dispozitívnom úkone bolo rozhodnuté tak, ako vyplýva z uznesenia na č.l. 130 spisu, v nadväznosti na čo bol v rozhodnutí súdu žalovaný zaviazaný na zaplatenie dlžného nájomného tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku. Pokiaľ ide o žalovaným namietanú duplicitnú fakturáciu obdobia od 6.11.2010 do 16.11.2010, teda za 10 dní s poukazom na žalobcom vystavenú faktúru č. 508/2010 /č.l. 108/ bolo potrebné zohľadniť skutočnosť vystavenia dobropisu k tejto faktúre, tak ako je v spise na č.l. 253 a podľa ktorého žalobca žalovanému dobropisoval nájomné v rozsahu 10 dní v sadzbe 40,81 EUR v sume 485,64 EUR vrátane DPH. Časová súvislosť vystavenia faktúry č. 508/2010 dňom 16.12.2010 a vystavenia dobropisu k tejto faktúre dňom 10.12.2010, nebola súdom vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu v tejto veci hodnotená ako relevantná, všetko pri zohľadnení skutočnosti, že v konečnom dôsledku žalobca za uvedené obdobie od 6.11.2010 do 16.11.2010 právo na zaplatenie nájomného duplicitne neuplatňoval.

Osobitne súd považuje za dôležité uviesť k hodnoteniu svedeckých výpovedí, že svedecké výpovede svedkov P.. U. A. a U. N. hodnotí ako hodnoverné vzhľadom na ich konkrétnosť a jednoznačnosť ich obsahu a osobitne u svedka P.. U. A. i vzhľadom na skutočnosť, že čo do tvrdenia o dohode o nájomnom zotrval na svojom vyjadrení i v rámci vykonanej konfrontácie so žalovaným a zároveň rovnako ako v prvej svedeckej výpovedi, ktorú učinil v tejto veci, uvádzal konzistentné a súladné tvrdenia i vo svojej druhej svedeckej výpovedi, najmä čo do relevantnej okolnosti, podľa ktorej lešenie žalovaným žalobcovi vrátené nebolo. Skutočnosť pracovno-právneho vzťahu týchto svedkov a žalobcu /u svedka P.. U. A. v

čase prvej svedeckej výpovede a konfrontácie/ sama o sebe pri takomto hodnotení týchto svedeckých výpovedí nezakladá pochybnosti súdu o hodnovernosti týchto svedeckých výpovedí. Pokiaľ žalovaný namietal hodnovernosť obsahu svedeckej výpovede svedka P.. U. A. s poukazom na jeho vyjadrenie, že bol prítomný pri odovzdávaní lešenia, oproti čomu svedok U. N. uviedol, že lešenie vyskladnil na pokyn svedka P.. U. A. a svedok Q. S. tvrdil, že pri odovzdaní lešenia P.. A. nebol, súd zdôrazňuje, že skutočnosť osobnej prítomnosti svedka P.. U. A. pri odovzdávaní lešenia žalovanému nie je hodnotená ako významná a zároveň nie je vylúčená obsahom svedeckej výpovede svedka N., ktorý uviedol, že lešenie vyskladnil na základe pokynu svedka A.. Rovnako súd zdôrazňuje obsah svedeckých výpovedí svedka U. A., ktorý uviedol, že pri odovzdávaní lešenia vypísal doklad, ktorý označil ako protokol, čo je doklad, ktorý je v spise na č.l. 7, teda Záznam o prevzatí stroja z 2.7.2010 a svedok U. N. uviedol, že pri odovzdaní lešenia vypísal doklad - dodací list, čo je odlišný doklad ako protokol označený svedkom A. a je to dodací list, ktorý je v spise na č.l. 6. Uvedené skutočnosti preto podľa názoru súdu nezakladajú pochybnosti o hodnovernosti obsahu svedeckej výpovede svedka P.. U. A. a svedka U. N.. Oproti tomu svedok R. M. vypovedal vo veci všeobecne bez zaradenia uvádzaných tvrdení do konkrétneho časového rámca a bez konkretizácie relevantných skutočností, napr. čo do ukončenia Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a subjektom Skanska, a.s. z hľadiska časového. Jeho svedecká výpoveď preto nie je súdom hodnotená ako dôkaz preukazujúci tvrdenia žalovaného uvádzané v procesnej obrane. Rovnako svedok Q. S. v rámci svojej svedeckej výpovede neuvádzal konkrétne relevantné okolnosti týkajúce sa vrátenia lešenia žalovaným žalobcovi ich zasadením do konkrétneho časového rámca a obsah jeho svedeckej výpovede nepreukazuje tvrdenie žalovaného o vrátení lešenia a nevyvracia závery súdu o dôvodnosti žalovanej pohľadávky v rozsahu, ako vyplýva z výroku rozsudku. Pokiaľ svedok Q. S. uviedol, že pri prevzatí lešenia bol prítomný len skladník žalobcu a osoba P.. A. prítomná nebola, nie je táto časť svedeckej výpovede svedka S., tak ako je už uvedené vyššie, hodnotená ako relevantná, nakoľko z ostatného vykonaného dokazovania spoľahlivo vyplynulo, že k odovzdaniu lešenia žalobcom žalovanému do užívania dňa 2.7.2010 došlo. Skutočnosť, že po nástupe žalovaného ako zhotoviteľa do zmluvného vzťahu so subjektom Skanska, a.s. používal žalovaný pri svojom plnení lešenie, ktoré bolo odlišným od lešenia, ktoré mal prenajaté od žalobcu, neznamená automaticky, že by tým bolo preukázané, a to ani v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi jednoznačne a spoľahlivo, že lešenie žalovaný žalobcovi vrátil a že v čase, ktorý čo do vymedzenia časových intervalov vyplýva z faktúr, ktorými bolo dlžné nájomné vyúčtované, nebolo lešenie v dispozícii žalovaného. Na tomto mieste súd považuje za významné opätovne zdôrazniť, že pri nájomnej zmluve je pre zmluvnú povinnosť nájomcu platiť nájomné relevantná skutočnosť, že je mu lešenie poskytnuté do užívania, teda že ho má v dispozícii, čím je dočasne na čas dojednaný v nájomnej zmluve možnosti disponovať s predmetom nájmu zbavený prenajímateľ. Vychádzajúc z uvedených záverov rozhodol súd tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa pri zohľadnení skutočnosti čiastočného späťvzatia žaloby, v ktorej časti súd skonštatoval procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania podľa veta prvá a teda neúspech žalobcu v konaní, ktorý je však v pomere k celej žalovanej pohľadávke neúspechom len celkom nepatrným, v nadväznosti na čo bola žalobcovi priznaná plná náhrada dôvodne uplatnených trov konania v rozsahu súdneho poplatku za žalobu v sume 402,- EUR a v rozsahu trov právneho zastúpenia za jedenásť úkonov právnej služby: 1. prevzatie - príprava obhajoby, 2. písomné podanie žaloby na súd, 3. písomné vyjadrenie k odporu z 24.8.2011, 4. účasť na pojednávaní 28.2.2012, 5. písomné vyjadrenie z 16.3.2012, 6. účasť na pojednávaní 26.2.2013, 7. písomné vyjadrenie z 11.4.2013, 8. účasť na pojednávaní 16.4.2013, 9. písomné vyjadrenie z 3.6.2013, 10. účasť na pojednávaní 8.11.2013, 11. účasť na pojednávaní 20.5.2014, pri výške tarifnej odmeny za každý úkon právnej služby 237,34 EUR /vypočítaná z výšky súdom priznaného plnenia, t.j. 6.691,22 EUR/ + 3-krát 7,41 EUR ako režijný paušál za prvý, druhý a tretí úkon právnej služby + 2-krát 7,63 EUR ako režijný paušál za štvrtý a piaty úkon právnej služby + 5-krát 7,81 EUR ako režijný paušál za šiesty až desiaty úkon právnej služby + 1-krát 8,04 EUR ako režijný paušál za jedenásty úkon právnej služby. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade trov konania za písomné vyjadrenia z 16.3.2012, 11.4.2013 a 3.6.2013 súd konštatuje, že

vo všetkých troch prípadoch bol vznik trov právneho zastúpenia na strane žalobcu vyhodnotený ako vznik trov potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva. Právny zástupca žalobcu označenými písomnými vyjadreniami vždy plnil procesnú povinnosť uloženú uznesením o odročení bezprostredne predchádzajúceho pojednávania a osobitne v prípadoch písomného vyjadrenia z 16.3.2012 a 11.4.2013 právny zástupca žalobcu súčasne predkladal súdu listinné dôkazy, ktorými reagoval na aktuálny vývoj konania. Nejedná sa tak zo strany právneho zástupcu žalobcu o bezúčelné rozčleňovanie argumentácie ale o efektívne poskytnuté úkony právnej pomoci, za ktoré žalobcovi prislúcha priznaná náhrada trov právneho zastúpenia. Trovy konania v sume 402,- EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 2.695,32 EUR boli žalobcovi priznané na účet jeho právneho zástupcu podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z.č. v znení zmien a doplnkov/.