Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26CoP-12-2013.pdf
PDF · 93.84 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoP/12/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Zlatice Javorovej vo veci starostlivosti o maloletú: C. D., nar. XX. N. XXXX, bytom A., M. XXX a zast. opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, matky: neb. V. D., nar. X. P. XXXX, zomr. XX. V. XXXX a otca: C. D., nar. XX. V. XXXX, bytom A., V. XXX, o návrhu navrhovateľov: M. F., nar. X. Q. XXXX a S. F., nar. X. H. XXXX, obaja bytom, A., M. XXX, na zverenie mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo 16. septembra 2013 č. k. 6P/93/2013 - 80, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. zveril maloletú C. do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov M. F., nar. X.X.XXXX a S. F., nar. X.X.XXXX, obaja bytom A., M. XXX, s účinnosťou od 11.5.2013, II. navrhovateľom uložil povinnosť vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia s tým, že sú oprávnení ju zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, III. otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletej C. 350 eur mesačne, vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľov s účinnosťou od 11.5.2013, IV. rozhodol o nedoplatku otca na výživnom za čas od 11.5.2013 do 30.9.2013 v sume 701,61 eur, ktorý mu uložil povinnosť zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku k rukám navrhovateľov a V. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne ust. § 45 ods. 1, 2, 3, 4, 6, 7 a 8, § 46 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zák. o rodine (zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení), vecne potom záverom o dôvodnosti návrhu. V rámci vykonaného dokazovania prvostupňový súd zisťoval jednak pomery na strane rodiča maloletej, splnenie zákonných predpokladov na strane navrhovateľov a záujem maloletého dieťaťa. Matka maloletej zomrela dňa XX.X.XXXX a otec opustil dňa 11.5.2013 domácnosť navrhovateľov a starostlivosť o mal. C. prevzali navrhovatelia, ktorí ju chcú aj naďalej zabezpečovať. Navrhovatelia sú starými rodičmi maloletej a toho času sú tými, ktorí fakticky vykonávajú starostlivosť o maloletú. Otec sa s maloletou nestretáva, majú narušený vzťah, prispieva jej na výživu sumou 200 eur mesačne, pričom otec býva v domácnosti rodičov svojej priateľky. So zverením mal. C. do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom súhlasil. U navrhovateľov sú vytvorené vhodné podmienky na výchovu maloletej, ktorá ich rešpektuje, poslúcha, nie sú s ňou výchovné problémy a pomáha aj pri domácich prácach. Navrhovatelia majú s maloletou vytvorený dobrý vzťah a šetrením pomerov v rodine navrhovateľov zo strany kolízneho opatrovníka neboli zistené žiadne nedostatky. Navrhovatelia spoločne s maloletou bývajú v rodinnom dome, ktorý je v ich vlastníctve. V tomto dome bývali spoločne s otcom a maloletou aj po
smrti matky, teda na domácnosť je maloletá navyknutá, je jej domovom. Navrhovatelia sú po zdravotnej stránke spôsobilí vychovávať maloleté dieťa. Navrhovateľom zverením maloletej do ich starostlivosti súčasne vzniká povinnosť vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia a právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jej majetok v bežných veciach. Čo sa týkalo rozsahu vyživovacej povinnosti, pri určovaní prihliadol na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného a určil otcovi povinnosť platiť výživné vo výške 350 eur mesačne. Pri určení výšky výživného vychádzal zo skutočností, že priemerný mesačný príjem otca je vo výške 1.407,71 eur, otec poberá vdovský dôchodok vo výške 246,10 eur mesačne, čo predstavuje celkový mesačný príjem otca vo výške 1.653,81 eur mesačne. Okrem uvedeného príjmu otca, je otcovi vyplácaný sirotský dôchodok vo výške 163,10 eur mesačne a rodinné prídavky vo výške 23,10 eur mesačne, ktoré sú určené na podporu výživy maloletého dieťaťa, teda sú určené pre maloleté dieťa na výdaje súvisiace s jeho opaterou, výchovou a potrebami. Otec má len jednu vyživovaciu povinnosť k mal. C.. Svoje výdaje vyčíslil celkovo vo výške 764,94 eur mesačne. Aj po odrátaní týchto výdajov má otec dostatočný mesačný príjem na to, aby platil súdom určené výživné. Podľa súdnej praxe výživné má predstavovať cca 20% až 30% z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou oprávnené. Otcovi bolo určené výživné vo výške požadovanej navrhovateľmi, teda vo výške 350 eur mesačne, čo tvorí približne 21 % z jeho príjmu. Takto určené výživné uložil otcovi platiť vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľov s účinnosťou od 11.5.2013, teda od doby, kedy sa otec odsťahoval zo spoločnej domácnosti navrhovateľov a maloletej. Návrh bol podaný ešte hneď v tom istom mesiaci dňa 23.5.2013 a preto súd určil výživné od momentu prerušenia spolužitia otca s maloletou. Vzhľadom na určenie výživného od 11.05.2013 vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 11.5.2013 do 30.9.2013 v sume 701,61 eur, ktorý je otec povinný zaplatiť k rukám navrhovateľov do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Pri určení nedoplatku vychádzal zo skutočností uvádzanými navrhovateľmi a otcom, že otec má uhradené výživné na mal. vo výške 200 eur mesačne za mesiace 5/2013 až 9/2013. Otcovi tak vznikol nedoplatok na výživnom za 21 dní mesiaca 5/2012 v sume 101,61 eur (350-200/31x21), za mesiac 6/2013 až 9/2013 v sume 600 eur (350-200x4). O trovách konania rozhodol prvostupňový súd v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že v predmetnom prípade nie je možné hovoriť o tom, že by otec nemohol náležitým spôsobom zaistiť riadnu výchovu maloletej, keď zverenie dieťaťa do výchovy iného občana než rodiča je výnimkou zo zásady, že výchova dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov. Maloletá sa sama rozhodla žiť v dome so starými rodičmi a nútiť sedemnásťročné dieťa prebývať niekde kde nechce žiť, je ako ,,presviedčať rybu žiť na súši“. Podľa výkladu § 45 Zák. o rodine, osoba ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia“. Maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti starých rodičov, dôchodcov, ktorí okrem dôchodku nemajú iný zdroj príjmu a za všestranný vývoj dieťaťa nie je možné považovať ani ich povolenie na prespávanie v ich dome priateľa maloletej, ktorý s ňou spí v jednej posteli. Pri výchove nejde o to, dať dieťaťu všetko čo si zaumieni, ale dieťa treba vychovávať tak, aby sa bolo schopné uplatniť v reálnom živote a aby malo vštiepené čo je dobré a čo zlé a to tak podľa zákonov, základov etiky a dobrých mravov. Tým, že navrhovatelia pod svojou strechou umožňujú viesť maloletej sexuálny život, mohlo by byť dostatočné na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu v zmysle § 211 ods. 1 písm. b/ Tr. zák.. Čo sa týka samotného zisťovania príjmov a výdajov navrhovateľov, je potrebné uviesť, keďže nebolo potrebné určiť inštitút osobnej náhradnej starostlivosti, keď dieťa mohlo byť vo výchove a osobnej starostlivosti svojho otca, že ak chcú navrhovatelia maloletú k sebe, mali by na to aj mať. Výživné určené súdom prvého stupňa je neprimerané čo do príjmov a výdavkov maloletej, keď jej výdavky neboli zisťované a vychádzať len zo súdnej praxe, t. j. počítať s postihnuteľnosťou v rozsahu 20 - 30% z príjmu nie je možné, keďže je potrebné skutočnosti, ktoré sú schopné ovplyvňovať výšku preverovať prípad od prípadu.
Navrhovatelia navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedli, že otcovi vôbec nejde o výchovu a starostlivosť o maloletú, keď doposiaľ ju u nich nechal bývať a sám sa v apríli 2013 od nej odsťahoval. Ide mu predovšetkým o to, aby neplatil výživné 350 eur mesačne + sirotský dôchodok a rodinné prídavky.
Odkedy sa odsťahoval k svojej priateľke tak sa nijakým spôsobom nezaujímal o dcéru, pričom jeho priateľka nemá o jej výchovu žiaden záujem, keďže doposiaľ sa s ňou nikdy nekontaktovala.
Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a b/ O. s. p. v medziach odvolania celú vec, keďže tu vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej šlo o konanie, ktoré bolo možno začať i bez návrhu a v takomto konaní súd nebol viazaný návrhmi účastníkov na konkrétny spôsob rozhodnutia a napokon rozhodnutie v časti trov konania malo povahu rozhodnutia závislého na rozhodnutí vo veci samej a to podľa § 214 ods. 2 a contrario O. s. p. bez pojednávania, pretože tu síce šlo o vec samu, popritom však nie aj o žiaden z prípadov potreby prejednávania takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu (nakoľko tu nevznikla potreba dopĺňania ani opakovania dokazovania, nešlo tu o konanie vo veci porušenia zákazu rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba považovať za správny, keď súd prvého stupňa zistil skutkový stav v miere dostatočnej pre ním zvolené rozhodnutie a vec správne posúdil i po právnej stránke.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa je návrh navrhovateľov na zverenie mal. C. D., nar. XX. N. XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov - starých rodičov.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenia správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov a to s účinnosťou od 11.5.2013; s tým, že im bola uložená povinnosť vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia a že sú oprávnení ju zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach; otcovi bola uložená povinnosť platiť na výživu maloletej C. 350 eur mesačne, vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľov s účinnosťou od 11.5.2013 a bolo rozhodnuté o nedoplatku otca na výživnom za čas od 11.5.2013 do 30.9.2013 v sume 701,61 eur, ktorý mu prvostupňový súd uložil zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku k rukám navrhovateľov.
Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa v dostatočnom rozsahu a správne zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie splnenia zákonných podmienok zverenia maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľom, keď tento vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach i náležite vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým zisteniam a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
V zmysle § 45 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa (ods. 1). Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady (ods. 2). V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu (ods. 3). Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd (ods. 4). Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33 (ods. 5). Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do
náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd (ods. 6). Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká (ods. 7). Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti (ods. 8).
Účelom zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti (§ 45 Zákona o rodine) je nahradiť osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.
Dôvody, pre ktoré je v záujme maloletého dieťaťa jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, môžu mať objektívny, ako aj subjektívny charakter. Pôjde jednak o prípady, keď rodičia nemôžu zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, napríklad z dôvodu ich neprítomnosti, či zlého zdravotného stavu, výrazne nevyhovujúcej sociálnej situácie, ako aj prípady zanedbávania rodičovských práv a povinností, nezáujem rodičov o maloleté dieťa a jeho výchovu. Ak má súd preukázané, že u jedného z rodičov nie sú predpoklady na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, musí skúmať, či osobnú starostlivosť o maloleté dieťa nie je schopný zabezpečiť druhý z rodičov. Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súd určí rodičom rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Z obsahu spisu vyplýva, že mal. C.ije od svojho narodenia v spoločnej domácnosti s navrhovateľmi, kde býval aj jej otec a matka, ktorá zomrela, pričom otec sa z uvedenej domácnosti odsťahoval. Maloletá prejavila svoju vôľu zostať naďalej v starostlivosti navrhovateľov, pretože má k nim vytvorený dobrý vzťah. Vychádzajúc z doposiaľ vykonaného dokazovania odvolací súd konštatuje, že zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov sa bez akejkoľvek pochybnosti javí ako riešenie, ktoré je v záujme a na prospech maloletej i s prihliadnutím k tomu, že maloletá má k navrhovateľom - starým rodičom vytvorený dobrý vzťah, je na ich starostlivosť zvyknutá a má u nich zabezpečené potreby pre prirodzený a zdravý vývoj. Zo strany otca neboli súdu uvedené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali schopnosť navrhovateľov zabezpečiť maloletej riadnu starostlivosť, pretože tvrdenie otca o zanedbaní výchovy odvolací súd vyhodnotil ako účelové tvrdenia, ktoré otec maloletej žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Pokiaľ súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zveril maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd prvostupňový rozsudok v tejto napadnutej časti potvrdil. Právoplatnosťou výroku o zverení mal. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov ostávajú rodičovské práva a povinnosti zachované, v tomto prípade vo vzťahu k otcovi, nakoľko matka maloletej zomrela, avšak navrhovatelia sú oprávnení zastupovať maloletú a spravovať jej majetok len v bežných veciach. Správne súd prvého stupňa rozhodol aj v časti určenia vyživovacej povinnosti, v tomto prípade otca vo vzťahu k maloletej s tým, že je povinný platiť toto výživné k rukám navrhovateľov. Vzhľadom na majetkové pomery otca, jeho možnosti a schopnosti, ako aj na potreby maloletej a vyjadrenie zásady, že deti by sa mali podieľať na životnej úrovni svojich rodičov, tak v danom prípade súd prvého stupňa správne určil aj rozsah vyživovacej povinnosti na nezaopatrené neplnoleté dieťa, keď vzal v úvahu aj súdnu prax, ktorá pre účely výšky výživného predpokladá s použiteľnosťou príjmu povinnej osoby v rozsahu 20 až 30 %, čo je v súlade s ust. § 62 ods. 2 Zák. o rodine.
O trovách tohto konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu podľa § 81 ods. 1 O. s. p..
K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.